Ministerstvo pôdohospodárstva plánuje upraviť výšku sankcií, ktoré kontrolóri ukladajú obchodníkom za opakované porušenie povinností.

ZISTENIE HN

Ministerstvo pôdohospodárstva plánuje upraviť výšku sankcií, ktoré kontrolóri ukladajú obchodníkom za opakované porušenie povinností.

Katarína Runnová

Bratislava – Miliónové pokuty sa stali súčasťou slovenskej legislatívy v roku 2014. Kontrolóri tunajším reťazcom za ten čas uložili 28 sankcií v takejto výške. Vymožená však bola iba jedna z nich, od Kauflandu. V ostatných prípadoch stále prebiehajú súdne konania. Obchodníci tak dlhujú štátu 27 miliónov eur. Odborníci aj spoločnosti od začiatku upozorňovali, že miliónový trest je neprimeraný a môže byť likvidačný. Doteraz sa štát sťažnosťami nezaoberal. Už v novembri by však mohlo byť všetko inak. „Dôjde k legislatívnej úprave výšky peňažných sankcií,“ uviedol pre HN hovorca agrorezortu Andrej Wallner.

Návrhy novej sumy

Zníženie minimálneho limitu pokuty, ktorú reťazcom ukladajú za opakované porušovanie povinností, bude súčasťou novely zákona o potravinách. Jej návrh predloží minister pôdohospodárstva Ján Mičovský na rokovanie vlády do 30. novembra. Rezort zatiaľ nechcel konkretizovať, ako presne bude suma upravená. „Pôjde však o násobne nižšiu spodnú hranicu,“ ozrejmil Wallner. Podľa informácií HN sa hovorilo o sume v rozmedzí 10- až 20-tisíc eur. Obchodníci zatiaľ nie sú s detailmi oboznámení. „Máme návrhy, a to nielen pokiaľ ide o pokuty za opakované porušenie, ale aj o pokuty za to prvé,“ hovorí Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu. V súčasnosti sú totiž reťazce za prvý prešľap sankcionované v závislosti od prípadu. Druhýkrát sa suma zdvojnásobí. Pri treťom priestupku však kontrolóri firme uložia rovno miliónový trest. Podľa zákona by sa mohol vyšplhať aj vyššie, až do piatich miliónov eur. Pokutu v takejto výške však ešte neuložili.

Inšpirácia v zahraničí

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje najmä zahraničné reťazce, považuje súčasnú legislatívu za protiústavnú. Dôvodom je nedodržiavanie zásad proporčnosti. „To znamená, že obchodník dostane pokutu milión eur za vystavovanie produktov v hodnote šesť eur, čo je reálny prípad, za ktorý bola uložená,“ vysvetľuje predseda aliancie Martin Krajčovič. Súhlasí s ním aj Katriak, ktorý tvrdí, že zväz má už päť rokov pripravený návrh k tejto veci a je kedykoľvek pripravený začať rokovania s ministerstvom. Maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský považuje tento systém za nezmysel. Podľa jeho slov sa nariadenie stretlo s kritikou nielen na slovenskom trhu, ale aj v zahraničí. „Sankcie by mali byť primerané veľkosti a štandardom spoločnosti, tak ako je to v iných štátoch Európskej únie,“ tvrdí Drahovský. Napríklad v Rakúsku dosiahla najvyššia pokuta v histórii 20-tisíc eur. Ak kontroly tamojším obchodníkom vyrubia čo i len 500-eurový trest, jeho opodstatnenosť sa rieši súdnou cestou. Medzi najdiskutovanejšie spory patrí ten z vlaňajška, keď inšpektori žiadali milión eur od reťazca Billa. Mal ju totiž zaplatiť za nových podmienok, a teda do 15 dní od jej uloženia. Postarala sa o to novela potravinového zákona z mája minulého roka. Keďže spoločnosť pokutu v tejto lehote neuhradila, štát ju poslal do exekúcie. Mičovského úprava by mala v budúcnosti takýmto situáciám predísť. Minister totiž chce, aby malo odvolanie znova odkladný účinok. To znamená, že sankcia sa bude musieť zaplatiť až po právoplatnom rozhodnutí. To, či sa niekedy dorieši 27 stále živých prípadov, zostáva nateraz otázne. Krajčovič však uvádza, že obchodníci niektoré spory právoplatne vyhrali. Naopak, podľa jeho slov Štátna veterinárna a potravinová správa neuspela ani v jednom z nich. „Tri krajské súdy sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal, či vôbec uloženie takejto pokuty je v súlade s Ústavou,“ tvrdí Krajčovič.

Pôjde o násobne nižšiu spodnú hranicu pokuty.

Andrej Wallner, hovorca agrorezortu

Zdroj: [16.09.2020; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Katarína Runová]