Sklenené črepy nad zlato. Vďaka nim dokážeme na Slovensku ušetriť tisíce ton emisií aj množstvo energie

Sami si to však kazíme. Odborníčka na odpady upozorňuje, že sklo síce triedime, no sme pri tom nedbanliví. Navyše s črepmi sa u nás namiesto efektívnej recyklácie viac obchoduje. Čo musíme zmeniť?
Sami si to však kazíme. Odborníčka na odpady
upozorňuje, že sklo síce triedime, no sme pri tom nedbanliví. Navyše s črepmi
sa u nás namiesto efektívnej recyklácie viac obchoduje. Čo musíme zmeniť?
„Ak v obchode siahnete po potravine alebo nápoji v
skle, robíte dobre,“ hovorí Mária Kňážková, odborníčka na odpady rozšírenej
zodpovednosti výrobcov obalov a neobalových výrobkov. Zaváraninový pohár môžeme
opakovane používať ako dózu na uvarené jedlá. Napokon, naše babičky to robia
doteraz. Sklo je navyše veľmi hygienické a potraviny si v ňom zachovajú svoju
chuť.
Recyklovanie skla je lacnejšie
PET obaly v ekologickosti nemôžu sklu konkurovať.
„Vyrobiť recyklovanú plastovú fľašu je oveľa nákladnejšie, ako vyrobiť novú.
Tam je ten proces recyklácie drahší. Pri skle je to naopak. Jeho recyklácia je
lacnejšia a pre životné prostredie šetrnejšia,“ vysvetľuje odborníčka z OZV
NATUR-PACK Mária Kňážková. Sklo sa totiž dá recyklovať donekonečna bez zmeny
kvality a dobrých vlastností. Zároveň sa šetria nielen suroviny, ale tiež
energie. Podľa vedúceho prevádzky skloviny v sklárni v Nemšovej, Ing. Jána
Kebíska, veľké energetické a materiálové úspory prinášajú aj nové technológie.
„Skláreň v súčasnosti ušetrí mesačne asi 4 100 ton základných surovín a emisie
CO znížila o 550 ton mesačne,“ udáva čísla Ján Kebísek.
Vďaka zmodernizovanej recyklačnej linke, ktorú v
sklárni Vetropack Nemšová spustili tento rok, už nie sú veľkým problémom ani
zmiešané farebné črepy. Veľmi efektívne vytrieďujú číre sklo od farebného. Na
Slovensku sme dávnejšie zrušili kontajnery na číre sklo a sklárne mali problém
s jeho triedením zo zmiešaných kontajnerov. Zaváraninové poháre či priehľadné
fľaše na nápoje sa totiž z hnedých či zelených črepov nedajú vyrobiť.
Životné poslanie: Osveta o skle
Mária Kňážková je odborníčkou na odpady a odpadovú
legislatívu týkajúcu sa RZV. V spoločnosti OZV NATUR-PACK sa už sedem rokov
stará o klientov prevažne zo západného Slovenska aj zo zahraničia. Popri tom sa
intenzívne venuje environmentálnemu vzdelávaniu nie len klientov, ale aj
verejnosti. Zúčastňuje sa odpadových analýz spoločnosti NATUR-PACK, vďaka čomu
vie poukázať na najčastejšie chyby, ktoré pri triedení robíme. Sklo a jeho
recyklácia je jej srdcovou témou. Pochádza z Nemšovej a jej otec, inžinier
Milan Kňážek, pracoval celý život v tamojšej sklárni. „Otec vie o triedení
črepov a spracovávaní skla rozprávať tak pútavo, že už ako malá som ho dokázala
počúvať hodiny,“ hovorí s úsmevom Mária Kňážková. V sklárni sa už ako dieťa
hrávala v kancelárii na otcovu sekretárku a neskôr brigádovala priamo vo
výrobnej hale pri kontrolných a baliacich linkách. Otec dokonca jednu z
vynovených výrobných hál v sklárni Nemšová v rámci internej komunikačnej
prezývky pomenoval po nej. S tímom NATUR-PACKu si bola Mária Kňážková
zmodernizovanú recyklačnú linku na črepy obzrieť.
Výnimočné sklo. Jeho prednosti aj krehká stránka
Sklo podľa vedcov vyrábali už v starovekej Mezopotámii
4 000 rokov p. n. l. Technológia sa postupne rozšírila do Egypta, kde zo skla
vedeli vyrábať vázy a malé nádoby. V časoch Rímskej ríše bolo už bežnou
súčasťou života ľudí. Nebolo však také číre, ako ho poznáme dnes.
Asi najviac oceňujeme hygienickosť sklenených obalov.
„Sklo je stuhnutá kvapalina a jeho póry sú veľmi malé, takže nimi nemôžu prejsť
žiadne chemikálie či iné látky,“ vysvetľuje v odborných článkoch švajčiarska
toxikologička Jane Muncke. To je dôvod, prečo sklenený obal neovplyvní chuť
potraviny ani pri zmene teplôt. V súčasnosti sa veľmi vyzdvihuje ekologickosť
tohto obalového materiálu. Recykláciou skla totiž znižujeme uhlíkovú stopu a
šetríme surové materiály. Úplne ideálne je, ak opakovane do pohára zo skla
zavárame ovocie, plníme doma vyrobeným jogurtom alebo sklenenú dózu na polievku
používame v rodine roky. Nevýhodou skla je jeho krehkosť. Našej pohodlnosti
nesedí ani jeho váha.
