Vláda prijala takmer 40 opatrení

Predseda vlády Igor Matovič v štúdiu TA3 k opatreniam vlády súvisiacich so zabránením šírenia ochorenia COVID-19.

Hana Džurná, moderátorka: „A v štúdiu už vítam predsedu vlády Igora Matoviča. Dobrý večer.“

Igor Matovič, predseda vlády SR (OĽaNO): „Dobrý večer, ďakujem pekne za pozvanie.“

Hana Džurná: „Ďakujem pekne, že ste ho prijali, aby ste odprezentovali tieto opatrenia, lebo ich je naozaj veľmi veľa. Vzišli z toho niekoľkohodinového rokovania, teda až v noci, teda krízový štáb s nimi prišiel, vy ste ich odprezentovali až dnes. Začneme ale najskôr počtom, k dnešnému dňu evidujeme na Slovensku dvestoštyri prípadov ochorenia Covid-19, včera ich pribudlo devätnásť, a to je aj jedno z opatrení, že ste sa dohodli, že vždy tie čísla a počty budete uvádzať až ráno o deviatej, okolo deviatej, a budú to vlastne čísla za predchádzajúci deň. Čiže toto zostáva. A keď už sme pri tých počtoch, tak podozrenie na koronavírus je už aj u poslancov Národnej rady, konkrétne Alojz Baránik. Jeho dcéra má cestovateľskú anamnézu pozitívnu, ani jeden však nemá príznaky, ale viem, že v parlamente je aj poslankyňa, ktorá je v karanténe, ktorá bola priamo v kontakte s nakazeným. Či možno viete, ako sa bude riešiť situácia v prípade, že niektorý poslanec by bol pozitívny, či by to na dva týždne paralyzovali, paralyzovalo ten parlament, alebo sú aj nejaké iné možnosti.“

Igor Matovič: „Viete, naozaj by som si teraz vymýšľal od pásu. Veľmi rád by som vedel, že aký je ďalší postup, len, bohužiaľ, prebrali sme vládu aj, aj parlament v stave, že nie je žiaden ďalší plán. Že nie sú vôbec spravené krízové plány práve na takúto situáciu, že čo by sa stalo, ak takéto niečo sa stane. A je to úplne legitímna otázka. Je to pred nami. Musíme tie plány vypracovať, lebo ak platí to, čo vypracoval Inštitút pre zdravotnú politiku, tá štúdia, aj tá najjemnejšia varianta pre Slovensko je dramatická kríza. A tým pádom my do tej krízy nemôžeme ísť s tým, že nebudeme mať plán. Máme podľa tej štúdie ešte pár týždňov na to, aby sme sa pripravili, a absolútny základ, keď chceme ísť do boja, musíme vedieť, ako bojovať a ako sa, ako sa v tom, v tom boji potom zorganizovať. Takže plány budú, aj na toto určite odpoveď bude, ale dnes ju nemám a klamal by som, ak by som si vymýšľal čokoľvek.“

Hana Džurná: „Časť týchto opatrení je už v parlamente. Poslanci prerokovávajú ich v skrátenom legislatívnom konaní. Dnes už schválili zákon, ktorý sa týka školstva, ale to preberieme až v druhej časti Témy dňa. Ale veľmi diskutovaným bol ten návrh, aby teda mal štát možnosť monitorovať pohyb ľudí, kde sa nachádzali, či nemajú pozitívnu cestovateľskú anamnézu, prípadne varovať ostatných ľudí, že boli v kontakte s takýmito osobami. A malo by to fungovať v spolupráci teda s mobilnými operátormi, tieto údaje by mala dostávať len hygiena. Už ste premýšľali nad tým, ako by to teda malo fungovať, či budú týmto ľuďom chodiť esemesky, alebo ako?“

Igor Matovič: „Cieľ je taký, že snažíme sa pozerať na krajiny, ktoré najlepšie zvládajú boj s touto krízou. Lebo sú krajiny, kde vidíme, že nezvládli, a sú také, že naozaj, že úplne špičkovo pristupujú k všetkému od A do Z a funguje to. A jedna z takých krajín je napríklad Čína, Južná Kórea, Taiwan alebo Singapur. A všetky tieto krajiny používajú systém, že vlastne nie že ani by sme začali teraz sledovať. Mobilní operátori o každom z nás, kto má mobil, tak vedia, kde sme za posledné mesiace sa s tým mobilom po Slovensku alebo po svete pohybovali. Lebo ten mobil sa vždy prihlási k takzvanej DTS-ke, to je k stanici, ktorá, ako kebyže anténe, ku ktorej on vyšle signál a na základe toho tí mobilní operátori presne vedia, kade sme sa pohybovali. A keď raz tieto informácie máme, tak v tých krajinách, o ktorých som povedal, kde to zvládajú, tak oni vlastne urobili aplikácie, že v momente, ako je niekto pozitívne testovaný, tak keď si predstavíte mapu Slovenska alebo mapu okresu, alebo mapu dediny, alebo mesta, tak je tam veľa takých červíčkov. To je v podstate ako kebyže pohyb toho konkrétneho užívateľa, kto má ten mobil. A zrazu teraz to sú pohyby rôznych užívateľov mobilov, ale zrazu sa ukáže, že tuto tento červený, ten bol nakazený, boli identifikovaní ako nakazení, a ukáže sa postupne, že viac-menej kto sa okolo neho pohyboval v minulosti. A tým pádom sa zidentifikujú ľudia, že pozor, vy ste sa pohybovali okolo človeka, boli ste k nemu blízko, kto bol identifikovaný ako pozitívny, pozitívne testovaný, a choďte, prosím vás, na vyšetrenie. Čiže je to naozaj iba v záujme samotných každého z nás, aby sme takúto esemesku a takúto správu dostali. A teda nie je vôbec cieľom niekoho sledovať, ale na základe údajov z minulosti zistiť, či náhodou sme neprišli do kontaktu s nakazeným človekom. To je, myslím si, naozaj vo verejnom záujme a je to v záujme verejného zdravia.“

