Hana Džurná, moderátorka: „Väčším predajniam od januára pribudne nová povinnosť. Potravinám, ktorým uplynie dátum minimálnej trvanlivosti a sú bezpečné musia darovať charitám. Cieľom novely je obmedziť plytvanie potravinami. Obchodníci ho ale považujú za diskriminačný. Niektorí opoziční poslanci zase tvrdia, že novela zákona je nedotiahnutá a nariadenie sa bude dať obísť.“

Eva Antošová, poslankyňa NR SR (SNS): „Na Slovensku ročne sa vyhodí sedemstotisíc ton potravín. Je to naozaj dosť značné číslo, pričom veľké množstvo týchto potravín je možné, ako som povedala pustiť ďalej, pretože tieto potraviny sú po dátume minimálnej trvanlivosti, ale nič im nie je. Sú bezpečné, sú v poriadku a naozaj dajú sa ešte zužitkovať inak ako hodiť do koša.“

Jarmila Halgašová, tímlíderka strany pre poľnohospodárstvo (SaS)(26.10.2019): „Ak obchod je povinný potraviny darovať, bude ich musieť skladovať, respektíve ich vykáže, že už nie sú bezpečné, pretože zákon tak hovorí, a tým pádom ich zlikviduje ako odpadky. Čiže je veľmi pravdepodobné, že zákon sa môže obchádzať.“

Eva Antošová: „Ukladáme povinnosť obchodným reťazcom uzatvoriť zmluvu s charitatívnou organizáciou. Je to samozrejme na nich. Myslím si, že z hľadiska logistického si aj vyberú kto s kým túto zmluvu uzatvorí. A samozrejme okrem všeobecných náležitostí tej zmluvy sme zakotvili, že v zmluve musí byť minimálne harmonogram plnení a podmienky pri odovzdávaní a preberaní potravín.“

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu: „Sme my presvedčení za Slovenskú alianciu moderného obchodu, že sme spoločne našli vyvážený model pre Slovenskú republiku, ktorý môže naozaj zlepšiť situáciu na jednej strane pre zvýšenie počtu darovaného jedla a teda hlavne znižovanie vytvárania potravinového odpadu, ale na druhej strane to dáva aj obchodníkom, ktorí napríklad ešte dnes nedarujú potraviny, aj dostatočný čas na prípravu.“

Hana Džurná: „A som veľmi rada, že o tejto téme prišli do štúdia TA3 porozprávať všetky strany, ktorých sa to týka. Konkrétne predkladateľka zákona Eva Antošová z SNS. Dobrý večer.“

Eva Antošová: „Dobrý večer prajem.“

Hana Džurná: „Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, Martin Krajčovič. Pekný večer.“

Martin Krajčovič: „Pekný večer prajem.“

Hana Džurná: „A máme tu aj zástupcu charity, konkrétne riaditeľ Trnavskej arcidiecéznej charity, Miroslav Dzurech. Pekný večer.“

Miroslav Dzurech, riaditeľ Trnavskej arcidiecéznej charity: „Dobrý večer.“

Hana Džurná: „Už viac ako dva a pol roka nemusia obchody na Slovensku vyhadzovať potraviny, ktoré teda prešli dátumom minimálnej trvanlivosti, ale môžu ich teda dobrovoľne darovať charitám, respektíve takýmto organizáciám alebo zariadeniam sociálnych služieb. Pán Dzurech, robili to?“

Miroslav Dzurech: „Robili to v celkom hojnej miere na Slovensku, dobrovoľne, čo napĺňalo vlastne to slovo darovanie. Tie potraviny boli darované a boli aj distribuované ľuďom v núdzi.“

Hana Džurná: „Kde končili tieto potraviny? Komu konkrétne?“

Miroslav Dzurech: „Tou najväčšou cieľovou skupinou sú medzi núdznymi ľuďmi zraniteľné osoby ako matky s deťmi, samoživiteľky, seniori osamote žijúci, ale časť z tej cieľovej skupiny sú aj ľudia označovaní dnes ako skupina pracujúcej chudoby. To znamená, ľudia s minimálnymi mzdami, tiež osamote žijúcimi, to znamená na hranici chudoby.“

Hana Džurná: „Dnes ale teda parlament definitívne schválil, že zákon sa sprísni. V tom prvom čítaní prešiel s podporou stotridsiatich siedmich poslancov. Dnes to bolo stodeväť hlasov. Čo to teda znamená? Prevádzky s predajnou plochou nad štyristo metrov štvorcových už nebudú musieť dobrovoľne, ale bude to povinnosť darovať teda tieto potraviny. Inak im za to budú hroziť pokuty od sto do stotisíc eur. Pani Antošová, vy argumentujete tým, že na Slovensku sa približne sedemstotisíc ton ročne potravín takýchto vyhodí a približne pätnásť percent domácností nemá na riadny obed. Táto zmena zákona už tento problém vyrieši?“

