Ivo Novák, moderátor: “Na Rádiu Lumen sa začína relácia Občan, dnes vás ňou sprevádza Ivo Novák. Viacerí z nás sme sa už za tie roky naučili odpad triediť. To znamená, že triedime samostatne plasty, kovy alebo biologický odpad. Na druhej strane stále si uvedomujeme, že toho odpadu je pomerne veľa. Jedna strana mince hovorí triediť odpady, druhá strana mince hovorí, napriek tomu triedeniu zaoberať sa tým, koľko toho odpadu vlastne vyprodukujeme. Odpadu je na našej planéte čoraz viac a čoraz viac to zaťažuje naše životné prostredie. Nemusíme ísť ani do nejakých svetových meraní alebo do niečoho, čo je ďaleko za našimi hranicami, stačí sa pozrieť okolo nás, ako rýchlo sa zaplňujú povedzme aj kontajnery s plastovým separovaným zberom. A práve v dnešnej relácii Občan vám chceme praktickými radami poradiť, ako toho odpadu, či už separovaného alebo bežného netriedeného vytvárať čo najmenej, aby sme takýmto spôsobom nezaťažovali životné prostredie. Zároveň budeme sa venovať aktuálnym témam, ktoré sa týkajú recyklácie odpadu a aj napríklad zmien, ktoré sa týkajú v téme plytvania potravinami, ako nimi plytvať čo najmenej. V dnešnej relácii bude naším hosťom aj Miloš Veverka z Občianskeho združenia CEPTA - centra pre trvalo udržateľné alternatívy so sídlom vo Zvolene, ktorý je v tejto chvíli už s nami v štúdiu Rádia Lumen. Prajem vám pekný deň. Vitajte.”

Miloš Veverka, CEPTA - centrum pre trvalo udržateľné alternatívy: “Dobrý deň.”

Ivo Novák: “Keďže reláciu vysielame naživo v utorok 13. augusta, vy to môžete využiť a už teraz na začiatku sa zapojiť vo forme svojej SMS otázky, 0911 913 933 alebo 0908 677 665. Našu dnešnú tému a vôbec rozhovor o tom, čo som načal v úvode dnešnej relácie, začneme tým, čo sa deje na ministerstve životného prostredia. Totiž minister životného prostredia László Sólymos verí, že v roku 2020 bude Slovensko veľmi blízko k európskemu cieľu 50 % recyklácie odpadu. Povedal to v jednom z rozhovorov s tým, že to bude závisieť napríklad od podpory budovania recyklačných kapacít alebo úpravy započítavania bioodpadu do triedeného zberu. Šéf envirorezortu poukazuje na štatistiku, podľa ktorej sa od roku 2015 do roku 2018 miera recyklácie zvýšila o 150 %.”

László Sólymos, minister životného prostredia SR (Most-Híd): “To sú čísla z roku 2018, lebo tie vieme teraz v 2019 vyhodnotiť. My sme odvtedy zaviedli z nového zákona, už ktorý funguje tento rok, to znamená, že sme zaviedli ciele zberu, to znamená, že koľko musia pozbierať tie OZV-čka v jednotlivých obciach. To znamená, že my sme hovorili, že do 2020 by sme mali byť na 50 %. Ja si myslím, že budeme k tomu blízko. Dobiehame to, čo sme zameškali v minulosti. Takže ja som tiež veľmi zvedavý, že tie opatrenia, ktoré sme urobili minulý rok a ktoré platia už v roku 2019, o koľko navýšia túto mieru recyklácie.”

Ivo Novák: “Okrem krokov na zvyšovanie vytriedenia odpadu je podľa neho dôležité aj budovanie recyklačných kapacít. V súčasnosti sa podľa ministra Sólymosa rozhoduje o ďalšom programovom období a o tom, koľko peňazí z EÚ bude môcť ísť práve na tento účel. Štatistiky by tiež podľa neho mohlo zlepšiť započítavanie spracovania biologicky rozložiteľného odpadu v domácich kompostéroch. Očakáva, že s odporúčaním, ako na to, by mohla prísť Európska komisia. V súčasnosti sa odpad spracovaný v domácich kompostéroch nezapočítava do vytriedeného odpadu. To podľa slov ministra predstavuje pre obce problém. Od miery vytriedenia odpadu totiž závisí poplatok, ktorý obce platia za skládkovanie. Pán Veverka, poďme sa možno na úvod venovať práve tomu, tej miere recyklácie odpadu, tých percent. Zaznel tam ten údaj na začiatku, že v roku 2020 bude Slovensko veľmi blízko, podľa ministra životného prostredia, k európskemu cieľu 50 % recyklácii odpadu. Ako to vidíte vy? Je reálny tento odhad?”

