* Aký bude vplyv konsolidácie na výkonnosť retailového sektora a aké kroky by mali podniknúť maloobchodné spoločnosti na zmiernenie jej dôsledkov?

Keďže udržateľnosť verejných financií sa už nachádzala vo vysokom pásme rizika, začatie konsolidácie je potrebné vnímať v rovine nevyhnutnej zodpovednosti. Samozrejme, o samotnej štruktúre prijatého konsolidačného balíka sa vedú diskusie a polemiky, niektoré odborné, niektoré politické. Všeobecná pozícia retailového sektora v základnom rámci je taká, že sme očakávali viac ambiciózne konsolidačné úsilie na strane výdavkov štátu a viac opatrení podporujúcich ekonomický rast. Ťažisko prijatých opatrení je na príjmovej strane rozpočtu, pričom nárast firemných daní tvorí až 40 percent z celého balíčka, čo bude mať negatívny vplyv na investičnú atraktivitu, konkurencieschopnosť ekonomiky, trh práce a infláciu. Makroekonómovia očakávajú pozitívny dôsledok konsolidácie v rokoch 2027 a 2028 v podobe nižšej rizikovej prirážky slovenských dlhopisov, ktorá pomôže k rýchlejšiemu ekonomickému rastu. Keďže domácnostiam okrem seniorov v roku 2025 klesnú disponibilné príjmy, očakávame mierny vplyv aj na spotrebu. Na úrovni maloobchodu, špeciálne predajcov potravín, je vysoká úroveň konkurencie, ktorá prirodzene tlačí ceny nadol. Predpokladám, že predajcovia budú mať naďalej snahu zabezpečiť cenovú dostupnosť najmä základných položiek dennej spotreby.

* Ktoré legislatívne zmeny by mohli najviac pomôcť rozvoju retailového sektora v regiónoch?

V rámci aktivít Zväzu obchodu vyvíjame úsilie, aby sa dostupnosť potravín zadefinovala ako služba vo verejnom záujme. Na to by, samozrejme, mala nadväzovať ďalšia aktivita štátu smerujúca k realizácii konkrétnych podporných meŠéf chanizmov. O možných riešeniach komunikujeme primárne s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

* Čo je potrebné pre podporu rozvoja miestneho podnikania v oblastiach, kde retail zápasí s nízkym dopytom? Presnejšie, ako riešiť problematiku nedostatočnej dostupnosti potravín takzvaných potravinových púští?

Problematiku potravinových púští, rozvoja lokálnej produkcie a podporu kvality života ľudí žijúcich na vidieku komunikujeme z dôvodu, že v oblastiach vidieka sú prítomné výlučne domáce obchodné siete, ktoré s týmito problémami majú kontakt a reálnu skúsenosť. Náš záujem na podporných riešeniach je preto prirodzený a zároveň autentický, nejde o účelové PR aktivity. Pokiaľ ide o potraviny, domáce obchodné siete majú skutočný záujem udržať živé obchodné vzťahy s lokálnymi výrobcami, čo je pre väčšinu z nich existenčná záležitosť. Ilustratívne, iba najväčší domáci obchodný reťazec spolupracuje s viac ako 1 300 lokálnymi výrobcami, čo je potenciál, ktorý má širší presah ako len biznisový a je potrebné ho rozvíjať. V okolitých krajinách efektívne fungujú podporné mechanizmy, stačí sa inšpirovať a podporu slovenského vidieka vrátane maloobchodu a lokálnej produkcie riešiť ako naliehavú prioritu.

* Ako hodnotíte komunikáciu s vládou k týmto témam?

Pri téme konsolidácie adresoval podnikateľský sektor vláde zásadnú výhradu, že pripravované opatrenia neboli vopred diskutované v rámci sociálneho dialógu. Tému podpory regiónov, potravinových púští a podpory domácej produkcie komunikujeme s predstaviteľmi vlády veľmi intenzívne, pričom vnímame vôľu prijať reálne kroky, čo oceňujeme.