Eva Antošová: „Na začiatku by som povedala, že čo ma potešilo dnes, je to, že povedzme si to otvorene, na Slovensku sa blížia parlamentné voľby a v tom čase turbulencií a predbiehania sa a napríklad prepisov esemesiek a všetkými možnými únosmi, neúnosmi a traumatizovaním spoločnosti sa mi podarilo alebo Slovenskej národnej strane sa podarilo dnes práve takýmto veľkým počtom hlasov podporiť náš zákon. A ten vlastne dokazuje, že na Slovensku existujú ešte politici, ktorí myslia na ľudí a v tomto prípade sú to práve ľudia v núdzi. A mňa práve tie čísla alarmovali a to ma viedlo k tomu, aby som tento zákon alebo novelu o potravinách číslo 152 predložila, pretože naozaj ročne vyhodiť sedemstotisíc ton potravín a naopak, dvadsaťpäť percent domácností naozaj hladuje. Mnohokrát sú to osamelí ľudia, ako bolo povedané, starší ľudia, ale zaujímavé, že sú to aj ľudia v zložení domácnosti jeden dospelý a jedno dieťa. A ja som presvedčená, že týmto zákonom a tou povinnosťou, zmenili sme tú povinnosťou nie na priamu povinnosť dávať potraviny, ale zmenili sme to tak, že obchodné reťazce s predajnou plochou väčšou ako štyristo metrov štvorcových budú mať povinnosť uzatvoriť zmluvy s jednotlivými charitatívnymi organizáciami, s tým, že si určia v tých zmluvách svoje pravidlá, ale svojou povinnosťou a podmienkou bude, že v zmluve bude stanovený harmonogram plnenia a podmienky odovzdania a prevzatia potravín. Myslím si, že je to normálne a ja som veľmi rada, že sme sa nielen s charitami, ale aj s obchodnými reťazcami na tomto dohodli. Pretože viete, keď robíte zákon, myslíte na ten cieľ. V tomto prípade je to ten človek v núdzi, ale nechcela som dopustiť, aby v tom procese celom, pretože sa dotýka aj ostatných, utrpeli nejakú škodu buď teda obchodné reťazce alebo si ťažkali charity. Tento proces nebol ľahký. On nám trval nejaké mesiace, ale ja si myslím, že ten výsledok stál za to.“

Hana Džurná: „Budú teda musieť uzatvoriť zmluvu. Pán Krajčovič, povedzme si aká bola prax, pretože napríklad Zväz obchodu sa sťažoval nato, že aj keď chcel dobrovoľne dať tie potraviny charitám, tak sa v niektorých prípadoch stalo, že tieto potraviny odmietli. Stávalo sa to často?“

Martin Krajčovič: „Samozrejme, že tá infraštruktúra charít nie je dnes v dostatočnej miere na Slovensku dnes vybudovaná a musím povedať, že sú to práve obchodné reťazce, ktoré pomáhajú aj finančne budovať túto infraštruktúru, či už materiálnymi alebo finančnými darmi. A to sa naozaj deje. Ja chcem oceniť naozaj to, že aj ako pani poslankyňa povedala v tomto vstupe, že sme dokázali nájsť kompromis. Lebo myslím si, že všetci ako tu sedíme máme rovnaký cieľ a to znížiť plytvanie potravinami. A preto je veľmi dôležité, aby sme ťahali za jeden povraz. A toto sa nám naozaj podarilo. A prijali sme kompromisný návrh, ktorý na jednej strane som presvedčený, že zvýši počet darovaných potravín, na druhej strane umožní dodržať ten zákon, čiže aj tie pokuty, ktoré sú v tom zákone dnes navrhnuté, ja si osobne neviem úplne predstaviť, že niekto nesplní zmluvnú povinnosť. Čiže v tomto prípade nie je to niečo čo by sme dnes napádali. Pretože naozaj si myslíme, že splniť tento zákon nie je problém pre každého, kto chce dodržiavať zákon.“

Hana Džurná: „Dobre, ale neodpovedali ste na moju otázku či to bol častý jav, že to charity odmietali toto darované jedlo.“

Martin Krajčovič: „Skôr viete čo, bolo to tak, že samozrejme obchodné reťazce rozširujú možnosti a rozširujú ich pomaly na základe toho, lebo my sme v neustálej komunikácii s týmito charitami. Či už s Potravinovou bankou alebo s jednotlivými charitami, teda naši členovia. A ono to nie je teraz o tom, že charita odmietne. Pretože my s nimi komunikujeme už dopredu, čiže my vieme kde majú kapacity a aké máme my možnosti. A teraz je to o tom vymyslieť logistiku, pretože to nie je sranda z toľkých obchodov aj fyzicky, aby to bolo ekonomicky únosné aj pre tie charity, aj pre nás ako obchodníkov, tieto potraviny zobrať a niekam premiestniť tak, aby sa dopravou samozrejme nejak nepoškodili. Čiže nepovedal by som teda, aspoň môžem povedať za členov Slovenskej aliancie moderného obchodu, že by to bolo o nejakom odmietaní. Skôr to je o vzájomnom dialógu, ktorý máme naozaj dlhodobý. Môžem povedať, že darovanie potravín máme. Začali sme s tým ako prví a sme samotní spúšťači viacerých zmien. Snažíme sa naozaj komunikovať, aby sa odstraňovali bariéry a aby sme mohli viac. Pretože je to výhodné aj pre tie obchodné reťazce darovať potraviny ako ich dať na likvidáciu do kafilérií a hlavne to je dobré, pretože dostanú sa tam, kde to najviac potrebujú, ľuďom v núdzi. Preto sme naozaj vďační za sprostredkovanie tohto dialógu a hľadanie spoločného riešenia.“

Hana Džurná: „Dobre, vy teda predpokladáte alebo zákon to teda prikazuje uzatvoriť zmluvu, že každému obchodníkovi, ktorý bude mať teda tú predajnú plochu nad štyristo metrov štvorcových a na ktorých sa teda bude vzťahovať táto povinnosť, bude vedieť uzatvoriť zmluvu s nejakou charitatívnou organizáciou alebo s nejakým zariadením sociálnych služieb? Lebo teraz čisto hypoteticky, ak sa to náhodou nepodarí, že naozaj ten obchodník nebude vedieť uzatvoriť zmluvu so žiadnou charitatívnou organizáciou. Čo potom?“

