Politici vytiahli kartu nedeľného predaja. Ľudia by so zákazom súhlasili

S voľnými nedeľami súhlasí väčšina z nich (89 percent) a vyslovene proti bolo jedno percento opýtaných.

Európa ide opačným smerom.
Staršia žena prichádza k dverám predajne potravín, ale keď sa jej neotvoria, bezradne rozhodí rukami. Spomenula si, že počas koronakrízy sú v nedeľu obchody zavreté a majú nariadený sanitárny deň. Či sa po skončení prísnych hygienických opatrení znovu otvoria, nie je jasné.
Na stole je opäť téma zákazu nedeľného predaja. Tá sa objavuje v priebehu rokov pravidelne. Naposledy sa o nej diskutovalo pred tromi rokmi, keď sa zavreli predajne počas vybraných sviatkov.
V postoji nie sú jednotní obchodníci ani politici. Spotrebitelia však podľa najnovšieho prieskumu hovoria stopke nedeľnému predaju áno.
Proti smeru
V rámci Európskej únie platia nejaké obmedzenia otváracích hodín asi v polovici krajín. Niektoré z nich však v posledných rokoch pristúpili k deregulácií. V štátoch s reguláciou platia viaceré výnimky, napríklad v turistických oblastiach, podľa veľkosti predajnej plochy či jej lokality.
Stredná Európa ide opačným smerom. Pred piatimi rokmi sa v Maďarsku zatvorili veľké obchody. To však rozdelilo spoločnosť a zákaz bol nepopulárny. Vláda sa po roku rozhodla, že sa predajne opäť otvoria. Poľsko zakazuje nedeľný predaj postupne.
Pred dvoma rokmi zavreli obchody na dve nedele v mesiaci, vlani na tri a tento rok sa podľa plánu majú zavrieť každú nedeľu.
Slovenský maloobchod sa po zmene režimu úplne otvoril a predávať sa mohlo každý deň. Toho sa chopili najmä zahraničné obchodné siete, ktoré zmenili nákupné zvyklosti spotrebiteľov. Reguláciu predaja priniesla novela z roku 2008, ktorá zavrela obchody na 3,5 dňa. Od roku 2017 je tento zákaz rozšírený na 15,5 dňa. Teraz sa môže dotknúť aj nedieľ. Parlament bude mať na najbližšej schôdzi na stole dva návrhy zákazu nedeľného predaja, a to z dielne poslancov Smeru i ĽSNS.
Kým premiér Igor Matovič si zavreté predajne v nedeľu vie predstaviť, zásadným odporcom je minister hospodárstva Richard Sulík. Nezhodnú sa ani stavovské organizácie obchodníkov. Kým Zväz obchodu so zákazom súhlasí, Slovenská aliancia moderného obchodu deklaruje, že jej členovia nemajú jednotné stanovisko.
Napríklad Billa hovorí, že ak sa upustí od všetkých ostatných opatrení, ktoré sú momentálne v obchode zavedené, ako je napríklad regulácia počtu zákazníkov na štvorcové metre, hodiny pre seniorov či zatvorenie obchodných centier, je otvorená diskusii na túto tému.
„Máme skúsenosti z minulosti, kedy sme si tak my, ako aj naši zákazníci museli zvyknúť na zatvorené obchody počas sviatkov. Zákazníci preorientovali svoje nákupy na deň pred sviatkom alebo po ňom,“ uvádza hovorkyňa siete Kvetoslava Kirchnerová.
Tesco zas tvrdí, že regulácie je v slovenskom maloobchode príliš a nemyslí si, že by ďalšia regulácia bola prospešná. Proti zákazu sa vyslovila väčšina obchodníkov, ktorých INDEX oslovil v ankete.
Ekonómovia sú proti
Ako najčastejší argument za zákaz predaja zaznieva, že sa pracovníci obchodu v nedeľu nemôžu venovať svojim rodinám. Okrem toho aj to, že tržby v tento deň nie sú až také významné a spotreba sa rozloží na iné dni.