Miloš Veverka: “Ono je veľmi také otázne, že čo všetko sa do týchto čísiel zaráta. I keď je pravdou, že triedený zber za posledné roky sa zlepšuje a ľudia triedia viac, ja teda okrem toho, že som z občianskeho združenia CEPTA, tak pracujem aj pre mesto Banská Štiavnica a máme tam zberný dvor a vidím to v podstate dennodenne, koľko toho, najmä plastového odpadu pribúda, až do takej miery, že to nestíhame ešte potom dotrieďovať. Takže tých plastov je skutočne veľa. Ale na druhej strane taký ten optimistický výsledok triedeného zberu Slovenskej republiky za rok 2018, tam to vzrástlo, myslím, že o nejakých 8 percentuálnych bodov alebo dokonca 9. Hej, vlastne v 2017 to bolo 29 % a v 2018 najnovšie teda údaje hovoria o 36 % miere, takže o 7 % bodov. No lenže tento nárast ani nie až tak vďaka zlepšujúcemu sa triedenému zberu od občanov, ale tento nárast spôsobilo to, že sa do štatistík zahrnuli množstvá, ktoré vyzbierajú zberné suroviny napríklad. A z týchto množstiev je drvivá väčšina kovov. Takže… Lebo keď sme si aj pozreli tie štatistiky, čo tie čísla vlastne znamenajú, tak tam bolo z toho úplne jasné, že kovy ako také z komunálneho odpadu sa zvýšili. To boli tisícky ton. Takže tam bol veľký nárast. Takže do tejto štatistiky sa zahrnuli množstvá, ktoré sa doteraz nezahŕňali, čo znamená, že ten triedený zber sa až tak výrazne nezlepšil.”

Ivo Novák: “Minister hovorí, že to, či dosiahneme ten cieľ 50 % recyklácie odpadu, bude závisieť aj od podpory budovania recyklačných kapacít. Čo to vlastne znamená tá podpora budovania recyklačných kapacít?”

Miloš Veverka: “No toto je z nášho pohľadu úplne kľúčová vec. Pretože vy, keď aj ten odpad vytriedite, ľudia ho poslušne hádžu do plastových žltých kontajnerov napríklad. Týka sa to predovšetkým plastov, lebo tých je strašne veľké množstvo a rôzne druhy a nie každý plast sa dá recyklovať. No a vy, keď to teda aj vytriedite, tak potom zistíte, že nemáte čo s tým urobiť. Nebodaj to ešte zlisujete do balíkov, máte nejakú čistú surovinu, ale nikto ju na trhu nechce. Tak tá surovina potom leží v skladoch a je zrelá tak akurát na energetické zhodnotenie, ktoré je pomerne náročné finančne alebo na skládku, čo je nezmysel. To znamená, že ak chceme mať dobrý triedený zber, dobré reálne nejaké výsledky zhodnocovania a recyklácie odpadu, musíme budovať aj recyklačné kapacity, na to sa nesmie zabúdať a hlavne na tie menej atraktívne druhy plastov, ktoré dneska častokrát sa zhodnocujú len energeticky, teda v spaľovniach.”

Ivo Novák: “Reč bola o tom, že v súčasnosti sa odpad spracovaný v domácich kompostéroch nezapočítava do vytriedeného odpadu a to podľa ministra predstavuje pre obce problém, keďže vlastne oni od miery vytriedenia odpadu, tam závisí ten poplatok, ktorý obce platia za skládkovanie. Mohla by teda pomôcť práve takáto záležitosť?”

Miloš Veverka: “Určite by aj toto pomohlo. Z tohto v podstate vidno, že ministerstvo sa snaží nahnať tie množstvá triedeného zberu, kde sa len dá. Na druhej strane to chápem. Lebo ak nesplníme ten cieľ, tak hrozia vysoké pokuty pre Slovenskú republiku. A áno, toto je jedna z ciest, ako dosiahnuť, ako podstatne zvýšiť tú úroveň recyklácie na Slovensku, zahrnúť tam aj to domáce kompostovanie. Robia to aj iné členské krajiny, tak prečo by sme to nemohli spraviť aj my. Len tu je problém, že akým spôsobom sa tieto údaje môžu do toho zahrnúť. Pretože vlastne o množstvách bioodpadu, ktoré si ľudia skompostujú vo vlastných záhradkách a vo vlastných kompostéroch domácich pri domoch a podobne, tak tieto množstvá sa nikam do štatistík nedostávajú a nie sú o nich údaje. Lebo to sa nezberá, to sa nezváža, neváži sa to na žiadnych váhach. Proste to vzniká a v súčasnosti sa to chápe ako predchádzanie vzniku odpadu, lebo ten odpad sa do systému vôbec nedostane. Takže tu pomôže len nejaký odhad, že ročne jeden človek zhruba vyprodukuje toľko a toľko odpadu a keď táto rodina napríklad má domáci kompostér, tak ročne zhruba toľko a toľko kilogramov…”

Ivo Novák: “Vzhľadom na počet členov zasa.”

Miloš Veverka: “…vzhľadom na počet členov v domácnosti možno predpokladať, že v tom domácom kompostéri skompostovali.”

Ivo Novák: “Čiže vlastne tá metodika by bola veľmi zložitá, predpokladám.”

Miloš Veverka: “Bola by taká zložitejšia. Ale zrejme teda ministerstvo k nej pristúpi a asi sa budú aj tieto množstvá brať do úvahy.”

Ivo Novák: “Čo by ešte mohlo napomôcť k tomu cieľu do roku 2020, aby sme mali 50 % recykláciu odpadu, okrem tých vecí, ktoré sme naznačili, ktoré interpretoval aj minister životného prostredia László Sólymos?”