Eva Antošová: „No ešte by som rada povedala vašim divákom, že a už to spomenul aj pán Krajčovič, že bola to práve Slovenská národná strana, ktorá v roku 2016 spravila a schválila novelu zákona o potravinách, kde vlastne sa už ten proces schválil tak, že bol na základe dobrovoľnosti. Čiže obchodné reťazce na základe dobrovoľnosti, ako už tu bolo povedané, mohli doteraz charitám odovzdávať potraviny po DMT. To sú potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti. Podotýkam, že bezpečné potraviny, ale ináč by niekde skončili v koši, v kontajneroch. Teraz skončia tam kde ich je najviac potrebné.“

Hana Džurná: „Pani Antošová,skúste odpovedať na tú zmluvu.“

Eva Antošová: „Odpoviem vám, odpoviem. Chcem len nadviazať, že doteraz to bolo dobrovoľné. Teraz sme uzákonili stav alebo proces, kedy povinne sa uzatvoria zmluvy medzi obchodnými reťazcami nad štyristo metrov štvorcových a charitami a vy sa pýtate na to, že čo keď teda charita nebude môcť alebo neprevezme. No práve preto, dala som sa nahovoriť, ale poviem to tak akože v dobrom, na kompromis, aby sme neuzurpovali a netlačili na pílu, že musíte v každom prípade podľa zákona darovať priamo charitám, ale dnes podľa zákona si uzatvoria zmluvy. Bude to flexibilnejšie. Je tam ešte prechodné obdobie, to treba povedať. To je práve na tú logistiku. Ešte vysvetlím aj prečo. A práve keď sa stane náhodou situácia a tu ma pán kolega môže teda doplniť, že nebude môcť charita z nejakých dôvodov prevziať si potraviny, veď to sa v tej zmluve alebo teda pri tom akte zapíše a keď príde kontrolór a predsa ja si myslím, že to je úplne normálne, že si skontroluje stav a vidí, že z objektívnych dôvodov nemohli byť potraviny odovzdané charitám, tak neexistuje, aby bola udelená pokuta.“

Hana Džurná: „Pán Dzurech, ako to vy vnímate, pretože vy ste hovorili najskôr o dobrovoľnosti darovať. Teraz je to povinnosť darovať, že tieto dva pojmy sa trochu vylučujú.“

Miroslav Dzurech: „Áno. V prvom rade chcem poďakovať za vôbec schválenie tejto legislatívy. Vytvorilo to výbornú platformu na ďalšie budovanie a možnosti vôbec konštruktívne postupovať ďalej. Je veľmi prínosné aj to, že vytvorilo sa prechodné obdobie, v ktorom môžeme všetci zúčastnení budovať infraštruktúru, ktorá je veľmi potrebná práve na to, aby sa naplnil ten samotný zmysel. Charitatívne organizácie nevidia samotný cieľ v potravinách. Potraviny nám vytvárajú perfektný, výborný nástroj na to, aby sme sa dostali k ľuďom v núdzi. A aj ich pomocou, ale predovšetkým aj ďalšími nástrojmi sociálnej práce mohli ľudí z krízových životných situácií alebo z krajnej chudoby trvalo dostávať von. Ešte chcem popísať samotné budovanie infraštruktúry. Samozrejme, je to veľký proces. Čísla, ktoré tu boli spomínané, tie tisíce ton potravín, ktoré doteraz končili v odpade a chceme ich dostať, pretože sú bezpečné a chceme ich dostať k ľuďom. To predpokladá istú logistiku, skladovanie, dopravu, personálne zabezpečenie vo všetkých regiónoch Slovenska. To bude istú dobu trvať. Charita už dnes prostredníctvom celej tej siete pomoci dokáže v mnohých predajniach s mnohými prevádzkami spolupracovať a distribuovať tieto potraviny. Avšak keď chceme naplniť celý ten potenciál, ktorý nám slovenský trh dáva, tá ceste ešte chvíľu potrvá.“

Hana Džurná: „Zväz obchodu namietal aj to, že je to diskriminačné, pretože sa to netýka naozaj všetkých predajcov potravín. Preč sa to teda nemohlo zaviesť na všetkých?“

Eva Antošová: „Pozrite sa. Stanovili sme v tom procese a bolo to zase po rozhovoroch pravidlo, že budeme túto povinnosť ukladať tým najväčším. Teda tým najsilnejším a predpokladáme, že tieto obchodné reťazce majú už aj to vybavenie, aj to personálne, aj to materiálne na to, aby túto podmienku mohli ľahšie splniť, ako tie menšie obchody. A zároveň aj tých potravín po DMT je samozrejme v týchto veľkých obchodných reťazcoch oveľa viac, zostáva tam viac potravín, ako zostáva v tých menších a chcela by som ešte povedať aj to, že v podstate my, keď sme sa nie raz stretli, tak sme hovorili aj o zahraničí. Veď my si môžeme zobrať príklad napríklad z Francúzska. My sme aj ten model flexibility práve si zobrali od Francúzov. Ale takisto aj Českej republike platí takáto podobná právna úprava a dokonca je ešte prísnejšia ako tá naša a celkom to tam funguje a práve som aj teda narážala na to trojročné prechodné obdobie, pretože si myslím, že práve aby sme vyprecizovali aj možno vyhláškou ešte tieto záležitosti. Ale hlavne, aby sme aj si zvykli na ten celý proces, ktorý nie je celkom jednoduchý, ale je určite je splniteľný. Tak tie tri roky si myslím, že sú dosť veľká, alebo dlhá doba na to, aby naozaj tento systém začal fungovať a zoberme si, že napríklad v tých Čechách, keď ich spomínam, tak v rozpočte majú vyčlenených, prepočítavala som to, okolo tri milióny euro práve pre charity a na tú logistiku. Ja si myslím, že každá budúca vláda, ktorá len trošíčka má záujem o ľudí a práve teda o ľudí v núdzi, tak nie je to taká horibilná suma, aby si nevedela naplánovať v rozpočte.“

