Zachránia cudzinci aktuálnu situáciu v maloobchode?
V odvetví obchodu bol zaznamenaný rekordný počet pracovných ponúk. V 21. týždni 2021 bolo na pracovnom portáli Profesia.sk registrovaných 1286 pracovných ponúk v tejto oblasti, pričom v rovnakom týždni minulého roka to bolo 666.
V odvetví obchodu bol zaznamenaný rekordný počet
pracovných ponúk. V 21. týždni 2021 bolo na pracovnom portáli Profesia.sk
registrovaných 1286 pracovných ponúk v tejto oblasti, pričom v rovnakom týždni
minulého roka to bolo 666.
Vysoký dopyt nastal napriek tomu, že za pokladnicu si v
čase pandémie začali sadať napríklad aj ľudia, ktorí kedysi pracovali v oblasti
cestovného ruchu. Ukázal to prieskum uvedeného portálu, v ktorom až 24,5%
respondentov označilo, že sa rozhodli ísť pracovať do odvetvia obchodu.
Prepúšťali a hľadajú
Nikola Richterová, PR manažérka Profesie uvádza, že
vyšší počet pracovných ponúk v odvetví obchodu je spôsobený uvoľnením
pandemických opatrení. “Počas tvrdého lockdownu boli otvorené len predajne s
potravinovým či iným, presne špecifikovaným sortimentom. Aktuálne už môžu byť
otvorené aj ostatné maloobchodné prevádzky,” pripomína N. Richterová.
“Obchody aj gastronomické zariadenia, ktoré boli
zatvorené počas pandémie, prepustili väčšiu časť svojich zamestnancov a teraz,
po uvoľnení opatrení, ich opäť hľadajú,” dodáva Pavol Konštiak, prvý viceprezident Zväzu obchodu SR.
Firmy uverejnili od 1. januára do 28. mája celkovo 16
805 pracovných ponúk. Počas januára išlo o 2500 ponúk, pričom počet každý
nasledujúci mesiac rástol. Aktuálne ide od 1. do 27. mája o 4257 ponúk. Obchod
patrí k odvetviam s najvyšším počtom pracovných ponúk, aj aktuálne je podľa
vyjadrenia N. Richterovej po výrobe druhým odvetvím s najvyšším počtom
pracovných ponúk. “Nedostatok pracovných síl v obchode trvá už niekoľko rokov.
Problém vidím hlavne v kvalifikovanosti pracovných síl. Až 90% obchodných
učilíšť, kde boli vychovávaní študenti na prácu v obchode a s praxou v
obchodných prevádzkach, bolo totiž zrušených,” hovorí P. Konštiak.
Pokladník, či skladník?
Už v minulosti sa začali objavovať názory, že riešením
by mohlo byť zamestnávanie cudzincov. Štatistiky dokonca ukazujú, že záujem je.
Počty cudzincov, ktorí sú zamestnaní v oblasti obchodu v posledných piatich
rokoch stúpol na trojnásobok, je ich takmer 5500.
V odvetví obchodu chýbajú najmä predavači a pokladníci.
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ÚPSVaR) však do zoznamu zamestnaní
s nedostatkom pracovnej sily, ktorý slúži na zrýchlenie administratívneho
konania pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín, zaradilo aj
pozíciu skladník. Profesia aktuálne eviduje viac ako 900 takýchto pracovných
ponúk.
“Zamestnanie cudzincov je riešením aktuálnej situácie v
obchode pokiaľ ide o ľudské zdroje. V tejto oblasti totiž nie sú potrebné len
odborné práce pri styku so zákazníkmi, ale aj bežné manuálne práce,” hovorí P. Konštiak. Na druhej strane by
si podľa jeho slov kľudne mohli cudzinci sadať aj za pokladnicu. “Keď sú na
Slovensku lekári, zubári, zdravotné sestry z Ukrajiny a pod., prečo by sme
nemohli mať aj pokladníčky a pokladníkov z iných krajín. Jazyková bariéra sa dá
vždy prekonať,” myslí si.
