Bratislava – V ére, ktorá sa vyznačuje rýchlym technologickým pokrokom a meniacimi sa spotrebiteľskými preferenciami, sa maloobchodný priemysel ocitá na priepasti transformačnej revolúcie: digitalizácie. Integrácia digitálnych technológií do maloobchodných operácií sa stala nevyhnutnosťou pre podniky, ktoré chcú prosperovať v čoraz konkurenčnejšom prostredí. „Digitalizácia nie je voľba, ale nutnosť. Bez nej sa nevyznáme v dátach, a tie potrebujeme,“ uviedol Michal Svrček, riaditeľ sekcie IT a služieb COOP Jednota Slovensko. Spolu s ním na túto tému diskutovali Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, a Juraj Popovič, project leader spoločnosti Sapie.

Lepšia zákaznícka skúsenosť

Jedným z hlavných dôvodov digitalizácie v maloobchode je snaha o lepšiu zákaznícku skúsenosť. Využitím digitálnych technológií môžu predajcovia komunikovať so spotrebiteľmi personalizovanými a zmysluplnými spôsobmi. Použitie analýzy údajov o zákazníkoch napríklad umožňuje podnikom získať cenné informácie o správaní spotrebiteľov, preferenciách a nákupných vzorcoch. „Mení sa štruktúra. Dnes už nepotrebujeme človeka na to, aby zisťoval, koľko mužov či žien nakupuje v tom a inom čase, aký sortiment ich zaujíma či pri akých pultoch sa najčastejšie vyskytujú. To zistí systém. Technológie však potrebujú obsluhu,“ tvrdí Krajčovič. Napriek tomu pracovná sila je a bude aj naďalej potrebná, len v „inom šate“. Všetko v rámci digitalizácie smeruje k tomu, aby obchodník spoznal svojho zákazníka. Napríklad obľúbené lojalitné programy pomáhajú obom stranám. Zákazník má lepšiu ponuku, obchodník zas vidí, čo ho zaujíma a na čo reaguje,“ vysvetlil Krajčovič s tým, že týmito informáciami vyzbrojení maloobchodníci môžu prispôsobiť svoje ponuky produktov, marketingové kampane a interakcie so zákazníkmi tak, aby lepšie vyhovovali individuálnym potrebám, posilňovali lojalitu a podporovali predaj.

Prevádzková efektivita

Digitalizácia má obrovský potenciál na zefektívnenie maloobchodných operácií a zvýšenie celkovej efektívnosti. Automatizované systémy riadenia zásob napríklad minimalizujú skladové a nadmerné zásoby, optimalizujú ich úrovne a znižujú prepravné náklady. Digitálne nástroje môžu navyše zlepšiť viditeľnosť dodávateľského reťazca, umožňujúc maloobchodníkom sledovať produkty od miesta pôvodu až ku konečnému spotrebiteľovi, čím uľahčujú lepšie riadenie logistiky a znižujú neefektívnosť.

Vznikajúce technológie

Oblasť digitalizácie v maloobchode je ďalej obohatená príchodom nových technológií. Algoritmy umelej inteligencie a strojového učenia napríklad umožňujú maloobchodníkom automatizovať rôzne procesy, ako sú chatboty pre služby zákazníkom, prispôsobené odporúčania produktov a algoritmy dynamického oceňovania. Európska únia však dbá na bezpečnosť pri implementácii digitalizácie, je totiž prvoradá pre všetky zúčastnené strany. Avšak to, aby boli tieto procesy bezpečné, si vyžaduje ľudí, ktorí na nové systémy dozrú. Investícia v prípade digitalizovania podnikania tak nie je malým, no je nutným krokom. Niekto by si mohol myslieť, že v porovnaní so zahraničím je Slovensko z hľadiska digitalizácie v plienkach. To však nie je náš prípad. Lídrami sme napríklad v smart platbách, v ktorých sme predbehli aj susedné Rakúsko. Ekológia v retaile Druhý panel tohtoročného Slovenského obchodného fóra komunikoval zelené témy a to, ako sme pokročili z hľadiska recyklácie, ekomodulácie a kde robíme najväčšie chyby. Na tieto témy diskutovali Karol Ponesz, Country manager Slovakia, KMV BEV SK, Hana Nováková, generálna riaditeľka OZV ENVI – PAK, Marián Áč, Správca zálohového systému, a ich štvoricu doplnil Michal Sebíň, predseda environmentálnej sekcie ZOSR.