Hana Džurná: „Pán Krajčovič, obchodníci hovorili možno aj o takej schizofrénii, pretože na jednej strane obchodníkom hrozia až do pol milióna eur pokuty za to, ak sa takéto potraviny objavia na pultoch, pretože sú nebezpečné pre teda spotrebiteľov, zákazníkov, ktorí by si ich mohli potenciálne kúpiť. Na druhej strane tieto potraviny môžu dostať chudobní ľudia, bezdomovci, alebo podobne. Č s tým?“

Martin Krajčovič: „Tak my na to máme jednoznačnú odpoveď. Samozrejme, že si nemyslíme, že by sme mali byť pokutovaní takýmito vysokými pokutami, ale je to na štáte, aby sa rozhodol. My sme tu na to, aby sme prinášali argumenty prečo áno, prečo nie. Ale nemáme tu rozhodovaciu právomoc, aby sme vedeli povedať či aby sme vedeli rozhodnúť, že takto nie. Ono bol aj dnes predložený aj iný pozmeňujúci návrh pani poslankyne zo…“

Hana Džurná: „Pani Anna Zemanová z SaS.“

Martin Krajčovič: „Zemanovej, pardon, z SaS.“

Hana Džurná: „Áno, ona dala pozmeňujúci návrh, aby prevádzkovatelia obchodov mohli dať akýsi verejný sľub.“

Martin Krajčovič: „Áno.“

Hana Džurná: „Ten by niekde visel pri vchode, že teda potraviny si môže ktokoľvek, kto o ne požiada, odniesť z obchodu. Tým pádom by sa ale museli nachádzať na tých pultoch.“

Martin Krajčovič: „Áno, áno. Aj to je cesta pre nás, že ako dať. Lebo v podstate ono je to nie chcené, že teraz tie potraviny zostanú na pulte. Je to vždy zlyhanie ľudského faktora. Čiže proste ľudia, ktorí pracujú v obchode, tak majú právo na omyl a ten sa žiaľ môže stať a zostane tam takáto potravina. Niekedy to môže byť aj kvôli tomu, že zákazník si rozmyslí počas nákupu, že nechce to a založí to niekde inde a nájde sa to tam. Ale nechcel by som to nejak vzťahovať. Možno je to zložitejšia debata asi.“

Hana Džurná: „Dobre, ako to bude fungovať, teraz tie potraviny musia byť niekde uskladnené, nesmú byť na pulte a odtiaľ sa teda budú distribuovať.“

Martin Krajčovič: „Musia byť v sklade, musia byť riadne označené, že sú určené na darovanie. Tým pádom idú pod už režim darovania potravín. Ale to, čo ja skôr vidím, že a čo je možno aj výzva, to možno nadviažem aj na pána Dzurecha, že vidíme to aj my, aj my to vnímame toto ako nejakú platformu, kde by sme mohli sa pozrieť ďalej. Pretože máme ešte pred sebou výzvy, ako napríklad zefektívniť darovanie potravín, s ktorými sa najviac plytvá. To je ovocie, zelenina a pečivo. Napríklad šatstvo, ktoré na Slovensku je problém darovať a radšej sa daruje cez rôzne cezhraničné projekty do tretích krajín, ale nedaruje sa to sem charitám a ľuďom v núdzi, ktorí to dnes potrebujú. Je to potom napríklad práca s dodávateľmi, ktorá funguje v niektorých krajinách Európskej únie a sám som videl ten príklad v Anglicku, kedy naozaj, kedy hrozí nie, že dôvodmi sucha, alebo príliš veľkých dažďov likvidácia úrody, že by hnila a vieme to nejak predikovať, tak práve spolupráca dodávateľov a obchodníkov dokáže predísť takémuto a za zvýhodnené ceny to dokážeme ponúknuť zákazníkom, aby to nezhnilo na tých poliach, alebo sa to nezničilo suchom. Dokonca už existuje aj projekt z Poľska, kde sa takáto spolupráca umožnila a my dnes pôsobíme v nejakom rámci, kde štát neráta aj s takýmito možnosťami a to myslím si, že je aj pre nás výzva, že aby sme sa pozreli aj ďalej. Toto je vynikajúci začiatok, že sme sa dokázali zjednotiť na takomto návrhu a prebratí, alebo inšpirovaní sa francúzskym modelom, ktorý považujeme aj my obchodníci za vyvážený na obidve strany. Na jednej strane zmluvná povinnosť uzatvoriť, ale na druhej strane voľnosť podľa možností si nastaviť tie vzťahy a poďme sa pozrieť ďalej, aby sme naozaj predchádzali plytvaniu potravinami. Lebo nie je cieľ darovať potraviny. Cieľ je predchádzať plytvaniu a darovanie je jedna z možností ako keď to plytvanie by už mohlo nastať, ako to vyriešiť. Ale takto vieme pracovať aj s dodávateľmi, takto vieme pracovať aj so šatstvom, s viacerými vecami a poďme sa na to pozrieť.“

Hana Džurná: „Dá sa to posunúť samozrejme ďalej. Pán Dzurech, ja sa ešte vrátim k tomu opozičnému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda ale neprešiel. Podľa vás by bolo možno riešením, keby naozaj ľudia, ktorí teda nemajú na to aby si kúpili to jedlo prišli do obchodu a požiadali možno pri pokladni, že si chcú zobrať tieto potraviny, ktoré im už uplynul dátum minimálnej trvanlivosti?“

