TÉMA DŇA: Dodržiavanie opatrení v obchodoch / Ako funguje dištančné vzdelávanie

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR hosťom relácie Téma dňa v TA3 na tému "Dodržiavanie opatrení v obchodoch".

Hostia v prvej časti: Prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak a zástupkyňa hlavného hygienika SR Iveta Trusková. Hostia v druhej časti: Predseda ŠRVŠ Filip Šuran a riaditeľ Slovenskej akreditačnej agentúry Robert Redhammer.  
Zdroj: [30.03.2020; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Hana Džurná], zdroj foto_TA3
  
PREPIS RELÁCIE
Hana Džurná, moderátorka: „Od pondelka sú otvorené ďalšie obchody a servisy. Majitelia prevádzok však musia zabezpečiť dodržiavanie prísnych hygienických pravidiel. Ako fungujú v praxi a prichádza do úvahy otvorenie aj ďalších prevádzok? Dištančné vzdelávanie nefunguje tak, ako by malo a mohlo. Poukazuje na to prieskum Študentskej rady vysokých škôl. Školy nevyužívajú moderné technológie a zlyháva aj vzájomná komunikácia. Aké sú možnosti? Začína sa Téma dňa, dobrý večer. A o prvej téme sa porozprávam so zástupkyňou hlavného hygienika Slovenskej republiky Ivetou Truskovou. Pekný večer.“
Iveta Trusková, zástupkyňa hlavného hygienika SR: „Pekný večer prajem.“
Hana Džurná: „A prezidentom Zväzu obchodu Martinom Katriakom. Pekný večer aj vám.“
Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Pekný večer, ďakujem za pozvanie.“
Hana Džurná: „Ďakujem, že ste ho prijali. Na úvod, ešte predtým, ako začneme rozoberať tie nové opatrenia, ktoré prevádzky sa teda otvorili, pozrime si zostrih, ktorý robil kolega Peter Hlávek a zisťoval, ako fungujú tieto opatrenia v obchodných reťazcoch s potravinami.“
Nakupujúca: „Predsa je tu menej ľudí. Aj, aj to je dobre, že takto nás púšťajú po, po dvoch, po troch.“
Nakupujúca: „Mne sa dneska veľmi dobre nakupovalo, až na to teda, že vonku sa stojí, ale je to výborná vec.“
Nakupujúca: „Je to potrebné pre nás, aby sme sa všetci chránili jeden druhého.“
Nakupujúca: „Nemyslím, že to je dobre. Lebo aj tak, že keď ten vírus je, tak aj tak ho každý môžem dostať aj ja, aj niekto iný z mojej rodiny.“
Martin Krajčovič, Slovenská aliancia moderného obchodu: „Z iných krajín sa nám ukazuje, že tých desať-pätnásť metrov štvorcových je dostatočné, aby sa to aj dalo. Lebo keď si zoberieme, že šírku uličiek v rámci obchodu, tak aby tie dvojmetrové odstupy, tak tých dvadsaťpäť metrov štvorcových je nereálne.“
Tomáš Bezák, hovorca spoločnosti Lidl: „Pre každú predajňu sme sprístupnili presne taký istý počet vozíkov, koľko zákazníkov môže byť maximálne naraz vo vnútri.“
Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa spoločnosti Billa: „V záujme uspokojenia čo najväčšieho počtu zákazníkov im odporúčame, aby chodili nakupovať sami, ak je to možné. Je to ohľaduplné aj voči tým zákazníkom, ktorí musia čakať v radách pred obchodmi.“
Branislav Lellák, riaditeľ obchodnej siete COOP Jednota: „Máme dvetisíc predajní a nie je jednoduché zabezpečiť taký počet týchto rukavíc, ktorých je nedostatok. V dnešnej dobe ich máme, ale nevieme, na koľko dní nám to vydrží, a snažíme sa dennodenne hľadať možnosti, ako dopĺňať zásoby pre predajne.“
Hana Džurná: „Pán Katriak, ešte minulý týždeň sme sa rozprávali o nových opatreniach a aké ťažké bude ich dodržiavať. Od soboty sú povinné, ukážme si ich aj v tabuľke, aby sme to mali všetko na jednom mieste. Patrí medzi ne napríklad vyhradené otváracie hodiny od deviatej do dvanástej výlučne pred seniorov, teda pre ľudí nad šesťdesiatpäť rokov. Nedeľa je sanitárny deň na dezinfikovanie, takže vtedy musia byť prevádzky zatvorené a máme tam ďalej vstup povolený len v ochrane úst a nosa, či už nejaký šál alebo rúško. Ďalej vstup povolený len v rukaviciach alebo po vydezinfikovaní rúk, to znamená, že tie obchody aj museli zabezpečiť tú dezinfekciu pred vchodom. Ako to teraz hodnotíte? Dá sa to zvládnuť?“
