Prezident Zväzu obchodu: Znížená DPH na potraviny pomôže, ale štát by mal viac šetriť na sebe
Prezident Zväzu obchodu SR FILIP KASANA pre Korzár porozprával o tom, či začíname šetriť už pred sviatkami, ktorých skupín obyvateľstva sa zvyšovanie energií dotkne najviac a aj o tom, ako sa zmení úroveň inflácie na budúci rok.
Štedrá večera by nemala byť drahšia ako vlani.
Komerčne najväčšie a najhojnejšie sviatky roka prichádzajú tentokrát v tieni obáv z konsolidačného balíčka vlády, ktorý finančne priťaží domácnostiam aj biznisu.
Prezident Zväzu obchodu SR FILIP KASANA pre Korzár porozprával o tom, či začíname šetriť už pred sviatkami, ktorých skupín obyvateľstva sa zvyšovanie energií dotkne najviac a aj o tom, ako sa zmení úroveň inflácie na budúci rok.
„Aktuálnou témou je prechod na zníženú DPH na potraviny, čo sa premietne hlavne do cien základných potravín. Ich cenová úroveň od januára mierne klesne a v ďalšom období bude znížená sadzba DPH pôsobiť protiinflačne. Zníženie DPH na potraviny je pre spotrebiteľov dobrá správa, trh však nemôžeme zastaviť, ceny sa nedajú zafixovať a ovplyvňuje ich mnoho faktorov, nielen výška DPH. Aj v okolitých krajinách má inflácia rastúcu krivku. Najlepším liekom na ceny je silná konkurencia nielen v rámci obchodu, ale i výroby, čo je na Slovensku problém. Znížená DPH pomôže pri potravinách, ale cenový vývoj sa bude naďalej odvíjať od trhu a určite nemôžeme vylúčiť cenové nárasty,“ vraví Kasana.
V rozhovore sa dočítate:
- S čím majú spotrebitelia pred Vianocami problém,
- ktoré vianočné jedlo zdraželo a ktoré zlacnelo,
- aké domácnosti míňajú na Vianoce najviac,
- ktoré potraviny budú budúci rok drahšie a prečo.
Ako sa Slováci ako spotrebitelia správajú pred Vianocami? Sú opatrní pre zdražovanie, alebo si chcú na Vianoce dopriať viac ako po iné sviatky?
Vianoce sú na Slovensku najväčšie sviatky v roku, na ktoré sa tešia všetci, najmä deti. Každý sa snaží v rámci svojich možností mať čo najkrajšie sviatky a potešiť blízkych. Vianočné nákupy sú z môjho pohľadu najviac ovplyvnené týmito emóciami a snahou o spokojnosť rodiny. S tým je spojený aj nadštandard v objeme nakupovania.
Niektorí spotrebitelia si na vianočné nákupy darčekov šetria dlhšie obdobie, niektorí siahajú aj po krátkodobých spotrebiteľských úveroch. Celkovo si chce na Vianoce každá rodina určite dopriať viac hojnosti, obchodné centrá zažívajú veľké nápory zákazníkov.
Pri potravinách je to až nadspotreba. Zákazníci to často s nákupmi preháňajú, všeobecne, a nielen na Slovensku, je citeľný problém s plytvaním potravín, na čo v rámci aktivít spoločenskej zodpovednosti upozorňujeme.
O koľko viac nás tento rok bude stáť štedrá večera a celkovo jedlo počas sviatkov? Kvôli zdražovaniu vajec, masla, sladených nápojov a kávy...
Rýchlosť zdražovania potravín sa od leta spomalila, inflácia sa utlmila. Ale je pravda, že cena niektorých potravín v poslednej dobe rástla – napríklad spomínaných vajec, masla či kakaa.
Nárast ceny týchto potravín bol ovplyvnený objektívnymi vonkajšími faktormi, ako je nedostatok komodity v prípade masla a mliečnych produktov, choroba zvierat v prípade vajec, nepriaznivé počasie, sucho a nízka úroda kakaových bôbov, ktorá ovplyvňuje všetky cukrovinky, ktoré raketovo vystrelili.
Avšak niektoré iné potraviny, ktoré sú súčasťou štedrej večere, naopak zlacneli – zemiaky, ryby, bravčové. Všetky obchodné siete prinášajú každoročne širokú ponuku akciového tovaru s výhodnými cenami. Celková cena štedrej večere by mohla byť z hľadiska cien porovnateľná s minulým rokom.
