Tuzemské siete s potravinami sú v poslednom čase pod paľbou kritiky slovenských politikov. Vyčítajú im rastúce zisky, ktoré im podľa ich slov vzrástli od pandémie. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru ešte v decembrovom rozhovore pre HN povedal, že si chce na ne posvietiť a v hre bol aj špeciálny odvod pre reťazce.

Najnovšie sa toho chytil aj Andrej Danko, predseda SNS. Pred časom v statuse na sociálnej sieti vyzýval Takáča, aby sa opäť otvorila téma tohto odvodu a najnovšie začal skloňovať aj ďalšiu daň pre obchodníkov.

„Obchodné reťazce si tu tri roky ulietavali. Ja som bol zástanca zdanenia reťazcov a ak nebudú poslúchať, tak im zaveďme daň z nehnuteľnosti. Bude ich to bolieť, pretože majú zisky,“ uviedol Danko v nedeľu v relácii V politike, ktorú vysiela televízia ta3.

HN kontaktovali šéfa SNS s otázkou, ako by takáto daň mohla fungovať.

Hovorí o monopole

„Už sme vyskúšali daň z obratov, ktorá však bola zastavená. Pokiaľ sa s nimi nebude dať baviť, tak jednou z ciest je aj daň zo stavieb obchodných reťazcov, a tam ich môžeme zdaňovať, koľko chceme,“ reagoval Danko pre HN. Peniaze, ktoré by získali, by mohla vláda podľa jeho slov adresne použiť pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré nedokážu kupovať predražené potraviny.

Bližšie detaily by predseda SNS komunikoval so Združením obcí a miest Slovenska. „Určite by sme museli nájsť spôsob. Mnohé reťazce majú dominantné postavenie. Tým, že boli zriadené aj v menších obciach a mestách, zničili malý maloobchod a majú monopol. Daň z nehnuteľností bola jednou z úvah, že ak sa neupracú, dá sa na nich ísť aj touto cestou,“ vysvetlil.

To, že tomuto nápadu zatiaľ chýbajú reálne kontúry, potvrdil pre HN aj Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Ako totiž uviedol, o tom, že by bol takýto odvod naozaj na stole, nemá žiadne informácie.

S odvodmi navyše však musí segment počítať tak či tak. Minulý týždeň totiž vláda predstavila konsolidačný balíček. Jeho súčasťou je transakčná daň pre podnikateľov. Dotkne sa teda, prirodzene, aj maloobchodu, čo sa odrazí na vyšších nákladoch.

Túto taxu vymerala vláda na 0,4 percenta, maximálne má ísť o 40 eur. Ak budú podnikatelia vyberať hotovosť z bankomatu, pôjde o 0,8 percenta. V návrhu je aj poplatok dve eurá ročne za kartu, povinnosťou bude založenie podnikateľského účtu.

„Predstavený konsolidačný balíček bude mať dodatočné náklady pre obchodníkov v desiatkach miliónov eur, každé ďalšie zvyšovanie nákladov by tak mohli pocítiť nielen obchodníci, ale aj spotrebitelia, dodávatelia alebo prípadne aj štát v poklese investícií na Slovensku. Ukázalo sa to naplno v Maďarsku, kde obdobné opatrenia spôsobili najvyššiu infláciu v rámci Európskej únie,“ načrtol ďalej Krajčovič.

Vajcia na zozname chýbajú

Organizácie, ktoré združujú slovenských maloobchodníkov, vedú aktuálne rokovania s vládou. Dôvodom je avizovaná nižšia DPH na základné potraviny, ktorá by mala klesnúť na päť percent. Ide o opatrenie, ktoré kabinet Roberta Fica predstavil v rámci spomínaného balíčka.

„Plánujem k okrúhlemu stolu pozvať aj prvovýrobcov a spracovateľov,“ uviedol Fico po minulotýždňovom stretnutí s maloobchodom.

Koalícia určila, že DPH na základné potraviny od januára budúceho roka klesne z terajších 10 percent na päť percent. A o aké položky presne ide?