Miloš Veverka: “Určite by pomohol množstevný alebo množstvový zber odpadu, množstvový zber komunálneho odpadu. To znamená… Alebo teda poplatok, koľko ľudia zaplatia za odpad, sa odvíja od toho, koľko, aké množstvo ho vyprodukujú. Bohužiaľ ako musím povedať teda, že ten triedený zber síce narastá, ale stále je veľa občanov medzi nami, ktorým je to úplne jedno, ktorí netriedia odpad, ktorí hádžu všetko do jednej nádoby, vyprodukujú množstvá odpadu veľké. A práve tento množstvový zber toto dokáže nejakým spôsobom eliminovať. Keď už človek má zaplatiť za každé kilo alebo za každý liter toho zmesového odpadu a pomerne nemalé peniaze, tak si rozmyslí, že čo s danou fľašou napríklad alebo nejakým sáčkom alebo papierom spraví a radšej bude hľadať teda tie cesty dať to do toho triedeného zberu. Ale tu potom môže ešte hroziť riziko nejakých nelegálnych spôsobov nakladania s odpadmi a tam je práve dôležitá tá dôsledná kontrola z pohľadu úradov a z pohľadu obcí, aby tí ľudia ten odpad nedávali kade-tade, keďže by zaň museli platiť, ale aby ho zneškodňovali legálnym spôsobom.”

Ivo Novák: "Pozrime sa ale aj na zálohovanie PET fliaš, ktoré sa stalo trošku takou konfliktnou témou v aktuálnych dňoch. Pretože Zväz obchodu Slovenskej republiky pred pár dňami, 8. augusta vydal vyhlásenie, že nesúhlasí so zálohovaním PET obalov, to znamená teda PET fliaš, o téme, o ktorej sme už vlastne hovorili tu na vlnách Rádia Lumen. Len pripomeňme, odkedy by to vlastne malo byť reálne zálohovanie PET fliaš? Ako sa to pripravuje, v akom stave je tá fáza prípravy?"

Miloš Veverka: “Tak zálohovanie, musím teda podotknúť, že PET fliaš a hliník a nápojových plechoviek, pretože toto sú 2 také najčastejšie obsadzované druhy odpadov bežne teda v krajine, ľudia teda tieto nápojové obaly nosia do prírody, vypijú a potom zahodia, už sa im ich nechce odniesť naspäť. A toto práve má eliminovať zálohovanie týchto obalov, PET fliaš a plechoviek. V súčasnosti už to prešlo, zákon o zavedení zálohovania už prešiel medzirezortným konaním, prešlo to pripomienkami zo strany Európskej únie. Zachytil som v médiách, že už to prešlo aj prvým čítaním v parlamente a na jeseň, to znamená asi niekedy v septembri by o tom mali rozhodovať možno že už definitívne poslanci Národnej rady. No a zákon by mal začať platiť od 01.01.2020 s tým, že je tam dvojročné obdobie na to, aby sa obchodníci a priemysel pripravili na celý ten systém a to reálne zálohovanie by malo byť od roku 2022.”

Ivo Novák: "No pozrime sa ale na to, čo hovorí prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky, pán Martin Katriak. "Zastavme prosím túto nehoráznosť a nezmysel“, tak citujem z vyhlásenia Zväzu obchodu Slovenskej republiky. A hovorí tam o roku 1993, keď sa vlastne stretli všetci, by som povedal partneri, ktorí participujú práve na potrebe nejakého zhodnocovania ďalšieho PET obalov a vtedy sa teda dohodli, že pôjde sa formou separovaného zberu a nie teda zálohovaného zberu v obchodoch. Pretože zvážili nejaké náročnosti tejto veci, náročnosť realizácie. A oni teda hovoria, že dnes sa približne 62 % PET obalov vráti akoby do toho procesu, keď ich vlastne ľudia dajú do separovaného zberu a potrebujeme vlastne do roku 2029 recyklovať 90 % PET obalov. Čiže vlastne chýba akoby len 28 %. A práve ten Zväz obchodu apeluje skôr na to, aby sa teraz nešlo do nejakého zberu, teda pardon, aby sa nešlo do zálohovania PET obalov, ale aby sa práveže pokračovalo v zdokonaľovaní tohto zberu do kontajnerov, žltých kontajnerov na to určených a aby sme tam za tých teda v podstate ešte 10 rokov, ktoré máme pred sebou, postupne dostali sa na ten údaj 90 % práve cez tie kontajnery a nie cez zálohovanie. Nebolo by to teda možné práve cez tie kontajnery, nevytvárať niečo nové, náročné, nákladné a ísť práve cez cestu tých kontajnerov?"

Miloš Veverka: "Ja musím najprv povedať teda, že som veľmi taký smutný z týchto tlačových správ Zväzu obchodu a konkrétne z vyhlásení pána Katriaka a pána Konštiaka, pretože celá tá ich tlačová správa, respektíve tá časť, čo sa venuje zálohovaniu, lebo tam boli ešte potom iné body, tak celá je zložená z rôznych nepravdivých výrokov, z rôznych klamstiev, poloprávd a zámerných zamlžaní dôležitých nejakých aspektov, ktoré práve to zálohovanie prináša. Bohužiaľ, triedený zber má určité svoje limity a niektoré veci nedokáže vyriešiť. Ako oni si to nejakým spôsobom naivne stále navrávajú, že ideme robiť osvetu, ideme zintenzívniť triedený zber. Ale realita je taká, že tých kontajnerov žltých môžete mať koľkokoľvek, ale ľudia tie nápojové obaly budú stále odhadzovať či už do životného prostredia okolo ciest, okolo rôznych chodníkov alebo aj dokonca v mestách, kde tie kontajnery sú voľne prístupné. Jednoducho to zálohovanie je jediný spôsob, ktorý ich naučí, aby to neskončilo voľne v prírode. A Zväz obchodu úmyselne dlhodobo ignoruje práve tento problém odhadzovania týchto obalov, ono sa tomu hovorí litering a oni stále len argumentujú s tým, že to nepomôže triedenému zberu a nepomôže to nejak zásadne zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu Slovenska, čo je pravda, lebo PET fľaše sú ľahké a hoci aj, keď ich všetky dokážeme alebo väčšinu z nich, tých 90 % dokážeme vyzbierať a zrecyklovať, tak až také nejaké veľké čísla Slovenská republika z toho nezíska v celkovom množstve komunálneho odpadu. Ale práve čo je dôležité a čo oni zaryto teda zamlčiavajú je to, že sa týmto odstráni to odhadzovanie týchto obalov do životného prostredia a to je práve ten zásadný zmysel zálohovania."