Martin Katriak: „No treba povedať, pani redaktorka, že tie opatrenia, ktoré prijala vláda a ústredný krízový štáb, obchody už robili. Robili dávno, dávno, robili už aj predtým. Samozrejme, nebolo to koordinované. Seniorov jeden obchod pustil vtedy, druhý vtedy, vtedy, a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže v zásade my vítame tieto opatrenia vlády. A nerád by som bol, aby keď poviem teraz nejaké výhrady, že aby to bolo hodnotené, že sa vyhovárame alebo sme proti. Práve naopak. My ich vítame, ale tieto opatrenia majú, majú svoje ale. Napríklad to, že boli prijaté v sobotu, v sobotu, hygienici vydali rozhodnutie v nedeľu, v nedeľu, a ono platilo od šiestej hodiny dnešného rána. Čiže niektoré veci sa ťažko zabezpečovali, aj keď hovorím, že už oni platili, ale museli sme to robiť podľa, alebo chceli sme to robiť podľa tohto foreshiftu. To znamená, že áno, dneska od deviatej do dvanástej boli dôchodcovia, osobne som bol po Bratislave sa pozrieť, moji kolegovia zo Zväzu obchodu mi dávali informácie, ako to ide. No treba povedať, a nechcem to hodnotiť kriticky, ale povedať to musím, je to prvý deň. Je to prvý deň, ale treba povedať aj to, že páni a panie seniori seniorky dodržiavali ten svoj rituál a chodili okolo medzi siedmou a ôsmou, tak sú navyknutí chodiť, však? Potom od deviatej do dvanástej boli obchody najmä na vidieku, ale aj v Bratislave som bol, boli také poloprázdne, dalo by sa povedať, však? Čiže boli poloprázdne, po slovensky povedané, možno povedať, že aj prázdne. Potom som sa bol pozrieť popoludní v obchodoch. Mal som aj takú jeden osobný zážitok, pred jednou predajňou ma ľudia poznali a začali mi nadávať, lebo tam bolo veľa ľudí, že čo to robíme a tak ďalej, tak som im vysvetlil, že ono je to potrebné takto robiť. Je to potrebné robiť, treba, aby sa to utriaslo. Aby sa to utriaslo, aby si zvykli na to, že tam môžu chodiť iba, ja neviem, po piatich alebo po desiatich, že je menej vozíkov, že je menej tých košíkov, že proste je to, je to potrebné. Podarilo sa mi tú situáciu ukľudniť. Ale treba povedať, že pokiaľ ide, hovoríme o dôchodcoch, senioroch, treba povedať, že náš návrh bol zhodný s návrhom pána ministra Sulíka, a síce to, aby obchody pre seniorov boli otvorené od sedem tridsať do deväť. V Čechách to majú od ôsmej hodiny do desiatej hodiny. Úplne by to stačilo. Úplne by to stačilo. Veríme, že za tento týždeň nazbierame dostatok, dostatok poznatkov, aby sme tých, ktorí o týchto veciach rozhodujú, aby, aby sme ich presvedčili, že ono by to bolo lepšie, keby to bolo tak, ako to navrhujeme my obchodníci, ktorí s tým dennodenne pracujeme. A máme tam ešte jeden, hej.“
Hana Džurná: „Možno k tomu nechajme priestor na zareagovanie, ešte len k tým otváracím hodinám…“
Martin Katriak: „Ešte jeden, áno.“
Hana Džurná: „…aby sme zareagovali, pani Trusková…“
Martin Katriak: „Ešte jeden problém, hej?
Hana Džurná: „…či to má nejaké opodstatnenie, že práve od tej deviatej do dvanástej, lebo hlavný hygienik.“
Martin Katriak: „No tak to hygienici…“
Iveta Trusková: „V podstate sa vytvoril takýto priestor pre teda našich seniorov. Dohodol to, dohoda bola prijatá na ústrednom krízovom štábe, čiže nie samotní hygienici, ale vlastne všetci členovia ústredného krízového štábu sa rozhodli, že toto je teda ten čas, ktorý bude určený pre seniorov. Vyskúša sa to. Ak teda možno sa osvedčí…“
Hana Džurná: „Možno sa vychytajú muchy a môže sa to aj zmeniť.“
Iveta Trusková: „Áno, môže sa to zmeniť, ale zatiaľ je to dohodnuté takto, tak.“
Martin Katriak: „Ono to platí…“
Iveta Trusková: „Platí, áno.“
Martin Katriak: „…ale chcem ešte jednu, my to samozrejme, my to budeme dodržiavať. Ale hovoríme, že pokiaľ by sa nás niekto spýtal, a škoda, že sa nás niekto nespýtal, tak by sme navrhovali to, čo, čo aj minister Sulík, od sedem tridsať do deväť. A máme tam ešte jednu problematiku, problematiku. Chceli sme, aby toto pre seniorov platilo, a vážime si to, aby to platilo od pondelka do piatku a aby sobota bola voľná. V sobotu, v piatok a v sobotu, sobota sú najťažšie hodiny pre obchodníkov, vtedy prichádza najviac ľudí a vtedy si myslíme, že v sobotu, keď sa robia rodinné nákupy, že už by nebolo potrebné, aby seniori mali sobotu takto isto vyčlenené. Toto budeme samozrejme navrhovať. Uvidíme, aké budeme mať skúsenosti. Nehodnotíme predčasne, hodnotíme to, čo sme dneska videli.“