Miroslav Dzurech: „Technicky je to jedna z možností, avšak my takúto úpravu, alebo túto myšlienku celkom nepodporujeme. V sociálnej práci s priamymi klientmi je jedna zásada, ktorá platí naprieč celým spektrom sociálnych služieb. To znamená snažíme sa zamedziť stigmatizácii klientov. Tuná hrozí práve takýto moment, kedy ten človek sám sa vlastne označí za sociálne slabšieho. Nie je to celkom zdravé.“

Hana Džurná: „Že by sa to možno ani nevyužívalo, že by sa hanbili.“

Miroslav Dzurech: „Možno by sa to aj nevyužívalo, respektíve by to bolo ako keby zneužívané iba úzka skupina ľudí a podobne. Asi toľkoto k tejto téme. Opakovane poviem, dnes prijatá právna úprava dáva dobrý základ na to, aby sa predchádzalo, alebo znižovalo množstvo, by som povedal potravinového odpadu. Na druhej strane vyvoláva tu veľký priestor na to, je to veľká by som povedal inšpirácia, motivácia pre budúce vlády, aby vyčlenila prostriedky. Pretože pre samotné charity darovaním ten proces iba začína. Vyvoláva to isté prevádzkové náklady, pretože pre tie potraviny, pre ten tovar všeobecne treba prísť do tej predajne, treba vyčleniť materiálne zdroje. To znamená dopravu, logistiku, autá, nejaký človek musí pre to prísť. Musí sa s tými potravinami pracovať, pretože v takom, by som povedal v takom balení, ako to dostávame, preto dostávame to v nejakom veľkoobchodnom balení, treba to distribuovať na konkrétne podmienky, alebo podmienky potreby tej konkrétnej rodiny. Takže to vyvoláva všetko tlak na budovanie infraštruktúry a ľudských zdrojov na to, aby zmysluplne, bezpečne a autenticky bol vlastne ten proces zakončený. To znamená, človek v núdzi dostal potravinu, aby mu to pomohlo v jeho konkrétnej kritickej životnej situácii.“

Hana Džurná: „Čo sa týka tej zmluvy a toho harmonogramu, kedy budú musieť odovzdať tie potraviny charitám, pretože čo sa týka tej kvality, tak Asociácia slovenských spotrebiteľov robila test, ako sa mení tá kvalita takýchto potravín aj po troch mesiacoch, bola zachovaná úplne rovnaká kvalita. Čiže tam nie je nejaká hrozba, že by boli nejako závadné a samozrejme ani nemôžu byť, ak sa majú darovať charitám. Ale kto bude kontrolovať tú kvalitu?“

Eva Antošová: „Za to je zodpovedný obchodný reťazec, keď potravinu odovzdáva a potom samozrejme zodpovednosť je na charitách, ktorá ďalej distribuuje do domácností, ktoré teda to potrebujú tieto potraviny. Ale prosím vás pekne, ešte sa vrátim k tej zblúdilej myšlienke mojej pani kolegyne, opozičnej. Už to tu bolo vysvetlené. Takouto cestou momentálne nemôžeme ísť a naozaj došlo by k zneužitiu a celý ten systém nemyslím si, že aj vôbec obchodné reťazce by mali s tým nejakú pozitívnu potom ďalšiu skúsenosť. Ale vrátim sa ešte k tým pokutám, ak dovolíte. Znova to tu bolo povedané. Toto je kategória, kde sme stanovili pokutu za nedodržanie, alebo porušenie zákona od sto euro, tá najvyššia je stotisíc. Ľudia majú takú zvláštnu predstavu a veľmi aj tak reagujú na to, keď sa v médiách oznámi, že ten a ten obchodný reťazec dostal miliónovú pokutu za horalku. My sme si to už viackrát rozdiskutovávali. Nie je to celkom tak. Pretože kontrolný orgán, keď ide kontrolovať a naozaj udelil pokutu, tak je to proces, ktorý musí byť odstupňovaný. To je v zákone o kontrole. To znamená, že ten, kto dostane pokutu, on musel viackrát za sebou porušiť samozrejme zákon. Ďalej sa prihliada na závažnosť toho porušenia, na opakovanie, na to aké sú následky. Čiže to nie je ani možné, aby teda takéto výšky pokút prišli a pokiaľ teda prišli, zas druhá otázka je, pardon, či už aj niekto zaplatil takúto miliónovú pokutu, ja o tom vôbec neviem. Lebo je vždycky okolo toho humbug, ale určitými obštrukciami a naťahovaním celého procesu sa stane to, že zatiaľ ja neviem, že by bola nejaká pokuta zaplatená. Ale ešte by som si dovolila zobrať si slovo na tému, keď sme hovorili o pečive, ste spomínali o chlebíku, že teda naozaj sa najviac vyhadzujú tieto potraviny a bohužiaľ, vyhadzujú ich aj ľudia v domácnostiach. A musíme si povedať pravdu, že najviac potravín sa vyhodí práve v domácnostiach, čo fakt nie je dobré a ja veľakrát, nemám to tu pri sebe, ukazujem ľuďom, že prečo práve dochádza, prepáčte, prečo práve dochádza k vyhadzovaniu? Lebo ľudia si mýlia dva dôležité pojmy a to je ten jeden pojem, ktorý hovorí spotrebujte do. Tam naozaj, keď teda príde ten dátum a mám v chladničke ten jogurt, je pravda, že dva-tri dni, ešte mu stále nič nie je. Ale teda vzhľadom na to, že sa bojím o svoje zdravie, ľudia si musia vážiť svoje zdravie, dobre, bohužiaľ prešiel ten dátum, vyhodia ho. Ale potom sú potraviny, ktoré teda majú označenie a to sú práve tie suché potraviny, cukor, cestoviny, múka, teda konzervy a ďalej a ďalšie, ktoré teda majú samozrejme označenie dátum minimálnej trvanlivosti a to sú tie, že po dátume minimálnej trvanlivosti idú charitám. Aby sme neplašili občanov, že my považujeme občanov, ktorí sú osamelí, opustení a nemajú peniaze, za občanov nejakej druhej kategórie a môžeme im hodiť nejaký odpad. Toto vôbec nie je pravda. Čiže to som chcela povedať. A ešte dôležitú vec. Ja som predložila vzápätí po tomto zákone ešte jeden zákon. Pretože práve v rámci dobrej spolupráce s charitami som…“