Hana Džurná: „Aj ľudia, ktorí boli pozitívne testovaní, im by tiež chodili správy, že koľko dní ešte majú zostať v karanténe prípadne?“

Igor Matovič: „Určite, že áno. Ale vlastne dnes pozitívne testovaní sú v karanténe v nemocniciach. Čiže my ich držíme naozaj bezpečne, aby…“

Hana Džurná: „Tak nie všetci, niektorí sú v domácej karanténe.“

Igor Matovič: „Ale to už tam naozaj, kde tá choroba doznieva, kde už nie sú nositeľmi tej choroby a samozrejme, že aj týchto ľudí by sme, ja osobne by som bol za to, aj nech v pohode sme im dali aj náramky na monitorovanie pohybu, aby teda mali sme takýto nejaký problém, že by nám niekto chcel odísť a mal by niekoho nakaziť na ulici. Ale bohate stačí túto aplikáciu, zobrať si ten príklad dobrej praxe z tých krajín, ktoré súboj s koronou zvládli a naozaj Čína je v tomto vzorová. Akože prvé to tam vypuklo, ale behom dvoch mesiacov je de facto po nákaze v Číne. Oni majú menej nakazených ľudí denne, ako máme my na malinkom Slovensku, obrovská Čína. Takže pozerajme sa tam, kde to vymysleli. Nevymýšľajme koleso. Odpozerajme si to, skopírujme a raz-dva môže byť po nákaze. Len naozaj to vyžaduje disciplínu a niekedy aj trošku zásah do súkromia. Ale nikto z nás tým neutrpí, lebo nás to bude samých chrániť.“

Hana Džurná: „To sa ešte uvidí či to má už Čína za sebou, pretože im pribudli desiatky prípadov. Ale uvidíme teda aká je tá situácia. Čiže nebude to fungovať na báze dobrovoľnosti tak, ako je to v Českej republike, že pozitívne testovaní ľudia dostanú SMS-ku, alebo teda budú kontaktovaní či ochotne teda dajú svoje údaje na to, aby mohli byť sledovaní. Vraj je to tam bežné a ľudia ochotne dávajú tieto svoje osobné údaje. Ale bude to povinné u nás?“

Igor Matovič: „My by sme chceli, aby to bolo povinné, lebo potrebujeme vychytať, naozaj ako hľadať ihlu v kope sena sa tomu hovorí. Čiže medzi nami ľudia, niektorých sme odchytili vzhľadom na to, že sa testovalo veľmi málo za posledné týždne, tak odchytili sme aj veľmi málo pozitívne testovaných, tých, ktorí vlastne sú chorí. Ale znamená to, že možno dvakrát, trikrát, päťkrát viacej ľudí stále sa pohybujú medzi nami, ktorí sú nakazení a čiže jedna cesta je zvýšiť počet testovaní, aby sme odchytili tých potenciálnych ďalších šíriteľov nákazy a na druhej strane upozorniť tých, ktorí sa pohybovali v ich blízkosti, mali rovnaké zvyky napríklad, z toho viete zistiť, že stretali sa v tom istom obchode. Každé ráno sa napríklad stretli v tom istom obchode a takýto človek by mal, alebo všetci ľudia, ktorí sa stretali pravidelne s takýmto nakazeným človekom v obchode, mali by dostať informáciu - pozor, veľakrát ste sa s ním stretli, za posledné dva týždne trebárs päť-šesťkrát. Choďte prosím vás na vyšetrenie. Keď nepôjde na vyšetrenie, nech ho kontaktuje polícia a povie mu - prosím vás, poďte na vyšetrenie, lebo je pravdepodobnosť, že ste ďalším šíriteľom nákazy. Čiže takto naozaj vychytávať ako kebyže ihlu z kopy sena. Identifikovať tých chorých ľudí, lebo jedine takýmto spôsobom, systematickým bojom vieme tú nákazu potlačiť.“

Hana Džurná: „Tieto údaje bude mať k dispozícii len hygiena. Môže ich potom posúvať ďalej možno samosprávam? Pretože máme prípady, keď starosta obce vie, že niekto v obci je nakazený, ale nevie kto a keď chce teda od regionálneho úradu verejného zdravotníctva túto informáciu, odvolávajú sa na GDPR, že tieto informáciu poskytnúť nemôžu.“

Igor Matovič: „Ja predpokladám, že ten človek, ktorý je nakazený, v tej obci nie je. Ak by bol, tak asi by to bolo zlyhanie.“

Hana Džurná: „Je taký prípad, že je v tej obci a pohybuje sa voľne, chodí do obchodu a starosta má len podozrenie, že vie asi o koho ide, ale nevie to na sto percent.“

Igor Matovič: „Prepáčte, ale posledné dva dni žijem takými trošku inými vecami. Prvýkrát to počujem. Zajtra sa budem informovať. Ak by takéto niečo bolo, tak to je zlyhanie systému, si osobne myslím. Nakazený človek nemôže sa pohybovať voľne po ulici. Takže naozaj prvú vec, čo zajtra budem sa pýtať a riešiť, tak bude táto informácia, ktorú ste mi teraz povedali.“

Hana Džurná: „Ešte zostanem poslednou otázkou pri tejto téme, pretože dnes mal tlačovú besedu k tomu strana Smer. Robert Fico hovoril, že je to hrubý zásah do ľudských práv a podobne. V tom zákone je definícia, že Úrad verejného zdravotníctva môže tieto údaje uchovávať najviac do konca tohto roka. Potom sa tam ale nepíše čo s tými údajmi urobí, či ich vymaže, alebo, aby sme ľuďom vysvetlili, že naozaj tie údaje nebudú zneužívané.“

