Obchodníci a výrobcovia nápojov chcú vytvoriť organizáciu a presadiť, aby záloha za PET fľaše a plechovky bola jednotná.

MALOOBCHOD

Obchodníci a výrobcovia nápojov chcú vytvoriť organizáciu a presadiť, aby záloha za PET fľaše a plechovky bola jednotná.

Róbert Turza

Vysoké Tatry – Na Slovensku sa za jeden rok dostane do obehu približne miliarda PET fliaš. Aj to je dôvod, prečo ministerstvo navrhlo okrem sklenených fliaš zálohovať aj plastové fľaše a hliníkové plechovky. Aktuálne sa podľa odhadov darí recyklovať viac ako 62 percent PET fliaš prostredníctvom separovania odpadov v mestách a obciach. Ministerstvo si však cez zálohovanie nastavilo ambicióznejšie ciele. Do roku 2025 chce vďaka zálohovaniu vyzbierať 70 percent PET fliaš a plechoviek. „Do roku 2027 je potrebné vybrať 90 percent PET fliaš a do roku 2029 aj 90 percent plechoviek,“ skonštatoval na konferencii Slovenské obchodné fórum 2019 predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.

Otázna je výška zálohy

To, aká bude výška samotnej zálohy, je zatiaľ otázne. Výšku si totiž určí správca systému. „Predbežne by mal zákazník dostať za vrátenie plechovky 10 centov, za PET fľašu až 12 centov,“ skonštatovala Alexandra Grgulová, environmentálna špecialistka z firmy NATUR-PACK. Zákon bol síce schválený už v septembri, no doteraz nie je jasné, kto sa postará o fungovanie a koordináciu zálohovacieho systému. Podľa informácií HN sa do výzvy, ktorú už čoskoro vyhlási envirorezort, zapoja štyri veľké organizácie: Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenská aliancia moderného obchodu, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu a Zväz obchodu. „Všetky štyri organizácie spolu vedú rokovania s cieľom vytvoriť spoločný návrh a spoločne sa prihlásiť do súťaže,“ potvrdil Krajčovič. Spoločné ambície potvrdili aj ďalšie tri spomenuté subjekty. Hráči zrejme v súťaži o post správcu nebudú mať konkurenciu, keďže spolu pokrývajú väčšinu trhu. Jedna z prvých zmien, ku ktorej správca zálohovacieho systému pristúpi, by sa podľa informácií HN mala týkať výšky záloh. Podľa Krajčoviča je dôležité nastaviť ich výšku tak, aby s nimi bol spokojný zákazník, a rovnako by podľa neho bolo najlepšie prijať jednotnú výšku záloh, aby v systéme nevznikal chaos.

Miliónové náklady

Podľa šéfa Zväzu obchodu Slovenskej republiky Martina Katriaka je samotné zálohovanie neefektívne a lepšie alebo aspoň totožné výsledky by sa podľa neho dali dosiahnuť podporou zaužívaného triedenia odpadov. Tento systém sa totiž podľa odborníkov staral o separovanie všetkých plastov. Z drogérie, mlieka, olejov a podobne. Zálohovanie však rieši iba dva druhy obalov, pričom samotné separovanie sa sústreďuje iba na dva typy obalov. Dôkazom podľa neho je aj fakt, že model zálohovania prijalo v Európe iba osem krajín, zvyšných 18 ho odmietlo. „Česi, Maďari, Poliaci odmietli tento spôsob ako neadekvátny, neefektívny a zbytočne drahý,“ tvrdí Katriak. Aktuálne výrobcovia prispievajú na systém triedenia mestám a samosprávam 40 miliónov eur. Podľa šéfa Zväzu obchodu však nemusia robiť nič, zatiaľ čo úvodné náklady zálohovania budú na úrovni 80 miliónov a zároveň bude spôsobovať výrobcom, najmä menším prevádzkam, dodatočné náklady, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou pretavia aj do cien. Dôvodom je aj fakt, že podľa odhadov budú ročné prevádzkové náklady dosahovať ďalších vyše 33 miliónov eur. Podľa Krajčoviča bude nutné po zavedení separovania pristúpiť aj k označovaniu obalov unikátnym kódom. Dôvodom je totiž príklad Nemecka, kam prázdne PET fľaše vyvážali „špekulanti z Maďarska a celý ich biznis model bol ziskový aj po odčítaní nákladov na logistiku“.

Dôležitý recyklát

Na konferencii Slovenské obchodné fórum sa zúčastnil aj veľký výrobca nápojov, konkrétne Plzeňský Prazdroj Slovensko. Práve výrobcovia piva sú jednými z najväčších používateľov plechoviek. V oblasti jednorazových obalov balí český výrobca 64 percent výrobku do plechoviek, desať percent do plastu a 26 percent do skla. Viac plechoviek používajú už len výrobcovia energetických nápojov, kde až 92 percent nápojov je balených v plechovkách. Výrobcovia minerálnych a stolových vôd zase takmer výhradne balia výrobky do plastových PET fliaš. Plzeňský Prazdroj eviduje rast predaja, čo značí, že spotrebiteľ si pivo rád vychutná v pohodlí domova. No zároveň aj to, že v odpade sa ocitá viac jednorazových obalov. „Obsah recyklátu v roku 2018 bol v našich plechovkách 47 percent. Hliník sa dá recyklovať prakticky donekonečna, keďže jeho kvalita nedegraduje,“ konštatuje Karol Frišťák z Plzeňského Prazdroja Slovensko.

Vznik novej neziskovky

Výber nového správcu prebehne v niekoľkých krokoch. Rezort životného prostredia zverejní výzvu na prihlasovanie do súťaže o post správcu. Podľa informácií HN by sa tak malo stať začiatkom decembra. Správcom sa môže stať subjekt z radu výrobcov, prípadne zástupca výrobcov. Reťazce tento aspekt spĺňajú, keďže sú výrobcami produktov privátnych značiek. Ministerstvo bude zrejme v januári spomedzi prihlásených vyberať vhodného správcu. Štyri spomenuté subjekty, v prípade, že sa spoja, zrejme nebudú musieť čeliť konkurencii. Ich trhový podiel totiž predstavuje 80 až 90 percent. Správca systému bude zodpovedať za organizačné aj technické riešenia zálohovania vrátane koordinácie, financovania a zúčtovania záloh.

Foto: Na konferencii Slovenské obchodné fórum 2019 diskutovali aj (zľava) Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR, Alexandra Grgulová z NATUR-PACK, Karol Frišták a Slavomíra Molnárová z Plzeňského Prazdroja a Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu.

Zdroj: [25.11.2019; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Róbert Turza]