Hana Džurná: „Čiže dá sa to, presunie na tom krízovom štábe, predsa len, aby si ľudia na to nenavykli a potom zase sa museli prispôsobiť novinkám, lebo tých zmien je naozaj veľmi veľa v tomto období.“
Iveta Trusková: „Tak tá situácia je živá, ona sa v podstate stále vyvíja, tie opatrenia vidíte, že ako sa postupne nastavujú. Na jednej strane ten záujem spoločný je vlastne vytvoriť ochranu zdravia nás všetkých. To znamená nielen teda občanov, ale fakticky aj tých, ktorí prevádzkujú tie prevádzky ako také. No a samozrejme, keď posledne, postupne sa vyvinú ďalšie poznatky, že treba napríklad niečo pozmeniť, doplniť, je potrebné podať ten návrh na ústredný krízový štáb. Tam sa prediskutuje a rozhodne sa o tom, že či sa to ponechá takto, alebo sa naopak sprísni, alebo sa to nejako ináč bude modifikovať.“
Martin Katriak: „Pokiaľ ide ešte o dnešok, tak ukazuje sa, že to rozhodnutie nezaviesť teplomery bol múdry, veľmi múdry, veľmi múdre rozhodnutie. Jednak by sme to nevedeli, neboli by sme to schopní robiť a aj ten účel pri obchode by to proste stratilo, stratilo nejaký zmysel. My teraz máme pred obchodmi mať povinnosť buď tie dezinfekčné prostriedky alebo rukavice. Pokiaľ ide o dezinfekčné prostriedky, nie je to jednoduché, pretože ono pokiaľ by tam boli tie, tie, tie ampulky samostlačiteľné, teda stlačiteľné, tak ten druhý by sa už nakazil od prvého a tretí ešte od druhého. V podstate to nemáme k dispozícii to, čo by sme chceli.“
Hana Džurná: „Tie bezdotykové nie sú k dispozícii?“
Martin Katriak: „A, no, však to sú tie bezdotykové. My, pokiaľ ide o rukavice, tie máme k dispozícii, alebo budeme, ale budeme musieť ich ešte ťažko, ťažko získavať, pretože oni boli iba na špeciálnych miestach predajní. Pri pečive, pri, pri ovocí a zelenine, možno niekde pri inom sortimente, ale neboli generálne k dispozícii. Čiže ja aj prosím občanov, zákazníkov, aby túto situáciu chápali, aby neútočili na obchodníkov, keď niekde nebude alebo proste bude málo, aby aj oni nám pomohli s tými rukavicami. Ja si myslím, že ku koncu týždňa budeme perfektne vybavení, ale momentálne tá doba, kedy proste musíme na to nabehnúť a musíme získať, verím, že s tým nebude problém.“
Hana Džurná: „Všetky tieto ochranné pomôcky sú v súčasnosti nedostatkový tovar, ale dá sa nejakým spôsobom zariadiť, či už si dať zimné rukavice prinajhoršom, naozaj, aby sme chránili jeden druhého. Pani Trusková, ako hodnotíte tieto opatrenia, či sa dá zaviesť ešte niečo prísnejšie okrem toho, že teda dôjde k zatvoreniu tej prevádzky, či vieme ešte zájsť ďalej.“
Iveta Trusková: „Tak v podstate dnes sú nastavené viaceré opatrenia, ako už niektoré z nich boli spomenuté. Čiže je to jednak eliminovanie stretávania sa tých sociálnych kontaktov, či už je to na verejnosti, alebo je to pred tou potravinárskou predajňou, alebo v mieste teda nakupovania. Preto sa vytvorili aj tie zóny vzdialenosti napríklad dva metre v čakaní radu či už pri pokladni, alebo teda pred obchodom. Znížil sa počet teda kupujúcich na predajnú plochu. Vytvoril sa ten teda hraničný priestor jedna osoba na dvadsaťpäť metrov štvorcových. Ďalej sú to ďalšie, ako už aj spomenul kolega, že sú to napríklad dezinfekcia rúk pred vstupom do predajne alebo teda náhrada, ako bolo spomínané, jednorazovými rukavicami. No a čo je to samozrejmé, krytie tej ústnej časti, horných ciest dýchacích, nosa vhodný buď už rúškom alebo teda šálom, šatkou a podobne. Čiže zatiaľ sú to primerané protiepidemické opatrenia, ktoré sa podobne aplikujú aj v iných členských štátoch. Je na tom, že ako sa bude vyvíjať tá situácia epidemiologická vo vzťahu k ochoreniam, tak postupne nie je vylúčené, že sa môžu prijať aj ďalšie opatrenia, ale tie si myslím, že skôr by boli k obmedzeniu sociálnych kontaktov. Čiže.“
Hana Džurná: „Čiže v obchodoch už neprichádzajú do úvahy nejaké prísnejšie. Napadá mi napríklad platenie hotovosťou…“
Iveta Trusková: „Zatiaľ, zatiaľ je to takto dohodnuté, áno, tak.“
Hana Džurná: „…že sa teda uprednostňuje platba kartou, ale keďže majú tie rukavice, tak asi môžu aj hotovosťou.“
