Obchody v nedeľu: kto je za zákaz a čo z toho má a kto je proti a čo z toho má
Hoci koaliční politici niekedy tvrdia, že diskusia o definitívnom zatvorení obchodov v nedeľu medzi nimi neprebieha, opozícia už o pár dní prinúti koaličných poslancov ukázať svoj názor. Na júnovej schôdzi bude totiž opozícia pretláčať dva svoje návrhy na zrušenie nedeľného predaja.
Hoci koaliční politici niekedy tvrdia, že diskusia
o definitívnom zatvorení obchodov v nedeľu medzi nimi neprebieha,
opozícia už o pár dní prinúti koaličných poslancov ukázať svoj názor. Na
júnovej schôdzi bude totiž opozícia pretláčať dva svoje návrhy na zrušenie
nedeľného predaja.
Preto sme dali na jedno miesto všetky argumenty pre
zavretie obchodov v nedeľu, aj pre zachovanie slobody predaja
a návštevy obchodov, zosumarizovali sme, kto a prečo asi sa stavia na
jednu alebo druhú stranu a aké možné kompromisy sú napokon na stole.
Kto sa najviac zapája do debaty a čo hovorí:
Zväz obchodu
je za zákaz nedeľného predaja okrem zopár nedieľ v okolí Vianoc, Veľkej
noci a po prázdninách. V debate ho počuť najviac, je to organizácia
s 90 členmi (vrátane stredných odborných škôl), z veľkých
maloobchodných hráčov je v zväze COOP Jednota, CBA, Fresh a Delia,
členom je aj veľkoobchod s potravinami
Labaš.
Šéf zväzu slovenských
obchodníkov Martin Katriak
vraví, že nedeľa nie je rozhodujúcim dňom, na ktorom by obchody padali, pokiaľ
by boli zatvorené. Katriak
je tiež šéfom Coop Jednoty, ktorá niektoré svoje predajne v nedeľu zatvorila
už pred koronakrízou.
Sedem členov Slovenskej aliancie moderného obchodu
(SAMO) nemá na zákaz nedeľného predaja jednotný názor. Ide predovšetkým
o zahraničné reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Metro, Tesco, DM Drogerie
Mark, jedine Terno má slovenských vlastníkov.
Jednoznačne proti zákazu sú obchodníci
s nepotravinárskym tovarom (oblečením, elektronikou a ďalším
spotrebným tovarom). Tí počas koronakrízy narýchlo vytvorili Iniciatívu
slovenských maloobchodníkov, spojila ich snaha čo najskôr otvoriť obchodné centrá.
Teraz spolu bojujú proti zákazu nedeľného predaja. Iniciatíva má viac ako 150
členov, je v nej napríklad NAY (firma je aj v Zväze obchodu), Martinus, Fann-Parfumérie, LPP, Regal Burger
a ďalší.
Často sa do debaty o nedeli zapájajú aj pekári,
ktorí by sa možnosti piecť na nedeľu ráno radi zriekli. Šéfka ich zväzu Tatiana
Lopúchová vraví, že výroba počas víkendov je pre ich členov najmä pre
momentálne príplatky za prácu vysoko nerentabilná. Zákaz nedeľného predaja
i preto vyhovuje. Pekári sa dlhodobo sťažujú na vyššie víkendové príplatky
za prácu, časť malých pekární výrobu počas víkendu už zastavila, časť pekární
obmedzila čerstvý sortiment.
Hlas proti zákazu prezentuje aj občianska iniciatíva
Nechajme to otvorené, ktorá argumentuje napríklad šancou študentov si
v nedeľu privyrobiť. Ide o iniciatívu dvoch kreatívcov, ktorých
petíciu proti zákazu nedeľného predaja podpísalo doteraz asi 11 000 ľudí.
Proti zákazu sa postavila aj platforma Ako dlho vydržíme,
ktorá zastupuje prenajímateľov obchodných priestorov vo veľkých nákupných
centrách, ale aj viac ako 100 maloobchodných firiem.
Za zatvorené obchody v nedeľu je Aliancia za
nedeľu, ktorá má blízko ku kotlebovcom.