Ivo Novák: "No vy ste spomínali pána Pavla Konštiaka, to je 1. viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky. A on teda citujem, v tej správe uvádza, “nechápem rozhodnutie ministerstva životného prostredia zlikvidovať veľmi slušne rozbehnutý spôsob zberu PET obalov, ktorý sa ešte dá vylepšiť a zaviesť od samého začiatku niečo nové, ktorého dopady a nákladovosť budú zrejme neprimerane veľké.”. A tiež poukazuje na to, že zálohovanie funguje v 8 krajinách EÚ, pričom ako hlavný príklad v úvodzovkách úžasného zberu formou zálohovania je spomínané Litovsko. Treba však podľa neho spomenúť aj to, že 20 krajín EÚ nepovažuje spôsob zberu zálohovaním za vhodný a dobrý. Napríklad naši susedia, Rakúsko a Česká republika jednoznačne odmietajú zálohovanie. Takže ono v podstate nejde o nejaký univerzálny európsky trend. Prečo by sme my mali ísť práve týmto smerom?"

Miloš Veverka: “No to, že niektoré krajiny nezvažujú zálohovanie, neznamená, že by sme my ho napríklad zvažovať nemali. Pretože viaceré krajiny, ako už tu bolo spomenuté, zálohovanie týchto obalov majú. To, že ho nezvažuje Rakúsko, to je, by som povedal možno ich problém. Časom možno zistia, že tých 90 % je ťažké dosiahnuť. Ale na druhej strane skúste si zájsť do Rakúska a skúste sa pozrieť, že na akej úrovni alebo v akom stave je ich životné prostredie, koľko odpadov nájdete odhodených. Jednoducho Slováci sú takí a na nich platí zálohovanie. Takže u nás…”

Ivo Novák: “Čiže vy si myslíte, že to sa odvíja tak akoby aj od nejakej mentality alebo v mysliach ľudí?”

Miloš Veverka: "Určite áno. Pretože ja, keď som bol aj v Rakúsku, tak tam som veľmi ťažko našiel nejaké vrecia s odpadom alebo nejaké PET fľaše váľajúce sa v tráve niekde pri ceste alebo hliníkové plechovky, možno pokiaľ ich tam nehodili nejakí Slováci, ktorí išli okolo. Podobné je na tom Švajčiarsko. Úplne čistá krajina, kde veľmi ťažko nájdete nejaký odpad odhodený voľne v prírode. Ale jednoducho Slovensko je také. A práve to, čo ste povedali na začiatku, že Zväz obchodu tvrdí, že zálohovanie zničí triedený zber, tak to je práve jedno z tých klamstiev, ktoré oni verejne šíria. Nie je to vôbec pravda. Krajiny, ktoré majú zálohový systém, tak triedený zber úplne normálne pokračuje a dokonca aj samotné PET fľaše končia v tom triedenom zbere. Pretože nielen nápojové PET fľaše sú PET fľaše. Máme tu PET fľaše z drogérie, máme tu PET fľaše z rôznych iných výrobkov, máme tu množstvo plastov, ktoré stále bude treba dávať do toho žltého kontajnera. Takže to, že z nich vyberieme iba nápojové PET fľaše, neznamená, že teraz zanikne celý triedený zber. Tak isto musíme triediť papier, musíme triediť sklo, bioodpad. A to znamená, že naopak, tomu triedeného zberu sa uľaví, pretože tých PET fliaš bude v ňom podstatne menej a tá kapacita tých žltých kontajnerov môže slúžiť na iné plastové obaly. To je jedna vec. A druhá vec ešte veľmi dôležitá, ktorú by som tu chcel spomenúť, že práve zálohovanie odkryje a to už som tu myslím, že aj minule spomínal, ale to prízvukujem, že zálohovanie odkryje nejaké nezdravé krížové financovanie triedeného zberu, kedy sa pomocou PET fliaš financuje triedenie iných ťažko recyklovateľných alebo nerecyklovateľných plastov. Poviem napríklad taký príklad, že nejaká firma dáva na trh nejaký výrobok zabalený v dajme tomu v polypropylénovej fólií. V zmysle zákona musí zabezpečiť nejakých myslím, že 45 % alebo 48 % týchto odpadov musí zabezpečiť ich zber. Lenže ona musí zabezpečiť zber plastov v tejto miere. To znamená, keď uvoľní na trh, čo ja viem, tonu polypropylénu, ktorý je pomerne obtiažne recyklovateľný a napríklad nie sú na to zberateľské kapacity, takže tento materiál väčšinou končí v spaľovniach alebo na skládkach, tak tento záväzok, že musí splniť nejaké množstvo plastov, si splní pomocou PET fliaš. A toto práve je problém, ktorý je nespravodlivý a ktorý toto zálohovanie by malo istým spôsobom odkryť. Že on, keď bude chcieť zabezpečiť zhodnotenie, tak musí pouvažovať, či by nezvolil nejaký lepší recyklovateľný materiál, ktorý by dával na trh, alebo musí zaplatiť viacej peňazí, aby mu to nejaká zberová spoločnosť vyzbierala a zhodnotila a podobne. Takže toto je jeden dôležitý aspekt. A ešte by som chcel povedať, že na to, čo ste povedali, že prečo napríklad Česká republika je odporca zálohovania, tak túto situáciu celkom aj poznám a je to práve tým, že česká organizácia zodpovednosti výrobcov, ako u nás ich máme zhruba asi okolo 10, tak tam majú jednu takú veľmi silnú a vplyvnú, tak ona samozrejme, aj naše OZV, aj ich OZV je proti zálohovaniu a tá má celkom dobre zase napojenie na ministerstvo životného prostredia. Takže toto je ten hlavný dôvod, prečo ministerstvo životného prostredia v Čechách nezvažuje zatiaľ zálohovanie."