Igor Matovič: „Priznám sa, predkladal to podpredsedníčka vlády pre informatizáciu a teda hlavne to dnes prezentovala ministerka spravodlivosti v parlamente. Klamal by som, ak by som povedal, že som úplne, úplne dopodrobna informovaný. Mne išlo hlavne o to, aby sa to zneužiť nedalo. Aby to boli naozaj, že ten zber dát iba počas, alebo teda možnosť využiť iba počas krízy a tým pádom ja som spokojný a hlavne teda ten cieľ, aby to bolo v záujme ochrany verejného zdravia, alebo zdravia každého z nás. Nepredpokladám, že tam akákoľvek skulinka by bola, že by sa tie dáta vedeli zneužiť, určite nie.“

Hana Džurná: „Ďalšie opatrenie, ktoré ste prijali je, že teda nosiť rúška bude povinné už všade mimo domova. Taktiež ľudia, ktorí stoja niekde vonku, sa nemôžu združovať, musia mať medzi sebou odstup dva metre. Kto to bude kontrolovať a kedy to bude povinné? Lebo ešte ten termín nie je vyhlásený.“

Igor Matovič: „Povinné to bude hneď od momentu, ako Úrad verejného zdravotníctva zverejní opatrenia v tomto duchu, alebo teda všetky tie opatrenia, ktoré sme dnes oznamovali. Síce nie všetky sa týkajú Úradu verejného zdravotníctva, ale jednoducho od kedy to úrad zverejní. Kto to bude kontrolovať, tak v prvom rade si myslím, že taká sebakontrola medzi nami, že jednoducho keď aj verejne takéto opatrenie bude platiť, tak ľudia si budú dávať pozor. Vedia, že jednoducho má to zmysel, že tlačiť sa niekde v rade asi môže ohroziť toho človeka, čo sa chráni trebárs rúškom. Takže po prvé si myslím, že aj samotná disciplína, že vidíme, že pred týždňom a pol nikto pomaly nenosil rúško. Tí, čo mali rúška sme na nich pozerali, že fíha, to bude asi nejaký chorý človek. Dnes je to opačne, že na tých čo nemajú rúška, tak na nich pozeráme, že ten je nejaký podozrivý. Takže je si myslím, že dobré a ukázali sme, že sme disciplinovaní a to je jeden základný predpoklad, s ktorým môžeme vyhrať boj s touto krízou. Čiže jedna vec naša disciplinovanosť, zodpovednosť, na to sa spoliehame a samozrejme v prípade, ak by to zlyhávalo, musíme nasadiť aj nejaké kontrolné mechanizmy. Áno, možno policajti, možno vojaci, pochôdzkári. Uvidíme, akože ktokoľvek komu bude záležať.“

Hana Džurná: „Čiže ste zatiaľ neuvažovali ani prípadne o sankciách?“

Igor Matovič: „Nie, priznám sa, že nie. Naozaj spoliehame sa, že aj apel zo strany hlavného hygienika, aj to, že naozaj to bude oficiálne, teda nie, že odporúčanie, ale bude to nariadenie, alebo opatrenie tohto úradu, tak ľudia vzhľadom na to, že chcú pomôcť ten boj, alebo chcú sa spolupodieľať na tom boji, nechcú, aby Slovensko bolo takto vypnuté ešte nasledujúce mesiace, tak ja pevne verím, že na deväťdesiatdeväť percent to všade fungovať bude.“

Hana Džurná: „Od tridsiateho marca majú vo všetkých nemocniciach, fabrikách, obchodoch merať teplotu na čele. O kontrole a pokutách ste teda ešte neuvažovali. Ale ak by sa teda pokyny nedodržiavali, tak ako ste spomínali, mohli by ste pristúpiť aj k nejakým sankciám. S týmto budú mať problémy najmä obchody, pretože som sa rozprávala s pánom Martinom Katriakom, ktorý je prezidentom Zväzu obchodu Slovenskej republiky. Pozrime si teraz krátky zostrih. Ďalším opatrením je, aby boli otváracie hodiny pre ľudí, ktorí majú nad šesťdesiatpäť rokov a to v čase od deviatej do dvanástej. Je v tomto prípade nejaký problém, alebo vedia obchody vyhradiť tento čas len pre týchto ľudí?“

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Problém je v obciach, kde je jedna jediná predajňa, ktorá je otvorená od siedmej do dvanástej a potom od dajme tomu od šestnástej do osemnástej, ale hlavne nemá možnosť sa tam dostať potom zákazník. Čiže bude ohrozené zásobovanie obyvateľstva v týchto obciach. My sme jednoznačne za to, aby toto opatrenie bolo vykladané ako prednostne pre dôchodcov, nie výhradne.“

Hana Džurná: „Čo sa týka vykonateľnosti tohto nariadenia, aby teda bol umožnený vstup len ľuďom nad šesťdesiatpäť rokov, ako to v praxi môže fungovať, že pred vchodom bude stáť nejaký SBS-kár, ktorý bude si pýtať občianske preukazy?“

Martin Katriak: „Mohlo by to fungovať, len viete, na Slovensku je ja neviem tridsaťtisíc predajní, ktoré predávajú potraviny, ktoré predávajú drogériu. Tak kde zoženú obchodníci tých tridsaťtisíc ľudí, to je jedna vec. My ich v obchode nemáme. Obchod trpí nedostatkom zamestnancov a momentálne ešte viac trpí, pretože množstvo zamestnancov, predavačov, predavačiek je doma … starostlivosti o deti, karanténu, OČR-ky. Trpíme akútnym nedostatkom. Potom je tuná sú malé predajne, kde je jedna-dve predavačky. Takých je na Slovensku, ja neviem dvetisíc. Tak tá jedna predavačka, tá by sa musela zblázniť, aby toto dokázala. Čiže nevieme to kontrolovať. Nevieme to kontrolovať, možno by nám mohli pomôcť, nechcem byť uštipačný, niektorí zamestnanci takí, ktorí majú úľavu v zamestnaní teraz.“

Hana Džurná: „To isté ale potom platí v prípade merania tej teploty, pretože pri vstupe do každej verejnej budovy musí byť občanovi odmeraná teplota. Čiže ani toto kapacitne neviete pokryť?“