Konfederácia odborových zväzov je za úplný zákaz
predaja v nedeľu aj po skončení pandémie. Vraví, že ide o služby,
ktoré ak v nedeľu nebudú, neohrozí to život alebo zdravie občanov.
Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu je skôr za obmedzenie
nedeľného predaja napríklad tak, že pár nedieľ v roku by zostalo
otvorených (podobne ako to žiada Zväz obchodu).
Voľnú nedeľu podporuje aj Konferencia biskupov
Slovenska.
Z ekonómov počuť najmä analytikov inštitútu INESS,
ktorí tradične obhajujú slobodu výberu. Martin Vlachynský z inštitútu v štúdii
ukázal argumenty v prospech nedeľného predaja.
Dva návrhy sú už v parlamente
Nejednotná koalícia: Nielen medzi obchodníkmi, ani vo
vládnej koalícii nie je na zákaz nedeľného predaja jednotný názor. Zatiaľ čo
OĽaNO aj Sme rodina by to privítali, SaS je jednoznačne proti. Veronika
Remišová zo Za ľudí je skôr za riešenie, že zamestnanec dostane na výber, či
chce v nedeľu pracovať alebo nie. Toto riešenie podporila ako možný
kompromis aj SaS.
Premiér Igor Matovič minulý týždeň povedal, že zatiaľ
v koalícii debata o tom nie je a naďalej platí to, že obchody sú
v nedeľu zavreté iba počas koronakrízy. Povedal však zároveň, že sa bude
snažiť Richarda Sulíka presvedčiť, aby sa to zaviedlo natrvalo. „Nateraz to nie
je otázka, ale snaha určite bude,“ povedal Matovič.
Zákaz nedeľného predaja s výnimkou benzínových
púmp či pohotovostných lekární má na Slovensku podporu väčšiny ľudí
z prakticky všetkých sociodemografických skupín. Vyplýva to
z prieskumu, ktorý medzi 14. a 21. májom pre Denník N uskutočnila
agentúra Focus.
V stredu začína v parlamente schôdza, na
ktorej budú poslanci hlasovať aj o návrhoch Smeru (predložili ho Ján
Podmanický, ktorý už z poslaneckého klubu Smeru vystúpil a Marián
Kéry) a ĽSNS o zákaze maloobchodného predaja v nedeľu (výnimkou
je predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách
a podobne).
Podľa Matoviča novela zákona z dielne opozície
parlamentom neprejde.
Argumenty proti zákazu predaja v nedeľu
1. Je kríza, prečo sa to rieši teraz?
Najprv dva citáty:
„V aktuálnej ťažkej ekonomickej situácii má význam
zachovanie každého jedného pracovného miesta,” vraví poslanec Marián Viskupič
(SaS).
„My na jednej strane nedovolíme ľuďom si nakúpiť
v čase, keď nie sú v práci, na druhej strane nedovolíme podnikateľom
zarobiť a vlastne mať tržby a vykryť straty, ktoré v súčasnosti
majú,” hovorí Tibor Gregor z Klubu 500.
Minimálne časť obchodníkov má určite pre koronakrízu
nižšie tržby. Medzi nimi sa hovorí, že kríza zmenila pomer obchodníkov, ktorí
sú za zavreté obchody v nedeľu, teraz je ich menej.
Združenie SAMO poskytlo štatistiky, podľa ktorých
obchodníci s potravinami a drogistickým tovarom zaznamenali od marca
do polovice apríla 2020 nárast tržieb o 11 % (podľa údajov spoločnosti
Nielsen), v apríli došlo k obratu a tržby im medzimesačne mierne
klesli (o 1,3 %).
Obchodníci tiež tvrdia, že majú počas tejto krízy
vyššie personálne náklady, lebo vyplácajú rizikové príplatky (predavač je
v prvej línii), aj vyššie hygienické náklady (na SBS-ky, dezinfekcie).
Kombináciou opatrení – štvorcové metre a seniorské hodiny prišli o 8
a pol dňa mesačne.
