Zasadí vláda reťazcom ťažkú ranu? Danko načrtol novú daň
Zasadí vláda reťazcom ťažkú ranu? Danko načrtol novú daň
Maloobchod sa bude musieť popasovať aj s novou transakčnou daňou. V roku 2025 ho navyše čakajú aj cenové kontroly.
Maloobchod sa bude musieť popasovať aj s novou transakčnou
daňou. V roku 2025 ho navyše čakajú aj cenové kontroly.
Tuzemské siete s potravinami
sú v poslednom čase pod paľbou kritiky slovenských politikov. Vyčítajú im rastúce
zisky, ktoré im podľa ich slov vzrástli od pandémie. Minister pôdohospodárstva
Richard Takáč zo Smeru ešte v decembrovom rozhovore pre HN povedal, že si chce
na ne posvietiť a v hre bol aj špeciálny odvod pre reťazce.
Najnovšie sa toho chytil aj Andrej Danko, predseda SNS. Pred časom v statuse na
sociálnej sieti vyzýval Takáča, aby sa opäť otvorila téma tohto odvodu a
najnovšie začal skloňovať aj ďalšiu daň pre obchodníkov.
„Obchodné reťazce si tu tri roky ulietavali. Ja som bol zástanca zdanenia
reťazcov a ak nebudú poslúchať, tak im zaveďme daň z nehnuteľnosti. Bude ich to
bolieť, pretože majú zisky,“ uviedol Danko v nedeľu v relácii V politike, ktorú
vysiela televízia ta3.
HN kontaktovali šéfa SNS s otázkou, ako by takáto daň mohla fungovať.
Hovorí o monopole
„Už sme vyskúšali daň z obratov, ktorá však bola zastavená. Pokiaľ sa s nimi
nebude dať baviť, tak jednou z ciest je aj daň zo stavieb obchodných reťazcov,
a tam ich môžeme zdaňovať, koľko chceme,“ reagoval Danko pre HN. Peniaze, ktoré
by získali, by mohla vláda podľa jeho slov adresne použiť pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré nedokážu kupovať
predražené potraviny.
Bližšie detaily by predseda SNS komunikoval so Združením obcí a miest Slovenska. „Určite by sme museli nájsť
spôsob. Mnohé reťazce majú dominantné postavenie. Tým, že boli zriadené aj v
menších obciach a mestách, zničili malý maloobchod a majú monopol. Daň z
nehnuteľností bola jednou z úvah, že ak sa neupracú, dá sa na nich ísť aj touto
cestou,“ vysvetlil.
To, že tomuto nápadu zatiaľ chýbajú reálne kontúry, potvrdil pre HN aj Martin Krajčovič,
predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Ako totiž uviedol, o tom, že by
bol takýto odvod naozaj na stole, nemá žiadne informácie.
S odvodmi navyše však musí segment počítať tak či tak. Minulý týždeň totiž
vláda predstavila konsolidačný balíček. Jeho súčasťou je transakčná daň pre
podnikateľov. Dotkne sa teda, prirodzene, aj maloobchodu, čo sa odrazí na
vyšších nákladoch.
Túto taxu vymerala vláda na 0,4 percenta, maximálne má ísť o 40 eur. Ak budú
podnikatelia vyberať hotovosť z bankomatu, pôjde o 0,8 percenta. V návrhu je aj
poplatok dve eurá ročne za kartu, povinnosťou bude založenie podnikateľského
účtu.
„Predstavený konsolidačný balíček bude mať dodatočné náklady pre obchodníkov v
desiatkach miliónov eur, každé ďalšie zvyšovanie nákladov by tak mohli pocítiť
nielen obchodníci, ale aj spotrebitelia, dodávatelia alebo prípadne aj
štát v poklese investícií na Slovensku. Ukázalo sa to naplno v Maďarsku, kde obdobné opatrenia
spôsobili najvyššiu infláciu v rámci Európskej únie,“ načrtol ďalej Krajčovič.
Vajcia na zozname chýbajú
Organizácie, ktoré združujú slovenských maloobchodníkov, vedú aktuálne
rokovania s vládou. Dôvodom je avizovaná nižšia DPH na základné potraviny,
ktorá by mala klesnúť na päť percent. Ide o opatrenie, ktoré kabinet Roberta
Fica predstavil v rámci spomínaného balíčka.
„Plánujem k okrúhlemu stolu pozvať aj prvovýrobcov a spracovateľov,“ uviedol
Fico po minulotýždňovom stretnutí s maloobchodom.
Podľa Filipa Kasanu, šéfa Zväzu obchodu,
by sa mal avizovaný pokles sadzieb pozitívne prejaviť predovšetkým v prípade
nízkopríjmových skupín ľudí. Po stretnutí s premiérom zároveň zdôraznil, že
dôležitý bude dialóg s poľnohospodármi aj potravinármi.