Je ich stále viac
Slovensko patrí v rámci Európskej únie ku krajinám s
najnižším podielom cudzincov na populácii. Konkrétne je to len niečo cez jedno
percento. Na porovnanie, v susednom Rakúsku tvoria cudzinci takmer 16%
obyvateľov. Medzi rokmi 2004 a 2019 sa pritom počet cudzincov žijúcich na
Slovensku zvýšil sedemnásobne, z približne 20000 na viac ako 140000.
To sa však zmenilo len v posledných rokoch. Ešte v roku
2012 bola nadpolovičná väčšina z viac ako 67000 cudzincov, ktorí mali na
Slovensku povolený pobyt, z Európskeho hospodárskeho spoločenstva. V roku 2018
však bol zaznamenaný prvýkrát vyšší počet cudzincov z tretích krajín ako z
krajín EÚ. To podľa Analýzy podmienok podnikania a zamestnávania cudzincov na
Slovensku z roku 2019 súvisí predovšetkým s obsadzovaním voľných pracovných
miest na slovenskom trhu práce. V oblasti obchodu sa tento trend prejavil až o
rok neskôr. Celkovo za posledných päť rokov stúpol počet cudzincov,
zamestnaných v obchode z 1800 na 5500.
Kto pracuje v obchode
Podľa štatistík ÚPSVaR v službách a obchode pracovalo v
decembri 2019 spolu 5663 cudzincov, z toho 2272 z EÚ a 3391 z tretích krajín. O
rok neskôr bol tento pomer 2097 ku 3401. Najväčšou skupinou cudzincov, ktorí
pracujú v odvetví obchodu sú Ukrajinci, medzi rokmi 2018 a 2019 ich počet
stúpol na dvojnásobok.
V decembri 2020 pracovalo v obchode 5498 cudzincov, z
toho 1433 Ukrajincov, 737 Čechov, potom 466 z Maďarska, 425 Srbov, 319
Vietnamcov, 295 Thajčanov, rovnaký počet Poliakov a 140 Číňanov.
Počty cudzincov zamestnaných v oblasti služieb a
obchodu
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Za nižšie platy
Prečo zamestnávatelia stále viac siahajú po cudzincoch?
Podľa prieskumu INEKO z roku 2018 najčastejšie - až dve pätiny sa tak rozhodli
preto, lebo na domácom trhu nebola dostatočná ponuka. Necelých 30% tvrdilo, že
domáci uchádzači majú mzdové nároky, ktoré nezodpovedajú ich schopnostiam.
Podľa Inštitútu sociálnej politiky je priemerný vymeriavací základ cudzincov
nižší v porovnaní s občanmi SR, avšak v skupine 1% najlepšie zarábajúcich je
priemerná mzda cudzincov vyššia.
Pätina oslovených zamestnávateľov sa v prieskume
sťažovala, že domáci pracovníci nemajú potrebnú pracovnú morálku. Desatina tiež
uviedla, že Slováci nemajú potrebnú kvalifikáciu.
“Treba podotknúť, že na Slovensku vidíme aktuálne
vyššiu nezamestnanosť, bolo by preto dobré, aby naše firmy vedeli v prvom rade
zaujať ľudí, ktorí skončili bez zamestnania, čo by nám dokázalo zabezpečiť
vyváženosť systému,” dodáva N. Richterová.
Aké sú pravidlá?
Zákon o pobyte cudzincov hovorí, že cudzinci sa smú na
území SR zdržiavať na základe povolenia, ktoré je viazané na účel jeho pobytu a
na určité vopred stanovené obdobie. Cudzinci, ktorí sú občanmi niektorej z
členských krajín Európskej únie, alebo Švajčiarska, sa môžu na území SR
zamestnať rovnako ako občania SR. Svoj pobyt však musia cudzineckej polícii
hlásiť. Ľudia z tretích krajín, všetkých, ktoré nepatria do EÚ (Veľká Británia,
Nórsko, Lichtenštajnsko a Island) to majú komplikovanejšie. Keď chcú na území
Slovenska pracovať, musia si požiadať o trvalý, prechodný, alebo tolerovaný
pobyt. Pokiaľ si tu vybavia trvalý pobyt, vzťahujú sa na nich podmienky ako na
Slovákov. Môžu tiež požiadať o povolenie na pobyt a zamestnanie, čo je typ prechodného
pobytu - do piatich rokov na účel zamestnania. Získajú ho na základe potvrdenia
o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta. Existujú však aj výnimky, ktoré
využíva pre možnosť zamestnania veľká skupina ľudí. Z cudzincov z tretích
krajín, ktorí ku decembru 2020 pracovali na Slovensku, malo 1702 udelené
povolenie na zamestnanie a 1699 pracovalo bez povolenia s informačnou kartou.
