Súboj politických strán je pred voľbami vždy bohatý aj na rôzne nápady, z ktorých sa často v dobrom prípade vykľujú prázdne frázy a v zlom zmeny k horšiemu. V súčasnosti sú to napríklad slovné spojenia ako „chcete lacnejšie potraviny?“ alebo „slovenské obilie, slovenský chlieb“ či nápad na vytvorenie „štátnych potravín“. Kým v prvých dvoch prípadoch je namieste len otázka, ako to chce autor dosiahnuť, prípadne čo chce svojím výrokom vlastne povedať, v tom treťom ide už o návrh hraničiaci so škodlivosťou. Nového ministra pôdohospodárstva, ale aj novú vládu bude čakať niekoľko výziev, ktoré budú musieť zvládnuť. Inflácia ani zďaleka nie je jediným problémom, ktorému bude nový kabinet čeliť. Na rozdiel od rýchlych riešení je však potrebné pracovať systematicky. Existujú aj ďalšie, dlhodobejšie a na prvý pohľad nenápadnejšie problémy. Tu je sedem kľúčových bodov, na ktoré by nemala nová vláda na čele s ministerstvom pôdohospodárstva vo svojom programovom vyhlásení zabudnúť.

1. Boj s infláciou

Taký rast cien potravín, aký sme zaznamenali počas uplynulých dvoch rokov, si pamätá málokto. Vysoká inflácia v potravinárskom sektore bola dôsledkom viacerých faktorov, počnúc špecifickými podmienkami v ponuke potravín v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine, vrátane ničenia a kradnutia ukrajinskej agrárnej produkcie určenej na vývoz do celého sveta, až po extrémne suché počasie a slabú úrodu mnohých poľnohospodárskych komodít, globálne aj u nás.

Hoci vo vybraných obchodoch na jar fungovala kampaň s názvom Protiinflačná garancia, vplyv takýchto opatrení na situáciu na trhu je minimálny. „Svetové ceny primárnych agrokomodít sú na zostupe. Klesli aj ceny energií a ďalších vstupov do spracovania potravín a to všetko sa časom prejaví aj na konečných cenách potravín na pultoch pre konečných zákazníkov,“ uvádza analytik VÚB banky Zdenko Štefanides.

„Nastúpený trend spomaľovania rastu cien potravín pokračuje. S veľmi veľkou pravdepodobnosťou bude pretrvávať až do konca roka 2023 vplyvom vývoja cien agrokomodít, energetických komodít a kontinuálne spomaľujúcich výrobných cien. Ceny potravín medzimesačne prvýkrát od augusta 2021 nerástli. Napriek tomu je ich medziročný rast naďalej veľmi vysoký, v júni to bolo 19 percent,“ píšu aj analytici Národnej banky Slovenska vo svojom komentári k júnovej inflácii.

V praxi sa tak ukazuje, že aj keď to neplatí univerzálne, v prípade rastúcich cien a inflácie štát urobí najlepšie, ak nechá trh, nech si poradí sám. „V podnikateľskej sfére je všeobecne známe, že vysoká inflácia prejavujúca sa aj v cenách potravín bola spôsobená externými faktormi a primárne obrovskými výkyvmi na trhu s energiami a palivami,“ dodáva Filip Kasana, viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky.

2. Odstránenie nadmernej regulácie

Vo všeobecnosti však platí, že vláda by sa mala zamerať na konkurencieschopnosť slovenských producentov na spoločnom európskom trhu a nie ísť cestou regulácie. Minulosť nám ukázala, že regulácia je v tomto prípade nefunkčná a iba odďaľuje skutočné problémy, teda konkrétne je to finančná poddimenzovanosť potravinárov na Slovensku a administratívne zaťaženie.

„Nielen obchodníci, ale celkovo podnikateľský sektor je zaťažený rôznymi povinnosťami, niekedy aj duplicitnými, ktoré nemajú žiaden zmysel. Štát v niektorých prípadoch vyžaduje informácie, ktoré má, len nie je schopný prepojiť vlastné systémy,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Problém vníma predovšetkým v zákone o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, ktorý limituje niektoré marketingové aktivity či dohadovanie množstevných zliav, čo vôbec nesúvisí s ochranou slabšieho subjektu na trhu.