Proti zákazu hovoria argumenty, že pracovníci prídu o príplatky, ktoré im za odpracovanú nedeľu patria, spotrebitelia prídu o komfort a obmedzenie bude viesť k rušeniu pracovných miest.
Podľa údajov spoločnosti Trexima, ktoré spracoval think-tank INESS, počas nedele pracuje v maloobchode 2,3 percenta všetkých pracujúcich. Priemerný príplatok za prácu v nedeľu je v reťazcoch 29 a v menších potravinách 37 eur mesačne. Zamestnanec za to musí odpracovať priemerne 11, respektíve 23 hodín do mesiaca.
Celkovo sa vlani v maloobchode počas nedele odpracovalo 6,6 milióna hodín. „To je ekvivalent zhruba 3300 štandardných pracovných úväzkov,“ uvádza analytik INESS Martin Vlachynský. Strata pracovných miest je tak podľa neho najväčším efektom obmedzenia otváracích hodín. Napríklad v Poľsku sa strata odhaduje na desaťtisíce pozícií.
Maloobchod dlhodobo trpí na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Keď sa pred dvoma rokmi Coop Jednota Trnava rozhodla celoplošne v nedeľu zavrieť, ako hlavný dôvod uviedla nedostatok zamestnancov.
Obchodníci sa snažia zvyšovať mzdy, zatraktívniť prácu v obchode, púšťajú sa do duálneho vzdelávania. Dá sa však predpokladať, že koronakríza uvoľní časť pracovnej sily, pretože ľudia v jej dôsledku prichádzajú o prácu.
Hlas ľudí
Nedeľný predaj pritom nie je z hľadiska tržieb pre predajne potravín až taký významný. Prezident Zväzu obchodu Martin Katriak vyhlásil, že potraviny majú v nedeľu obrat asi dve až štyri percentá z týždenného obratu. Pri nepotravinárskom tovare odhady hovoria už o desiatich až pätnástich percentách týždenného obratu.
A napríklad nákupné centrá tvoria veľkú časť svojich tržieb práve počas víkendov, keď majú vysokú návštevnosť. Podľa INESS príklady zo zahraničia hovoria, že regulácia otváracích hodín môže znížiť tržby v maloobchode od nula do desať percent, čo bude mať vplyv aj na výber DPH.
Na druhej strane sa zatvorením predajní na jeden deň obchodníkom do istej miery znížia náklady. Podľa Martina Vlachynského je približne 30 percent nákladov fixných, ďalších 30 percent variabilných a 40 percent predajne ušetria. „Takže tretinu až polovicu nákladov neovplyvníte, ale nemáte žiadne tržby,“ vysvetľuje.
Ekonóm hovorí, že teória i prax naznačujú, že obmedzenie nedeľného predaja má negatívne ekonomické dosahy. Podľa neho je tiež dôležité si uvedomiť, že každá regulácia je pôdou pre ľahší zrod ďalšej regulácie. Po obchodoch to neskôr môžu byť reštaurácie a tak ďalej.
Agentúra 2muse sa však pýtala spotrebiteľov, či by súhlasili s tým, aby veľké predajne ostali v nedeľu zavreté aj po skončení koronakrízy. Podľa výsledkov zákazníci jednoznačne podporujú zákaz.
Kladne sa vyjadrilo 80 percent opýtaných, pričom určite za bolo 59 percent. Súhlas s nedeľným zatvorením predajní prevláda vo všetkých vekových kategóriách. Jednoznačne proti zákazu sa vyslovilo deväť percent ľudí.
Prieskum, ktorý agentúra uskutočnila v prvej polovici mája, sa osobitne pýtal na názor aj pracovníkov v maloobchode. S voľnými nedeľami súhlasí väčšina z nich (89 percent) a vyslovene proti bolo jedno percento opýtaných.

Zdroj: [21.05.2020; index.sme.sk; Index / Biznis; 00:00; Tatiana Kapitánová]