Iveta Trusková: „Áno, áno. Zatiaľ je to takto dohodnuté, ak sa teda ešte nejaké ďalšie teda navrhnú v rámci ústredného krízového štábu, je to možné, je to mysliteľné, ale skôr je to teda zamerané na zníženie sociálnych kontaktov, čiže aby sa ľudia pokiaľ možno, čo najmenej stretávali, aby sa vlastne vytvorili určité bariéry pre to a ochrana zároveň vlastne ľudí medzi sebou navzájom.“
Hana Džurná: „Pani Trusková, ešte zostanem pri tom rozostupe. A máme teda toleranciu jeden človek na dvadsaťpäť metrov štvorcových, tak je také opatrenie u nás. Keď to ale porovnáme s ostatnými krajinami, napríklad Belgicko, Luxembursko, Grécko a Slovensko, tak tam je tolerancia jeden človek na pätnásť metrov štvorcových. V ostatných krajinách je to okolo osem až štyroch metrov, teda osem, osem až štyri metre štvorcové. Nie je to teda prehnané, tých dvadsaťpäť metrov u nás?“
Iveta Trusková: „Ja si myslím, že je to primerané. Sú to vlastne protiepidemické opatrenia a takto boli dohodnuté členmi ústredného krízového štábu. Treba si zase na druhej strane aj povedať, že nie každá prevádzka má možnosti dôkladnej ventilácie a výmeny vzduchotechniky. Takže pokiaľ ide či už o menšie alebo väčšie prevádzky, tak to je zabezpečená väčšia ochrana nielen kupujúcich, ale vlastne aj toho personálu, ktorý v tej prevádzke pracuje.“
Hana Džurná: „Pán Katriak, pán Krajčovič to už v zostrihu naznačil, že tých dvadsaťpäť metrov niekde je nereálnych. Naozaj tie uličky sú veľmi úzke a potom v tom obchode…“
Martin Katriak: „No áno.“
Hana Džurná: „…môže byť naozaj veľmi malý počet ľudí.“
Martin Katriak: „Máme ten istý názor ako SAMO v tomto prípade. Myslíme si, že, ale znova, vítame to. Vítame rozhodnutie o tom, aby v tej predajni bol iba istý počet spotrebiteľov. Ako som už bol na začiatku spomenul, my už tieto opatrenia sme robili. Buď sme vylučovali počty, počty vozíkov alebo tých košíkov, čiže sme si to upravovali. Ale nebolo to jednotné. Teraz prišiel návrh a rozhodnutie o dvadsiatich piatich metroch. My sa domnievame spoločne s nadnárodnými obchodnými reťazcami aj slovenskí obchodníci, že tých dvadsaťpäť metrov je veľa, že by s kľudom stačilo to, čo vy ste citovali v Európe od tých piatich do pätnástich…“
Hana Džurná: „Pätnásť.“
Martin Katriak: „…že by stačilo tých desať až pätnásť metrov štvorcových. Ešte chcem jednu vec povedať, čo aj pani riaditeľka tuná načrtla, že je úplne fajn, je to úžasné, že vláda hľadá spôsoby, ako ošetriť, ošetriť spotrebiteľa. Škoda, že sa nás nespýta, lebo my máme ten istý záujem, možno by sme to troška posunuli ďalej. Treba na druhej strane povedať, že predavačky a predavači, stále máme problémy s tým, že nie sú dostatočne vybavení. Chýbajú nám rúška, chýbajú nám rukavice, proste nevieme to dostať, máme s tým problémy. Tie ženy robia na, na hrane rizika, majú rodiny, majú detičky, majú mužov, však? Oni idú do roboty vždycky so strachom, súc nevybavené tak, ako by mali byť, ale my sa snažíme, aby to bolo, len proste je s tým problém. Čiže veľké, veľká vďaka, panie predavačky a páni predavači, pokladníčky, za to, že aj keď viete, že idete do rizika, že to robíte. Možno aj z toho dôvodu tých, tých dvadsaťpäť metrov nie je zlých, však, že chránime nielen, nielen spotrebiteľov, ale chránime aj predavačky a predavačov, ale z hľadiska obchodno-prevádzkového si myslíme, že tá nižšia plocha by bola dobrá. Uvidíme, čo nám ukáže tento týždeň. A pokiaľ naše skúsenosti budú hovoriť, budú potvrdzovať naše riešenia, budeme opätovne navrhovať štábu a vláde, aby, aby sme sa k týmto opatreniam vrátili.“
Hana Džurná: „Pán Katriak, vy ste opakovane povedali, že vláda sa vás nepýtala alebo nekonzultovala, nevedia vám zabezpečiť tie ochranné pomôcky. Ja viem, že s tým bol problém v prípade tých teplomerov, ktoré, našťastie, nie sú povinné, pretože vy ste deklarovali už, ešte v utorok minulý týždeň, že neviete zabezpečiť tie teplomery. A ja som sa na to aj pýtala premiéra Igora Matoviča a jeho odpoveď bola, citujem, treba sa zariadiť, nám ide o to, aby sme boj s koronou vyhrali, alebo si budeme vymýšľať výhovorky, nenájdem, nekúpim si teplomer, tak nech si ho zoženie. Určite v tej dedine desať, dvadsať, tridsať domácností taký teplomer majú. Bol to bežný tovar, ktorý sa za posledné roky na Slovensku predával, jednoducho nech sa zabezpečia. Ako vnímate takúto odpoveď a možno aj v prípade tej ďalšej komunikácie o zabezpečení ďalších ochranných pomôcok, keď tuto bol problém?“
