Na ktoré úpravy sa pripraviť a ako veľmi sa dotknú oblasti retailu?

Na ktoré úpravy sa pripraviť a ako veľmi sa dotknú oblasti retailu?

Novela trestného zákona

Novelou trestného zákona sa okrem iného zvýšila hodnota krádeže v zmysle priestupku, a to z pôvodných 266 € na 700 €. Nad 700 € tak už ide o trestný čin, za ktorý hrozí aj väzenie. Argumentom pre zmenu je fakt, že suma 266 € vznikla prepočítaním hodnoty 8000 korún na eurá v roku 2006 a že dve-tri tzv. horalkové krádeže mohli skončiť aj väzením. Žiaľ, úprava nezohľadňuje dobu postcovidovú, v ktorej sú zákazníci oveľa agresívnejší, drzejší a odvážnejší a nezohľadňuje ani infláciu, ktorá načrela do vreciek ľuďom najmä ekonomicky slabších regiónoch. Nereflektuje tiež trendy zo zahraničia, kde sa zvýšeným počtom krádeží, ale najmä organizovanými skupinami zlodejov v maloobchode, seriózne zaoberajú, nakoľko takáto činnosť spôsobuje obchodníkom nemalé škody.

Napokon aj u nás už obchodníci deklarujú, že zlodeji si vedia rýchlo prerátať cenu tovaru a ukradnú výrobky tesne pod hranicou 700 €. Novela dokonca umožňuje, aby rovnaký priestupok (krádež) spáchal zlodej opakovane! Pritom mu za jeden (dokázaný) priestupok hrozí pokuta nanajvýš 331 €. Krádeže pritom často páchajú mladiství, pri ktorých je legislatíva ešte benevolentnejšia. Novela teda bude mať pre retail negatívne konotácie. Budú musieť investovať do ochranných tagov, kamier a ďalších technológií, ale aj kvalitnej bezpečnostnej služby a školení zamestnancov. Otázkou je, ako to obchodníci premietnu do cien a ako zvýšené náklady na bezpečnosť ovplyvnia napríklad aj nájomné.

Zálohový systém

Spätnému zberu jednorazových obalov od nápojov sme sa už v našom magazíne venovali dlho pred jeho implementáciou. Miera návratnosti plastových obalov a plechoviek od nápojov za rok 2023 dosiahla v SR úroveň 92 %. Môžeme tak konštatovať, že sme tým prakticky predbehli európske smernice a odporúčania a dosiahli méty nastavené až pre rok 2025. Bolo teda veľkým prekvapením, keď sa minister životného prostredia SR vyjadril, že by mal mať nad celým chodom zálohovacieho systému prísnejšiu kontrolu štát. Správca zálohového systému je pritom nezisková organizácia, ktorá koordinuje fungovanie zálohového systému jednorazových nápojových obalov na Slovensku. Hoci sa teda systémom „pretočia“ stovky miliónov € (a 2,3 miliardy obalov za ostatné 2 roky), takmer všetky sa využijú na prevádzku systému, edukáciu spotrebiteľov a zapojených subjektov. Podľa Finstatu za minulý rok dokonca vygeneroval stratu -4,16 mil. €. Sú tu tendencie zasahovať do systému ktorý funguje, pričom sa nezadržateľne blíži termín zavedenia triedeného zberu textilu. A ten nie je vyriešený vôbec.

Triedený zber textilu

Slovensko ako členská krajina EÚ musí najneskôr od prvého januára 2025 zabezpečiť rozšírenie triedeného zberu o textilný odpad. Všetko, čo spadá pod pojem „textilný odpad“ pomenúva Smernica Európskeho parlamentu a Rady o odpadoch, avšak ide len o odporúčania pre členské štáty. Niekde to teda môže byť len odevy, v inom štáte aj opasky, klobúky, uteráky alebo obrusy.

Žiaľ, na Slovensku je implementácia zberu textilného odpadu iba v štádiu riešenia. V branži sa hovorí o tom, že Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) zrejme prenesie povinnosť na obce a poskytne im príspevok na riešenie. V opačnom prípade Slovensku hrozia pokuty. Navrhovaným riešením panelu odborníkov pritom bolo preniesť bremeno na výrobcov skrz tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Spomína sa to i v štúdii , ktorú si MŽP SR nechalo v tejto súvislosti vypracovať.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov sa v praxi osvedčila napríklad pri triedení papiera, skla alebo kovov či elektroodpadu. Výrobcovia platia tzv. organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV) a ony financujú triedený zber v obciach a mestách, napríklad do farebných kontajnerov. Konečný spotrebiteľ by teda mal v cene povedzme trička alebo sukne už zarátaný poplatok za odpad, podobne ako je v cene elektrospotrebičov zarátaný tzv. recyklačný poplatok. Poplatok sa teda premietne do maloobchodnej ceny a obchodníci budú musieť pri cenotvorbe pracovať aj s touto zložkou. Pôjde však o relatívne malé zvýšenie, na úrovni poplatku za nápojový obal, teda okolo 10-15 eurocentov. Viaceré značky ako napríklad EXIsport, H&M však už dnes umožňujú odovzdať textilný odpad priamo v predajniach.