Martin Katriak: „Nielenže kapacitne, ale ani technicky. Nemáme teplomery. My prosím vás pekne, sme pre iné účely zháňali tieto teplomery. To sú takzvané tie pištoľové teplomery. Jedine tieto môžu byť, pretože pokiaľ by boli tie klasické teplomery, tak tam vzniká problém hygieny a vzniká tam problém času. Pištoľ vám nameria teplotu za tri sekundy a je to vybavené a ten klasický teplomer technicky, kým proste sa to odmeria, to sú dve-tri minúty a navyše problém hygieny.“

Hana Džurná: „Pán premiér, čiže ako komentujete tento rozhovor? Pretože je problém aj s teplomermi, že ich nemajú, aj je problém s tými otváracími hodinami. Naozaj v niektorých obciach sú otvorené obchody do tej dvanástej, kedy potom majú nakupovať ľudia mladší ako šesťdesiatpäť rokov?“

Igor Matovič: „Treba sa zariadiť. Akože keď chcú mať otvorené, treba rešpektovať pravidlá. Nám ide o to, aby sme boj s koronou vyhrali. Alebo si budeme vymýšľať výhovorky, nenájdem, nekúpim si teplomer, tak nech si ho zoženie, určite v tej dedine desať, dvadsať tridsať domácností taký teplomer majú. Bol to bežný tovar, ktorý sa za posledné roky na Slovensku predával. Jednoducho nech sa zabezpečia. Majú čas v podstate od pondelka, aby boli schopní naplniť literu opatrenia, ktoré Úrad pre verejné zdravotníctvo vydá. Tým pádom si myslím, že aj dostatočný priestor na to, aby to zabezpečili. A tá druhá výhovorka tam bola čo? Prepáčte“

Hana Džurná: „Že nemá kto kontrolovať vek tých ľudí. Nemajú na to ľudí.“

Igor Matovič: „Jáj, nemá kto kontrolovať. Lebo malá predajňa na dedine, je tam jedna pani, robí v tej predajni. Áno, takéto predajne sú. Ale zároveň tá pani pozná každého jedného a vie, osobne ich pozná, možno tyká si s nimi. Vie, prosím vás, nechoďte mi sem. Viete, že to mám vyčlenené pre dôchodcov. Viete, že keď vás pustím dovnútra, prídu mi zavrieť tú predajňu a nebudete tu mať žiadne potraviny na dedine. Akože áno. Keď to nebudú schopní zabezpečiť ochranu tých dôchodcov, lebo to je čisto iba o tom a budú tam púšťať pomedzi dôchodcov mladých ľudí, ktorí môžu nakaziť tých dôchodcov a dôchodcovia potom nám zomrú, tak áno, takúto predajňu zatvoríme. Lebo jednoducho nebudú rešpektovať pravidlá, ktoré sú dané. Toto sú presne pravidlá, ktoré fungujú práve v tých krajinách, ktoré som spomínal, ktoré to zvládli, na rozdiel od Talianska. Ja sa chcem opýtať aj toho pána teda, že či je pre neho výhodnejší scenár, že budeme čítať, alebo budeme vysielať do sveta správy, že na Slovensku zomrelo v tento deň sedemsto ľudí, ďalší deň osemsto ľudí, tak ako v severnom Taliansku v jednom regióne, kde sa správali áno, nezodpovedne, hľadali si výhovorky miesto toho, aby sa správali disciplinovane, ako napríklad v tej Číne. Alebo v tej Južnej Kórei, Taiwane, alebo Singapure. Berme si príklad od tých krajín, ktoré to zvládli. Neberme si príklad od krajín, ktoré si povedali, že nevadí, všetko jasné, nemáme teplomery a budú chodiť dôchodcovia s mladými. Jasné, sme slobodní. Ale aj tak dopadli. Dnes takáto sloboda jednoducho nemá miesto. Dnes musí nastúpiť zodpovednosť.“

Hana Džurná: „Viete im prípadne nejakým spôsobom pomôcť so zabezpečením tých teplomerov? Teraz nemyslím po finančnej stránke, ale naozaj sa stáva, že ani bežný človek si nevie v lekárni kúpiť rúško, už vitamíny, lieky niektoré nie sú, možno už ani tie teplomery. Čiže či im aspoň v tomto viete pomôcť, nie finančne, ale zabezpečiť nejaké teplomery?“

Igor Matovič: „Keď budú k dispozícii, myslím si že môže to byť aj otázka na Správu štátnych hmotných rezerv teoreticky, že by sme takéto teplomery pokúsili sa niekde vo svete zohnať, ak by teda na Slovensku boli vypredané. Ale ako som už povedal, akože ten kto bude chcieť, určite zamestnanci toho obchodu, alebo nejakí ľudia v tej obci taký teplomer, alebo také teplomery k dispozícii majú a myslím si, že veľmi radi ich požičajú, ak sa tým ľuďom vysvetlí, že to chráni ich spoločný záujem. Všetci tí ľudia v tej dedine sú na jednej lodi. Ak raz medzi nimi sa bude pohybovať nakazený, na konci môže polovička dediny byť nakazená, pôjde do karantény a môže tam štvrtina tej dediny zomrieť. Tak akože, tak akože čo, tak chceme aby tie dediny prežili, aby nikto nebol nakazený, aby sme mali tých starých rodičov, alebo chceme ich vidieť v nemocniciach a potom na cintoríne? Toto je opatrenie, ktoré má chrániť starých ľudí, ktorí majú dramaticky väčšiu pravdepodobnosť, že keď sa nakazia, že zomrú, v porovnaní s mladými ľuďmi. Preto potrebujeme vytvoriť presne určený čas pre starších ľudí, najmä nad šesťdesiatpäť rokov, aby mohli ísť s pocitom bezpečia do tej predajne a vedia, že tam nie je nejaký druhý nositeľ tej choroby. A najmä pri teda tých mladých ľuďoch je to o tom, že ak by tam bol starší človek, tá choroba ho medzičasom zlomí a už má príznaky. Mladí ľudia bez problémov tú chorobu majú a vôbec to na nich nie je vidieť. Preto je nebezpečné, aby sa mladí ľudia pohybovali niekde v prítomnosti týchto ľudí nad šesťdesiatpäť rokov. Preto aj tie opatrenia mnohé dnes boli o tom, že sa snažíme dostať tých starších ľudí, aby boli čo najviac doma, aby sa nepohybovali medzi mladými ľuďmi. Lebo medzi mladými môže byť kopa nakazených a tí starší nám to neprežijú. Je to iba v ich záujme.“