Martin Katriak: „Viete, viete, keď vidím pána premiéra, ako ťahá na bránu, že má v hlave množstvo problémov, tak takéto jeho vyjadrenie my berieme s istou rezervou, lebo nemusí všetko vedieť. No, iste my nepôjdeme v dedine hľadať občana, aby nám teda ponúkol teplomer pod pazuchu. Ten teplomer musí byť bezdotykový, musí tam byť nejaký rozdiel, ten, čo to robí, musí byť vybavený plášťom a tak ďalej a tak ďalej, ale nakoniec si myslím, že pán premiér uznal naše argumenty, že to, proste to by nebolo to dobré riešenie, ktoré by proste, a predavačky to odmietali robiť, pretože sa cítili byť ohrozené. Áno, je to, je to problém, ktorý cítime. A keď ešte poviem, že, že obchodníci sú druhý najväčší zamestnávateľ v našom národnom hospodárstve, cítime problém, že s nami nekomunikujú. Minister pôdohospodárstva, fajn, minister hospodárstva, fajn, ale, ale proste ten krízový štáb, tam sme nemali možnosť prísť a povedať, dobre, tak dvadsaťpäť metrov štvorcových? Podľa, podľa našich skúseností z Európy je to od štyri do pätnásť, dvadsaťpäť nemá nikto, prosím, zvážte, alebo tí seniori, prosím, zvážte, pretože my vieme, v Čechách to je od, od ôsmej do desiatej, však, zvážte, prosím vás pekne. A keby nás nechali tam povedať, netvrdím, že musia rozhodnúť tak, ako my povieme, ale budú dávať návrhy ľudia, ktorí v obchode nejakú minútu pracujú. Ja robím v obchode päťdesiat rokov, však, čiže isté skúsenosti mám, a odkazujem, nikdy som sa nevyhováral ani sa vyhovárať nebudem. Chápeme tieto opatrenia ako za potrebné, ale prosíme, aby sme boli aj my vypočutí.“
Hana Džurná: „Pani Trusková, nemáme teda informáciu o tom zdravotnom stave človeka, predsa len, odmeranie teploty je ten jeden z príznakov, ak má teda človek zvýšenú teplotu, že môže byť nakazený koronavírusom, samozrejme, aj iným ochorením, ale rozprávame sa tu o opatreniach práve na zabránenie šírenia koronavírusu. Akým iným spôsobom môžeme teda skontrolovať ten zdravotný stav toho zákazníka?“
Iveta Trusková: „No, asi na verejnosti je to dosť obtiažne, takže celé tieto opatrenia sú nastavené na tie protiepidemické, preventívne opatrenia. Sledovanie zdravotného stavu, alebo teda určovanie nejakých príznakov, že či dochádza už k rozvoju ochorenia, patrí skôr do rúk zdravotníkov. Čiže bežne v živote je veľmi obtiažne zaviesť ďalšie nejaké opatrenia, ktorými by sa sledoval zdravotný stav. Možno ako príklad tej, sledovania telesnej teploty, bol príklad, ktorý sa použil aj v mnohých teda ázijských krajinách, ktorý doposiaľ aj predtým, keď vznikol vlastne epidémia v súvislosti s CoV jedna, ktorá vznikla, tak dosť často sa používali práve aj tieto preventívne opatrenia, meranie teploty na verejnosti, ale inak je veľmi ťažko identifikovať.“
Hana Džurná: „Prípadne zaviesť termokamery.“
Iveta Trusková: „Termokamery je jedna možnosť spôsobu, ako to tiež realizovať v živote, len je to ešte finančne viac náročnejšie.“
Hana Džurná: „Keď je problém zohnať teplomer, tak termokameru asi už vôbec nie.“
Iveta Trusková: „Ako teplomery, áno, takže to by bolo asi viac náročnejšie.“
Martin Katriak: „No.“
Iveta Trusková: „Je možné zase v niektorých podnikoch väčšieho charakteru, ako priemyselná výroba a podobne, z hľadiska stratégia o teda zachovania zdravia zamestnancov je možné napríklad rozmýšľať aj o tomto, ako ste uviedli.“
Martin Katriak: „Tá termokamera, tiež sme o tom špekulovali, ona je geniálny vynález, ale stojí tisícdvesto eur, však? Možno keby sme zobrali dvadsaťdvatisíc kamier, lebo toľko je predajných miest na Slovensku, kde predávajú potraviny, plus mínus, tak dvadsaťdvatisíc, si vyrátajte, krát tisíc, aj so zľavou nejakou, to by bol strašný peniaz. Možno sa, by sa to oplatilo, aby sme troška znížili, len viete, tam je základný problém v tom, že, že keby sme aj zistili pred obchodom, že ten občan má tridsaťosem stupňov, tak taká, prepáčte, taká predavačka, v takej postave, a takých máme gro, ako je pani riaditeľka, no, ja by som sa pozrel, aby so mnou, s chlapom stodvadsaťkilovým, aby so mnou bojovala, viete, čiže tam by musela byť SBS-ka, alebo policajti, alebo armáda, ale som rád, že sa rozhodlo tak, ako sa rozhodlo, pretože ono to nemuselo byť zlý nápad, ale určite nie do obchodov.“