Ivo Novák: "Pán Konštiak ešte zo Zväzu obchodu Slovenskej republiky proti systému zálohovania argumentuje tým, že pre zavedenie tohto systému bude potrebné zriadiť centrálne zúčtovacie centrum, nakúpiť a inštalovať príslušné technológie, prevádzkovať ich servis, takisto bude potrebné vykonať v mnohých prípadoch ťažko vykonateľné úpravy priestorov v obchodoch, zaviesť fungujúcu logistiku zberu vyzbieraných PET fliaš, tak isto bude potrebné vyhovieť požiadavkám veterinárov a hygienikov, bude potrebné prijať nových pracovníkov a to nielen v obchodoch, ale v celom systéme a to všetko pre to, aby sme namiesto zlepšovania fungujúceho systému separovaného zberu išli od nuly. Koniec citácie. Nie je to všetko veľmi zložité? Nie je fakt jednoduchšie ísť práve tým smerom, aby teda sa išlo len separovaným zberom? Nebude toto naozaj veľmi finančne, aj ľudským potenciálom vyčerpávajúce?"

Miloš Veverka: "Určite nie. Ako my nemusíme vymýšľať teplú vodu, ale môžeme sa pozrieť, ako to funguje v iných krajinách, ktoré už tento systém majú. Je to v podstate doplnkový systém triedeného zberu. Takže nič sa neruší, nič sa nelikviduje. V podstate už teraz máme v obchodoch automaty na vratné fľaše. Takže tam sa len zmení, rozšíri ich funkcia. Určite budú nutné stavebné úpravy, musí sa vytvoriť zúčtovacie centrum, to áno. Celý tento systém sa musí jednoducho vybudovať. A práve na to má priemysel tie 2 alebo 2,5 roka, aby sa to celé vymyslelo, vybudovalo, aby to mohlo potom začať fungovať zhruba od toho 01.07.2022. Ja sa trošku čudujem týmto názorom Zväzu obchodu, pretože v zahraničí častokrát obchodníci sú za zavedenie zálohovania. Pretože práve, keď ľudia idú vrátiť tie prázdne nápojové obaly do obchodu, tak väčšinou, možno, ja neviem, v 95 % si v tom obchode aj niečo kúpia, že nielen vrátia nádoby, dostanú nejaký papierik, bloček a odídu, ale ten bloček potom si môžu uplatniť, ako sa im odpočíta pri ďalšom nákupe. Ja z vlastnej skúsenosti tiež chodím radšej do obchodu, ktorý má dobrý zálohový automat, kde môžem vrátiť zálohové fľaše od piva a ktorý mi stále ten automat nevypisuje, že nemôže prečítať čiarový kód a podobne. Takže radšej idem tam a potom si ďalej nakúpim, ako by som išiel do iného obchodu. Takže práve zálohovanie môže prilákať zákazníkov do obchodov."

Ivo Novák: “Tú tému už v podstate opustíme, pretože čas nám rýchlo beží. Čo sa týka menšieho vytvárania odpadov alebo teda znižovanie objemu odpadov, tak ešte je tu zaujímavá vec z envirorezortu. Ten v spolupráci s rezortmi pôdohospodárstva a zdravotníctva plánuje sa venovať a označovaniu dátumu spotreby potravín. Odstrániť by sa malo označenie minimálna trvanlivosť a zaviesť iba jednotné spotrebujete do. Potraviny totiž po dátume minimálnej trvanlivosti môžu byť pri dobrom skladovaní stále vhodné na konzumáciu. Označovanie minimálna trvanlivosť podľa ministerstva zvyšuje produkciu potravinového odpadu a vo väčšine európskych krajín je preto zrušené, vysvetľuje minister životného prostredia László Sólymos.”

László Sólymos, minister životného prostredia SR (Most-Híd): “Himalájska soľ. V tých Himalájach 1 000 rokov tam je soľ a tam bude. A my to dáme do sáčku a napíšeme na ten sáčok, že dokedy by sme to mali použiť. Ako tá soľ bude taká istá v tom sáčku, ja neviem kedy, ale proste my tam to napíšeme. Ja si myslím, že to je akože v určitých prípadoch pri určitých produktoch akože zbytočnosť.”

