Prečo skladujeme naše potraviny v cudzine a ovocie hnije na stromoch
Čo spôsobuje, že na pultoch potravinových reťazcov nie je viac slovenských potravín? Nezáujem spotrebiteľov to nie je. Kľúčovým slovom je konkurencieschopnosť.
Čo spôsobuje, že na pultoch potravinových reťazcov nie je viac slovenských potravín? Nezáujem
spotrebiteľov to nie je. Kľúčovým slovom je konkurencieschopnosť.
Vlaňajší prieskum agentúry Nielsen ukázal, že ak majú
slovenskí spotrebitelia na výber porovnateľné slovenské a zahraničné potraviny,
jednoznačne dajú prednosť slovenským výrobkom. Uprednostnilo by ich takmer 70
percent Slovákov. Považujú ich za najkvalitnejšie, aj keď trom štvrtinám
spotrebiteľov pripadajú pridrahé.
Najviac sa pritom zaujímajú o pôvod mäsa a mäsových
výrobkov. Nálepku made in Slovakia považuje za dôležitú v tomto sortimente až
91 percent Slovákov. Hneď za mäsovými výrobkami sa umiestnilo mlieko a mliečne
výrobky a pekárenské výrobky (88 percent).
Skutočnosť je ale iná. Spotrebitelia reálne nakupujú
inak, ako tvrdia v prieskume. Podľa Jany Magicovej, group account managerky
spoločnosti Nielsen, zákazníci potravín často nemajú znalosti o pôvode krajiny,
alebo si myslia, že kupujú slovenský produkt, pritom ide o značku vyrábanú mimo
nášho územia alebo naopak.
Niektoré značky môžu spotrebitelia vnímať ako
slovenské, lebo ich z minulosti poznali ako československý produkt, ale
vyrábajú sa v Českej republike. Značka môže tiež evokovať vo svojom názve
„slovenskosť“.
Aj v cenách ide podľa agentúry Nielsen o mylnú
domnienku „U väčšiny vybraných produktových skupín bola cena slovenských
značiek nižšia ako u tých zahraničných,“ hovorí o výsledkoch porovnania Pavol
Zajac, client business partner spoločnosti.
Zároveň však dodáva, že v niektorých prípadoch sú
slovenské značky výrazne menšou mierou prítomné v prémiovom, drahšom segmente,
čo v konečnom dôsledku tiež ovplyvňuje priemernú cenu slovenských a
zahraničných značiek. Ceny skresľujú aj lacné privátne značky reťazcov.
Kapacity nestačia, ceny neuspokoja
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin
Krajčovič hovorí o vyšších cenách slovenských potravín. Za zlým stavom sektoru
vidí namiesto pomoci a podpory od rezortu hospodárstva politiku represie a
regulácie.
„Krajiny vo V4 nás míľovými krokmi predbehli, pretože
domáce vlády si uvedomujú, ako veľmi je dôležité podporiť domácich výrobcov
potravín a poľnohospodárov. Slovenskí potravinári sú pritom kvalitní ako u
susedov, no nemajú rovnakú štartovaciu pozíciu. Preto sú slovenské produkty
drahšie. Keď ich porovnáme so zahraničnými, je to v priemere o 30 percent,“
vysvetľuje. Z tohto dôvodu nie sú Slováci dostatočne konkurencieschopní.
Všetky reťazce podľa M. Krajčoviča deklarovali, že majú
záujem dostať do prevádzok viac slovenských potravín. Nemôžu však ísť proti
trhu.
Výrobcovia kapacitne nestačia, čo sa ukazuje najmä na
mäse, tukoch a mlieku. Problém majú aj ovocinári a zeleninári. „Konzervárenský
priemysel na Slovensku je v úplnom úpadku a likvidácií. Dnes sme nútení takmer
všetku spracovanú zeleninu a ovocie dovážať,“ hovorí.
Dvadsať percent ovocia ostáva neobrané na stromoch.
Naša legislatíva nepozná inštitút sezónnej práce, preto ich nemá kto obrať. Pre
ovocinárov to znamená čistú stratu. Chýbajú aj sklady. Slovenské ovocie sa
preto preváža do skladov v Rakúsku a následne späť na Slovensko. To opäť
zvyšuje cenu, na ktorú sú Slováci mimoriadne citliví.
Prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak slová M. Krajčoviča
potvrdzuje. Slovenskí obchodníci majú podľa neho „eminentný záujem ponúkať
svojim zákazníkom predovšetkým kvalitné a zdravé potraviny v primeranej cenovej
hladine a potraviny s takýmito vlastnosťami nakupujú najmä u slovenských
výrobcov,“ hovorí pre TREND.
Podiel slovenských potravín na maloobchodnom obrate
podľa neho predstavuje skoro 70 percent. Viac slovenských potravín v obchodoch
brzdí nízka potravinová sebestačnosť slovenských výrobcov potravín a nie celkom
zvládnutá príslušná ponuka. „Napríklad v sortimente ovocie a zeleniny by bolo
dobré, aby sa slovenskí producenti spájali. Niekde to už funguje, ale stále to
nedosahuje potrebné parametre,“ dodáva M. Katriak.
Podiel slovenských produktov na pultoch stúpa
Potravinárska komora Slovenska (PKS) sa nazdáva, že
vyšší alebo nižší podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov nesúvisí len
s cenou domácich alebo zahraničných potravín.
Podľa ich prieskumu kraje s relatívne nižšími príjmami
obyvateľstva majú vyššie zastúpenie slovenských potravín, naopak negatívnym
rekordérom v zastúpení slovenských potravín je Bratislavský kraj, ktorý má
najvyššiu životnú úroveň a najvyššie príjmy obyvateľstva.