Podľa platformy Portu minie veľa Slovákov, až 43 percent, na vianočné darčeky menej ako 200 eur. Ďalších 34 percent minie 200 až 400 eur. Je to tým, že šetríme na blízkych, alebo sa aj v tomto ukazuje trend menejčlenných domácností, teda že postupne kupujeme darčeky menšiemu okruhu blízkych?
Najviac do Vianoc investujú rodiny s menšími deťmi. Starší ľudia a ľudia s odrastenými deťmi vnímajú sviatky striedmejšie a kupujú si to, čo naozaj potrebujú.
Sú spotrebitelia na východe krajiny v niečom počas Vianoc špecifickí, alebo ich správanie kopíruje celoslovenské trendy?
Na východe sa ľudia držia tradícií, majú radi slovenské výrobky a kupujú vo veľkom aj lokálne špeciality, čo je pozitívne. Ľudia na východe sú pohostinní a rodinne založení. Doprajú si dosť veľa, určite sa nedá povedať, že by zákazníci na východe nemali dostatok finančných zdrojov na vianočné nákupy. Sú, samozrejme, oblasti s vyššou mierou nezamestnanosti, kde je to zložitejšie, ale to nie je otázka len východu krajiny.
Hore pôjde pitná voda aj plyn. Myslia na to Slováci už v predstihu a šetria? Alebo to budeme riešiť až potom, keď pocítime vyššie výdaje, a teda menej na zostatku na účte?
Keď idú ceny energií nahor, dotkne sa to všetkých, no rast týchto výdavkov pociťujú najmä nízkopríjmové domácnosti, ktorých rodinný rozpočet jednoducho nemá rezervy. Z hľadiska spotreby energií sú šetrnejší dôchodcovia. Vo výdavkoch sú vo všeobecnosti rozvážnejší a prepočítavajú každé euro. Dôchodcovia sú zároveň jediná skupina spotrebiteľov, ktorej na budúci rok v kontexte prijatých vládnych opatrení disponibilné príjmy porastú.
Ako porastie v najbližšom čase inflácia? Ako sa na to rozumne pripraviť?
Inflácia v roku 2024 sa odhaduje na úrovni okolo 3 percent. Makroekonómovia predpokladajú, že budúci rok bude na úrovni 5,4 percenta ako dopad konsolidačných opatrení. Čiže vo všeobecnosti ceny tovarov a služieb určite narastú, čo môže mierne ovplyvniť aj spotrebu domácností.
Nemožno však hovoriť o kríze, keďže ekonomika nebude v recesii. Pomáha tomu stabilizovaná nízka miera nezamestnanosti, rast reálnych miezd sa síce spomalí, ale predpokladá sa v kladných hodnotách. Najviac by však pomohli opatrenia na stimulovanie hospodárskeho rastu krajiny, čo by mala byť hlavná priorita vlády.
Neovplyvňuje to spotrebu už teraz, keď vieme, že v priebehu roka 2025 pôjdu ceny nahor?
Nemyslím si. Aktuálnou témou je prechod na zníženú DPH na potraviny, čo sa pozitívne premietne hlavne do cien základných potravín. Ich cenová úroveň od januára mierne klesne a v ďalšom období bude znížená sadzba DPH pôsobiť protiinflačne pri každom nákupe v prospech spotrebiteľa.
Trh však nemôžeme zastaviť, ceny sa nedajú zafixovať. Aj v okolitých krajinách má inflácia rastúcu krivku. Znížená DPH pomôže pri potravinách, ale cenový vývoj sa bude naďalej odvíjať od trhu a určite nemôžeme vylúčiť cenové nárasty.
Základným determinantom pohybu cien potravín sú odbytové ceny producentov potravín, ktorí dodávajú tovar obchodu . Niektorí z nich už teraz avizujú, že budú potrebovať zvyšovať ceny, čo zásadne ovplyvní ďalšie obdobie.