Ivo Novák: “Myslíte si, pán Veverka, že by pomohlo naozaj toto, ak by možno tak psychologicky ľudia videli nie minimálnu trvanlivosť na výrobku, ale spotrebujte do? Pripomínam, že to spotrebujte do je dlhšie časovo ako minimálna trvanlivosť výrobku.”

Miloš Veverka: “Áno, ja sa len čudujem, že prečo toto sa nezrealizovalo už dávno. Ja viem, že sa o tom už hovorí minimálne nejaké 2 roky. A ono je to tak, že minimálna trvanlivosť, je to nejaká lehota, v rámci ktorej ten daný výrobok nezmení žiadnu zo svojich nejakých vlastností, aj senzorických alebo podobne. Pričom tá lehota spotrebujte do, tak tá je dlhšia a tá hovorí o tom, že kedy je ten výrobok bezpečné konzumovať. To znamená, že on môže trošku zmeniť možno nejakú farbu alebo konzistenciu, ale ešte stále je nejak bezpečný. A preto je zbytočné alebo je to mrhaním ho vyhadzovať. Takže určite je to pravda, že tento krok by znížil množstvo potravinového odpadu.”

Ivo Novák: “Máme tu už nejaké otázky od poslucháčov. Spravíme si krátku prestávku a po nej sa teda budeme venovať praktickým radám, ako vytvárať čo najmenej odpadu. Už po pesničke sa vám venujeme. Dovtedy stále môžete písať esemesky, SMS otázky alebo podnety na čísla 0911 913 933 alebo 0908 677 665. Ako vytvárať menej odpadov, plus vaše otázky - to je náš program na zvyšok dnešnej relácie Občan, v ktorej je naším hosťom Miloš Veverka z Občianskeho združenia CEPTA - centra pre trvalo udržateľné alternatívy. Prišla nám aj takáto otázka alebo skôr aj reakcia od Kataríny z Trenčína. Myslím si, že cesta je vytvárať čo najmenej odpadu. My sa snažíme nosiť si sáčky do obchodného domu, misky do mäsiarstva, minerálky nekupujeme. Načo, veď voda je čistá. Mlieko niekedy v skle, kedysi boli všetky nápoje v skle. Čo sa dá, nakupujeme bezobalovo. Plienky sme používali látkové, máme kompost pri bytovke, robíme si napríklad vlastné mydlá. Čo sa týka zálohovania fliaš, je to napríklad v Nemecku. Ale ako sa dá dobre vyčistiť plastová fľaša? Nemyslím si, že toto je cesta, ale mentalitu ľudí ťažko zmeníme. Stále budú kupovať minerálky v plaste, používať veľa sáčkov v obchode. Každý kus zeleniny zvlášť, najmä starí ľudia. Som rada, že o tom hovoríte aj na Rádiu Lumen, ktoré počúva aj veľa starších ľudí na dôchodku. Keď vidím, koľko sáčkov používajú v obchode, je mi z toho smutno. Cesta je nosiť si vlastné obaly a čo sa dá, nakupovať bezobalovvo. Napríklad na trhu, v čapovanej drogérii, v špeciálnych obchodoch a tak ďalej. Takto píše naša poslucháčka. Čo hovoríte na tie odporúčania?”

Miloš Veverka: “Musím povedať, že pani poslucháčka je veľmi vzorná alebo takým vzorným príkladom. Keby všetci to takto robili, tak máme tých odpadov podstatne, podstatne menej na Slovensku. Ja podobne, ja si tiež v takomto duchu nosím si vlastné sáčky do obchodov a musím povedať, že nakupovať povedzme čiastočne bezobalovo sa dá aj v úplne normálnych obchodoch a hypermarketoch a supermarketoch. Lebo všetko, čo je nebalené, tak si môžeme na to priniesť vlastný sáčok. Na ovocie, na zeleninu, na pečivo a podobne. Ja sa čudujem, že ako spomína poslucháčka, starí ľudia toto nerobia, lebo oni boli naučení, že toto bolo úplne normálne. Ja si to z detstva pamätám, že bolo normálne ísť s vlastnou taškou a s vlastným sáčkom do obchodu na pečivo. Takže u mňa tento zvyk pretrval. Ale bohužiaľ, mnohí ľudia sú pohodlní a jednoducho v tom obchode to majú zadarmo, tak si to zoberú a neriešia takéto veci, že z toho vznikne niekedy nejaký odpad.”

Ivo Novák: “A tá otázka v tom e-maile, ako sa dá dobre vyčistiť plastová fľaša? Nie je to teda problém potom v tom zbere PET fliaš?”

Miloš Veverka: “No tu by som chcel upresniť, že aby teda toto nebolo nejaké zavádzanie, že to zálohovanie PET fliaš neznamená, že tie PET fľaše budú umyté a opätovne naplnené, ale to znamená, že tie PET fľaše budú zlisované, budú zošrotované a budú vypraté v rámci už toho procesu recyklácie, ten vločky PET budú vypraté. A z tých vločiek budú vyrobené nové PET fľaše. Takže môžeme povedať, že keby sme to tak trošku nadnesene povedali, že tu nejde o opätovné použitie tých fliaš samotných, ale o opätovné použitie toho materiálu, toho plastu, teda jeho materiálové využitie, zrecyklovanie znova na PET fľaše. Pretože ten PET materiál, ktorý sa vyzbiera tým zálohovaním, je kvalitný, relatívne čistý. Je iba od tých nápojov, čo sa dá veľmi ľahko ako v tom procese recyklácie odstrániť, umyť. A z tohto recyklátu sa dajú znova vyrábať PET fľaše.”