* Nedávno Zväz obchodu podpísal so Zväzom pekárov, cukrárov a cestovinárov a agrorezortom spoločné memorandum. Priblížili by ste túto dohodu?

Táto aktivita nie je o cenách, ale o podpore domácej pekárskej výroby s osobitným dôrazom na čerstvé pekárenské produkty. Kvalita a čerstvosť potravín prináša najväčší úžitok pre spotrebiteľa, a preto čerstvý chlieb a čerstvé pekárenské výrobky by mali byť vždy dostatočne zastúpené na pultoch obchodov. Zákazník má slobodu v rozhodovaní, pri nákupe sa orientuje na základe viacerých faktorov a preferencií – kvality, ceny, pôvodu, trvanlivosti, zloženia a podobne. V širokej ponuke tovarov by však mal vedieť rozlišovať, ktoré potraviny sú naozaj čerstvé.

Obchodné reťazce dokážu významne ovplyvňovať spotrebiteľské povedomie a trendy, no marketing by nemal účelovo potláčať atribút čerstvosti domácich potravín, ktorý je pre slovenských spotrebiteľov hodnotný. Prístup k tejto zodpovednosti v rámci obchodnej politiky zásadným spôsobom odlišuje jednotlivé obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku.

* Presuňme sa na problematiku kybernetickej bezpečnosti, ktorá bola jednou z tém konferencie Jesenné stretnutie obchodníkov. Aké sú aktuálne najčastejšie bezpečnostné incidenty či hrozby v tejto oblasti, ktorým čelí maloobchod?

Vysoká dynamika technologického pokroku prináša stále nové kybernetické hrozby. Najväčšie riziká súvisia s útokmi voči systémom zabezpečujúcim samotné fungovanie podniku. Vyskytujú sa aj pokusy o zneužitie identity klienta, napríklad pri získavaní benefitov, hackovanie s cieľom získania údajov zákazníckej databázy. Častou hrozbou je získanie platobných údajov zákazníkov, čo hrozí najmä pri e-shopoch. Veľkým rizikom sú slabé heslá a nedostatočne zabezpečené platobné systémy. Obchodníci vyvíjajú značné úsilie smerom ku kvalitnému zabezpečeniu dát, no pri manažovaní súvisiacich rizík je dôležitý najmä „zdravý rozum“, ktorý definuje jednotlivé procesy tak, aby boli v čo najväčšej miere bezpečné, udržateľné, ale i ekonomicky racionálne.

* Čo by ste navrhli malým a stredným podnikom s limitovanými zdrojmi v kontexte zvyšovania svojej kybernetickej bezpečnosti?

Mali by investovať aspoň do základných opatrení, ako sú aktualizácie softvéru, školenia zamestnancov o kybernetických hrozbách, a používať spoľahlivé antivírusy. Jednoduché riešenia, ako napríklad dvojfaktorová autentifikácia, môžu významne zvýšiť bezpečnosť. Taktiež je užitočné zaviesť zálohovacie systémy, ktoré umožnia rýchlu obnovu dát po prípadnom útoku.

* Ktoré regulačné požiadavky v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú najdôležitejšie pre retailový sektor?

Kľúčové sú pravidlá GDPR, ktoré chránia osobné údaje zákazníkov, a aktuálna smernica o kyberbezpečnosti NIS2. Hrozby zvyčajne číhajú na spotrebiteľov najmä v podvodných e-shopoch bez jasného pozadia, kde najčastejšie dochádza k odcudzeniu osobných údajov, prípadne k zaplateniu bez následného dodania tovaru. Veľmi dôležitá je jasná a transparentná identifikácia obchodníka. Internetový priestor poskytuje oveľa väčšie pole na pôsobenie pochybných obchodníkov ako kamenné predajne. Preto striktnejšia regulácia v tejto oblasti bude časom zrejme nevyhnutná.

* Týka sa kyberbezpečnosť iba online nakupovania? Vzhľadom na prítomnosť technológií aj v kamenných prevádzkach sú ohrozené aj tie?

