STRACH O FINANCIE, BUDÚCNOSŤ, ALE AJ STRECHY NAD HLAVOU. GLOBÁLNA KRÍZA SA TÝKA KAŽDÉHO A PREDIKCIE SA NELEPŠIA.

DÔVODOV, PREČO POTRAVINY DRAŽEJÚ, JE VIACERO. JEDEN Z TÝCH NAJHLAVNEJŠÍCH PRODUCENTI UVÁDZAJÚ NAJMÄ DRAHŠIE ENERGIE POTREBNÉ NA VÝROBU. TOHTOROČNÁ INFLÁCIA BUDE PODĽA ODHADOV POMERNE VYSOKÁ. OBAVY OPISUJÚ VYŠŠIU ÚROVEŇ, NEŽ AKTUÁLNYCH DESAŤ PERCENT.

Od začiatku vojny na Ukrajine, ktorej suverenitu napadlo susedné Rusko uplynuli viac než tri mesiace. Neustále prebiehajúce tragické boje a existenčné dopady na globálnu spoločnosť sú čím ďalej výraznejšie. Migrácia, inflácia, problémy nedostatku, ale aj obrovské logistické blokády sú našou aktuálnou, každodennou realitou.

INFLÁCIA NEUTÍCHA

Celosvetovú krízu v podobe pandémie ochorenia COVID-19 vystriedal brutálny konflikt u našich východných susedov. Strach z útoku na ďalšie štáty je neustále vo vzduchu a ľudia čelia strachu, o ktorom doposiaľ len počuli od starých rodičov či čítali v knihách.

Problémy eviduje každý podnikateľský sektor a otázka budúcnosti je nezodpovedaná. Čelíme globálnej kríze, ktorú sprevádza inflácia. Tá je spôsobená najmä cenami energií či pohonných hmôt. Taktiež neustále zvyšovanie cien potravín je pre bežných ľudí problémom na vrchných priečkach dôležitosti. Podľa Martina Krajčoviča, predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu je veľkosť tejto krízy neporovnateľná s predchádzajúcou maslovou, či fipronilovou krízou vajec. „Vysoké ceny energií a pohonných hmôt majú dopad na celú priemyselnú výrobu v Európe a vo svete, vrátane potravinárskej. Preto aj dopad je globálny a to nielen v rámci potravinárskej výroby, ale aj iných spotrebných tovarov,“ uviedol.

Výrazné tempo zrýchlenia zdražovania je v plnom prúde a v súčasnosti čelíme nárastu cien tovarov a služieb o 11,8 percenta. V porovnaní s aprílom 2021 zdraželi najviac ceny v doprave a to až o 19 percent. Dôvodom bol najmä nárast cien pohonných látok o viac než 31 percent. Analytička spoločnosti WOOD & Company, Eva Sadovská poukázala aj na oblasť reštaurácií a hotelov, kde ceny zdraželi o 17, 6 percenta. „S vyššími cenami ako pred rokom sa ale zákazníci mohli stretnúť aj v samotných reštauráciách či kaviarňach,“ uviedla.

Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny nám podľa odborníčky totiž ukrajujú z nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. „Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v apríli zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania,“ vysvetlila s tým, že obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v apríli 2022.

Zreteľný nárast cien môžeme pozorovať nepochybne aj v prípade potravín či nealkoholických nápojov, konkrétne o 13,9 percenta. „To v praxi znamená, že kým v apríli 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za sto eur, v apríli 2022 to už bolo takmer 114 eur. V košíkoch alebo vozíkoch pritom mali tie isté tovary,“ konkretizovala Sadovská. Zákazníci v obchodoch platili viac najmä za oleje a tuky, zeleninu, chlieb a obilniny, mlieko, syry a vajcia a mäso.

Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Ako jeden z hlavných dôvodov uvádzajú producenti najmä drahšie energie potrebné na výrobu. Ďalej môžeme hovoriť o vysokej cene ropy a následne aj pohonných látok. „Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť.

Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, a síce na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva),“ uviedla Sadovská. Stav úrody sa podľa jej slov samozrejme vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch.

„Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom,“ dodala.

Vojnový konflikt týmto problémom jednoznačne ešte priťažil. Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je kvôli vojne evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a taktiež do cenoviek tovarov na pultoch v našich obchodoch.

Sadovská odhaduje, že tohtoročná inflácia bude pomerne vysoká, konkrétne na úrovni okolo desiatich percent, hoci podľa jej slov existujú obavy z ešte vyššej úrovne. „Slováci si tak určite aj v nasledujúcich mesiacoch budú priplácať oproti vlaňajšku za potraviny, pohonné látky, energie, ale aj za stavebné materiály. Pravdupovediac, v žiadnej oblasti inflácie v najbližšom období neočakávame pokles cien oproti minulému roku,“ dodala.

