„Vajíčková ruleta" sa krúti ďalej…
Nepoškvrnenú povesť, kvalitu a plnenie prísnych legislatívnych požiadaviek slovenských producentov vajec zdôrazňuje aj Zväz obchodu SR (ZO SR), ktorý zastrešuje reťazce s najvýznamnejším zastúpením slovenských produktov v regáloch.
Niet dňa, počas ktorého by sme sa nestretli s vajíčkom
ako sočasťou potravy na rôzne variácie. Vedeckí pracovníci v čase
koronavirusovej pandémie odporúčali konzumáciu slepačích vajec ako jednu z
možných prevencii proti niektorým ochoreniam a ako prostriedok na zvyšovanie
Imunity.
Pokiaľ sa však vajce vydá na vandrovku, aby sa dostalo
na náš stôl, musia sa snažiť okrem nosnic aj tí, ktorí sa o ne starajú. A
zároveň riešiť mnohé problémy.
Sebestačnosť v produkcii konzumných vajec sa na
Slovensku dlhodobo pohybuje v rozmedzí 90 - 100 %, čo je najvyššia hodnota
spomedzi všetkých živočíšnych komodít. V roku 2019 sa sebestačnosť v produkcii
vajec dostala na úroveň 97,5 %. Vlani slovenskí hydinári podľa Štatistického
úradu SR vyprodukovali 1,192 miliardy kusov konzumných vajec, čo predstavuje
nárast o 6,9 % oproti roku 2018 - o 76,4 milióna kusov. Počet sliepok k 31. 12.
2019 medziročne poklesol o 605 tisíc ks na hodnotu 5,537 miliónov ks. Priemerná
znáška na jednu sliepku sa medziročne znížila z 203,8 ks na 200,7 ks.
Zastúpenie slovenských potravín
Slovenská
poľnohospodárska a potravinárska
komora uskutočnila v dňoch od 11.11. 2019 do 17.11.2019 prieskum zastúpenia
agropotravinárskych výrobkov
vyrobených na Slovensku,
na pultoch obchodných reťazcov na území SR, vrátane vajec. Cieľom prieskumu
bolo zistiť percentuálne zastúpenie slovenských potravín
na pultoch obchodných reťazcov (OR) pôsobiacich na území Slovenska - COOP Jednota,
Tesco, Lidl, Kaufland, Billa a Metro.
Prieskum vykonali vo všetkých krajoch na Slovensku na
45 predajných miestach a uskutočnil sa spočítaním tovarových položiek podľa
krajiny pôvodu. Výsledok prieskumu potvrdil, že zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených v SR na
pultoch obchodov na území Slovenska
je na úrovni 40 %, pričom na tejto úrovni stagnuje zastúpenie slovenských potravín už od roku 2013.
Prieskumom sa zistilo, že na pultoch reťazcov na Slovensku je 67 % slovenských
vajec. Medziročne prišlo k poklesu podielu slovenských vajec o 7%. O nič
lepšia, alebo skôr horšia situácia je v stravovacích zariadeniach všetkých
typov.
Producenti vajec
Slovenskí producenti vajec sú už niekoľko mesiacov
vystavení tlaku zahraničných reťazcov. Tie bez zmapovania reálnych možností
dodávok podstielkových vajec, prípadne vajec z iných chovov už teraz vyhlasujú,
že sa zbavia vajec z klietkových chovov.
Takmer 80 percent z celkovej produkcie vajec na
Slovensku však pochádza z obohateného klietkového chovu. Únia hydinárov
Slovenska (ÚHS) a veľkoproducenti vajec si uvedomujú, že proces odmietania
vajec z klietkových chovov v zahraničných obchodných reťazcoch
je nezvratný. Tu treba zdôrazniť, že nemá žiadne logické opodstatnenie a jeho
zdôvodňovanie ochranou nosnic je len zámienka. Kvalita a zloženie vajec
nezávisí od spôsobu chovu nosnic, ale iba od zloženia krmiva, ktoré nosnica
konzumuje. Vedecké výskumy preukázali, že z hľadiska úžitkovosti, ale aj z
pohľadu znečistenia škrupiny vajec je najvhodnejší a pre spotrebiteľa
najbezpečnejší systém chovu nosnic v obohatených klietkach. ÚHS sa zaväzuje
uskutočniť do roku 2030 rekonštrukciu klietkových chovov nosnic na
podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosnic, avšak bez finančnej
pomoci nebude možná úplná rekonštrukcia klietkových chovov nosnic na Slovensku
a výsledkom bude zníženie sebestačnosti v produkcii vajec Slovenska a
zaplavenie nášho trhu dovážanými.