Aj v kamennej predajni teoreticky môže dôjsť k pokusom o zneužitie identity zákazníka, pokiaľ je nejakým spôsobom identifikovaný v procese nákupu – napríklad vernostná karta a podobne. Motiváciou môže byť zneužitie takejto informácie s cieľom výhodnejšieho nákupu pre iného zákazníka.

Samozrejme, takéto pokusy nemožno v absolútnej miere vylúčiť, ale zvyčajne sú to ojedinelé prípady a obchodníci sa s nimi vedia vyrovnať.

* Aké sú najväčšie benefity, ale zároveň aj prekážky, s ktorými musí obchodník pri digitálnej transformácii rátať?

Najdôležitejším benefitom digitalizácie v obchode je zefektívnenie interných procesov a lepšia interakcia so zákazníkmi. To prináša väčší súlad ponuky tovarov a služieb s očakávaniami zákazníkov, nové moderné koncepty nakupovania, zvýšený rozsah a dostupnosť spotrebiteľských informácii, šetrenie času, pozitívne emócie a zážitok pri nakupovaní. Riešenia na čoraz väčšie problémy s nedostatkom pracovnej sily môžu priniesť práve technológie, ktoré budú zvyšovať produktivitu práce. Podľa môjho názoru, najväčšie výzvy súvisiace s prichádzajúcimi inováciami sú spojené s manažérskym rozhodovaním, ktoré technologické zmeny prinesú obchodníkovi najlepší efekt. Taktiež je dôležité zabezpečiť integráciu nových technológií s už existujúcimi procesmi. Prekážkami môžu byť vyššie náklady na implementáciu inovácií a pomalá návratnosť niektorých investícií. Digitálna transformácia sa prostredia maloobchodu výrazne dotkne, naďalej však budú dôležitou hybnou silou ľudia a ich osobný prístup.

* V dnešnej dobe už väčšina z nás používa aplikácie, zbierame body a priamo reagujeme na interaktívne kampane. Prináša to obchodu viditeľné pozitívne výsledky? Je vernosť a angažovanosť zákazníkov v súčasnosti pre retail kľúčová?

Maloobchod je založený na dôvere, ktorá sa buduje starostlivosťou o zákazníkov a prinášaním pozitívnej zákazníckej skúsenosti spočívajúcej v kvalite ponúkaných tovarov a služieb. Vo vysoko konkurenčnom prostredí je vernosť zákazníka mimoriadne dôležitý atribút. Cieľom každého obchodníka prirodzene je, aby zákazník navštevoval jeho predajňu pravidelne a rád. Žiadny obchodník si nemôže dovoliť ignorovať požiadavky a očakávania zákazníkov, keďže tí rozhodujú, či je obchodník úspešný. Z tohto dôvodu venujú obchodné siete veľkú pozornosť rozvoju vernostných programov s rôznymi interaktívnymi kampaňami, ktoré zákazníkom prinášajú benefity primárne vo forme výhodnejšieho nákupu.

* Aké stratégie digitalizácie sa ukazujú ako úspešné v malých a stredných podnikoch?

Na túto otázku zrejme neexistuje univerzálna odpoveď. Digitalizácia je fenoménom doby, ktorú žijeme, a preniká do každej oblasti života. Podniky nestoja pred otázkou, „či“ digitalizovať, ale ako sa zorientovať v množstve možností. Samozrejme, zameranie core business podniku determinuje, ktoré inovácie môžu priniesť napredovanie, väčšiu efektívnosť a lepšiu konkurencieschopnosť. Formy sú rôzne a, samozrejme, je vhodné začať tam, kde možno v rámci rozumného manažérskeho rozhodovania predpokladať najmarkantnejší ekonomický efekt.

MakroekonóMovia očakávajú pozitívny dôsledok konsolidácie v rokoch 2027 a 2028 v podobe nižšej rizikovej prirážky slovenských dlhopisov, ktorá pomôže k rýchlejšiemu ekonomickému rastu.