V súčasnosti rezonuje na Slovensku téma odpady a ich spracovanie vo viacerých súvislostiach. Jednou z nich je aj pôsobenie organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré sa snažia konkurovať tým väčším, už existujúcim, nižšou cenou. Na prvý pohľad lepšie cenové podmienky OZV však nemusia byť pre výrobcov výhrou. Medzi ďalšie špecifiká slovenského trhu patria neregistrovaní výrobcovia a pravdepodobne nedostatočné kontroly tejto oblasti.

Minimálna výška poplatku

Každá OZV má reálne a ľahko vypočítateľné náklady na spracovanie odpadu, preto musí dbať na to, aby poplatky od výrobcov pokryli všetky náklady súvisiace s ich prácou s odpadmi. Ako je však možné, že niektoré OZV vedia výrobcom ponúknuť oveľa nižšiu cenu? Dokážu následne naplniť svoje zákonné povinnosti v rámci zberu, triedenia a spracovania odpadu?

„V zákone č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a ani vo vyhláške č. 373/2015 Z.z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov nie je explicitne uvedená minimálna výška poplatku, ktorú musí výrobca uhradiť OZV. Zákon o odpadoch ustanovuje pre OZV iba povinnosť uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených výdavkov, ustanovených vykonávacím predpisom. Následne Vyhláška 373/2015 Z.z. nastavuje mechanizmus na výpočet ekonomicky oprávnených výdavkov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov. Ekonomicky oprávnené výdavky sa pretavia do poplatku, ktorý jednotlivé OZV účtujú svojim zmluvným výrobcom,“ vysvetľuje celý princíp Juraj Smatana, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR. Ak teda výrobca hľadá novú spoločnosť, ktorá mu má zabezpečiť spracovanie odpadu z obalov, nemal by sa nechať zlákať ponúkaným nízkym poplatkom. Dôležité je si OZV preveriť a zistiť, či dokáže za danú sadzbu odpad skutočne spracovať.

Ako si vybrať OZV?

Výrobcovia sa zmluvami s OZV, ktoré presadzujú dumpingové ceny, môžu dostať do pasce. Nízky recyklačný poplatok sa im v konečnom dôsledku môže vypomstiť tým, že daná OZV nedokáže splniť povinnosti súvisiace s recykláciou a spracovaním odpadu. Zodpovední sú však v konečnom dôsledku výrobcovia. Ako postupovať pri výbere OZV, aby výrobcovia predišli takýmto nepríjemnostiam?

„Realitou je, že výrobcovia sa rozhodujú pre zmluvný vzťah s OZV na základe ceny, ktorú im daná OZV ponúka. Je to prirodzené, pretože pri podpisovaní zmluvy im OZV, samozrejme, v rámci ceny uvádza aj plnenie všetkých zákonných povinností. To, či tieto povinnosti bude zmluvná OZV pre svojich výrobcov aj reálne plniť, je otázne, odpoveď prinesie výrobcovi až nasledujúce obdobie. To však výrobcov nezbavuje zodpovednosti za plnenie tých povinností a cieľov. Tie ostávajú na nich aj napriek podpisu zmluvy s OZV. Preto je potrebné, aby sa výrobcovia pred podpisom zmluvy s OZV zaujímali aj o jej históriu a reálne zabezpečovanie plnenie zákonných povinností a akú garanciu plnenia predpísaných povinností a cieľov ponúka OZV svojim klientom. Ide o legitímne otázky a na odpovede na ne má každý výrobca plné právo. Práve kvalita týchto odpovedí môže mať pre výrobcov rozhodujúci vplyv pri výbere konkrétnej OZV,“ konštatuje J. Smatana.

