Politici vytiahli kartu nedeľného predaja. Ľudia by so zákazom súhlasili

S voľnými nedeľami súhlasí väčšina z nich (89 percent) a vyslovene proti bolo jedno percento opýtaných.
Európa
ide opačným smerom.
Staršia
žena prichádza k dverám predajne potravín, ale keď sa jej
neotvoria, bezradne rozhodí rukami. Spomenula si, že počas
koronakrízy sú v nedeľu obchody zavreté a majú nariadený
sanitárny deň. Či sa po skončení prísnych hygienických
opatrení znovu otvoria, nie je jasné.
Na stole
je opäť téma zákazu nedeľného predaja. Tá sa objavuje v
priebehu rokov pravidelne. Naposledy sa o nej diskutovalo pred tromi
rokmi, keď sa zavreli predajne počas vybraných sviatkov.
V postoji
nie sú jednotní obchodníci ani politici. Spotrebitelia však podľa
najnovšieho prieskumu hovoria stopke nedeľnému predaju áno.
Proti
smeru
V rámci
Európskej únie platia nejaké obmedzenia otváracích hodín asi v
polovici krajín. Niektoré z nich však v posledných rokoch
pristúpili k deregulácií. V štátoch s reguláciou platia viaceré
výnimky, napríklad v turistických oblastiach, podľa veľkosti
predajnej plochy či jej lokality.
Stredná
Európa ide opačným smerom. Pred piatimi rokmi sa v Maďarsku
zatvorili veľké obchody. To však rozdelilo spoločnosť a zákaz
bol nepopulárny. Vláda sa po roku rozhodla, že sa predajne opäť
otvoria. Poľsko zakazuje nedeľný predaj postupne.
Pred
dvoma rokmi zavreli obchody na dve nedele v mesiaci, vlani na tri a
tento rok sa podľa plánu majú zavrieť každú nedeľu.
Slovenský
maloobchod sa po zmene režimu úplne otvoril a predávať sa mohlo
každý deň. Toho sa chopili najmä zahraničné obchodné siete,
ktoré zmenili nákupné zvyklosti spotrebiteľov. Reguláciu predaja
priniesla novela z roku 2008, ktorá zavrela obchody na 3,5 dňa. Od
roku 2017 je tento zákaz rozšírený na 15,5 dňa. Teraz sa môže
dotknúť aj nedieľ. Parlament bude mať na najbližšej schôdzi na
stole dva návrhy zákazu nedeľného predaja, a to z dielne
poslancov Smeru i ĽSNS.
Kým
premiér Igor Matovič si zavreté predajne v nedeľu vie predstaviť,
zásadným odporcom je minister hospodárstva Richard Sulík.
Nezhodnú sa ani stavovské organizácie obchodníkov. Kým Zväz
obchodu
so zákazom súhlasí, Slovenská aliancia moderného obchodu
deklaruje, že jej členovia nemajú jednotné stanovisko.
Napríklad
Billa hovorí, že ak sa upustí od všetkých ostatných opatrení,
ktoré sú momentálne v obchode zavedené, ako je napríklad
regulácia počtu zákazníkov na štvorcové metre, hodiny pre
seniorov či zatvorenie obchodných centier, je otvorená diskusii na
túto tému.
„Máme
skúsenosti z minulosti, kedy sme si tak my, ako aj naši zákazníci
museli zvyknúť na zatvorené obchody počas sviatkov. Zákazníci
preorientovali svoje nákupy na deň pred sviatkom alebo po ňom,“
uvádza hovorkyňa siete Kvetoslava Kirchnerová.
Tesco zas
tvrdí, že regulácie je v slovenskom maloobchode príliš a nemyslí
si, že by ďalšia regulácia bola prospešná. Proti zákazu sa
vyslovila väčšina obchodníkov, ktorých INDEX oslovil v ankete.
Ekonómovia
sú proti
Ako
najčastejší argument za zákaz predaja zaznieva, že sa pracovníci
obchodu v nedeľu nemôžu venovať svojim rodinám. Okrem toho aj
to, že tržby v tento deň nie sú až také významné a spotreba
sa rozloží na iné dni.