Hana Džurná: „Tomu samozrejme rozumiem, len sa pýtam na to technické zabezpečenie a problém s otváracími hodinami, že teda niektoré obchody majú len do dvanástej, tak si len teda majú predĺžiť otváracie hodiny.“

Igor Matovič: „Holt už, ja pevne verím, že sa zariadia. Keď aj ten príklad, ktorý bol, majú otvorené od sedem do dvanásť. No dobre, tak od deväť do dvanásť budú tam dôchodcovia. Od sedem do osem si nakúpia tí ostatní a poobede tá predajňa, ten príklad bol taký, že zase znova majú potom poobede niekedy otvorené. Ja tam nevidím osobne žiaden nejaký príklad a dupľom, keď to je na dedine, kde takéto nejaké otváracie hodiny sú, je tam jediná predajňa. To zase zvyčajne sú také dediny, kde je veľmi veľa práveže dôchodcov, tak prečo im nedoprajeme tie tri hodiny denne, aby bol pre nich vyčlenený čas?“

Hana Džurná: „Ešte zostanem pri tej ochrane teda seniorov nad šesťdesiatpäť rokov. Vy ste im dnes odporučili, aby zvážili každý svoj pohyb mimo domu, aby teda radšej zostali doma a s nákupmi im pomáhala samospráva a tak ďalej. Čo ale v prípade ľudí, ktorí majú teda nad šesťdesiatpäť rokov a ešte stále chodia do práce, majú zamestnanie. Mali by zvážiť či budú naďalej chodiť do práce?“

Igor Matovič: „Ja by som na ich, ak by som bol na ich mieste, by som určite požiadal o nejaké buď neplatené voľno, ak sa dá, nejakú dovolenku, alebo jednoducho zostal doma. Nad šesťdesiatpäť rokov, tá pravdepodobnosť sedemdesiatpäťročného človeka a dvadsaťpäťročného človeka, keď obidvaja dostanú tú chorobu, je stokrát vyššia pri tom, tom staršom človeku ako pri tom mladom, že na to zomrie. Akože to je dramaticky vyššia pravdepodobnosť. Čiže starší ľudia takíto, by som sa naozaj veľmi výrazne obmedzil pohybu kdekoľvek a dupľom chodiť pravidelne do, do, do práce, medzi nejaký mladší kolektív, je to mimoriadne nebezpečné.“

Hana Džurná: „Ďalším opatrením je, že rezort zdravotníctva by mal vybrať tri nemocnice na západe, na strede Slovenska a na východe Slovenska, ktoré budú určené len pre pacientov s ochorením COVID-19. Máte už možno nejaké informácie, o ktoré nemocnice by mohlo ísť?“

Igor Matovič: „Nie, to bola úloha vlastne pre ministerstvo zdravotníctva. Znova to je taký príklad dobrej praxe, lebo, bohužiaľ, dnes je to veľakrát aj, aj po Slovensku, aj v tom Taliansku, Španielsku, v krajinách, v ktorých to nezvládali, bolo to o tom, že ten pacient vstúpil v podstate do nemocnice, išiel pomedzi ostatných pacientov a potom niekde na nejakom poschodí bolo to infekčné oddelenie, kde išiel na odber, ale tým pádom po ceste mohol nakaziť dvoch-troch ľudí. A zároveň potom je to príliš aj nákladné, ako udržiavať nejaké to, tú jednu chodbu potom v nejakej karanténe alebo urobiť tam nejakú tú bariéru proti, protivírusovú. A toto je omnoho lepšie opatrenie, kde vyšetríte celý pavilón napríklad pre, pre chorých ľudí, a zároveň, geograficky aby sme špecializovali tri nemocnice, ktoré sa budú zaoberať len vyšetreniami týchto ľudí. Tým pádom vieme omnoho jednoduchšie tam dosiahnuť tú hygienu a vieme, že tam vstupujú len ľudia, ktorí teda sú naozaj už podozriví na tú chorobu, alebo priamo už rovno pacienti, lekári sú permanentne chránení. Je to rozdiel, ako keď vám príde pacient raz za čas, musí si dávať rúško, všetky tie ochranné prostriedky, trvá to, po prvé, čas, stojí to kopu peňazí, a hovorím, že zase zároveň tam je aj to riziko, že môžete po ceste nakaziť aj niekoho ďalšieho. A je to rozdiel, ako keď ste, dobre, idete do tej práce ako lekár alebo zdravotná sestra a ste permanentne vlastne v tých ochranných prostriedkoch oble“

„ený, chránený a pracujete s tými pacientmi, lebo viete, že všetci sú vlastne tam nakazení.“

Hana Džurná: „Ďalšou zmenou je, že pred každou nemocnicou, ktorá v súčasnosti robí odbery, tak budú zriadené odberné miesta, kam budú teda môcť ľudia prísť bez toho, aby vystúpili z auta, priamo z auta im urobia tie odbery a potom to pošlú na vyhodnotenie, tieto testy. Vy ste odhadli, že budú môcť takto vziať sedemdesiat odberov denne, a dnes ste aj spomínali, že je teda možnosť nakúpiť dvestotisíc testov, ktoré ste spomínali už včera. V tomto sa vám podarilo niečo dosiahnuť?“