Hana Džurná: „Spomenuli ste policajtov, chcela som ich spomenúť v inej súvislosti, a to je kontrola veku práve seniorov, teda ktorí majú nad šesťdesiatpäť rokov, pretože od tej deviatej do dvanástej sú tieto otváracie hodiny vyhradené výlučne pre nich. Niektoré obchody to vyriešili tak, že SBS-kári si pýtajú priamo občianske preukazy od ľudí, niekde to riešia len tak, že sa pozrú na toho človeka a vidia, či je približne v tej vekovej kategórii, okolo šesťdesiat rokov. Niektoré prevádzky dokonca chceli požiadať o pomoc práve policajtov, aby im s týmto pomáhali, pretože predsa len, občiansky preukaz je možné, teda môže si ho vynútiť ukázať len policajt, inak občan nemusí SBS-károvi tento občiansky preukaz, samozrejme, ukázať. A odpoveď bola taká, že Policajný zbor na to nemá kapacity, na druhej strane ale má kapacity kontrolovať na to, či sa, kontrolovať to, či sa dodržiavajú všetky pravidlá. Čiže, pán Katriak, ako to vy vnímate, mali by vám pomáhať?“
Martin Katriak: „Viete, tak vám poviem, pani redaktorka, pri nedodržaní týchto pravidiel hry, a sme radi, že sme dostali troška, troška odstup, aby sme to zaviedli, ale pri nedodržaní pravidiel tejto hry nastúpi pani riaditeľka a uloží nám pokutu do dvadsaťtisíc. Tá predavačka nemá akú silu ho donútiť. Zväz obchodu Slovenskej republiky má, má väčšinu predajní malých alebo stredných, však, čiže nemáme na to, aby tam bola SBS-ka. S prepáčením, SAMO, nadnárodné obchodné reťazce, to sú veľké podniky, tí majú, však, ale znova tam prichádza ten, ten, ten jav, že či je, je povinný alebo nie je. My sme to vyriešili na Zväze obchodu a slovenských obchodníkov tak, že sme pripevnili na predajne príslušný oznam, dajme tomu deväť-dvanásť sem nechoďte, a druhá vec, na požiadanie pracovníka predajne, prosím, sa legitimujte. A dali sme takú úpravu, pokiaľ sa nebude legitimovať, treba zavolať mestskú alebo štátnu políciu a nech to proste doriešia, lebo my na to nemáme sily, ani fyzické, ani nijaké iné, aby sme s takýmto neporiadnikom, ale tu sa vraciam späť, pani redaktorka, znova, znova chcem apelovať na, na našich spoluobčanov, tieto opatrenia sa nerobia pre vládu, ani pre obchodníkov, ani pre hygienu, robia sa pre občanov, tak poprosím, aby dodržiavali, aby, aby boli natoľko, natoľko seriózni, že keď tam môžu ísť iba od deviatej do dvanástej, tak nech tam idú iba od deviatej do dvanástej seniori, a tak ďalej.“
Hana Džurná: „Samozrejme, všetko je to teraz o tej súdržnosti a solidarite.“
Martin Katriak: „Je to o tej súdržnosti, však? To nejde o kontrolu. Ja si vážim to, čo povedali hygienici, že tieto opatrenia, ktoré sú tu, že nechajú, aby jednak si občania na to zvykli a jednak aby obchodníci sa na to všetko pripravili, však? Čiže je to veľmi korektné a seriózne riešenie, ale na druhej strane, ono niektoré veci by nemuseli byť také, dalo by sa povedať, vypuklé, vraciam sa späť k seniorom, tomu dátumu, tej hodiny, alebo tá sobota, však, to je, to je naša skúsenosť. Môže to vláda a môže to teda ten ústredný.“
Iveta Trusková: „Krízový štáb.“
Martin Katriak: „Krízový štáb prijať ako argument, nie ako výhovorku, nie ako výhovorku, môže to prijať a nemusí, ale to sú naše skúsenosti. Piatok a sobota je pre obchod s potravinami, to sú dva najťažšie dni, dva najťažšie dni. Keď si teraz zoberiete, že v sobotu budú seniori od deviatej do dvanástej a najmä na vidieku sú tie obchody otvorené do druhej, do jednej a tak ďalej a tak ďalej, tak tá sobota je, je oklieštená. Ja si myslím, že, popri všetkej úcte k seniorom, máme rodičov, však, vieme, o čom hovoríme, myslíme si, že ten, že ten, to rozhodnutie vlády, pokiaľ ide o pondelok a piatok, je výborné, snáď až na posunutie troška tých hodín.“
Hana Džurná: „Aby tá sobota sa prehodnotila.“
Martin Katriak: „Presne tak.“