Na Slovensku zatiaľ ani nemáme adekvátne triediace centrum na textilný odpad, čiže textil putuje na spracovanie do zahraničia. Akonáhle však začnú textilný odpad riešiť od 1.1.2025 vo veľkom aj západné krajiny EÚ, je vysoko pravdepodobné, že sa k nám „nositeľný textilný odpad“ dostane opäť do obehu prostredníctvom retailu, teda second handov. Predĺži sa tak síce životnosť odevov, ale čoskoro sa z nich opäť stane odpad. A ten sa bude nachádzať na Slovensku. Problém s odpadom sa tak iba presunie iba z bohatších štátov do chudobnejších. Dodajme, že podľa Enviro-portal.sk pripadne na jedného Európana 11 kg textilného odpadu ročne.

Zákaz nedeľného predaja

Mnohí si možno spomenú, že na obranu personálu pracujúceho v nedeľu sa v roku 2002 postavil košický arcibiskup Alojz Tkáč. Tam niekde je možné hľadať počiatky opakovaných pokusov zakázať predaj v maloobchode počas nedieľ. Naposledy rezonoval koncom roka 2023 a je pravdepodobné, že nie naposledy. Nutné je teda zopakovať argumenty, prečo nechať obchody v nedeľu otvorené. Na hlinených nohách stojí napríklad tvrdenie, že mnoho západných štátov zakázalo predaj v nedeľu – rovnako je možné tvrdiť (a potvrdiť), že za posledné roky od zákazu ustúpili Maďarsko, Fínsko, Holandsko aj Dánsko. V západných krajinách, kde zákaz platí, je sprevádzaný takým množstvom výnimiek, že o nejakom celoplošnom zákaze nemôže byť reč. Napríklad v Nórsku alebo Slovinsku umožňujú predávať podľa podlahovej plochy predajne, teda iba „malým“ predajniam. V iných krajinách môžu mať niektoré predajne otvorené aj v nedeľu, alebo môžu predávať len vybraný sortiment, napríklad suveníry. Vo všetkých prípadoch je nutné konštatovať, že akékoľvek výnimky vytvárajú priestor pre obchádzanie zákazu. Napríklad franšizant alebo živnostník je vlastne majiteľ prevádzky a môže predávať, jeho zamestnanec už nie. Čerpacie stanice, hybridné nákupné centrá alebo fyzické výdajne e-shopov prípadne rôzne výdajné boxy tiež môžu fungovať. Pri dnešnej úrovni flexibility vybavenia predajní je možné ľahkých presunutím regálov alebo POP stojanov zmeniť (zmenšiť) plochu predajne a vyhovieť litere zákona.

Odvod pre reťazce

Evergreen, ktorý je počuť z éteru častejšie ako zákaz nedeľného predaja. Zákon o osobitnom odvode pre obchodné reťazce je podľa analytika inštitútu INESS Martina Vlachynského vlastne ďalšou daňou, ktorá sa premietne do cien pre konečného zákazníka. Potvrdil to aj prezident Zväzu obchodu SR JUDr. Filip Kasana. „Pokiaľ by sa zdanil maloobchodný obrat predajcov potravín, z hľadiska reálnych dôsledkov by išlo o novú daň na potraviny, čo by sa v konečnom dôsledku mohlo prejaviť vo zvýšených spotrebiteľských cenách. Zároveň by sa nepriamo vytvoril zvýšený tlak aj na producentov potravín.“ Podobne ako vykonateľnosť zákazu predaja v nedeľu bude zaujímavé sledovať, ktoré reťazce budú musieť odvod odvádzať a v akej výške. Je vysoko pravdepodobné, že právne oddelenia nadnárodných retailových sietí takýto zákon znovu napadnú a EÚ skôr či neskôr zasiahne. Všetky predošlé iterácie odvodu boli tiež zrušené. Reťazce by sa ale mali pripraviť na zvýšenú administratívnu záťaž a byrokraciu, ktorá ich s prípadným uzákonením nejakého typu odvodu čaká.