Igor Matovič: „Stále tam prebiehajú rokovania, sú testy rezervované, je to čínsky výrobca. Je to v podstate český dodávateľ, ktorý má aj pobočku na Slovensku, je to renomovaná firma. Pevne verím, že, že nakoniec z tej objednávky neustúpia, lebo, bohužiaľ, dnes je situácia taká, že vyššia berie, čiže kto preplatí objednávku, alebo niečo iné tam rozhodne. Takže ja ešte to nechcem zakríknuť, ale je to na dobrej ceste. A pevne verím, že to na konci dokážeme, tú objednávku získať. Je to v spolupráci vlastne, tú, s tou ponukou prišiel v podstate šéf jednej, jedného súkromného laboratória zo Slovenska na stretnutie, ktoré sme mali na Úrade verejného zdravotníctva v pondelok. A podľa toho, že je to naozaj renomovaná veľká firma, to, to súkromné laboratórium slovenské, tak si myslím, že malo by to byť všetko v poriadku. Ak sa nám to podarí, tak si budeme môcť naozaj veľmi, veľmi zhlboka vydýchnuť, lebo konečne by sme mali tie správne testy. Ja som sa pred chvíľkou dozvedel napríklad, že ministerstvo vnútra, podotýkam vnútra, objednalo zmluvu, že milión testov, rýchlotestov, po prvé, dramaticky, štyrikrát predražený voči, voči normálnej trhovej cene, a po druhé, milión rýchlotestov. A pýtam sa ich, pred chvíľkou som sedel s tou pani z ministerstva vnútra a pýtam sa ich, ako ste na to, prosím vás, prišli, že milión rýchlotestov potrebujeme, lebo tie sú nám na dve veci, naozaj, to môžeme hodiť do koša a celková suma je tam deväť eur. A pýtam sa, ako ste na to prišli, že potrebujeme takéto práve testy a že ich potrebujeme milión? No, prišla nám taká ponuka. Dobre, vy ste sa pýtali ministerstva zdravotníctva, koľko potrebujeme rýchlotestov, alebo aké testy vlastne potrebujeme, No, nepýtali. Čiže vy ste iba tak na ministerstve vnútra rozhodli o niečom, čo má mať kompetencie ministerstvo zdravotníctva, tak? No, áno, však sa nám to zíde, nie? Akože absolútne nepochopiteľné, ako to je totálny bordel v štáte. A vlastne kupujú niečo, čo nepotrebujeme, a to, čo potrebujeme, nekupujú alebo to dovoľujú…“

Hana Džurná: „Dá sa táto objednávka ešte zrušiť?“

Igor Matovič: „Ako?“

Hana Džurná: „Dá sa táto objednávka ešte zrušiť?“

Igor Matovič: „Dohodol som sa, že chcem zajtra vidieť možnosti, že či tú zmluvu môžeme vypovedať a urobiť všetko pre to, aby sme to nekúpili nakoniec. Akože zmluva je podpísaná, neviem, či tam tá možnosť bude. Obávam sa, že keď niekto takýto super biznis so štátom urobil, tak bude sa teraz hádzať o zem, jednoducho nebude chcieť od tej zmluvy odstúpiť, ale pre nás je to naozaj, to je ako hodenie do Dunaja. To je to isté, čo Pellegrini prezentoval, v lietadle, jéj, testy, ale tie testy sú nám nanič. Tie rýchlotesty fungujú tak, že vlastne to už takému pomaly polomŕtvemu človeku, v ktorom je veľmi veľa toho vírusu, keď mu to dáte, tak aj so šesťdesiatpercentnou pravdepodobnosťou vtedy zistí, či tú chorobu má alebo nemá. Čiže napriek tomu, že už je úplne to telo napadnuté vírusom, máte iba šesťdesiat percent šancu zistiť, či fakt teda je chorý na koronavírus. To, to nám nerieši situáciu, lebo to už v podstate, ten rýchlotest, vzhľadom na to, že sa to robí u krvi, tak on už zisťuje iba protilátky. A tie sa vytvoria až po x dňoch, keď tú chorobu v sebe máte. Tie testy, ktoré zháňame, aj tých dvestotisíc testov, teda ktoré sa rysujú, že by mali byť, tak to sú na genetickom základe, ktoré teda sledujú, vlastne analyzujú RNA a rozoberajú, jednoducho iným spôsobom identifikujú ten vírus v nás, ale z výterov z nosa a z úst.“

Hana Džurná: „Ministerstvu zdravotníctva ste dali úlohu, aby teda identifikovali lieky a osobné ochranné prostriedky, ktoré nám chýbajú a ktoré potrebujeme, a aby teda bolo zakázané ich vyvážať do zahraničia. A vláda má zároveň rokovať s českou vládou, aby dala Slovensku výnimku na dva lieky, ktoré sa u nich nesmú vyvážať. O aké lieky ide?“

Igor Matovič: „Počkajte, to som mal napísaný, darunavir a ribavirin. Ja nepoznám, prišiel pán minister zdravotníctva Marek Krajčí, že toto sú dva kľúčové lieky, ktoré potrebujeme vlastne zabezpečiť, aby sme ich k dispozícii mali. Vyrábajú sa v Českej republike a vzhľadom na to, že Česká republika si chráni svojich pacientov a zároveň my by sme ich mali mať k dispozícii, ak by tá chorobnosť prepukla do, do nejakého vyššieho štádia, tak treba rokovať, treba sa dohodnúť. Zároveň my vyrábame niektoré lieky, ktoré sa zídu Českej republike, my sme žiaden zákaz zatiaľ nedali, ale prišiel takýto návrh na Ústredný krízový štáb, aby sme zákaz dali, že vývoz liekov, ale zmenili sme to tak, že nemôžeme zakázať vývoz liekov predsa, ale povedzme si, koľko potrebujeme tých kľúčových liekov pre nás, tú, tú zásobu majme, a čokoľvek, čo vyrobia výrobcovia mimo toho, nech sa páči, nech vyvážajú. Zase mali by sme byť solidárni s tými druhými krajinami, ale aby my sme boli chránení dostatočne, aby náhodou nám v kľúčovej situácii tie kľúčové lieky nechýbali.“