Ako správne triediť sklo
Napriek dlhoročnej osvete o správnom triedení skla to
stále nerobíme dobre. V triediacej linke na črepy sklárne v Nemšovej Mária
Kňážková z NATUR-PACKu viackrát natrafila na moment, keď auto doviezlo čerstvú
várku vyzbieraného skla z triedeného zberu. Ľudia do kontajnerov na sklo, žiaľ,
stále hádžu aj iný odpad. „Od použitých plienok, topánok, neotvorených
kompótov, zálohovaných fliaš či plechoviek tam nájdete pestrú škálu odpadu,
ktorý tam nemá byť,” konštatuje odborníčka Kňážková. Lenivosť a nedôslednosť
ľudí pri triedení môže mať za následok havárie v sklárňach (napríklad
poškodenie tavných pecí). Skláreň je nepretržitou prevádzkou a výpadok pre
technickú haváriu spôsobuje nemalé škody.
Do zeleného kontajnera nepatria:
Črepy z keramiky alebo porcelánu.
Autosklá (tie odnášajme na zberné dvory, obsahujú
prímesi, ktoré môžu poškodiť tavné pece).
Zrkadlá (tiež patria na zberné dvory).
Starý krištáľ a poháre po babičke (kedysi sa sklo
vyrábalo s vysokým obsahom olova a nie je vhodné na recykláciu skla určeného na
balenie potravín).
Nespotrebované kompóty či nápoje (triedime iba sklenený
obal, potravinový obsah oddeľujeme).
Sklenené obaly s chemikáliami (pri rozbití znečistia
vytriedené sklo v celom kontajneri a to sa nedá použiť na výrobu obalu na
potraviny).
Asi 30 % obsahu črepového skla je odpad iného druhu.
Pokiaľ sa podarí vytriediť kov a plasty, dajú sa posunúť na recyklovanie. 7 %
sú nepoužiteľné odpady, ktoré idú na skládku. Tam končia najmä biozložky
odpadu, ktoré ľudia nesprávne vhadzujú do skla. Sklo pričasto končí tiež v
kontajneroch na komunálny odpad či plasty. To je škoda. Odtiaľ sa už nedostane
k recyklátorovi, ktorý by z neho vyrobil nové poháre či fľaše.
Problém s črepmi
Skláreň v Nemšovej by dokázala spracovať všetko sklo,
ktoré spotrebitelia na Slovensku použijú
a vyhodia (vytriedia). „Je škoda, že naše slovenské črepy nekončia v slovenskom
závode. Zberové spoločnosti ich vyvážajú do zahraničia, kde s nimi obchodujú,“
hovorí Mária Kňážková. Efektivita recyklácie potom nie je taká, aká by mala a
mohla byť. Mária Kňažková si myslí, že za hranicami majú menšie nároky na
čistotu triedeného skla. Sklárne totiž požadujú určitú normu, aby im pri
recyklácii skla rôzne prímesi napríklad nepoškodili zariadenia. „Vetropack
Nemšová potrebuje v súčasnosti dlhodobo zvýšený prísun črepov hlavne zo
Slovenska,“ potvrdzuje Ján Kebísek.
„Napokon skláreň črepy zo zahraničia dokupuje. Keď ich
je málo, musí siahnuť po primárnych surovinách na výrobu skla, aby sa vyrobilo
požadované množstvo obalov. To nie je lacné a ani veľmi ekologické,” dodáva
Mária. Problémom dokupovania črepov zo zahraničia nie je len zbytočná doprava.
Skláreň ich musí tiež dotriediť a za nerecyklovateľný odpad, ktorý vznikne,
platí skládkový poplatok. V Nemšovej majú skúsenosť, že asi 7 % objemu kúpených
črepov na recykláciu nepoužijú a končí na skládke.
Skláreň Vetropack Nemšová
Kedysi sa závod volal Skloobal Nemšová. Spoločnosť je
jediným výrobcom obalového skla na Slovensku
a dodáva ho výrobcom potravín
a nápojov v celej republike i do zahraničia. „Skláreň dokáže pokryť súčasné aj
budúce potreby Slovenska v oblasti recyklácie obalového skla,“ vysvetľuje Mária
Kňážková z NATUR-PACKu. Pri nedávnej modernizácii sa kapacita výrobnej linky
zvýšila o 50 %. Závod ročne spracuje až 140-tisíc ton použitého skla. Skláreň
Vetropack Nemšová je už niekoľko rokov súčasťou švajčiarskej spoločnosti
Vetropack Holding, do ktorej patria aj sklárne v Českej republike, Rakúsku,
Švajčiarsku, Taliansku, Chorvátsku a najnovšie aj v Moldavsku. Ide o popredného
európskeho výrobcu obalového skla.
Článok bol pripravený v spolupráci s OZV NATUR-PACK.
Zdroj: [29.07.2022; dobrenoviny.sk; Silvia Mabena]
foto: Sklenenú fľaštičku z jogurtu viete použiť pri zaváraní domáceho džemu. V zaváracích pohároch sa dobre skladuje a prenáša uvarené jedlo. Keď ich máme doma priveľa, odnesme ich do správneho kontajnera. Foto: M. Kňážková