Podľa štatistík ÚPSVaR približne 74% štátnych
príslušníkov tretích krajín na Slovensku pracuje v rôznych pozíciách. Najčastejšie
sú to kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, operátori a montéri strojov a
pomocníci a nekvalifikovaní pracovníci.
Ako ich získať?
Vláda SR v roku 2018 schválila Stratégiu pracovnej
mobility cudzincov v SR. V nej sa uvádza, že prednosť pri prijímaní migrantov
majú tí, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu a kompetencie, aby pokryli
pretrvávajúci dopyt po nedostatkových profesiách na národnom trhu práce, s
dôrazom na kultúrne blízke krajiny. Stratégia zjednodušila niektoré podmienky
zamestnávania cudzincov, prax je však stále problematická.
“Na jednej strane domáci trh práce nemá dostatok
pracovníkov ovládajúcich plynulo cudzie jazyky. Na druhej strane slovenská
byrokracia robí nábor štátnych príslušníkov tretích krajín spôsobom nákladným -
z hľadiska času aj úsilia,” uvádza analýza organizácií In Báze, Centre for
Peace Studies, Menedek a Mareena.
“Niekoľko 100 tisíc ľudí zo Slovenska pracuje v
zahraničí kvôli vyšším príjmom a možnosti naučiť sa cudzí jazyk. To isté je zo
strany Ukrajiny, Rumunska, Filipín a pod. Nechápem prečo Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR sa tejto tendencii bráni a hádže polená pod nohy
svojimi administratívnymi bariérami,” hovorí P. Konštiak.
Podľa analýzy Mareena treba skrátiť čakacie lehoty a
zjednodušiť byrokratický proces. “Vo väčšine prípadov zamestnávatelia
považovali nábor a prijímanie cudzincov za proces, ktorý znemožňujú dlhé
čakacie lehoty spojené s byrokratickým procesom, napríklad získanie pracovného
povolenia,” uvádza analýza, ktorej súčasťou boli aj rozhovory s pracujúcimi
cudzincami i zamestnávateľmi.
Väčšina cudzincov sa na Slovensku dlhodobo neusídlila a
pracuje tu len krátkodobo. Štátni príslušníci tretích krajín v rozhovoroch,
ktoré robili uvedené organizácie, pociťovali ako hlavnú prekážku pri hľadaní
zamestnania nedostatočnú znalosť slovenského jazyka. “Nejeden opýtaný si
všimol, ako sa reakcie potenciálnych zamestnávateľov na otázky alebo následné
kroky líšia v tom, či bola komunikácia iniciovaná v slovenčine alebo
angličtine,” píšu.
Ovládanie slovenčiny im umožnilo nielen neformálnu
komunikáciu, ale aj lepší prístup k informáciám o zamestnaní a pracovných
príležitostiach.
Problém mali aj s diskrimináciou. Jeden respondent
zdôraznil: “Pre cudzincov, hlavne pre obyvateľov Blízkeho východu, je to tu ťažké.
Zamestnávatelia vidia ľudí z Blízkeho východu iba v obchodoch s kebabom.” Ženy
hlásili predsudky rovnako ako muži, pričom ani vzdelanie podľa autorov analýzy
nehralo veľkú úlohu.
Martina Hilbertová
Ilustračné foto: Shutterstock.com
Zdroj: [07.06.2021; retailmagazin.sk; Obchodník - Maloobchod; 00:00; Redakcia]
https://www.retailmagazin.sk/obchodnik/maloobchod/5559-zachrania-cudzinci-aktualnu-situaciu-v-maloobchode
https://www.retailmagazin.sk/obchodnik/maloobchod/5559-zachrania-cudzinci-aktualnu-situaciu-v-maloobchode