Ivo Novák: “Pozdravujem a prajem pekný požehnaný deň, píše Alžbeta. Na sídlisku máme aj kôš na odkladanie šatstva. Býva často preplnený. Chcela by som sa spýtať, ako sa po odvoze nakladá s tým šatstvom?”

Miloš Veverka: “Textílie práve alebo šatstvo je práve jedna z oblastí, ktorú ešte nemáme dobre vyriešenú na Slovensku a my na to poukazujeme na ministerstve pri každej možnej príležitosti, keď sme tam v rámci nejakého pripomienkového konania. Jednoducho, keď si zoberieme nejaký ten iný prúd odpadu, napríklad plasty, papier, elektroodpad, tak tam výrobcovia financujú ten systém zberu recyklácie, majú to povinnosť zo zákona. Ale keď si zoberieme textil, tak tam to takto nie je. To znamená, nemá kto zaplatiť ten systém zberu. A tí, čo ho na Slovensku zbierajú, tak vlastne prežívajú len vďaka tomu, že ľudia do toho textilu hodia ešte využiteľné a funkčné kusy oblečenia, ktoré sa dajú ďalej predať do second handov alebo do nejakých iných krajín. A toto celé financuje ten triedený zber. Čo teda nie je v poriadku, pretože to je málo, nestačí. A tieto organizácie, ktoré to zberajú, tak nie sú ochotné zberať textil v nejakých menších obciach, pretože tam už tí ľudia do toho textilu hádžu málo tých funkčných a využiteľných vecí. Na druhej strane, vo veľkých mestách, tak tam tí ľudia sa skôr zbavujú, že napríklad niečo sa nepáči, vyjde z módy, ale je to ďalej nositeľné, tak to odhodí do textilu a oni to ďalej vedia využiť. Takže toto je taký jeden z problémov. No a čo sa s tým potom ďalej robí? Tak dotrieďuje sa to, podľa mojich údajov v Maďarsku, najbližšie taká nejaká veľká triedička textilu, kde sa to triedi na rôzne frakcie, letnú, zimnú a rôzne iné. Tam je viacero kategórií tých frakcií toho textilu a potom to ide do rôznych krajín, skôr teda krajín 3. sveta a niečo sa možno ešte vracia teda do butikov a teda do second handov na ďalší predaj.”

Ivo Novák: “Ďalší podnet od poslucháča v esemeske. Odpad PET fľaše vôbec prestať vyrábať, zamerať sa na čapovanie tekutého tovaru. Zálohovanie PET fliaš, tam je otázka, ako dať dohromady 6 fliaš prázdnych. Tak sú tam také 2 výrazné otázky v tejto esemeske. Prvá teda možno skôr to také odporúčanie. Je cestou úplne zrušiť výrobu PET fliaš alebo je vôbec toto reálne v dnešnej dobe, keď ľudia sú zvyknutí na minerálne vody v plastových fľašiach, ktoré majú menšiu váhu pochopiteľne a zrazu by ste im mali nejakým zákazom alebo niečím zmeniť tie spotrebiteľské návyky a vykupovali sklenené?”

Miloš Veverka: “Stále zabúdame aj na tie hliníkové plechovky. Takže hovoríme aj o PET fľašiach, aj o nápojových plechovkách. Ako bohužiaľ, v súčasnosti to vidím menej reálne zrušiť tieto PET fľaše, ako zaviesť ich zálohovanie. Možnože o nejakých 10 - 15 rokov dospejeme do bodu, kedy už tie PET fľaše nebudú potrebné a ľudia budú radšej kupovať obaly v skle alebo teda sklenené obaly a nápoje v skle. Ale keď sa dneska idete pozrieť do obchodov, tak hoci ten obchod ponúka aj vratné fľaše v skle, môžete si kúpiť aj minerálku v skle, ale drvivá väčšina ľudí, bohužiaľ, kupuje tie PET fľaše, hoci im doma tečie normálna čistá pitná voda z vodovodu, hoci si môžu kúpiť tu minerálku aj v skle, tak radšej si vyberú tú PET fľašu.”

Ivo Novák: “A tá druhá otázka. Nebude práve problém v tom zálohovaní to, že predsa tie PET fľaše, pokiaľ sú povedzme jedenapollitrové, dvojlitrové, majú istý objem a teraz ľudia to povedzme rýchlo doma vypijú, obzvlášť, ak ide o nejakú väčšiu rodinu a poviete im teraz, čo majú ísť, ja neviem, s 10 fľašami do obchodu, ktoré majú svoj objem v tej nákupnej taške. Bude sa im chcieť, budú mať ľudia vôľu toto robiť?”

Miloš Veverka: “No to je práve motivácia, aby toto robili, tak je tá záloha. Oni tie fľaše z toho obchodu odniesli, takže vlastne ten istý objem, akurát že budú tie fľaše podstatne ľahšie, pretože už budú prázdne, ale objemovo budú rovnaké, do toho obchodu zase prinesú. Takže urobia v podstate to isté.”

