Každá PET fľaša a plechovka v zálohovom systéme sa bude dať vysledovať od momentu uvedenia na trh, cez odber až po recykláciu hovorí Lucia Morvai.

Zálohovanie nápojových obalov sa blíži. Od januára 2022 sa na Slovensku budú zálohovať plastové fľaše a plechovky od nápojov. Cieľom Slovenska je do roku 2025 zbierať ročne 90 percent nápojových obalov uvedených na trh.

V článku sa dozviete:

* ako bude fungovať zálohovanie PET fliaš a plechoviek,

* ktoré obaly sa budú zálohovať,

* aké zlepšenia sľubuje správca zálohového systému oproti súčasnému triedenému zberu.

Zálohovanie sa spustí 1. januára 2022

Súčasný systém nakladania s odpadom z PET fliaš a plechoviek je založený na rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV). Triedený zber týchto odpadov financujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) z tzv. recyklačných poplatkov od výrobcov, ktorí PET fľaše a plechovky uvádzajú na trh.

Ak v súčasnosti vypijete nápoj v plastovej fľaši alebo v plechovke, obal by ste správne nemali vyhodiť do kontajnera na zmesový komunálny odpad, ale do žltej nádoby na triedený zber. Odtiaľ obaly putujú na ďalšie spracovanie.

Od 1. januára 2022 roka sa systém zmení. Vyprázdnené PET fľaše a plechovky budú spotrebitelia nestlačené vracať do obchodov. Zálohovať sa budú zálohovať všetky jednorazové obaly na nápoje. Patria sem plastové fľaše (PET, HDPE, PP) a plechovky (hliník, železo) s objemom 0,1 až 3 litre.

Medzi zálohované nápoje budú patriť sýtené aj nesýtené sladené nápoje, minerálne aj ochutené vody, ovocné šťavy a nápoje, ľadové čaje a kávy (bez mlieka), športové a energetické nápoje, pivo, cider, perry, radler, ovocné víno. Nezálohovujú sa sirupy, mlieko, mliečne nápoje, rastlinné náhrady ako napríklad mandľové mlieko, alkoholické nápoje s obsahom alkoholu viac ako 15 %, ani tetrapakové a sklené obaly.

Podrobnosti o fungovaní pripravovaného systému sa dozviete tu.

Lucia Morvai: Zálohovanie je jediné osvedčené riešenie

Podľa Lucie Morvai, riaditeľky pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému, má súčasný systém v prípade nápojových obalov slabiny. Odvoláva sa pritom na štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) z roku 2018, ktorá hodnotila systém triedenia plastového odpadu a porovnávala ho s potenciálom zálohového systému, ktorý funguje v zahraničí.

V štúdii sa uvádza, že: „Podľa odhadov IEP sa na slovenský trh každoročne uvedie približne miliarda jednorazových nápojových PET obalov a zhruba 345 miliónov nápojových plechoviek. Z toho sa cez triedený zber podarí vyzbierať približne 62% PET fliaš.“

Triedený zber tak podľa L. Morvai naráža na svoje limity. Argumentuje, že prostredníctvom neho je možné na Slovensku vyzbierať len spomínaných 60 percent nápojových obalov. Vznikajúci zálohový systém sa pritom inšpiroval škandinávskymi a pobaltskými krajinami, v ktorých sa vďaka jeho zavedeniu darí vyzbierať viac ako 90 percent jednorazových nápojových obalov.

„Európska legislatíva stanovila pre všetky krajiny povinnosť do roku 2029 zabezpečiť mieru vyzbierania plastových nápojových obalov 90% na recykláciu a nájsť efektívne spôsoby, ako to zabezpečiť. Slovensko si zvolilo cestu zálohovania, čo je v súčasnosti jediné reálne osvedčené riešenie, ako zabezpečiť vysokú mieru zberu, efektívnejšiu recykláciu a využitie recyklovaných materiálov pri výrobe nových obalov,“ uviedla L. Morvai.

Systém má umožniť stopovanie odpadu

Zálohový systém podľa L. Morvai zároveň vyrieši aj ďalšiu slabinu triedeného zberu, za ktorú považuje nedostatočnú vysledovateľnosť odpadu.

„V súčasnosti nevieme, či plastová fľaša alebo plechovka zo žltej nádoby na triedený zber naozaj skončí u recyklátora a získa šancu dostať sa v podobe nového produktu opäť na trh, zálohový systém vie vyriešiť aj tento problém,“ uviedol správca zálohového systému v tlačovej správe.

V zálohovom systéme bude každý obal podľa L. Morvai evidovaný a vysledovateľný, a to od momentu uvedenia na trh, cez odber až po recykláciu a jeho využitie pri výrobe nových obalov.

„Funguje to vo všetkých krajinách, kde je zálohový systém zavedený a teda - vyzbierané nápojové obaly sa preukázateľne recyklujú a môžu sa využiť na svoj pôvodný účel - výrobu nových obalov. Sú to cenné, 100% recyklovateľné materiály, ktoré nemajú končiť v prírode ani v spaľovni, dajú sa z nich opätovne vyrábať nové obaly a šetriť tak energia a prírodné zdroje,“ podotkla L. Morvai.

Zdroj: [24.11.2021; odpady-portal.sk; Spravodajstvo; 00:00; Radovan Potočár]