Hana Džurná: „A máme už nejakú odpoveď z Českej republiky?“

Igor Matovič: „Včera tá úloha ešte len išla voči ministerstvu zdravotníctva, a priznám sa, ja som sa nepýtal. Akože to bolo viac ako štyridsať opatrení, akože dnes sme sa snažili zase, zase riešiť po ekonomickej stránke, akože prísť s konkrétnymi opatreniami, lebo to, čo sme riešili včera, v podstate dvanásť hodín to trvalo, niekedy pred dvanástou sme začali, pred polnocou sme skončili, tak to boli všetko viac-menej z medicínskeho hľadiska, aby sme minimalizovali pravdepodobnosť nákazy najmä tých teda starších ľudí, a teraz ale treba sa pozrieť aj na ekonomiku. Jednoducho mnoho ľudí na Slovensku trpí, nie sú, nie sú v práci, nebudú mať takú vysokú mzdu, možno nebudú mať žiadnu mzdu, taxikári vôbec nemôžu trebárs fungovať, mnoho živnostníkov, veľa podnikov jednoducho nefunguje. Treba teraz podať pomocnú ruku, teraz musíme ukázať, že sme sociálny štát a že nedovolíme, aby tí ľudia padli na dno.“

Hana Džurná: „Novinkou je, že núdzový stav v súčasnosti platí nielen na oblasť zdravotníctva, ale aj na sociálnu oblasť, sa teda rozšírila, žiadala o to samotná Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb. Zároveň prestanú fungovať denné stacionáre v takej podobe, ako dnes, to znamená, že už seniori tam nebudú chodiť, ale zamestnanci týchto denných stacionárov budú môcť chodiť k nim domov, pomáhať im s nákupmi liekov, potravín, čokoľvek, čo budú teda potrebovať. Viac povedala Anna Ghannamová a zároveň povedala aj o ďalších opatreniach, ktoré by bolo potrebné prijať.“

Anna Ghannamová, Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb: „Sme žiadali, aby sa tie denné stacionáre zatvorili, ale aby vlastne aj zamestnanci mali povinnosť byť k dispozícii tým prijímateľom, ktorí sú doma. Môžu byť k dispozícii na telefóne, ak ten senior niečo potrebuje, ak potrebuje ísť kúpiť lieky, alebo dokúpiť nejaké potraviny, alebo proste vybaviť niečo telefonicky na úrade alebo emailom. To, že boli zaradené zariadenia sociálnych služieb do núdzového stavu, tak to by malo spĺňať tú požiadavku, že ak by sme mali nedostatok personálu, či už kvôli tomu, že pôjdu na OČR-ku alebo na PN-ku, alebo z akýchkoľvek dôvodov, aby nám vláda zabezpečila iný náhradný personál. My sme ich tam konkrétne žiadali aj o to, aby sme mohli využiť napríklad opatrovateľky, ktoré sa nedostali už na, do svojej práce do Rakúska alebo do iného zahraničia, sú k dispozícii, sú doma, sú pripravené a ochotné pracovať v zariadeniach. Len problém je napríklad jediný v tom, že oni majú len stoosemdesiathodinový kurz platný v Rakúsku, nemajú ten, čo je platný u nás, dvestodvadsaťhodinový, tak tam sme žiadali, aby vlastne bola udelená výnimka, aby sme ich mohli zamestnať. U bývalej vlády sme vybojovali pre denné stacionáre to, keďže, samozrejme, ľudia sa tam báli chodiť, nechodili, oni boli stále otvorení a mali stále miesta, a my, vlastne aj denné stacionáre musia vrátiť dotáciu, ak je to miesto neobsadené niekoľko hodín. Tak isto je to pri rezidenciách pri pobytových zariadeniach, že ak je miesto neobsadené viac ako tridsať dní, tiež musíme vrátiť dotáciu, a je to veľký problém. Pri tých denných stacionároch sme to presadili ešte u bývalej vlády, že teda aj neobsadené miesto sa považuje za obsadené a poskytovatelia nemusia vracať dotáciu, ale pri pobytových službách nám to vlastne sľúbili tiež, ale už to nestihli, preto to žiadame od novej vlády.“

Hana Džurná: „Začnem teda postupne. Pani Ghannamová, predsedníčka asociácie, žiadala, aby teda bola možnosť, že aj opatrovateľky, ktoré pôsobia v súčasnosti v Rakúsku, mohli opatrovať našich seniorov na Slovensku, napriek tomu, že majú ten kurz, ktorý je v počte menej hodín, a teda u nás sa musí robiť vo väčšom počte hodín, či to teda budete uznávať a budú môcť opatrovať aj na Slovensku seniorov.“

Igor Matovič: „Ja som to, úprimne, teraz prvýkrát počul, že takýto problém je, rovno som si ho poznačil, zajtra sa budem na to pýtať, má to logiku. Keď raz v Rakúsku stačí nejaký kurz na opatrovanie ľudí, prečo by nemal stačiť taký istý kurz aj na Slovensku. Teraz všetky takéto, by som povedal, maličkosti, banality, byrokraciu zbytočnú by sme mali odložiť bokom a sústrediť sa na podstatu. Tých ľudí potrebujeme dnes, aby pomáhali, lebo dnes sme vyzvali teda tie samosprávy, obce, mestá, aby zabezpečili telefónne linky, kde si dôchodcovia budú môcť objednať donášku potravín alebo vybavenie pošty, jednoducho nejaký tento servis, a iba čisto tí zamestnanci zrejme aj na mestských a obecných úradoch stačiť nebudú. Takže teraz úplne super, aby sme, práve nám takéto opatrovateľky pomohli a robili niečo, čo vlastne aj, aj, normálne aj možno aj v tom Rakúsku robili, takže ja som určite za osobne. Treba sa opýtať odborníkov, ale osobne nevidím na tom žiadnu prekážku, aby sme takéto niečo neurobili.“

Hana Džurná: „Spomenula aj ten prípad denných stacionárov, že tam už bývalá vláda schválila, že teda nemusia vracať dotáciu od štátu za každé voľné miesto, pretože tí ľudia sa tam báli chodiť, či to viete dať celoplošne, aby sa to teda týkalo aj tých pobytových sociálnych služieb, že teda nemusia vrátiť dotáciu, pretože oni potom nebudú mať z čoho platiť svojich zamestnancov.“