Hana Džurná: „Myslíte tie kozmetické výrobky.“

Eva Antošová: „Áno.“

Hana Džurná: „To ešte spomeniem na záver.“

Eva Antošová: „Dobre, áno.“

Hana Džurná: „Ešte sa chcem spýtať, pán Krajčovič, aká je prax, koľko vám reálne zostáva takýchto potravín?“

Martin Krajčovič: „Hneď sa ešte vrátim k tým, jednou vetou aspoň k tým pokutám. Lebo veľmi stručne. Jedna pokuta bola zaplatená, jedna je exekvovaná, ktorá bola teraz medializovaný prípad. Ale na margo zákonnosti udeľovania týchto pokút poviem iba jednu vec. Kým štát, takto, kým štát nemá jediné rozhodnutie právoplatné súdu, ktorý by dal za pravdu štátnej veterine, že udelila správne pokutu, tak obchodné reťazce majú niekoľko právoplatných rozhodnutí súdov, že štát udelil nezákonným spôsobom takúto pokutu. A skôr je tu namieste otázka ako je možné, že štát dokáže nezákonným spôsobom udeliť pokutu vo výške jeden milión euro. To nie je dvadsať eur, päťdesiat eur, ale jeden milión a bez problémov, nič sa nedeje, ideme ďalej a tvárime sa, že sa nič nedeje. Toto považujeme za nesprávne a naozaj, keď to ide hlavne o jeden sáčok orechov, alebo ide o horalky, alebo o nejaké keksíky. Samozrejme, my nehovoríme, že je v poriadku, že tie potraviny sa tam nachádzajú. To samozrejme nie. Ale nemyslíme si, že ak teraz hovoríme, že sú to stále bezpečné potraviny na konzumáciu. Lebo to nehovoríme o skazených potravinách. Hovoríme o bezpečných, ktoré môžeme darovať, tak nemali by byť sankcia vo výške jeden milión euro. My sme jediná krajina v rámci Európskej únie, ktorá v rámci pokút nerobí rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.“

Hana Džurná: „Teraz k tomu objemu potravín, ktoré teda môžete darovať. O akom množstve sa rozprávame v priemere?“

Martin Krajčovič: „To je stovky ton potravín. Pozrite sa, len keď si zoberieme len tak, že ja som bol sám prekvapený, že len kontroly mesačne, ktoré máme, a ktoré nespochybňujeme, že sa dejú, pretože treba chrániť spotrebiteľa, majú za následok, že mesačne jedenásť ton potravín sa vyhodí na kontroly. Pretože tie vzorky, keď sa zoberú, už sa neskonzumujú. Čiže naozaj hovoríme, to číslo bolo naozaj obrovské. Keď si zoberieme to číslo sedemsto, ako ste to hovorili sedemstotisíc ton, to je obrovské číslo a keď zoberieme percentuálne ako sa plytvá v tom celom reťazci, tak v tomto obchodníci sú najzodpovednejší a naozaj to plytvanie je v priemere na úrovni päť percent. Nie sú presné štatistiky, pretože nie je ucelená metodika na jednotlivé reťazce, aby si to rátali. Ale keď zoberieme aj krajiny Európskej únie, kde sa to ráta, tak to vychádza na v priemere päť percent. Domácnosti sú cez päťdesiat percent. Výrobcovia potravín aj prevádzky stravovacie sú veľmi vysoko. Preto napríklad vo Francúzsku rozšírili v posledných rokoch tento, túto povinnosť zmluvnú napríklad aj na výrobcov potravín, ktorí majú obrat nad päťdesiat miliónov euro a na stravovacie zariadenia, ktoré vydajú denne minimálne tritisíc jedál. Lebo naozaj…“

Hana Džurná: „Ešte vás stopnem, keď sme sa bavili o tom rozšírení teda tých kapacít, že sa posunula účinnosť zákona o tri roky teda, či to naozaj stihnete, keď hovoríte, že ide o stovky ton, vybudovať naozaj tie sklady, aby ste to mali kde uskladniť a to je potom aj otázka na vás, pán Dzurech.“

Martin Krajčovič: „No my to určite zvládneme. My sme mali problém ten, že aby to zvládla druhá strana. To znamená, aby sme tie potraviny mali komu dať. Lebo nielenže jeden odovzdá, ale musí byť aj príjemca, aby sme mali komu odovzdať. My budeme určite, teda som presvedčený, že naši členovia, ktorí dnes podporujú či už potravinovú banku, alebo jednotlivé charity materiálne, finančne, budú určite v tomto pokračovať a pevne veríme samozrejme, ako tu aj bolo povedané, že vláda v budúcnosti vyčlení dostatočne veľa zdrojov, aby pomohla vybudovať túto infraštruktúru, tak, ako to je napríklad v susednej Českej republike, alebo v iných krajinách Európskej únie, kde vláda aktívne pomáha a spolupracuje nielen s obchodníkmi, ale aj s charitami na budovaní systému. Pretože ten systém má pomôcť ľuďom v núdzi. To nie je systém, ktorý pomáha nám, alebo charitám. Ale pomáha ľuďom v núdzi a to je dôležité povedať.“

