Pôvodne a historicky bola bryndza rozdrvený tvrdý zrejúci syr z ovčieho mlieka. „Sú tendencie urobiť z bryndze ľahko roztierateľnú a jemnú pochúťku, ale my sa držíme tradície. Naša bryndza je hutnejšia a dokonale sa prepojí napríklad s čerstvo nahádzanými haluškami. Podpoľanie sa odzrkadľuje na jej chuti. Máme tu ideálne podmienky na chov oviec a pasienky so špecifickými bylinami, ktoré sú ojedinelé aj v rámci Európy a majú nemalý vplyv na zloženie ovčieho mlieka,“ deklaruje konateľ bryndziarne Bohuslav Šiko.
Vo Zvolenskej Slatine vyrábajú letnú bryndzu z čerstvého mlieka a zimnú zo zasudovaného hrudkového ovčieho syra vyrobeného počas letnej sezóny. Májovú bryndzu pokladajú mnohí za najkvalitnejšiu, chuťovo je jemnejšia. Vďaka čerstvej tráve, ktorá je v jarnom období najbohatšia na živiny, obsahuje ovčie mlieko najviac prospešných látok rastlinného pôvodu, esenciálne mastné kyseliny a iné bioaktívne látky. „Chuťovo je zimná bryndza výraznejšia a mnohí ju preferujú napríklad pred májovou, je to veľmi individuálne. Bryndzu robíme poctivo a s úctou k tradíciám. To je naše know-how, na ktorom nechceme nič meniť. Slatinská bryndza je kráľovná medzi slovenskými bryndzami a sme na ňu patrične hrdí,“ uzatvára Bohuslav Šiko. My len dodávame, že krásne ladí napríklad s ikonickým celozrnným Slatinským chlebom z neďalekej Slatinskej pekárne.
Mozzarella spod Poľany – tradičná chuť Talianska po slovensky
Ak si na Podpoľaní objednáte pizzu, je celkom pravdepodobné, že syr na nej bude pochádzať z Hriňovskej mliekarne Koliba. Okrem množstva tradičných slovenských syrov tu vyrábajú aj tradičnú taliansku špecialitu – mozzarellu. „Sme jediní na Slovensku, ktorí ju vyrábame originálnou talianskou technológiou podľa tradičnej talianskej receptúry. Chutí aj Talianom a odoberajú ju mnohé pizzerie po celom Slovensku,“ tvrdí Jozefína Fekiačová, marketingová manažérka mliekarne. Aj ľudia pod Poľanou si na ňu zvykli. Obľubujú aj tradičné maslo, ktoré zvyknú volať modré. Je špecifické tým, že je vysokokvalitné. „Máme totiž najmodernejšiu linku na výrobu masla, ktorá je kompletne uzatvorená, čím sa garantuje maximálna kvalita, stálosť a dlhšia spotreba.“
Hriňovská mliekareň spracuje 150-tisíc litrov mlieka denne, ktoré pochádza nielen z rázovitého Podpoľania, ale prevažne zo stredného Slovenska. Je to zároveň posledná mliekareň na Slovensku, ktorá má pôvodné rodinné vlastníctvo od jej vzniku v roku 1993. Už desaťročie ponúka aj ochutené proteínové výrobky, ktoré vznikajú filtrovaním a sušením srvátky, čo je vedľajší produkt, ktorý vzniká pri výrobe syra. Ide vlastne o žltkastú tekutinu, ktorá zostáva po oddelení tuhej časti po zrazení mlieka a je plná cenných živín. Proteín je bohatým zdrojom aminokyselín, ktoré sú dôležité pre svalový rast bez zbytočného tuku a slúži ako doplnok výživy. „V rámci regionálneho spotrebného družstva COOP Jednota Krupina sme s naším širokým portfóliom produktov zastúpení asi v každej zo 150 predajní v tomto regióne,“ pochvaľuje si spoluprácu Jozefína Fekiačová.
„V našej sieti obchodov nájdete najlepšie chute každého regiónu, v ktorom pôsobíme, od overených výrobcov a lokálnych dodávateľov, s ktorými spolupracujeme už dlhé roky,“ garantuje Jozef Vahančík, predseda spotrebného družstva COOP Jednota Krupina, ktoré predáva až 70 percent slovenských výrobkov v 11 okresoch a troch samosprávnych krajoch.
Klasické dúbravské rožky spod Poľany
Keby bola vyhasnutá sopka Poľana aktívna, určite by chrlila rožky, tak ako to od roku 1993 robí rodina Mravcových v dedinke Dúbravy na pol ceste medzi Detvou a Očovou. Denne tu vyprodukujú viac ako 40 druhov pekárenských výrobkov s logom nadrozmerného mravca a 100-tisíc rožkov. Do siete potravín COOP Jednota Krupina ich dodávajú dvakrát denne. Ráno a poobede, vždy čerstvé. Idú doslova na dračku.
Recept na legendárne rožky otec a jeho dvaja synovia neprezradia, ale úspech pripisujú alchýmii prostredia, v ktorom vznikajú, a moderným technológiám. „Rožok musí dostatočne kysnúť, aby sa mu otvorili póry a mohol dýchať. Je to živá hmota,“ hovorí osemdesiatročný Jozef Mravec, otec rodiny, ktorý je dušou pekár, lebo pečie celý život. Chutný rožok podľa neho nedokážete spraviť na kolenách ako zo syra nite. Musíte dodržať technológiu a tá sa nedá „ofušovať“.