Podiel slovenských potravín v predajniach pritom po
rokoch ustupovania do úzadia už druhý rok celkovo mierne rastie. V júni PKS
avizovala, že sme sa dostali späť na úroveň roka 2016.
Podľa výsledkov prieskumu agentúry Go4insight dosiahol
podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2019 úroveň 38,6 percenta, čo je
medziročne mierny nárast o 0,9 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2018.
Lídrom slovenských potravín sú reťazce Coop Jednota (58
percent) a CBA (49 percent). Najnižší podiel slovenských potravín je dlhodobo v
reťazci Lidl (18 percent).
Vo všetkých sledovaných sieťach bol zaznamenaný nárast
podielu vystavených slovenských výrobkov, s výnimkou CBA. Podiel vystavenia
slovenských výrobkov rástol najvýraznejšie v diskontných predajniach a
veľkoskladoch.
„Väčšina obchodných sietí zaznamenala relatívne
pozitívne nárasty na úrovni 2 percentuálnych bodov alebo aj viac. Proti tomuto
trendu však pôsobila zmena váhy jednotlivých obchodných reťazcov v celkovom
prieskume. Spotrebitelia viac nakupovali v obchodoch s nižším zastúpením
slovenských potravín, a preto za celý slovenský trh bol nameraný medziročný
rast iba o 0,9 percentuálneho bodu,“ vysvetlil Daniel Poturnay z PKS.
Ako reťazce motivujú zákazníkov
Reťazce ministerstvu sľúbili, že sa budú snažiť
motivovať ľudí ku kúpe slovenských produktov a budú im dávať priestor. Miera
tohto úsilia je u konkrétnych hráčov rôzna. TREND sa ich pýtal, aké konkrétne
kroky vykonávajú.
Billa od februára spúšťa dlhodobý projekt na podporu
domácich výrobcov. Má ísť o vzdelávanie a informovanie širokej verejnosti o
tradíciách, výhodách a ľudských príbehoch, ktoré sú so slovenskými potravinami
a dodávateľmi spojené. Zároveň by mali mať zákazníci kupujúci slovenské výrobky
výhody prostredníctvom špeciálneho vernostného programu.
V COOP Jednote slovenské potraviny tvoria dominantnú
časť nákupného košíka zákazníkov – podľa našich štatistík je to 72 percent.
Spotrebitelia nakupujú najmä mlieko, vajcia, produkty hydinárskeho priemyslu a
med. „Ku kúpe slovenských potravín zákazníkov nemusíme motivovať, slovenskosť
je v našej DNA a oni to vedia,“ hovorí Branislav Lellák, vrchný riaditeľ
obchodnej sekcie.
Aj CBA deklaruje podporu najmä širokým zastúpením
slovenských výrobkov v ponuke: „Tým, že máme predajne prevažne na sídliskách
miest a na dedinách, kde je viac konzervatívny zákazník, ktorý vyhľadáva viac
lokálne slovenské potraviny, naša spoločnosť v tomto vychádza svojím zákazníkom
v ústrety,“ odkázal TRENDU Pavol Mikušiak, predseda predstavenstva.
Kaufland tvrdí, že ich prioritou je odoberať slovenský
tovar, až následne dopĺňajú ponuku zo zahraničia. V roku 2017 spustili projekt
na podporu regionálnych dodávateľov, ktorí dodávajú svoje produkty len na
predajne v ich okolí. Ich výrobky sú v špeciálne označenom regáli „Z našich
regiónov“.
Uviedli tiež čisto slovenský produktový rad Z lásky k
tradícii, ktorý je vyrobený z domácich surovín slovenskými dodávateľmi podľa
tradičných receptov. Momentálne nájdete pod touto značkou mliečne, kyslomliečne
i údenárske produkty.
V roku 2018 spustil Kaufland projekt 100% slovenské
mäso. Toto označenie znamená, že mäso pochádza zo zvierat narodených,
chovaných, porazených a spracovaných výlučne na území Slovenska.
Tesco hovorí, že v prípade niektorých základných
potravín spolupracujeme výhradne so slovenskými dodávateľmi. Z našich končín
pochádzajú napríklad všetky vajcia a 80 percent z celkového sortimentu
mliečnych výrobkov.
V roku 2017 spustili program na podporu slovenských
farmárov a malých dodávateľov. V obchode majú pre nich tiež vyhradené špeciálne
miesto. „Farmárom a malým dodávateľom sme vyšli v ústrety a zjednodušili sme
podmienky a spôsob spolupráce a zároveň im ponúkli skrátené lehoty splatnosti
faktúr na 14 dní. Ich rast podporujeme poskytovaním mentoringu zameraného na
zatraktívnenie ich ponuky pre zákazníkov,“ dodala za reťazec Michaela Lehotská.
Skupina Terno cieli na zákazníkov vyhľadávajúcich
slovenské výrobky konceptom Kraj. V predajniach Terno prezentujú slovenské
výrobky najmä cez týždenné letáky, na bilboardoch a v online. Ovocie a zeleninu
označujú špeciálnym terčíkom „Vypestované na Slovensku“
V súčasnosti podľa marketingového a PR riaditeľa Mareka
Koštrnu pripravujú kampaň v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka kde informujú zákazníkov, ako sú označované produkty, ktoré
spĺňajú 1. a 2. stupeň značky kvality slovenských výrobkov.
Zdroj: [10.02.2020; etrend.sk; eTREND; 09:00; Veronika Rajničová]
https://www.etrend.sk/firmy/preco-skladujeme-slovenske-potraviny-v-cudzine-a-ovocie-hnije-na-stromoch.html
https://www.etrend.sk/firmy/preco-skladujeme-slovenske-potraviny-v-cudzine-a-ovocie-hnije-na-stromoch.html