Hana Džurná: „Pán Dzurech.“

Miroslav Dzurech: „Ja na to zareagujem práve s tými číslami, ktorými tu operujeme a sú zrejme hodnoverné. Sedemstotisíc ton, keď si vieme predstaviť, čo to je za množstvo, hmotnosť a objem, vyžadujú svoju infraštruktúru. To znamená skladové, logistické hospodárstvo. Des charitatívne organizácie distribuujú isté množstvo potravín. Dnes predovšetkým distribuujú tak, že priamo z obchodných prevádzok ich distribuujú priamo spotrebiteľom. Avšak aby sa zmysluplne vedelo využiť celé toto množstvo, bude treba vybudovať tú infraštruktúru. Predovšetkým skladovacie priestory na území celej Slovenskej republiky, aby sa tak znížili aj logistické náklady veľmi logicky a ešte chcem sa vrátiť k myšlienke istej zodpovednosti. Charitatívne organizácie nemôžu v tomto niesť, nedokážu a nemôžu v tomto niesť nejakú potravinovú zodpovednosť. My tie potraviny prevezmeme, následne ich distribuujeme. Ohrozilo by sa tým aj tá dobrovoľnosť vstupu do toho zmluvného vzťahu. Pretože možno po vybudovaní, alebo zrejme po vybudovaní tej infraštruktúry, ktorá dá možnosti tým charitám zodpovedne v zmysle celej legislatívy nakladať s potravinami, tak až toto bude moment, kedy bude možné hovoriť aj o nejakej zodpovednosti za kvalitu tých potravín.“

Hana Džurná: „Pani Antošová, dostanem sa k tým kozmetickým výrobkom. Pre krátkosť času už len posledné dve otázky. Bude sa to týkať teda prioritne šampónov, mydla, peny na holenie, zubnej pasty. Jednoducho výrobky dennej spotreby. Nie teda nejaké líčidlá, alebo voňavky. Čiže aj toto budú musieť obchodné reťazce povinné darovať.“

Eva Antošová: „Nie, stopnem vás. Po prvé, teda odpoviem na túto otázku, ale nie som spokojná s tým, že chcela som reagovať na mojich kolegov a nejako ste mi to slovo nedali. Ja si teda dovolím ešte niečo povedať, ale…“

Hana Džurná: „Tak máte dosť priestoru, len naozaj musíme končiť.“

Eva Antošová: „Dobre, samozrejme budem rada teda, keď sa ešte môžem vrátiť k nejakým témam. Ale odpoviem teda na vašu otázku konkrétne. Nie, ja som predložila, hovorím hneď v slede, v druhom slede po tomto zákone o potravinách zákon, ktorý teda spadá do verejného zdravotníctva. Ale znova sa týka vlastne ľudí, ktorí sú odkázaní na našu pomoc. pretože práve pri tých, poviem aj takých krásnych stretnutiach práve s charitatívnymi organizáciami, pretože dali mi naozaj veľmi veľa, otvorili mi oči a možnože by bolo dobré, keby to väčšina ľudí vlastne takéto stretnutia absolvovala, naozaj klobúk dolu pred vašou prácou. Chcem povedať, že som zistila a dozvedela som sa, že samozrejme ľudia v prvom rade potrebujú potraviny. Ale takisto potrebujú aj tie hygienické potreby, ako obyčajné mydlo nemajú k dispozícii, alebo šampón. A aj tieto kozmetické výrobky, tieto výrobky z drogérie samozrejme tiež majú svoju dobu expirácie, ale takisto tomu šampónu, aj keď je po tej dobe expirácie, nie je mu nič. On je možno nie je taký zelený ale je bledozelený, ale…“

Hana Džurná: „Nebudú ich musieť darovať?“

Eva Antošová: „Nemusia ich darovať, opravím vás. Tam je možnosť darovať. Tam je tá dobrovoľnosť. Tam sme ponechali vlastne dobrovoľnosť, je to vzhľadom teda aj na ďalšiu súvislosť so zákonmi, ale to by tu bolo na ďalšiu reláciu, čo sa týka legislatívy. A čo som chcela ešte povedať je, že my sa, prosím vás pekne, netrápme nad tými. Buďme radi, že tie kontroly sú u nás také prísne. Veď si zoberte a to ja teraz nikoho neupodozrievam, ale zoberte si brazílske mäso, salmonelózové mäso, ktoré bolo napadnuté. Z Poľska každú chvíľu máme nejaký škandál. Fipronilové vajcia napríklad.“

Hana Džurná: „Tak pán Krajčovič hovoril o trvanlivých potravinách.“

Eva Antošová: „Ja teraz, hej, hej, hej. Ale ja hovorím, že tie kontroly, ktoré prichádzajú do predajní, chránia nášho spotrebiteľ a my budeme robiť všetko pre to, aby bol ten spotrebiteľ, náš slovenský spotrebiteľ ochránený. Ale aby bol aj ochránený náš slovenský dodávateľ, náš potravinár. Preto sme dali zákon o nekalých praktikách v obchodných reťazcoch. Pretože sa nám nepáčili tie neférové podmienky, kedy teda sa nemohli dostať na pulty slovenské potraviny do práve do tých obchodných reťazcov.“

Hana Džurná: „Dobre pani Antošová, to už ideme trochu od témy. Skúsme zostať v tejto téme.“