Podobne sa na situáciu pozerá aj bankový analytik. Konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia v oblasti retailu je podľa neho v rukách súkromných vlastníkov v tomto biznise. „Ostatne, ak by mali byť marže v tejto oblasti v dôsledku slabej konkurencie dlhodobo nadpriemerné, tak isto by to motivovalo ďalších hráčov do vstupu na trh. Veď predsa fungujeme na spoločnom európskom trhu,“ vysvetľuje Zdenko Štefanides.

3. Adresná pomoc

Na druhej strane ale aj na spoločnom európskom trhu, predovšetkým v oblasti poľnohospodárskej výroby, existujú rôzne dotačné schémy a štátne stimuly, ktoré pestovateľom a chovateľom pomáhajú. Môže ísť napríklad o budovanie závlahových systémov či podporu chovu a predovšetkým spracovania živočíšnej výroby na Slovensku. „Veľký problém nastane pri vajciach, ktorých spotrebu dnes pokrýva takmer iba slovenská produkcia. Od roku 2025 však obchodné siete nebudú predávať vajcia z klietkových chovov a slovenskí producenti nie sú na tento prechod pripravení. Štát od roku 2017 nijakým spôsobom nepomohol v prestavbe chovov na Slovensku, ako to bolo v iných krajinách,“ hovorí Martin Krajčovič.

Podľa Filipa Kasanu je zároveň dôležité, aby nastupujúca vláda dovidela aj za hranicu jedného volebného obdobia a aby dokázala nastaviť koncepciu pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel na 10 až 30 rokov. „Naša politická reprezentácia by mala presadzovať, aby sa pravidlá poskytovania dotácií v EÚ opäť vrátili k princípu založenom na cielenej podpore produkcie určitej suroviny a nie na obhospodarovanej ploche. Ďalšou formou poskytovania dotácií by boli investičné dotácie zamerané na modernizáciu výroby, stanovené prísne na vybrané technológie, modernizáciu a automatizáciu výroby so stanovením podielu vlastných zdrojov príjemcu a jednotne stanoveného podielu na objeme investícií v rámci EÚ,“ dopĺňa.

4. Odbytové družstvá

Jedným zo zásadných problémov produkcie potravín na Slovensku je neschopnosť menších výrobcov pokrývať dopyt veľkých reťazcov. V praxi sa tak často deje, že hoci menšia firma robí skvelé jogurty, alebo napríklad cestoviny, na pulty veľkých obchodov sa nikdy nedostane, lebo jednoducho nedokáže dodať požadované množstvo, prípadne jej robí problémy dodávať všetko načas. „Dôležitou je podľa môjho názoru aj podpora vzniku takzvaných odbytových združení. Na Slovensku existuje množstvo malých dodávateľov, ale ich produkcia nie je dostatočná pre veľké siete, akou je Billa. Ak by existovali odbytové združenia, v ktorých by sa naakumulovali dostatočné množstvá potravín, je to zaujímavý kanál pre veľkých retailerov,“ myslí si Albena Georgievová, prevádzková riaditeľka spoločnosti Billa.

S takýmto krokom by súhlasil aj Martin Krajčovič. „V rámci poľnohospodárstva je dôležitá finančná motivácia pre spájanie sa do odbytových družstiev, najmä pri špeciálnej rastlinnej produkcii,“ hovorí. V praxi by to mohlo vyzerať tak, že viacero pestovateľov zeleniny či strukovín by sa namiesto ťažkého individuálneho boja spojilo a svoju produkciu by predávalo pod jednou značkou. Výrazne by to ušetrilo náklady napríklad na marketing a zároveň by sa tým do veľkej miery vyriešili objemové požiadavky veľkých obchodov.

5. Predvídateľné prostredie

Základným pilierom priaznivého podnikateľského prostredia je taktiež takzvaný stav vysokej právnej istoty, teda existencia systému, v ktorom každú chvíľu nehrozia nejaké nečakané prelomové nápady, ako napríklad povinné podiely slovenských výrobkov v letákoch alebo mimoriadne odvody. „Vláda by sa mala zamerať na zníženie administratívnej náročnosti a zbytočnej byrokracie všeobecne, teda nielen pre obchodníkov, a mala by sa usilovať o priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré prináša hodnoty pre národné hospodárstvo,“ je presvedčený Filip Kasana.