Proti
zákazu hovoria argumenty, že pracovníci prídu o príplatky, ktoré
im za odpracovanú nedeľu patria, spotrebitelia prídu o komfort a
obmedzenie bude viesť k rušeniu pracovných miest.
Podľa
údajov spoločnosti Trexima, ktoré spracoval think-tank INESS,
počas nedele pracuje v maloobchode 2,3 percenta všetkých
pracujúcich. Priemerný príplatok za prácu v nedeľu je v
reťazcoch 29 a v menších potravinách 37 eur mesačne. Zamestnanec
za to musí odpracovať priemerne 11, respektíve 23 hodín do
mesiaca.
Celkovo
sa vlani v maloobchode počas nedele odpracovalo 6,6 milióna hodín.
„To je ekvivalent zhruba 3300 štandardných pracovných úväzkov,“
uvádza analytik INESS Martin Vlachynský. Strata pracovných miest
je tak podľa neho najväčším efektom obmedzenia otváracích
hodín. Napríklad v Poľsku sa strata odhaduje na desaťtisíce
pozícií.
Maloobchod
dlhodobo trpí na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Keď sa
pred dvoma rokmi Coop Jednota Trnava rozhodla celoplošne v nedeľu
zavrieť, ako hlavný dôvod uviedla nedostatok zamestnancov.
Obchodníci
sa snažia zvyšovať mzdy, zatraktívniť prácu v obchode, púšťajú
sa do duálneho vzdelávania. Dá sa však predpokladať, že
koronakríza uvoľní časť pracovnej sily, pretože ľudia v jej
dôsledku prichádzajú o prácu.
Hlas ľudí
Nedeľný
predaj pritom nie je z hľadiska tržieb pre predajne potravín až
taký významný. Prezident Zväzu
obchodu
Martin
Katriak
vyhlásil, že potraviny majú v nedeľu obrat asi dve až štyri
percentá z týždenného obratu. Pri nepotravinárskom tovare odhady
hovoria už o desiatich až pätnástich percentách týždenného
obratu.
A
napríklad nákupné centrá tvoria veľkú časť svojich tržieb
práve počas víkendov, keď majú vysokú návštevnosť. Podľa
INESS príklady zo zahraničia hovoria, že regulácia otváracích
hodín môže znížiť tržby v maloobchode od nula do desať
percent, čo bude mať vplyv aj na výber DPH.
Na druhej
strane sa zatvorením predajní na jeden deň obchodníkom do istej
miery znížia náklady. Podľa Martina Vlachynského je približne
30 percent nákladov fixných, ďalších 30 percent variabilných a
40 percent predajne ušetria. „Takže tretinu až polovicu nákladov
neovplyvníte, ale nemáte žiadne tržby,“ vysvetľuje.
Ekonóm
hovorí, že teória i prax naznačujú, že obmedzenie nedeľného
predaja má negatívne ekonomické dosahy. Podľa neho je tiež
dôležité si uvedomiť, že každá regulácia je pôdou pre ľahší
zrod ďalšej regulácie. Po obchodoch to neskôr môžu byť
reštaurácie a tak ďalej.
Agentúra
2muse sa však pýtala spotrebiteľov, či by súhlasili s tým, aby
veľké predajne ostali v nedeľu zavreté aj po skončení
koronakrízy. Podľa výsledkov zákazníci jednoznačne podporujú
zákaz.
Kladne sa
vyjadrilo 80 percent opýtaných, pričom určite za bolo 59 percent.
Súhlas s nedeľným zatvorením predajní prevláda vo všetkých
vekových kategóriách. Jednoznačne proti zákazu sa vyslovilo
deväť percent ľudí.
Prieskum,
ktorý agentúra uskutočnila v prvej polovici mája, sa osobitne
pýtal na názor aj pracovníkov v maloobchode. S voľnými nedeľami
súhlasí väčšina z nich (89 percent) a vyslovene proti bolo jedno
percento opýtaných.
Zdroj: [21.05.2020; index.sme.sk; Index / Biznis; 00:00; Tatiana Kapitánová]