Nepoškvrnená povesť
Nepoškvrnenú povesť, kvalitu a plnenie prísnych
legislatívnych požiadaviek slovenských producentov vajec zdôrazňuje aj Zväz obchodu SR (ZO SR), ktorý
zastrešuje reťazce s najvýznamnejším zastúpením slovenských produktov v
regáloch.
„Slovenskí obchodníci združení v ZO SR majú výsostný
záujem na dodávkach kvalitných
a bezpečných potravín do
svojich predajní. Slovenskí
výrobcovia vajec tieto základné požiadavky napĺňajú," vyhlásil Martin Katriak, prezident ZO SR.
Vzhľadom na sebestačnosť SR a s ohľadom na čerstvosť a ekológiu sa členovia ZO
SR v dohode zaviazali uprednostňovať predovšetkým produkciu vajec pochádzajúcu
zo Slovenska.
Napriek tomu, že Slovensko je v produkcii konzumných
slepačích vajec sebestačné, najmä v niektorých zahraničných obchodných reťazcoch, ale aj v menších
predajniach po celej krajine nájdeme vajcia z rôznych krajín. Pritom ide často
z toľko odmietaných klietkových chovov z Poľska, Česka, Francúzska, Španielska,
Lotyšska, a to nie je kompletný výpočet.
Slovenské vajcia
Pritom Únia hydinárov Slovenska už niekoľko rokov
upozorňuje na neustále sa objavujúce aféry so zahraničnými, predovšetkým poľskými potravinami, vrátane vajec. V
prípade vajec boli v posledných 10 rokoch zaznamenané viaceré škandály: poľské
vajcia s obsahom salmonely, plesní, karcinogénnych látok a v posledných rokoch
s vysokým obsahom zakázaných dioxínov a fipronilu.
Chovy nosnic na Slovensku sú pod neustálou kontrolou
veterinárnych lekárov a v posledných rokoch neboli zaznamenané žiadne škandály
so slovenskými vajíčkami.
Preto je dôležité, aby spotrebiteľ
kontroloval krajinu pôvodu vajec a nakupoval iba slovenské vajcia, ktoré sú bez škandálov, pod
neustálou kontrolou, čerstvé, zdravé, kvalitné a najmä bezpečné.
Pôvod vajec zistí spotrebiteľ iba podľa pečiatky na
škrupine vajec, ktorá musí obsahovať označenie SK. Keďže sa k nám veľa vajec
dováža, domácim producentom hrozia prebytky, ktoré budú musieť vyvážať do
zahraničia za polovičnú cenu na sušenie. Vajcia sú na náš trh dovážané za nízku
cenu, ktorá často súvisí aj so skutočnosťou, že sú predávané tesne pred koncom
doby spotreby, ktorá je pri vajciach 28 dní od dátumu znesenia. Atak pre
spotrebiteľa, ktorý pristúpi na túto vajíčkovú ruletu a kupuje podľa ceny, to
neznamená automaticky jeho výhru.
(ľu) FOTO - ARCHÍV
Foto:
Vedecké výskumy preukázali, že z hľadiska úžitkovosti,
ale aj z pohľadu znečistenia škrupiny vajec je najvhodnejší a pre spotrebiteľa
najbezpečnejší systém chovu nosnic v obohatených klietkach.
ÚHS sa zaväzuje uskutočniť rekonštrukciu klietkových
chovov nosnic na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosnic do roku
2030.
Produkcia konzumných vajec [tis. ks]
Sebestačnosť SR v produkcii vajec [%]
Zdroj: [03.06.2020; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 10; ľu]