Podobný pohľad a odporúčania pre výber má i zástupca OZV. „V prvom rade je dôležité povedať, že za plnenie cieľov zhodnotenia a recyklácie odpadov z obalov zodpovedajú výlučne výrobcovia. OZV môže prísť o autorizáciu, ale sankciu musí vždy znášať výrobca. Preto je dôležité, aby si OZV vyberal zodpovedne. Dôležitým ukazovateľom je história OZV, počet a typ výrobcov, ktorých zastupuje. Ak by som bol výrobca, zaujímal by som sa najmä na to, ako dopadli predchádzajúce kontroly. Či OZV v minulosti nejaké povinnosti porušila alebo či dostala sankciu. A samozrejme, zodpovedný výrobca by sa mal pýtať aj na to, akým spôsobom financuje OZV triedený zber, ako zabezpečuje svoje povinnosti v samosprávach a aké vzdelávacie projekty v tejto oblasti realizuje,“ odporúča Michal Sebíň, riaditeľ OZV Natur Pack.

Neregistrovaní výrobcovia

Problémom tohto trhu sú tiež neregistrovaní výrobcovia, tzv. freerideri. Napriek tomu, že výrobca, ktorý nie je registrovaný v registri výrobcov, má zakázané uvádzať obaly alebo neobalové výrobky na trh, takíto existujú. Doplácajú na to ostatní výrobcovia, konkrétne tí, ktorí si poctivo plnia povinnosti vyplývajúce zo zákona. Prečo sa to deje? Chýbajú kontroly zo strany štátnych autorít, ktoré sú na to zriadené?

„Ide o kombináciu viacerých faktorov. Začnem slabou osvetou. Mnoho podnikateľov pri zakladaní firmy nemá informácie o všetkých povinnostiach, ktoré sa ho týkajú a povinnosti v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov sú často niekde až na konci zoznamu toho, čo všetko musí podnikateľ na začiatku zariadiť. Spomenul by som tiež subjekty, ktoré majú „legálne“ výnimky. Sú to napríklad výrobcovia kníh, všetky štátne a verejné inštitúcie a výrobcovia, ktorí uvedú na trh menej ako 100 kg obalov a neobalových výrobkov. Aj ich odpad však v nádobách na triedený zber napokon skončí a jeho dotriedenie a recykláciu musí niekto zaplatiť. No a zaplatia to firmy, ktoré sú v systéme registrované. Napokon, ako pri každej regulácii, je dôležité vymáhanie plnenia povinností. Kontrol je málo a často sa zameriavajú na firmy, ktoré majú s OZV zmluvy. V oveľa menšej miere cielia na neregistrovaných výrobcov,“ vysvetľuje M. Sebíň.

Kto dopláca na freeriderov? 

Na freeriderov doplácajú tí výrobcovia, ktorí si plnia povinnosti na základe zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Ako vyriešiť tento problém, aby trh fungoval spravodlivo? „Nezaregistrovaní výrobcovia, ktorí uvádzajú na trh SR svoje výrobky, nie sú aktívni iba na Slovensku, ale aj v ostatných štátoch EÚ. Každý štát sa snaží nastaviť si efektívne mechanizmy, ktorými by sa tento nechcený prvok minimalizoval. Dlhodobým problémom je tiež pretrvávajúca personálna poddimenzovanosť kontrolných orgánov na odhaľovanie neregistrovaných výrobcov. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) sa usiluje riešiť túto situáciu tým, že plánuje personálne posilniť Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP). V roku 2021 SIŽP vykonala celkom 37 kontrol v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa zákona o odpadoch. Kontrolami prevažne preverovala výrobcov vyhradených výrobkov a distribútorov vyhradených výrobkov, no kontrolovala aj povinnosti uložené organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV), pričom v subjektoch, podliehajúcich rozšírenej zodpovednosti výrobcov, vykonáva štátny dozor aj v tomto roku,“ uvádza J. Smatana.

„Vždy sa nájdu subjekty, ktoré sa z určitých dôvodov, či už zo zištných alebo z dôvodov neznalosti svojich povinností, do systému nezaradia, t.j. o registráciu nepožiadajú. Preukazujú to aj skúsenosti odborov inšpekcie odpadového hospodárstva SIŽP pri vykonávaných kontrolách,“ dodáva Tamara Lesná, hovorkyňa a vedúca Komunikačného oddelenia Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP).