Dôležité je podľa neho dôsledne racionalizovať a sprehľadňovať legislatívu, znižovať objem prijímaných zákonov, rušiť zákony a nariadenia, ktoré nesplnili účel alebo v praxi pôsobili ako zbytočná legislatívna a administratívna záťaž. Na to sú potrebné kvalitne a jasne napísané zákony a dlhodobá vízia a koncepcia nielen potravinárskeho biznisu. Ak sa firmy a podnikatelia nebudú báť náhlych nepredvídateľných zmien, budú ochotnejší vstúpiť na trh, alebo investovať, čím porastie konkurencia a následne aj kvalita.

6. Koniec potravinových púští

Podľa prieskumu z roku 2020 je na Slovensku minimálne 102 potravinových púští. „Z geografického pohľadu ide o priestor, v ktorom majú obyvatelia, teda spotrebitelia, limitovaný prístup k nákupu zdravých a lacných potravín,“ vysvetlil na jarnom kongrese Samoška v Košiciach regionálny geograf František Križan z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Číslo 102 pritom nemožno brať ako stabilné. Tieto miesta boli identifikované v obciach do 500 obyvateľov. „To však neznamená, že v obciach, ktoré majú 600 až 1 000 obyvateľov, sa nachádzajú potraviny. Počet púští bude narastať a musíme hľadať riešenia, ktoré prinesú lepšiu kvalitu života ľudí,“ dodal.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) už dlhšie tvrdí, že v takýchto prípadoch by mal na scénu vstúpiť štát a zabezpečiť zásobovanie potravinami v oblastiach, kde to obchodníkom ekonomicky nevychádza. Obchodníci by podľa združenia mali mať garanciu, aký príspevok od štátu získajú za to, že sa obetovali a podnikajú v obciach, kde to nie je rentabilné. Pred desiatimi rokmi bol v Poľsku milión ľudí na vidieku bez prístupu k základným potravinám. Práve dotačná schéma dokázala tento problém vyriešiť a naštartovať lokálnych producentov a predajcov. Česi neskôr túto dotačnú schému skopírovali a zaviedli ju v šiestich krajoch na úrovni VÚC. Do úvahy pripadá aj pomoc s nájmom priestorov, zmena daňového systému, sociálnych odvodov, príspevok na mzdu či zľava na odvoz odpadu. Určite by pomohla aj väčšia regulácia pojazdných predajní, ktoré z Poľska chodia predávať potraviny až na juh Slovenska.

7. Kvalitní zamestnanci

V neposlednom rade je dlhodobým problémom pre podnikateľov v maloobchode s potravinami hľadanie kvalitnej a kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa údajov Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) je dlhodobo otvorených vyše 90-tisíc neobsadených pracovných pozícií. „Problémom je pritom nielen nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami, ale v niektorých regiónoch, najmä na západnom Slovensku, aj ľudí bez zručností,“ upozorňuje Zuzana Rumiz, prezidentka APAS.

Jedným z riešení tejto situácie by mohlo byť uľahčenie prístupu cudzincov z tretích krajín na náš pracovný trh. Vo všeobecnosti sa očakáva, že v roku 2030 až 90 % firiem na Slovensku nebude vedieť nájsť vhodnú pracovnú silu, čo predstavuje veľké riziko pre celú našu ekonomiku. Zamestnávanie cudzincov je dnes mimoriadne zdĺhavý a komplikovaný administratívny proces. Uľahčenie prístupu cudzincom na slovenský pracovný trh by pomohlo so spomenutými negatívnymi trendmi bojovať.

Ďalším riešením, ktoré sa ponúka, sú aj vyššie investície do školstva, konkrétne vyššia podpora pre duálne vzdelávanie. „Tak by sme dokázali vychovať kvalitných a perspektívnych ľudí, pretože inovácie idú ruka v ruke s kvalifikovanými zamestnancami,“ vysvetľuje Martin Krajčovič. „Tiež by som uvítala organizáciu školení v rámci manažmentu kvality, ako dodržiavať medzinárodné štandardy, pomôže to totiž väčšej konkurencieschopnosti producentov,“ dodáva Albena Georgievová.

„Pokladničné systémy smerujú k znižovaniu nákladov na prevádzku.“ Celý vývoj smeruje k čo najvyššej efektivite predaja. Jednou z možností je odbúravanie ľudského faktora, teda aby človek čo najmenej zasahoval do procesu predaja. Prídem do obchodu, tovar si naložím do košíka, prejdem popri senzoroch, zaplatím priložením telefónu k terminálu a idem domov. Taká technológia je už funkčná a postupne sa dostáva do praxe, ide o proces založený na technológii RFID. Martin Krajčovič, predseda, Slovenská aliancia moderného obchod