Koalícia určila, že DPH na základné potraviny od januára budúceho roka klesne z
terajších 10 percent na päť percent. A o aké položky presne ide?
Nová sadzba sa bude týkať hydinového, hovädzieho, bravčového, králičieho,
kozieho a ovčieho mäsa a taktiež sladkovodných rýb. Ďalej ide o mlieko a
mliečne výrobky, ovčiu bryndzu, prírodný med, zemiaky, zeleninu, strukoviny,
chlieb a pečivo a ovocné šťavy.
Vajcia na zozname nie sú, podľa Fica sa riadili tým, aké tovary našinci kupujú
najčastejšie. Premiér však na štvrtkovej tlačovej konferencii pripustil, že na
budúci rok môže dôjsť k úprave a ďalšej špecifikácii zoznamu.
Potraviny, ktoré do tejto kategórie nespadajú, budú mať 19-percentnú DPH,
klesne teda o jeden percentuálny bod.
Kľúčový bude spotrebiteľský košík
Obchodníkov s potravinami
navyše čakajú od budúceho roka cenové kontroly. V réžii ich bude mať Slovenská obchodná inšpekcia. Jej
ústredná riaditeľka Nadežda Machútová ešte vo februári pre HN
vysvetlila, ako presne to bude fungovať.
Zo začiatku sa budú kontrolovať nákupné a predajné ceny tovarov a rozptyl marží
prostredníctvom zberu dát, ktorý pre celú krajinu zabezpečí Inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Bratislavský kraj.
Údaje sa porovnajú, vyhodnotia a podklady sa ďalej posunú ministerstvu
pôdohospodárstva. To sa im povenuje do väčšej hĺbky, skúmať bude napríklad aj
dodávateľské vzťahy či štruktúru nákladov.
V rámci zberu dát bude určený spotrebiteľský košík so základnými potravinami,
dostupnými naprieč všetkými reťazcami.
Čo sa týka sledovaného obdobia, porovnávať sa budú ceny od augusta 2023, keď
znovu začala pre obchodníkov platiť povinnosť viesť cenovú evidenciu.
Tú v roku 2020 zrušil rezort hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka v rámci
takzvaného prvého kilečka. Predávajúci teda neboli na istý čas povinní viesť a
uchovávať evidenciu o cenách tovaru, týkalo sa to aj kalkulácií nákladov a
zisku po predaji tovaru.
Spolupracovali pri prechode na euro
Inšpekcia sa fyzicky vyberie do prevádzok až vtedy, keď vzniknú nejaké
nezrovnalosti či bude potrebovať dodacie listy z iného obdobia.
„Budú to podobné kontroly, ktoré sme vykonávali v čase prechodu na euro asi dva
roky, keď sme robili cenové vývoje pri určitých položkách tovarov, a to nákup,
predaj a sledovanie rozpätia jednotlivých marží,“ uvádza Machútová s tým, že
vtedy dozerali na to, aby sa v dôsledku zmeny meny nehýbalo aj s cenami.
Tento systém podľa jej slov Európska komisia vyhodnotila ako dovtedy najlepší a
žiaden cenový šok sme na Slovensku nezažili.
Dáta k cenovému vývoju poskytnú obchodníci na základe vyhlásených výziev. Ak by
nechceli spolupracovať, hrozí im pokuta vo výške 30- až 75-tisíc eur.
Spomínaná inštitúcia totiž ako cenový orgán môže zo zákona tieto údaje
bezplatne žiadať. Machútová predpokladá, že k takejto situácii nedôjde ani v
kontexte korektnej spolupráce s reťazcami z čias prechodu zo slovenských korún
na euro.
Slovenská obchodná inšpekcia takéto právomoci na istý čas nemala, dvere jej
znovu otvorila novela zákona o cenách. Inštitúcia bola od roku 2019 cenovým
orgánom len pri nepotravinovom sortimente, keď inou novelou zákona prešiel potravinový tovar do rúk ministerstva
pôdohospodárstva.
Okrem cenových kontrol
chce súčasná vláda riešiť situáciu s cenami potravín aj prostredníctvom webovej stránky na porovnanie cien.
Projekt by mal byť zrealizovaný do konca tohto roka.
Zdroj: WEB | Dátum: 23.09.2024 | Zdroj: hnonline.sk | Autor: Veronika Hubinská | Vydavateľ: MAFRA Slovakia, a. s. | Rubrika: Domáca ekonomika
FOTO_zdroj: TASR/J. Kotian Na snímke šéf národniarov Andrej Danko