Ako vznikal zálohový systém na Slovensku? 

Správca zálohového systému je neštátna nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby na základe poverenia vydaného Ministerstvom životného prostredia SR. Správca zálohového systému je vytvorený konzorciom štyroch subjektov – Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku (AVNM), Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS), Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) a Zväz obchodu SR (ZOSR), ktoré zastupujú výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, výrobcov piva a zástupcov veľkoobchodu a maloobchodu.  

Zapájal sa do vášho vzniku aj štát, ministerstvo? 

Súčasťou dobre fungujúceho zálohového systému je štátom rozumne nastavený regulačný rámec a podpora zo strany ministerstva životného prostredia. K úspešnosti systému prispieva aj dobre riadená komunikácia a spolupráca zakladateľov slovenského zálohového systému – výrobcov a obchodníkov. Pri vytváraní zálohového systému sme vychádzali aj z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky, ktorá bola spracovaná na Slovensku v roku 2018 a pripravila pôdu pre definitívne prijatie zákonnej úpravy zálohového systému.  

Aký bol ďalší postup? 

Vzali sme si výsledky analýzy, ktorá sa pozrela na mnohé už existujúce zálohové systémy vo svete. Analytici vybrali ako najvhodnejší vzor škandinávske krajiny, keďže sa vyznačujú vysokou efektivitou, transparentnosťou, ale aj spokojnosťou hlavných aktérov – výrobcov, obchodníkov a, samozrejme, spotrebiteľov. Následne sme prostredníctvom združení povinných osôb, výrobcov nápojov a piva, cez strešné organizácie na úrovni Bruselu zisťovali, ako systémy v Európe fungovali. Spracovali sme si vlastnú analýzu fungujúcich systémov, ktorú sme podložili aj návštevami vybraných správcovských spoločností v rámci Európy. Slovenský zálohový systém je tak postavený na základných princípoch, ako centrálne riadenie a financovanie povinnými osobami v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Hospodárnosť ako kľúčový aspekt fungovania, ústretovosť voči spotrebiteľovi, transparentnosť a nediskriminačný prístup sú neodmysliteľnou súčasťou slovenského zálohového systému. 

Prečo sa inšpiráciou stala práve Škandinávia? 

Za vzor sme si vybrali práve škandinávske krajiny, keďže sa vyznačujú vysokou efektivitou, transparentnosťou, ale aj spokojnosťou spotrebiteľov. Švédsko má vyše 30-ročné skúsenosti, Nórsko rozvíja zálohovanie od začiatku 20. storočia. Severské systémy sme skúmali a navštevovali aj preto, že v niektorých z nich (v Pobaltí) sú to systémy, ktoré sa zavádzali relatívne nedávno, napríklad v Estónsku. Snažili sme inšpirovať najmä krajinami, ktoré majú čerstvú skúsenosť so zavádzaním systému alebo sú nám príbuzní mentalitou či rozlohou krajiny, množstvom obalov, ktoré sa na trh uvádzajú, či štruktúrou odbernej siete. 

Spomínalo sa aj, že ste dostali po zavedení dobrú spätnú väzbu, predbehli ciele, že slovenským modelom sa inšpirovali iné štáty. Aké?  

Tak, ako Správca zálohového systému pred rokmi zbieral inšpiráciu od krajín so zavedeným zálohovým systémom, dnes môže odovzdávať vlastné skúsenosti a podporovať tým myšlienku cirkulárnej ekonomiky v Európe. V rámci spolupráce sa Správca pravidelne delí o cenné informácie o zálohovom systéme a podporuje zdieľaním cenných informácii z praxe jeho zavedenie v krajinách, kde zavedený nie je. Inšpirovať sa tak prišli napríklad susedia z Maďarska, ktorí v tomto roku zaviedli zálohový systém. Medzi susedské krajiny, s ktorými Správca intenzívne komunikuje, patrí aj Rakúsko, Česko, Poľsko. Slovinsko, Írsko, Bulharsko, Bulharsko, Anglicko či Rumunsko sú tiež krajinami, ktoré sa uchádzali o inšpiráciu a s ktorými Správca zdieľal informácie v teoretickej rovine a ukázal im aj to, ako funguje systém v praxi. 

S akým objemom financií hospodári Správca systému?  

Na rok 2024 máme v rozpočte príjmy vo výške 49,7 miliónov eur, ktoré slúžia na úhradu nákladov. 

Čo všetko patrí do nákladov Správcu? 

Všetky náklady vynaložené na zber, prepravu, vytriedenie a spracovanie zálohovaných obalov. 

V novele zákona, ktorú v auguste predložilo ministerstvo životného prostredia do skráteného pripomienkovania, sa vyčíta vašej organizácii, že „netransparentným a neefektívnym hospodárením správcu záloh nedôjde k udržaniu a kontinuite plneniu cieľov, ktoré pre Slovenskú republiku ustanovuje smernica, a tým dôjde k uplatneniu sankčných postihov a značným hospodárskym škodám“. Kľúčovou otázkou teda je, plníte ciele?  

Zálohový systém v Slovenskej republike bol spustený prvého januára 2022. Odvtedy výrazne prekračuje zákonom stanovené ciele. Je plne funkčný a v roku 2023 dosiahol návratnosť 92 percent, čím prekročil zákonom stanovený cieľ pre rok 2023 na úrovni 80 percent. Ciele Únie vyplývajúce zo Smernice EÚ o jednorazových plastoch sú stanovené na 77 percent obalov v roku 2025 a 90 percent až v roku 2029, takže v tomto ohľade sme aj v predstihu.   

Ako sa vám darí hospodáriť? Postačujú príjmy na pokrytie všetkých výdavkov Správcu, dosahuje zisky alebo straty?  