Zbierame fľaše, míňame tašky

Zoči-voči narastajúcim obavám o životné prostredie je potreba riešiť globálnu krízu plastového odpadu čoraz naliehavejšia. Recyklácia zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní vplyvu plastov na životné prostredie, najmä tých, ktoré sa používajú vo fľašiach a v nákupných taškách, ktoré patria medzi najrozšírenejšie zdroje plastového odpadu. To prispieva k alarmujúcemu hromadeniu biologicky nerozložiteľných materiálov na skládkach a v oceánoch. „Percento používania plastových tašiek pri nákupe sa zvyšuje aj napriek spoplatneniu,“ informovala Nováková. Ide najmä o takzvané mikroténové. Keďže z trhu miznú jednorazové tašky, ktoré sme pri pokladniciach dostávali zadarmo, zákazníci ich nahrádzajú tými na zeleninu či pečivo.

Dnes sa učia od nás

Na maximalizáciu vplyvu úsilia o recykláciu je nevyhnutný komplexný a dobre koordinovaný prístup k nakladaniu s plastovým odpadom. Vlády, podniky a jednotlivci musia spolupracovať na vytvorení robustnej recyklačnej infraštruktúry, implementácii efektívnych systémov zberu a zvyšovaní povedomia o dôležitosti recyklácie. Na Slovensku zálohujeme od januára minulého roka. „Ciele sme minulý rok splnili, respektíve prekročili. Každý mesiac rastie návratnosť, dnes sme na 76 percentách,“ informoval Áč zo Správcu zálohového systému s tým, že z hľadiska zálohovania sme vzorovou krajinou.

Z fľaše do fľaše

Motivácia všetkých strán však nakoniec netkvie len v akejsi dobrosrdečnosti, je najmä finančná. „Každý výrobca je zodpovedný za produkt po skončení jeho životnosti, a preto zaň platí poplatok Organizácii zodpovedných výrobcov, ktorá sa o ten odpad postará,“ uviedla Nováková s tým, že až tá určuje výšku poplatku za produkt. „Ak je to číra PET-ka, bude pre výrobcu výrazne lacnejší, ako keď je to materiál tmavý či ťažko recyklovateľný mix plastov,“ vysvetlila podstatu ekomodulácie. Nielen návratnosť financií, ale aj fliaš je pre výrobcov dôležitá. Podľa Ponezsa nejde o odpad, ale o produkt, ktorý sa musí vrátiť. „Môžeme vyzbierať aj 90 percent fliaš, ale ak sa dostanú do kobercov či umelých trávnikov, nebude to pozitívne. Dôležitá je cirkularita.“

Výzvy retailu

Maloobchodné prostredie je u nás na pokraji transformačných zmien poháňaných meniacimi sa spotrebiteľskými preferenciami, rýchlym technologickým pokrokom či rekordnou infláciou. Keď sa priemysel prispôsobuje tejto meniacej sa paradigme, maloobchodníci musia prijať inovácie a strategicky sa postaviť, aby mohli zarábať. Najväčšie výzvy sa nepochybne týkajú súčasnej inflácie, ktorá je aktuálne 13,8 percenta. V poslednom paneli Slovenského obchodného fóra diskutovali Štefan Mácsadi, predseda Predstavenstva Coop Jednota – Nové Zámky, Martin Ondráš, zástupca ministerstva pôdohospodárstva, a Pavol Konštiak, I. viceprezident ZO SR. „Kríza sa neskončila,“ uviedol Konštiak pri konštatácii nízkych platov a vysokých cien. „Obchodníci sú na očiach, u nás sa míňajú peniaze, u nás sa zisťuje, že je všetko drahé.“ Problematika je však komplikovanejšia, než sa môže zdať. Obchodníci nie sú totiž jediní, ktorí sa zasluhujú o výslednú cenu produktu. Priestor na jej pokles treba hľadať v celej vertikále.

Ciele sme minulý rok splnili, respektíve prekročili.

Marián Áč, šéf Správcu zálohového systém

Zdroj: [26.05.2023; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 10; Gabriela Alenová]

Foto: Zľava moderátor a redaktor HN Róbert Turza, Štefan Mácsadi, predseda predstavenstva COOP Jednota Nové Zámky, s. d., Martin Ondráš, zástupca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Pavol Konštiak, I. viceprezident Zväzu obchodu SR