Igor Matovič: „V podstate veľmi podobné opatrenie včera Marek Krajčí vlastne presadil, alebo pardon, to nebol Marek Krajčí, to bol, kto to navrhol, to bol pán Kollár, šéf lekárskej komory, aby vlastne ambulancie mali garantovanú nejakú minimálnu výšku príjmu, lebo dnes jednoducho omnoho menej pacientov do nich chodí, ale musí tam byť lekár, musí tam byť sestra, majú, majú tie výdavky a neboli schopní by zaplatiť ten, ten beh svojej ambulancie. Tak vlastne sme sa dohodli, že bude rokovať minister zdravotníctva, vyrokuje priamo s poisťovňami, aby garantovali minimálnu výšku príjmu, aby, vo výške približne sedemdesiatpäť percent z predošlých mesiacov, čiže priemer za posledný rok, aby teda zrazu nepadli na dno a boli schopní sa, sa financovať, aby tie ambulancie nám prežili. A toto je veľmi podobné opatrenie. Keď kvôli tomu, že teraz dôchodca má strach, aby sa nenakazil, zrazu v tom zariadení je polovička dôchodcov, oni by, samozrejme, že nemali stratiť príjem, lebo za to nemôžu, takže mala by tam byť rovnaká nejaká garancia toho minimálneho príjmu. Je to dobré opatrenie, ja som si poznačil, že, teda na začiatku tam, tuším, bolo povedaných nejakých, že viacero návrhov oni majú k dispozícii, tak ja budem kontaktovať aj pani Ghannamovú, nech nám tieto opatrenia povie.“

Hana Džurná: „Oni posielali desať opatrení, ktoré som si aj ja dnes čítala, medzi nimi sú aj tieto. A tiež vyžadujú, aby keď prijímajú nových klientov do svojich zariadení, aby títo klienti museli byť povinne testovaní na COVID-19, či teda sú pozitívni alebo negatívni, že im nestačí len to tlačivo bezinfekčnosti. Čiže, či toto bude povinné u nich a prípadne či pri tom testovaní, lebo vy ste aj zvažovali, že nemôžeme, samozrejme, testovať celú republiku, ale že ktoré typy ľudí, zamestnancov, zamestnávateľov budú musieť byť povinne testovaní, že či teda by to prichádzalo do úvahy v týchto zariadeniach sociálnych služieb.“

Igor Matovič: „Tiež to, sa včera o tom rozprávalo na Ústrednom krízovom štábe, a pokiaľ si dobre pamätám, tak to vychádzalo, že osemsto nových klientov je v týchto zariadeniach sociálnych služieb, nových klientov vlastne mesačne. Čiže osemsto, to vychádza na deň necelých nejakých tridsať, si, si myslím tiež, že mali by sme to schopní zvládnuť. Dnes stále ešte vidím, že Úrad verejného zdravotníctva je schopný relatívne málo ľudí testovať, musíme to jednoducho rozbehnúť, lebo naozaj, cesta, úspešná cesta v boji s koronavírusom je v prvom rade o veľkom testovaní veľkého množstva ľudí, aby sme identifikovali tie ihly v kope sena, ako som to už na začiatku hovoril.“

Hana Džurná: „Ešte možno na záver taká praktická otázka. Samozrejme, hovorí sa o tom, ako vláda rokuje o ochranných pomôckach, ktoré sú určené prioritne pre nemocnice, ambulancie a tak ďalej. Čo v prípade bežných ľudí, ktorí teda chodia do potravín, do drogérií, lekární a nevedia si tam kúpiť ani len to dezinfekčné mydlo, spomeňme napríklad tie teplomery, že či aj toto nejakým spôsobom riešite, že aj tí bežní ľudia si budú vedieť tieto veci kúpiť.“

Igor Matovič: „Absolútny základ je to, aby sme mali rúška, lebo naozaj, to je najväčší zdroj potenciálnej nákazy. Tam som veľmi rád, že zabrala taká kampaň, aj, aj keď sme boli u pani prezidentky, tak sme sa dohodli, že dajme si všetci tie rúška, a odvtedy sa to zlomilo, že naozaj, pred tými desiatimi dňami, dovtedy skoro nikto a dnes viac-menej nezbadáte človeka na ulici, ktorý by to rúško nemal, a dnes už naozaj rúško nie je hanba, je to štandard. Ja by som iba chcel poprosiť ľudí, keď môžem využiť túto príležitosť, aby sa vykašľali na nejaké tie jednorazové rúška, to sú na tri hodiny, viac ako tri hodiny by sa to nemalo nosiť a malo by sa to potom odhodiť do koša. Zháňať jednorazové rúško, vytešovať sa, že mám rúško, a potom ho nosiť tri-štyri dni, to si ľudia viacej ublížia, ako pomôžu. Naozaj, treba ušiť si jednoducho, každý máme doma nejakú tú starú textíliu, ušiť si vlastné rúško. A to sa dá oprať, to sa dá ožehliť a znova je vlastne hygienicky čisté a je, je použiteľné. A zároveň aj sa mi páči celkom taká tá kreativita ľudí, že, že aj také, také rôzne zaujímavé tvary tých rúšok majú, alebo niečím sympatickým pokreslené, alebo z nejakého zaujímavého trička spraveného, takže možno je to taká, celkom taký módny doplnok momentálne.“

Hana Džurná: „Tak vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor, dúfam, že sa uvidíme aj niekedy nabudúce.“

Igor Matovič: „Ďakujem veľmi pekne. A teraz, tak na konci ma napadlo, že taký módny doplnok, ktorého by sme sa asi radi všetci čo najskorej zbavili. Takže robme všetko tak, aby sme ten módny doplnok mohli čo najskôr prestať nosiť. Ďakujem veľmi pekne, všetko dobré.“

Hana Džurná: „Ďakujem pekne, pekný večer.“

Zdroj: [24.03.2020; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Hana Džurná]