Hana Džurná: „Pán Katriak, v tejto súvislosti budú sa meniť otváracie hodiny či už v obchodoch v tých menších obciach, kde je práve problém s tým, že sú otvorené kratšie, ale problém je celkovo pri všetkých obchodoch práve kvôli tomuto obmedzeniu?“
Martin Katriak: „No, viete, tu je rozdiel. Veľké obchody sú otvorené v sobotu dlhšie, sú otvorené do šiestej, hovoríme o potravinách. Na vidieku potraviny sú otvorené do dvanástej, do štrnástej, tak si na to navykli spotrebitelia. My môžeme to predĺžiť, ale nevidím dôvod to predlžovať, pokiaľ sa príde, prijme to opatrenie o sobote a senioroch, pretože seniori v skutočnosti v pondelok až piatok majú dostatok priestoru na to, aby si nakúpili. Nakoniec oni môžu ísť aj v sobotu, len nemajú to až tak vyhradené. Ja, ja chcem vám povedať toľko, že v Čechách, čo my vidíme dobre, je to od ôsmej do desiatej a je to nad päťsto metrov. Pod päťsto metrov majú prednosť, nad päťsto metrov majú majoritu, iba, iba oni tam môžu byť. Netvrdím, že by sme mali prebrať tento model, ale snáď by to stálo za zváženie. My sme to aj navrhovali, ale náš, náš, náš výkrik, náš apel, nie sťažnosť, nie výhovorka, sa nedostal ďalej ako po isté poschodie a tam sme skončili.“
Hana Džurná: „Pani Trusková, teraz réžia aj pustila zoznam všetkých prevádzok, ktoré môžu byť v súčasnosti otvorené, ich zoznam sa teda rozšíril. Nie je to zbytočné riziko?“
Iveta Trusková: „Tak v podstate ten zoznam prevádzok vyšiel z toho reálneho života, že občania potrebovali aj nejaké doplnkové služby. My sme na začiatku si už povedali, že ten zoznam prevádzok, áno, rozšíril sa, ale zostrili sa, sprísnili sa niektoré kritériá, ktoré boli nastavené z hľadiska tých hygienických opatrení. Čiže, ak budú striktne dodržiavané nastavené hygienické kritériá na ochranu zdravia či už tých kupujúcich alebo predávajúcich tak, ako sú limitované, tak si myslím, že nemalo by sa vytvoriť tuná zvýšené riziko z hľadiska väčšej expozície možnosti vzniku ochorenia.“
Hana Džurná: „Ešte čo sa týka opatrení, občania sa často pýtajú aj nám diváci posielajú maily, či ten vírus môže prežiť na obale potravín, či tam treba nejakým spôsobom špeciálne uskladňovať tie potraviny, aby sa prípadne nenakazil ten človek, ale aj v súvislosti s tými novými prevádzkami, ktoré môžu byť otvorené, sú tam očné optiky, keď príde zákazník a skúša si tie okuliare, či ich potom predavačka musí dezinfikovať, alebo k akým opatreniam by malo ešte prísť?“
Iveta Trusková: „No, pokiaľ ide o obaly a obalové materiály, tak tam boli už v minulosti v súvislosti s tou predchádzajúcou teda epidémiou, ako sme hovorili, bolo preukázané, že tento vírus dokáže prežiť na povrchoch rôznych materiálov. Napríklad na plastoch dokáže prežiť tri až štyri dni, na takých kartónových, papierových obaloch napríklad dvadsaťštyri hodín a podobne, takže je treba brať do úvahy tieto vedecké poznatky. A z hľadiska hygienického, keď si teda spotrebiteľ zakúpi potravinu, ktorá je spotrebiteľsky zabalená od výrobcu, tak naozaj je potrebné naďalej potom hygienicky s ňou manipulovať, s touto potravinou a obalom, v domácnosti. Ak je možné, odporúčala by som tú potravinu prebaliť do čistého obalu, ak to umožňuje tá potravina, lebo niektoré to neumožňujú, sú to vákuovo balené napríklad, rôzne chladené, mrazené a podobne, v rôznom dátume trvanlivosti potraviny.“
Hana Džurná: „Ak ide napríklad o mäso, keď to dám do mrazničky, zlikviduje sa ten vírus?“
Iveta Trusková: „No, áno, takže ono v podstate sa zlikviduje po tom určitom čase, len treba si aj v tej, v tej chladničke alebo mrazničke vytvoriť priestor, nejakú policu poviem, kde naozaj teda dávam tieto potraviny, ktoré viem, že som bola nejako neošetrila, a potom dbať.“
Hana Džurná: „Že až takto špeciálne to oddeliť.“