Ivo Novák: “No na záver relácie, zostáva nám ešte 5 minút, dajme predsa len také možno základné odporúčania. Ako odpadu vyrábať čo najmenej? Niečo sme už mali v tej e-mailovej reakcii od poslucháčky. Čo tam možno ešte nezaznelo a čo by mali poslucháči počuť ako také dobré odporúčanie od vás?”

Miloš Veverka: “Tak v prvom rade treba menej nakupovať, nakupovať skutočne len veci, ktoré potrebujeme a nie, ktoré sú v akcii alebo v zľave a ktoré potom prídeme domov a nevieme, čo s nimi. Treba si vybrať veci, ktoré sú nebalené alebo menej balené a na tie vlastne nebalené si doniesť vlastné sáčky, vlastné obaly, chodiť s vlastnou taškou do obchodu. Dneska už sú pomerne alebo stávajú sa bežnými a hlavne vo väčších mestách obchody, ktoré sú bezobalové. To znamená, prídete tam s vlastnými dózami, s vlastnými pohármi alebo sáčkami a do nich si nakúpite daný tovar. To je ďalšia vec, keby sa dajú ušetriť hlavne aj také zle recyklovateľné, ťažko recyklovateľné obaly. A samozrejme potom dôsledne triediť ten odpad, ktorý nám už vznikne. Tým sa dá veľmi výrazne znížiť množstvo toho zmesového komunálneho odpadu. Kompostovať bioodpad, ak sa dá. Veľa ľudí má domy, záhradky a môže si postaviť to kompostovisko a v ňom si vyrábať kompost a dávať doňho tie odpady. Lebo bioodpad je zásadná zložka komunálneho odpadu. No a potom, ja neviem, preferovať reštaurácie, ktoré používajú umývateľné riady a nie jednorazové plastové riady. Potom, ja neviem, používať nabíjateľné baktérie, nie kupovať jednorázové stále. A tých možností, keď sa nad tým človek zamyslí, je podstatne ako pomerne dosť.”

Ivo Novák: “Máme ešte zopár minút a predsa ešte nejaké otázky. V prípade, že plastové fľaše budú zálohované, ako sa zabezpečí, že nám to špekulanti nebudú voziť zo zahraničia? Za socíku sa sklenené fľaše vozili do Maďarska, plné žigulíky a to kvôli rozdielu ceny. Takže nestane sa to, že napríklad, ja neviem, z tej Českej republiky nám tu budú voziť nejaké fľaše, PET fľaše, keďže tam teda to zálohovanie PET fliaš sa nechystá.”

Miloš Veverka: “Určite sa to nestane, pretože každá fľaša má svoj jedinečný čiarový kód. A už v súčasnej dobe, keď dáte vratnú fľašu sklenenú do automatu, tak on si prečíta aj kód a podľa toho vám ju buď vráti, že nie je zálohovaná alebo vám ju zoberie a dá vám zálohu. A takýto podobný princíp bude aj pri tých plastových fľašiach. To znamená, automat si načíta čiarový kód a pokiaľ to bude nejaká PET fľaša zo zahraničia, za ktorú nebola zaplatená záloha, tak vám ju nevezme.”

Ivo Novák: “Aj keď to bude napríklad fľaša výrobcu, ktorý vyrába teda fľaše povedzme alebo vyrába minerálku napríklad v Českej republike, predáva sa tam, predáva sa u nás, bude to vedieť rozoznať, že táto je z Českej republiky?”

Miloš Veverka: “Áno, áno.”

Ivo Novák: “Ešte jedna otázka tu je od poslucháča alebo poslucháčsky. Bol som svedkom, ako smetiari vysypali označený plastový odpad do auta, ktoré bolo určené na komunálny odpad. Ako zabezpečiť poctivý zber? Alebo inak, ja ešte doplním tú sms-ku, na koľko sa môže človek spoľahnúť, že naozaj v jeho meste, v jeho obci to, čo je v plastovej nádobe, v nádobe na plastový odpad, skončí na triedenom zbere a nie niekde v jednej kope?”

Miloš Veverka: “Toto by sa bežne nemalo stávať a ja teda verím, že sa to ani nedeje. Možnože toto bol práve prípad, kedy ten plastový odpad bol tak znečistený, že tá posádka toho zberového vozidla usúdila, že nemôže ju vysypať do bežných plastov, ale do zmesového komunálneho odpadu. Bohužiaľ, toto sa stáva aj u nás v Štiavnici, keď niektorí ľudia jednoducho ignorujú triedený zber a hodia do žltého kontajnera zmesový odpad napríklad a potom je to celé také znečistené, že to musí ísť na skládku. Takže ja by som to videl skôr takto.”

Ivo Novák: “Našim dnešným hosťom bol Miloš Veverka z Občianskeho združenia CEPTA - centra pre trvalo udržateľné alternatívy so sídlom vo Zvolene. Ďakujem vám, že ste merali cestu k nám do Rádia Lumen.”

Miloš Veverka: “Ďakujem, bolo mi potešením podeliť sa o svoje skúsenosti s poslucháčmi.”

Ivo Novák: “Pekný deň vám zo štúdia praje tiež Ivo Novák. Dopočutia.”

Zdroj: [13.08.2019; Rádio Lumen; Občan; 11:00; Ivo Novák / Ivo Novák]