Dvojaká kvalita

Na programe dňa sú znovu aj rokovania o dvojakej kvalite potravín v EÚ. Inicioval ich minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Téma sa pritom intenzívne preberala ešte v rokoch 2016 – 2017, ale podľa kompetentných sa neposunula k riešeniu, ktoré by bolo pre Slovensko prijateľné. Obchodníci a ich dodávatelia sa teda môžu pripraviť na častejšie kontroly Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktorá sa zameria práve na dvojakú kvalitu, a to zrejme v duchu už existujúcej smernice EÚ o nekalých obchodných praktikách, keďže toto má priamo v kompetencii. Dôležité bude sledovať nastavenie metodiky, aby neboli porovnávané dva rôzne produkty, ktoré sa zdanlivo podobajú balením.

Zákon o ochrane spotrebiteľa

Koncom mája vstúpil do platnosti nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide tak konečne o zosúladenie našej legislatívy zo smernicami EÚ. Do retailu vnáša rozšírenú ochranu pri nakupovaní, najmä ochranu zraniteľných a internetovo či finančne menej gramotných skupín spotrebiteľov. Predlžuje sa napríklad lehota na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu zo 14 na 30 dní v situáciách, kedy dochádza k uzatváraniu zmlúv počas nevyžiadanej návštevy obchodníka v domácnosti (podomový predaj, priamy predaj) alebo počas predajných prezentačných akcií. Zákonodarca dokonca zvažoval, že rozšíri 30 dňovú lehotu aj na kamenné prevádzky, čo by bol závažný zásah do fungovania retailu a podobne ako novela Trestného zákona by mohla úprava viesť k neetickému správaniu. Zákazníci by mohli 30 dňovú lehotu beztrestne využiť na takpovediac „požičanie“ drahších tovarov, napríklad elektroniky a do 30 dní ich vrátiť bez udania dôvodu. Zákon tiež implementuje odpustenie sankcií, teda ak obchodník prizná pochybenie a vykoná všetko preto, aby toto pochybenie napravil a odstránil právne nežiadúci stav, nehrozia mu vysoké pokuty.

Rozšírenie ochrany spotrebiteľských práv sa však predovšetkým dotkne sektoru e-commerce. Rieší napríklad poskytovanie informácií o digitálnom obsahu. Zákon tiež rieši doteraz bežné praktiky, kedy e-shopy vyrábali fiktívne zľavy. Napríklad pár týždňov pred Black Friday zvýšili ceny produktov a počas obľúbenej novembrovej zľavovej akcie ich znížili, teda de facto vrátili späť na pôvodnú úroveň, no očami nakupujúcich zníženie vyzeralo ako zľava. Nachytať sa nechali najmä cenovo senzitívni zákazníci a technicky menej zdatní spotrebitelia, ktorí si nevedeli overiť skutočnú zľavu. Nová regulácia preto prikazuje, aby obchodníci povinne uvádzali najnižšiu cenu, za ktorú bol produkt predávaný posledných 30 dní. „Toto opatrenie bude chrániť nielen spotrebiteľov pred klamlivou reklamou, ale aj všetkých poctivých obchodníkov, ktorí korektne informujú spotrebiteľov o zľavách,“ uviedol pre Aktuality.sk Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Na legislatívnu novinku zareagoval napríklad aj porovnávač cien Heureka. Okrem už známeho zobrazenia vývoja ceny sa odteraz pri jednotlivých produktoch zobrazujú aj zľavy a ich výška. Heureka priebežne sleduje vývoj cien pri všetkých svojich produktoch a vo chvíli, kedy zistí pokles ceny, produkt označí štítkom „zľava”.

Zrušenie oslobodenia malých zásielok od cla

Poslednou novinkou, ktorá zasiahne opäť najmä odvetvie e-commerce, je reforma colného systému EÚ. Konkrétne chystané zrušenie hranice 150 € pre dovozné clo do Európskej únie, ktoré sa plánuje ale až v roku 2028. Výnimka sa v súčasnosti vzťahuje na objednávky do 150 €, čo však vedie podľa štúdie EÚ Proposal to simplify VAT rules for e-commerce (imports) k tomu, že importéri zámerne podhodnocujú cenu zásielok, aby sa vošli hranicu 150 € a vyhli sa administratíve a plateniu cla. Zvažované zrušenie hranice by zrovnoprávnilo domácich hráčov s tými zahraničnými (najmä ázijskými). Všetok dovážaný tovar by musieť prejsť systémom Import One-Stop Shop EÚ. Znamenalo by to ale navýšenie administratívnej záťaže pre colnice. Ako správne poznamenáva portál Ecommercebridge.sk zrušenie limitu 150 € môže viesť k zvýšeniu konečných cien pre spotrebiteľov, keďže e-shopy budú musieť premietnuť zaplatené colné poplatky do cien tovarov a služieb.