Iveta Trusková: „Určite by som odporučila a dbať o zvýšenú hygienu v tých chladiacich a mraziacich zariadeniach. Takže je treba opatrne s týmto aj napriek tomu, že teda to, tá životnosť toho na povrchu na vírus, vírusu na povrchoch je rôzne dlhá. No a čo ste uviedli tie optiky a podobne, používanie okuliarov v optikách, tak tam vo všeobecnosti tiež existuje odporúčanie, že mali by sa vlastne použiť primerané čistiace, čistenie teda okuliarov ako takých, dezinfekcia môže byť, ale podľa toho, z akého materiálu sú okuliare zostavené, vyhotovené teda. Ak ide o plastové okuliare, tak tam treba dávať pozor napríklad na alkohol, lebo ten môže poškodiť tie plasty, ale stále výrobca potom zase toho materiálu, tých okuliarov by mal odporučiť, akým spôsobom je možné zabezpečiť čistenie. Takže je, je treba dbať aj o, na toto.“
Hana Džurná: „Akým spôsobom sa teraz bude vyhodnocovať, či to bol dobrý nápad alebo nebol, rozšíriť tieto prevádzky, ktoré teda môžu byť otvorené, pretože ten počet chorých bude stúpať, aj dnes bola zverejnená prognóza, že ten vrchol počtu ochorených, teda nakazených, pardon, bude v júli, nie v júni, teda je to o mesiac neskôr, či je tam nejaká priama úmera, že čím väčší bude počet nakazených, tým viac sa to bude spájať s tým, že ľudia sa stretávajú aj v tých obchodoch, ktoré teda dostali výnimku, či sa majú podnikatelia otvárať, že budú zase ich prevádzky zatvorené.“
Iveta Trusková: „Tak všetky tie opatrenia sú zatiaľ nastavované tak naozaj, aby bol ten sociálny kontakt medzi ľuďmi čo najmenší. Čiže ak sme už hovorili tuná opakovane o prevádzkach, že či je dobré alebo nie zle, čas ukáže, že či teda môže toto prispieť k tomu naozaj zvýšenému sociálnemu kontaktu, ale zasa na druhej strane hygienické opatrenia, ktoré boli nastavené, by mali byť primerané, a to predpokladám, že sú, však boli zvážené z toho epidemiologického hľadiska a zdravotného, aby nedošlo v podstate k nejakému prispeniu k šíreniu nákazy medzi ľuďmi. Takže nemožno to povedať, že obchody môžu výrazne prispieť k šíreniu infekcie alebo nákazy teda ako takej medzi ľuďmi, pokiaľ všetci sa budú správať tak, ako sa majú. Však tie, tie opatrenia sú vlastne nastavené pre všetkých nás, ako sme my tuná, ako sedíme v štúdiu, tak pre ľudí, ktorí chodia nakupovať, tí, ktorí tam pracujú, alebo ktorí sú v podnikoch, kde vyrábajú potraviny pre nás, alebo iné teda podniky, ktoré sú tu. Takže je to spoločná úloha všetkých nás, tak si myslím, že každý by sme sa mali zodpovedne správať. A či už poviem dvadsaťpäť metrov štvorcových, ako ste hovorili, že vám, že je veľa alebo nie, možnože práve toto je to opatrenie, ktoré z toho epidemiologického hľadiska je veľmi dôležité. Tým, že máme uvoľnený väčší priestor tých potravinárskych prevádzok, tak obmedzenie vlastne počtu ľudí na metre, metra štvorcovom môže byť jedno z takých významných opatrení.“
Hana Džurná: „Pán Katriak, ešte otázka na záver, budete lobovať, aby boli otvorené aj nejaké iné prevádzky, pretože v súčasnosti napríklad môžu fungovať autoservisy a pneuservisy, ale nemôže fungovať obchod s autosúčiastkami, čo teda nedáva veľmi logiku.“
Martin Katriak: „Viete, nie je to celkom presná teda otázka na mňa, lebo to vám neviem povedať, ale súc a poznajúc stanovisko hygieny, my vítame, že budú otvorené záhradkárske, teda tie záhradkárske obchody, že bude galantéria a tak ďalej, čiže my vítame, a samozrejme, aj služby. Pokiaľ platí, teda platí, a ja verím, že to platí, čo ste povedali, pani riaditeľka, že združovanie ľudí v obchode nie je tým, tou príčinou, a popri tom, keď budú dodržané tie opatrenia, ktoré sú tuná, nevidíme dôvod, aby nemohli byť otvorené.“
Hana Džurná: „Tak vám.“
Martin Katriak: „A ešte prepáčte, krátku poznámku. Epidemiologické stanovisko, v Belgicku majú osem metrov, alebo, tuším, alebo desať a my máme dvadsaťpäť, pani riaditeľka, tam majú iné epidemiologické pravidlá, ako sú na Slovensku?“
Iveta Trusková: „No, možno áno, lebo majú väčší počet prípadov ochorení.“
Martin Katriak: „Možno áno.“
Iveta Trusková: „a my sa držíme ešte transmisie, takže, čiže.“
Martin Katriak: „Ale tak púšťajú, púšťajú viacej, však? Čiže.“
Hana Džurná: „Každá krajina to má nastavené inak, samozrejme.“
Martin Katriak: „Iste, iste.“
Hana Džurná: „My sme možno opatrnejší. Uvidíme, samozrejme, či tie pravidlá zafungujú. Veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor, pekný večer ešte želám.“
Iveta Trusková: „Ďakujeme pekne.“
Martin Katriak: „Ďakujem pekne.“