Eva Antošová: „Súvisí to, súvisí to, súvisí to s tým, ale…“

Hana Džurná: „Áno, ale nemáme na to čas.“

Eva Antošová: „Jasné.“

Hana Džurná: „Pán Krajčovič, budeme využívať…“

Martin Krajčovič: „Ja len jednu vec. My nespochybňujeme vôbec kontroly. Treba ochraňovať spotrebiteľa, tak ako aj pani redaktorka správne povedala. My jedine čo chceme, že za zdravé potraviny, aby sme nedostávali miliónové pokuty. Proste tá analýza rizika sa dnes nerobí a za skazenú potravinu a zdravú potravinu dostanem rovnaký milión a to si myslíme, že je nespravodlivé.“

Hana Džurná: „No nech sa páči…“

Eva Antošová: „Ja by som si tiež želala, prepáčte, aby napríklad obchodné reťazce namiesto bombastických reklám, ktoré stoja povedzme jeden reťazec päťdesiat miliónov euro vážený dá na reklamu, nie slovenských výrobkov. Ja do toho zasiahnuť nemôžem. Len ma srdce bolí, že na jednej strane sme kričali - nedávajte nám osobitný odvod, lebo to nezvládneme a na druhej strane a ten osobitný odvod, ktorý nakoniec skončil tak ako skončil, hej a nebol prijatý, nebol schválený. Ten mohol pomôcť práve slovenským poľnohospodárom a potravinárom, lebo by sa bol vrátil do toho obehu, do toho cyklu. Na druhej strane, ja viem…“

Hana Džurná: „Dobre, otvárame už opäť ďalšiu tému ako som už povedala.“

Martin Krajčovič: „Pozrite sa Európska komisia povedala, že je to proti právu Európskej únie.“

Eva Antošová: „Nepovedala.“

Martin Krajčovič: „Ministerstvo financií potvrdilo, že to zdražilo potraviny.“

Eva Antošová: „Nie, nie, nie.“

Martin Krajčovič: „Čiže myslíme si, že to bolo…“

Hana Džurná: „Dobre, nebudeme teraz riešiť osobitný odvod.“

Eva Antošová: „Osobitný odvod nemohol zdražiť potraviny, lebo…“

Martin Krajčovič: „Ministerstvo financií to povedalo.“

Eva Antošová: „Prepáčte, osobitný odvod nemohol zdražiť potraviny, lebo ani neexistuje.“

Martin Krajčovič: „Existoval. Ale existoval.“

Eva Antošová: „Zdraženie potravín je práve kvôli tomu, že máte marže, a že teda neviete čo pýtať za tie potraviny.“

Hana Džurná: „Dáma a pán, môžeme sa v tomto stretnúť v ďalšej Téme.“

Martin Krajčovič: „Zbytočne ideme, zbytočne ideme do tejto témy, lebo nie je to pravda.“

Eva Antošová: „Je to tak, je to tak, je to tak.“

Martin Krajčovič: „Tri mesiace platil ten zákon.“

Eva Antošová: „Je to tak.“

Hana Džurná: „Pán Krajčovič, poprosím vás, ešte zareagovať na tie hygienické výrobky, ktoré teda budete môcť darovať. Či sa to bude využívať.“

Martin Krajčovič: „Pozrite sa, bol by zlý obchodník, hovoríme naozaj o výrobkoch, ktoré majú dlhý dátum spotreby. To znamená, že bol by veľmi zlý obchodník, keby nevedel si zmanažovať ten proces nákupu a predaja tak, aby v tom mal nejaké veľké prebytky. Čiže skôr sú v tomto akože minimálne prebytky, ale samozrejme vždy je dobré, že potom má možnosť s tým spraviť niečo iné ako to zlikvidovať. Ale zase nepredpokladáme úplne, že v tomto, aspoň teda neviem ako to funguje priamo v predajniach, ktoré sa špecializujú na konkrétny tento tovar. Ale čo som zisťoval medzi našimi členmi, tak tam neprichádza k nejakým veľmi veľkým stratám, alebo odpisom kozmetických výrobkov. Sú schopní to manažovať, takže tie straty buď nie sú vôbec, alebo sú minimálne. Ale samozrejme mať možnosť to posunúť ďalej charite je určite lepšie, ako keď tá možnosť neexistuje.“

Hana Džurná: „Pán Dzurech.“

Miroslav Dzurech: „V prvom rade využijem túto možnosť poďakovať všetkým ľuďom, zúčastneným na tvorbe tohto procesu. Skutočne poďakovať za možnosť, že ľudia v núdzi sa dostanú k veciam, ktoré si sami zaobstarať nevedia. Ďakujem aj poslancom za schválenie tejto legislatívy a konkrétne k tomuto problému aj, alebo teda prebytkom, čo sa týka osobnej hygieny. Napriek tomu, že skutočne funguje dobre manažment predajných sietí, my sa dostávame, chvalabohu dostávame sa k týmto prebytkom, pretože tovary sú často poškodené, zle balené, alebo nesprávne legislatívne označené, čiže nie sú schopné predaja. Tak tieto prebytky sa k nám dostávajú a dostávajú sa k nám už dnes na základe dobrovoľnosti a za toto sme vďační aj jednotlivým obchodným sieťam, aj vlastne ľuďom, zúčastneným na tomto procese a ja chcem poďakovať vlastne za tých konečných, za tých užívateľov týchto výhod. To znamená za ľudí, ktorí sú v životných krízových situáciách.“

Hana Džurná: „Veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor, za váš čas a všetko dobré.“

Eva Antošová: „Ďakujem pekne za pozvanie, dovidenia, pekný večer.“

Martin Krajčovič: „Ďakujem pekne, dovidenia.“

Miroslav Dzurech: „Ďakujem.“

Zdroj: [28.11.2019; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Hana Džurná]