Spor o vajce je spor o sebestačnosti
Ministerka Gabriela Matečná (SNS) podpísala s Úniou hydinárov Slovenska, ale aj so Zväzom obchodu SR memorandum.
Vajíčka boli a sú najdostupnejším a najlacnejším
zdrojom živočíšnych bielkovín. Na Slovensku sa o ich budúcnosti rozpútala
diskusia, ktorú vyvolala požiadavka nadnárodných obchodných sietí, aby
najneskôr v roku 2025 všetky vajcia pochádzali z podstielkových chovov. To sa
nepozdáva slovenským hydinárom, ktorí len v roku 2012 dokončili modernizáciu
fariem, keď prešli na tzv. obohatené chovné klietky. V spore ide o welfare
zvierat, teda dobré životné podmienky sliepok, a, samozrejme, o peniaze na
rekonštrukciu fariem nosníc. Nejde o maličkosť, posledná modernizácia
klietkových hál vyšla na 40 miliónov eur. Podporila ju aj Európska únia. V
posledných dvoch rokoch nadnárodné siete stavajú hydinárov pred hotovú vec: Ak
sa neprispôsobíte do roku 2025, keď požadujú dodávku už len vajec z
podstielkových vajíčok, tie z klietkových nebudú odoberať.
Reťazce odôvodňujú svoje požiadavky prieskumami, podľa
ktorých rastie túžba spotrebiteľov po podstielkových vajíčkach, pretože tieto
chovy majú byť pre sliepky menej stresujúce. Proti tomu síce protestujú
hydinári, poukazujúc na to, že v podstielkových chovoch sa od presušeného trusu
viac práši, slzia sliepky aj ošetrovatelia, ľudia v nich odmietajú pracovať.
Päť rokov pred ultimátom obchodníkov ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka podržalo hydinárov. Včera ministerka Gabriela Matečná (SNS) podpísala s
Úniou hydinárov Slovenska, ale aj so Zväzom obchodu
SR memorandum. Vyplývajú z neho dve veci: Hydinári sa nebránia postupnému
prechodu na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc. Termín
prechodu na tieto typy chovov však chcú posunúť na rok 2030. Rezort sa
zaviazal, že bude hľadať zdroje na financovanie rekonštrukcií fariem.
Ministerka pritom zdôraznila, že doterajšie spôsoby výroby vajec sú bezpečné a
spĺňajú všetky štandardy požadované úniou. Slovensko nemá za sebou žiadnu
kauzu, ktorá by ochromila produkciu vajec, ako sa stalo pri fipronilovom
znečistení vajec pred troma rokmi. Zdrojom nebezpečných vajec bolo Holandsko a
Belgicko, mimochodom, krajiny, kde sa uplatňuje podstielkový či voľnovýbehový
alebo voliérový chov sliepok. Slovensko je síce sebestačné v produkcii vajec,
ale reťazce napriek tomu časť z nich dovážajú. Vytvára sa tým tlak na to, ako
dosiahnuť lepšiu cenu od domácich dodávateľov. Zhruba toľko, koľko sa dovezie,
potom hydinári musia exportovať. V čase fipronilovej kauzy potom vznikla
situácia, keď stúpol dopyt po slovenských vajciach, ale neboli okamžite k
dispozícii, pretože hydinári museli plniť zahraničné kontrakty. Spor o vajíčka
je sporom o verejnú mienku. Tú čoraz častejšie ovplyvňujú rôzne zelené
organizácie, ktoré sa domáhajú, aby farmári živé tvory chovali naozaj v dobrých
chovateľských podmienkach. Nepochybne, zvieratá si zaslúžia správnu chovateľskú
prax. Tá sa koniec koncov premietne aj do kvality produktu. „Slovenskí hydinári
plnia všetky platné štandardy," povedal v tejto súvislosti riaditeľ Únie
hydinárov Slovenska Daniel Molnár. To, kde sa má sliepka najlepšie, vyjadruje
podľa Molnára úhyn a znáška. Nuž a najvyššiu znášku a najnižší úhyn dosahujú
nosnice chované v obohatených klietkach a nie v podstielkových chovoch. Prechod
na voliérové a najmä voľnovýbehové chovy každoročne komplikujú epidémie vtáčej
chrípky. Tohto roku zasiahli aj Slovensko, ale len malochovy s voľným výbehom.
„Z hľadiska ochrany pred vtáčou chrípkou sú najbezpečnejšie práve chovy v halách,"
povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Len 12 percent slovenských spotrebiteľov podľa prieskumu
rezortu pôdohospodárstva uprednostňuje vajíčka z podstielkových chovov. Tie sú
však drahšie. Ministerka Matečná aj hydinári varovali, že prechod na iné typy
technológií zdražie vajíčka, výrobné náklady na podstielkové sú o pol centa až
celý cent drahšie na kus, čo na pulte robí desiatky centov. Memorandum, ktoré
volí pozvoľný prechod na iné typy chovu nosníc, podpísal aj Zväz obchodu SR. Jeho prezident Martin Katriak povedal, že prakticky
sto percent predávaných vajec pochádza od slovenských chovateľov, z čoho viac
ako 80 percent tvoria vajcia z klietkových chovov. „Sú zdravé a bezpečné,
nenašlo sme nič, čo by škodilo zdraviu a životu." Siete predávajúce
slovenské vajíčka však čelia nátlaku aktivistov z USA, Taiwanu či Panamy, ktoré
sa vyhrážajú bojkotom slovenských predajní. „Nuž nech bojkotujú," povedal Katriak a dodal. „Nemáme so
slovenskými vajíčkami problém, vyhovujú všetkým slovenským aj bruselským
štandardom."
Zdroj: [08.02.2020; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Jozef Sedlák]