Zrušenie legálnych výnimiek

Systém však bude spravodlivý len vtedy, ak budú zapojení všetci výrobcovia. „Samozrejme, systém bude tým spravodlivejší a ľahšie financovanejší, čím viac subjektov, ktorí uvádzajú výrobky na trh, sa bude podieľať na financovaní zberu a zhodnotenia odpadov, ktoré vzniknú z týchto výrobkov. Len samotný výkon štátneho dozoru však nie je možné pokladať za motivačný prvok. Kontroly sú viac menej donucovacím prvkom, prostredníctvom ktorých sa presadzujú povinnosti, uložené subjektom zo zákonov. Vzhľadom na personálne kapacity odborov inšpekcie odpadového hospodárstva SIŽP sú kontroly tohto zamerania, oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov, síce dôležitou, no len jednou z mnohých úloh, ktoré SIŽP v oblasti štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve vykonáva,“ zdôrazňuje T. Lesná.

Motiváciou by mala byť na prvom mieste zodpovednosť subjektov. „Ak v systéme nie sú zapojení všetci výrobcovia, vrátane tých, ktorí sa „legálne“ zapojiť nemusia, náklady na triedenie a recykláciu ich odpadu musí niekto zaplatiť. Takto sa registrovaní výrobcovia podieľajú finančne na spracovanie odpadu neregistrovaných výrobcov. Motivácia môže mať rôzny charakter. Treba sa inšpirovať tam, kde to funguje dobre. Prvým krokom by malo byť zrušenie „legálnych“ výnimiek. V mnohých krajinách je napríklad povinnosť uvádzať registračné číslo výrobcu, napríklad na faktúrach, a výrobcovia sa tak kontrolujú vzájomne. Častokrát si totiž výrobcovia neuvedomujú, že ak ich konkurent recyklačné poplatky neplatí, prináša mu to výhodu na trhu. Ako keby neplatil povinné odvody alebo DPH. Vzájomná kontrola v systéme je zrejme najefektívnejšia. Základnou motiváciou by však mala byť zodpovednosť. Zodpovednosť výrobcov za to, že ich výrobok bude po skončení životnosti vytriedený a recyklovaný,“ uvádza M. Sebíň. 

Priestor pre nedôslednosť?

Nejednoznačnosť vo výklade existujúcich pravidiel, absencia kontrol a vymáhania dodržiavania legislatívy umožňuje podľa predstaviteľov spoločnosti ENVI – PAK nedôslednosť v plnení povinností.

„Pri sto percentnej kontrole by bol každý nútený dodržiavať povinnosti, ktoré mu z jeho činnosti vyplývajú, čo však v realite nikdy možné nie je. Rovnako to platí aj vo vzťahu k povinnostiam v oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nakoľko tieto povinnosti sa týkajú tisícok subjektov. Zásadne nesúhlasíme s vyjadrením o úplnej absencii kontroly a vymáhania dodržiavania legislatívy. Opätovne uvádzame, že ako v roku 2021, tak aj v tomto roku, postupujú odbory inšpekcie odpadového hospodárstva SIŽP podľa vopred plánovaného postupu pri preventívnej kontrolnej činnosti. Okrem kontrol na základe podnetov sa prednostne zamerali na pretrvávajúcu nezákonnú cezhraničnú prepravu odpadov, zabezpečenie odpadov v lokalitách, kde sa vyskytuje medveď hnedý, a povinnosti obcí v súvislosti s nakladaním s kuchynským odpadom. Stratégiu kontrolnej činnosti určujú aj personálne kapacity SIŽP,“ dodáva na záver T. Lesná.

Ohlásiť môžu aj výrobcovia

 

Zdroj: https://www.retailmagazin.sk/produkt/6337-pomohli-by-efektivnejsie-kontroly