POTRAVÍN JE ZATIAĽ DOSTATOK

Náklady na energie, pohonné hmoty, či obalové materiály výrazne stúpajú aj samotným obchodníkom. „Bude závisieť na Európskej únii a tiež jednotlivých štátoch, akým spôsobom sa budú snažiť tlmiť tieto cenové nárasty vstupných komodít, od čoho bude následne závisieť aj celková inflácia pri potravinách a ďalších spotrebných tovaroch,“ vysvetlil Krajčovič s tým, že potravín je zatiaľ dostatok. Ľudia na Slovensku podľa jeho slov zatiaľ nepodľahli žiadnej panike. „Nákupná panika spôsobila krátkodobý výpadok niektorých tovarov počas prvej vlny pandémie, čo ale nebolo kvôli nedostatku potravín, ale výrobné kapacity a logistika sa nedajú nafúknuť zo dňa na deň. Ak nenastane panika, tak nepredpokladáme zásadnejšie problémy so zásobovaním, čiže ľudia nemusia mať obavy z nedostatku potravín,“ dodal.

SPOTREBITEĽSKÉ SPRÁVANIE

Krajčovič pri aktuálne prebiehajúcej polarizácii dopytu poukázal na veľkú skupinu spotrebiteľov, pre ktorých je tým najdôležitejším kritériom pri výbere potravín práve cena. Ľudia sa v súčasnosti snažia čo najviac znížiť vlastnú spotrebu, preto sa zameriavajú na lacnejšie substitúty. „Do popredia sa tak budú dostávať potraviny predávané v rámci promócii a tiež privátne značky obchodníkov, ktoré spotrebitelia čoraz viac obľubujú pre výhodnejší pomer ceny a kvality,“ vysvetlil a dodal, že sme zároveň svedkami vzniku druhej skupiny spotrebiteľov, ktorú tvoria zväčša sociálne silnejší spotrebitelia a najmä mladí ľudia, ktorí chcú nakupovať prémiové a trendové výrobky. „Najrýchlejšie rozvíjajúce sa kategórie sú potraviny na rastlinnej báze a BIO potraviny, ktoré táto skupina spotrebiteľov bude aj naďalej vyhľadávať a očakávame tam rast spotreby. Pri potravinách, ktoré nie sú trendové a nevedia ani konkurovať cenou, sa predpokladá v rámci Európy prepad tržieb,“ uviedol odborník.

SLOVÁCI A PLYTVANIE

Ťažké časy si vyžadujú zamyslenie sa nad hodnotou všetkého, čo sme doposiaľ považovali za samozrejmosť. Vojna v susednom štáte nám však otvorila oči v otázke nedostatku. Nedostatku slobody, ale napríklad aj jedla či vody. Bežná slovenská štvorčlenná rodine ročne vyhodí približne 160 až 180 kilogramov potravín. Ak si to rozložíme medzi 12 mesiacov, sme na približne 15 kilogramoch potravín mesačne za štyroch, a na necelých štyroch kilogramoch potravín na človeka. Zväčša sa to týka ovocia, zeleniny a voľného pečiva. Kríza však jasne poukazuje na potrebu absolútnej minimalizácie odpadu a plytvania, preto je zníženie týchto čísel nevyhnutné.

Aliancia moderného obchodu privítala iniciatívu prezidentky Slovenskej republiky, keď zorganizovala okrúhly stôl na riešenie týchto problémov. „Momentálne hľadáme riešenie spolu s ministerstvom pôdohospodárstva na spriechodnení darovania nebaleného pečiva, ovocia a zeleniny, aby sme práve pri tých položkách, kde sa najviac plytvá, dokázali tieto potraviny presunúť pre ľudí v núdzi. Treba však dodať, že v rámci obchodných prevádzok je najnižšia miera plytvania, iba päť až desať percent z celkového plytvania,“ uviedol Krajčovič s tým, že až päťdesiat percentný podiel na plytvaní potravinami majú domácnosti, následne zariadenia verejného stravovania a výrobné podniky.

ZDRAŽOVANIE SA DOTKNE KAŽDÉHO

Vysoké ceny v obchodoch sa týkajú každého z nás. Nepochybne ide o prudké a drastické zmeny, na ktoré je ťažké sa ako pripraviť, tak ich aj finančne zvládať. Sadovská vyjadrila názor, že platy Slovákov sa budú v tomto roku zdražovaniu prispôsobovať pomalšie. „To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov by si mala zo svojich tohtoročných miezd dovoliť v priemere menšie množstvo tovarov a služieb ako vlani. Zdražovanie výraznejšie ale pocítia domácnosti seniorov, nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, domácnosti jedného rodiča s deťmi, domácnosti s viacerými deťmi, ale i (a v neposlednom rade) domácnosti so zdravotne znevýhodnenými členmi,“ uviedla.

Zvyšovanie platov je v kontexte vysokých cenoviek v obchodoch samozrejmou požiadavkou. Inflácia nie len oslabuje rast platov, ale znehodnocuje aj úspory obyvateľov na účtoch v bankách, nakoľko, ako uviedla odborníčka, účty v bankách sú úročené nulou a vklady sotva jedným percentom v priemere.

„Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe, zahŕňajúc už aj rok 2022. Počas predchádzajúcich piatich rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch.

V roku 2022 tomu nebude inak, nakoľko očakávaná inflácia spoľahlivo prevýši úrokové miery na bankových účtoch či vkladoch,“ vysvetlila Sadovská, ktorá ako jednu z možností, ako sa dá z dlhodobého hľadiska popasovať s infláciou, vidí investovanie.

RUŽOVÉ OKULIARE NEPOMÔŽU

Faktory, ktoré podporujú rast inflácie, a to nie len na Slovensku, ale aj v iných štátoch sveta vykazujú rastúce tendencie. Podľa Ľubomíra Drahovského, analytika obchodu z agentúry pre prieskum trhu T.E.R.N.O. aktuálne trendy naznačujú, že pokiaľ sa nezmenia údaje, ovplyvňujúce finálne produkcie, a síce náklady na suroviny, energie, dopravu, pracovnú silu a ďalšie, nie je možné v najbližšej dobe uvažovať s poklesom inflačných hodnôt. „Ceny budú nesporne rásť a na strane druhej, hodnota príjmov domácností nebude schopná tento trend eliminovať. Rast inflácie v dvojciferných hodnotách bude pokračovať i na Slovensku,“ uviedol.

Štátna administratíva podľa neho v hľadaní riešení súčasnej situácie na Slovensku nie je jednotná, čo spôsobuje neistotu v blízku budúcnosť u väčšej časti obyvateľstva. „Systémové riešenia sú prezentované v chaotickej atmosfére, čo je na škodu v antiinflačných trendoch. Riešenia sú v hľadaní úsporných riešení v slovenských domácnostiach i jednotlivcov,“ vysvetlil.

Vzhľadom na vysokú surovinovú odkázanosť Slovenska je schopnosť pozitívneho vývoja podľa odborníka doposiaľ silne atakovaná nielen vojenskou, ale i hospodárskou situáciou spoločenstva. „Predpokladám, že zabrániť rastu inflácie až pod úroveň 20 percent nebude splniteľné v mnohých štátoch. Nedá sa nič robiť, spotrebitelia i kupujúci musia riešiť svoje výdavky na chod domácnosti úsporne a efektívne,“ dodal.

—-

Pasívne saldo agroobchodu ku koncu februára dosiahlo 311,7 milióna eur

Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo za obdobie január až február 2022 pasívne, a to v hodnote 311,7 milióna eur. V medziročnom porovnaní sa zvýšilo o 46,4 percenta. Záporné saldo vývozu a dovozu sa v medziročnom porovnaní zvýšilo pri živočíšnych výrobkoch o 45,9 percenta a pri tukoch a olejoch o 576,7 percenta. Medziročné zníženie záporného salda sa zaznamenalo pri potravinách, nápojoch a tabaku o 6,1 percenta. Pri rastlinných výrobkoch sa v rovnakom období roku 2021 evidovalo aktívne saldo v objeme 12,6 milióna eur, v rovnakom období roku 2022 bolo saldo v tomto odvetví pasívne na úrovni -39,4 milióna eur. Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári a februári 2022 bol v hodnote 945,4 milióna eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 24,9 percenta vyšší. V roku 2022 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom zo sledovaných odvetví.

Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 36,2 percenta, pri rastlinných výrobkoch o 27 percent, v odvetví tukov a olejov o 93 percent a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2021 vyšší o 14,4 percneta. V januári a februári 2022 sa vyviezli agropotravinárske výrobky v celkovej hodnote 633,4 milióna eur, čo medziročne predstavuje zvýšenie o 16,5 percenta. V medziročnom porovnaní sa zvýšil vývoz živočíšnych výrobkov o 26,1 percent, potravín, nápojov a tabaku o 26,5 percenta a vývoz tukov a olejov sa zvýšil o 28,8 percenta. Medziročne sa znížil len vývoz rastlinných výrobkov o 0,1 percenta.

—-

Oleja je zatiaľ dostatok

Hlavnými exportérmi slnečnicového oleja sú Rusko a Ukrajina. Vojna na Ukrajine tak prirodzene zasiahla aj tento trh, čo malo dopad na krajiny, ktoré dnes pociťujú jeho nedostatok.

—-

Momentálne hľadáme riešenie na spriechodnení darovania nebaleného pečiva, ovocia a zeleniny, aby sme práve pri tých položkách, kde sa najviac plytvá, dokázali tieto potraviny presunúť pre ľudí v núdzi.

Ak nenastane panika, tak nepredpokladáme zásadnejšie problémy so zásobovaním a ľudia tak nemusia mať obavy z nedostatku potravín.

Väčšina zamestnancov by si mala zo svojich tohtoročných miezd dovoliť v priemere menšie množstvo tovarov a služieb, ako vlani.

Zdroj:  [21.06.2022; Obchod; Inflácia; s. 6,7,8,9; Gabriela Alenová]