Nová sadzba sa bude týkať hydinového, hovädzieho, bravčového, králičieho, kozieho a ovčieho mäsa a taktiež sladkovodných rýb. Ďalej ide o mlieko a mliečne výrobky, ovčiu bryndzu, prírodný med, zemiaky, zeleninu, strukoviny, chlieb a pečivo a ovocné šťavy.

Vajcia na zozname nie sú, podľa Fica sa riadili tým, aké tovary našinci kupujú najčastejšie. Premiér však na štvrtkovej tlačovej konferencii pripustil, že na budúci rok môže dôjsť k úprave a ďalšej špecifikácii zoznamu.

Potraviny, ktoré do tejto kategórie nespadajú, budú mať 19-percentnú DPH, klesne teda o jeden percentuálny bod.

Kľúčový bude spotrebiteľský košík

Obchodníkov s potravinami navyše čakajú od budúceho roka cenové kontroly. V réžii ich bude mať Slovenská obchodná inšpekcia. Jej ústredná riaditeľka Nadežda Machútová ešte vo februári pre HN vysvetlila, ako presne to bude fungovať.

Zo začiatku sa budú kontrolovať nákupné a predajné ceny tovarov a rozptyl marží prostredníctvom zberu dát, ktorý pre celú krajinu zabezpečí Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Bratislavský kraj.

Údaje sa porovnajú, vyhodnotia a podklady sa ďalej posunú ministerstvu pôdohospodárstva. To sa im povenuje do väčšej hĺbky, skúmať bude napríklad aj dodávateľské vzťahy či štruktúru nákladov.

V rámci zberu dát bude určený spotrebiteľský košík so základnými potravinami, dostupnými naprieč všetkými reťazcami.

Čo sa týka sledovaného obdobia, porovnávať sa budú ceny od augusta 2023, keď znovu začala pre obchodníkov platiť povinnosť viesť cenovú evidenciu.

Tú v roku 2020 zrušil rezort hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka v rámci takzvaného prvého kilečka. Predávajúci teda neboli na istý čas povinní viesť a uchovávať evidenciu o cenách tovaru, týkalo sa to aj kalkulácií nákladov a zisku po predaji tovaru.

Spolupracovali pri prechode na euro

Inšpekcia sa fyzicky vyberie do prevádzok až vtedy, keď vzniknú nejaké nezrovnalosti či bude potrebovať dodacie listy z iného obdobia.

„Budú to podobné kontroly, ktoré sme vykonávali v čase prechodu na euro asi dva roky, keď sme robili cenové vývoje pri určitých položkách tovarov, a to nákup, predaj a sledovanie rozpätia jednotlivých marží,“ uvádza Machútová s tým, že vtedy dozerali na to, aby sa v dôsledku zmeny meny nehýbalo aj s cenami.

Tento systém podľa jej slov Európska komisia vyhodnotila ako dovtedy najlepší a žiaden cenový šok sme na Slovensku nezažili.

Dáta k cenovému vývoju poskytnú obchodníci na základe vyhlásených výziev. Ak by nechceli spolupracovať, hrozí im pokuta vo výške 30- až 75-tisíc eur.

Spomínaná inštitúcia totiž ako cenový orgán môže zo zákona tieto údaje bezplatne žiadať. Machútová predpokladá, že k takejto situácii nedôjde ani v kontexte korektnej spolupráce s reťazcami z čias prechodu zo slovenských korún na euro.

Slovenská obchodná inšpekcia takéto právomoci na istý čas nemala, dvere jej znovu otvorila novela zákona o cenách. Inštitúcia bola od roku 2019 cenovým orgánom len pri nepotravinovom sortimente, keď inou novelou zákona prešiel potravinový tovar do rúk ministerstva pôdohospodárstva.

Okrem cenových kontrol chce súčasná vláda riešiť situáciu s cenami potravín aj prostredníctvom webovej stránky na porovnanie cien. Projekt by mal byť zrealizovaný do konca tohto roka.