Keď pekár, mliekar alebo mäsiar z dôvodu zvýšenej nákladovosti výroby zvýši ceny svojich produktov napríklad o 10 percent, na pultoch obchodov sa to nevyhnutne prejaví. Konečné ceny potravín sú výsledkom cenotvorby celej agropotravinárskej vertikály od poľnohospodára cez spracovateľa až po obchod. To je zákonitosť, ktorú väčšina ľudí nevníma a za zvyšovanie cien sa viní iba obchod, čo je často v tejto skreslenej optike aj politická téma.
Obchodné siete pritom z dôvodu vysokej konkurencie v rámci maloobchodu pravidelne znižujú pultové ceny aj na úkor svojej marže. Ideálny stav by bol, aby sa darilo našim poľnohospodárom, potravinárom aj obchodníkom a na konci reťazca by bol spokojný spotrebiteľ.
Ktoré potraviny preto budú budúci rok drahšie?
Ako rizikové kategórie sa nateraz javia pekárenské výrobky, lebo ide o energeticky náročnú výrobu a značnú časť nákladov tvorí cena nočnej práce, ktorá porastie. Samozrejme, z pohľadu obchodu je otázna miera zvýšených cenových požiadaviek, čo je predmetom obchodných rokovaní. Aj mliekarenský priemysel avizuje objektívne dôvody na zvyšovanie cien.
Konsolidácia v princípe zvýši nákladovosť všetkých firiem. Uvidíme, do akej miery a ako sa s tým dokážeme popasovať. My vo Zväze obchodu SR máme záujem primárne základné potraviny udržať cenovo čo najnižšie. Na to obchodné siete v aktuálnom období vynakladajú značné úsilie.
Čo hovoríte na konsolidačný balíček vlády? Čo by ste urobili inak pre ozdravenie verejných financií?
Za biznis to vnímame tak, že vláda prijala opatrenia dominantne na príjmovej strane rozpočtu, z čoho zvýšenie firemných daní tvorí až 40 percent, čo sa nevyhnutne negatívne prejaví v ďalšom období vo vzťahu k ekonomickému rastu, investičnej atraktivite a vo vzťahu k inflácii.
Vláda, samozrejme, v rámci svojej zodpovednosti musela pristúpiť k nejakej konsolidácii, pretože udržateľnosť verejných financií bola v pásme vysokého rizika, ale je diskutabilné, ako to mala urobiť. Sú na to rôzne názory, odborné aj politické.
My sme adresovali vláde výhradu v tom zmysle, že tak zásadné rozhodnutia ovplyvňujúce ekonomiku celej krajiny, fungovanie podnikateľského sektora a život obyvateľstva, mali byť vopred konzultované v rámci sociálneho dialógu ako obvykle, čo sa nestalo a je to na škodu. Odborné platformy so zamestnávateľmi, s biznis sférou by k tomu určite mali čo povedať. Zároveň sme očakávali väčšie konsolidačné úsilie na strane výdavkov štátu a viac opatrení podporujúcich hospodársky rast.
V akých sférach napríklad?
Okrem iných oblastí vnímame aj príliš vysokú zamestnanosť vo verejnom sektore, v ktorom na Slovensku pracuje každý piaty človek a zarába v priemere o 11 percent viac ako zamestnanci v súkromnej sfére. Keď porovnáme priemer Európskej únie na počet obyvateľov, tak u nás máme takpovediac navyše približne stotisíc zamestnancov oproti iným štátom. Ak by štát dokázal tento prebytok zamestnancov postupne znížiť, analytici vypočítali úsporu na úrovni až troch miliárd eur.
Aj tu vidíme priestor na šetrenie. Aj z dôvodu, že súkromný sektor bojuje s nedostatkom pracovnej sily, čo je narastajúci problém. Nikto netvrdí, že štát má naraz vyhodiť stotisíc ľudí na ulicu, ale je tam priestor na postupné kroky, ako znižovať náklady v tejto oblasti a posilňovať zamestnanosť súkromného sektora, ktorý vytvára najvyššiu pridanú hodnotu v rámci národného hospodárstva.
Keby bola elektronizácia verejnej správy na takej úrovni, ako v tomto čase mala byť, bolo by to jednoduchšie...
Áno, aj toto by k tomu prispelo. Technologický pokrok a digitalizácia vo všeobecnosti bude prispievať k dosahovaniu vyššej produktivity práce a v tejto oblasti musíme veľmi pridať, nielen na Slovensku, ale i v rámci Európskej únie v globálnom porovnaní.