V roku 2023 príjmy Správcu nepostačovali na pokrytie všetkých výdavkov organizácie. Správca dosiahol stratu vo výške 4,2 milióna eur. Na rok 2024 bol Správca preto nútený zvýšiť poplatky výrobcom nápojov tak, aby príjmy pokryli náklady roku 2024 a prispeli na pokrytie straty z roku 2023. 

Príjmy máte zrejme hlavne zo samotných záloh obalov. Koľko ste mali celkovo príjmov doteraz v roku 2024 a ako je to v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku?  

K júnu 2023 dosiahol správca príjmy celkovo 18 322 176 eur, v tomto roku to bolo 30 998 757 eur. Najviac sa zvýšili príjmy z poplatkov od výrobcov za zálohy a náklady na prepravu, zhodnotenie, recykláciu a zneškodnenie odpadov zo zálohovaných jednorazových obalov, z 1,7 milióna na vyše 10 miliónov eur. Vzrástla aj suma príjmov z nevyplatených záloh z 9,8 milióna na 13,4 milióna eur. Treťou položkou sú príjmy z predaja materiálu, čiže PET a hliníka, recyklátorom – tam došlo k navýšeniu z 6,8 milióna eur vlani na 7,5 milióna eur v tomto roku.  

Čo sa deje s peniazmi po nevrátených fľašiach či plechovkách? O aký objem financií išlo napríklad vlani?  

Peniaze za nevrátené obaly sú používané výlučne na úhradu nákladov na zber zálohovaných obalov.  

Čo všetko do toho patrí? Napríklad výdavky za nákup a inštaláciu zberných automatov do predajní, prevoz, spracovanie, skladovanie obalov?  

Náklady na zber obalov prepláca Správca na mesačnej báze za každé registrované odberné miesto. Zariadenia na zber obalov, teda „fľaškomaty“ alebo „zálohomaty“ Správca nenakupuje. Obchodník si kúpi zariadenie na odber zálohovaných obalov, ktoré mu následne Správca preplatí v rámci manipulačného poplatku. V prípade ručného odberu je ručný skener preplatený jednorazovo.  

Koľko stojí jedno takéto zariadenie? 

Ceny automatov na odber zálohovaných obalov sú rôzne v závislosti od kapacity, prevedenia, výrobcu a podobne. Cena bežne inštalovaných zariadení je v rozmedzí 12-tisíc až 35-tisíc eur. Sú však aj zariadenia, ktorých cena prevyšuje stotisíc eur. 

Ako sa ďalej spracúvajú vrátené obaly? Prečo ich napríklad musíme vrátiť nepokrčené, keď ich zariadenie aj tak zlisuje?  

Vrátené obaly prechádzajú procesom, ktorý začína ich zhromaždením v zberných miestach, kde sa následne triedia a pripravujú na ďalšie spracovanie. Zberné automaty obaly identifikujú pomocou čiarových kódov, tvaru alebo iných znakov, aby sa zabezpečilo, že sú súčasťou zálohového systému. Tento krok je kľúčový pre správne priradenie záloh k jednotlivým obalom a zabezpečenie správnej evidencie. Automatické zberné zariadenia potrebujú nepoškodený čiarový kód alebo iné identifikačné znaky na to, aby mohli správne identifikovať obal a priradiť ho do zálohového systému. 

Zaevidovali ste aj nejaké pokusy o podvody? 

Podľa platnej legislatívy má Správca zálohového systému povinnosť monitorovať oblasť podvodov, keďže tieto praktiky porušujú zákonom daný regulačný rámec. Správca však nemá priamu kompetenciu sankcionovať nezákonné konanie a porušovanie pravidiel, preto v tomto smere úzko spolupracuje s orgánmi, ako je napríklad Slovenská obchodná inšpekcia alebo Polícia SR. Správca aktívne rieši problematiku nezákonných manipulácií so zálohovanými obalmi, aby boli v maximálnej možnej miere eliminované aktivity jednotlivcov či skupín, ktoré sa snažia získať neoprávnenú výhodu, systém zneužívajú a porušujú platnú legislatívu na úkor slušných zákazníkov, výrobcov a predajcov. 

Pokiaľ dôjde k takýmto podvodom, kto je na tom najviac stratový? Správca, predajne či výrobcovia? 

Škody z prípadného podvodného konania znášajú v prvom rade výrobcovia nápojov registrovaní v zálohovom systéme, ktorí tento systém aj financujú. V rámci kontrolnej činnosti už Správca odhalil niekoľko protizákonných konaní, mnohé sa odohrávali v prihraničných oblastiach a boli odhalené za pomoci SOI, prípadne boli aj prípady, keď bol páchateľ prichytený priamo pri čine. 

Ako sa recyklujú vrátené obaly? Vyrábajú sa z nich naspäť fľaše a plechovky alebo niečo iné?  

Správca zálohového systému nie je recyklačná spoločnosť. Správca sa hlási k princípom obehového hospodárstva a podporuje recykláciu „z fľaše do fľaše“ a „z plechovky do plechovky“. Cieľom je, aby sa materiál nevyhadzoval a nerecykloval len jednorazovo, ale otáčal sa v uzavretom materiálovom kruhu. Zálohový systém umožňuje povinným osobám – výrobcom, ktorí uvádzajú obaly na trh – zabezpečiť dostatok materiálu v želanej kvalite, aby si mohli následne plniť zákonné ciele na pridávanie povinného obsahu recyklovaného materiálu do nových obalov. Výrobcovia môžu využiť predkupné právo na alikvotné množstvo a kvalitu materiálu, ktoré uviedli na trh, a následne ho využiť na výrobu nových obalov.