Makroekonomicky by to bolo škodlivé, ale nie
dramaticky: Nedeľný zákaz predaja by ovplyvnil aj celkovú výkonnosť slovenskej
ekonomiky, aj keď nie zásadne. Podľa výpočtov ministerstva financií by
zatvorenie maloobchodných prevádzok v nedeľu znížilo HDP Slovenska
o 0,15 % (asi 135 miliónov eur) a maloobchodné tržby by klesli
o 1,9 % ročne. Ministerstvo to uviedlo v stanovisku k obom
opozičným návrhom.
Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý to
rátal, celkový vplyv zákazu zmierňuje fakt, že časť nákupov sa presunie
v čase a do iných prevádzok. Zároveň platí, že nákupy v nedeľu
sú oproti iným dňom nižšie a predstavujú asi 55 % toho, čo v priemere
za jeden deň za pondelok až sobotu. Ukazujú to údaje z eKasy z februára
a zo začiatku marca 2020. „Predpokladáme, že na nedele tak pripadá asi 8,4
% celkových tržieb v roku,“ uviedol IFP.
Medzinárodná skúsenosť podľa vládnych ekonómov ukazuje,
že substitúcia v čase zavisí od logistickej dostupnosti prevádzky. Pri hypermarketoch
a supermarketoch dosahoval presun nákupov na iný deň 72 %. Zároveň sa
ľudia pokúsia nakúpiť v iných prevádzkach s podobným tovarom (stánky,
pumpy a podobne), ktorých sa zákaz netýka, čo môže ešte znížiť výpadok
o 20 %. Za týchto predpokladov výpadok maloobchodných tržieb dosiahne
spomínaných asi 1,9 %.
Podľa IFP strácať budú všeobecne spotrebitelia
a zamestnanci. Získajú naopak firmy, keďže zavreté bude mať aj konkurencia
a väčšina spotreby sa len presunie v čase.
2. Niektoré obchody a niektorých výrobcov to
poškodí vážne
Šéf Zväzu obchodu Katriak vraví, že nedeľa je pre nich najslabším dňom
v týždni. Maloobchodný obrat v predajniach potravín v nedeľu je
približne 2 až 4 % z týždňového obratu a pri priemyselnom tovare 10
až 12 %.
Šéf SAMO Martin Krajčovič však upozorňuje, že
ekonomický dopad nie je na každého obchodníka rovnaký. Pre niektorých predajcov
je nedeľa aj tretí alebo štvrtý najsilnejší deň v týždni. Nedele tvoria
často až pätinu celkového obratu nákupných centier či predajcov nábytku.
“Z pohľadu tržieb naše prevádzky generujú v nedeľu
v priemere až do 20 % z celkového týždňového obratu spoločnosti.
Znamená to, že po sobote je to pre nás druhý najdôležitejší deň v týždni,”
vraví Patrik Čanecký z odevnej siete LPP.
“Zákazníci k nám chodia v nedeľu aj preto, že
nákup technického vybavenia je často niekoľkohodinový proces výberu
a poradenstva a cez týždeň po práci na to nemajú čas. Náš sortiment
sa nedá porovnávať s predajom rožkov,” vraví šéf NAY Peter Zálešák. Firma
patrí medzi tie, ktoré najaktívnejšie vystupujú proti zákazu nedeľného predaja.
Všeobecne, problém by mali tí obchodníci, ktorí sa viac
spoliehajú na impulzívne nákupy. Išlo by najmä o obchody s odevmi,
elektronikou, nábytkom, ktorí sú sčasti viazaní na impulzívne nákupy počas
víkendov, kedy sa ľudia zhromažďujú v obchodných centrách.
Šéf SAMO Martin Krajčovič pripomína, že tržby aj
zákaznícke správanie sa niekde dá rozložiť aj do iných dní a niekde je
viazané vyslovene na víkend. Tržby obchodníkov v obchodných centrách sú
vyslovene viazané na víkendový predaj.
Aj analytička Poštovej banky Jana Glasová predpokladá,
že ľudia nákupy predovšetkým potravín a tovarov každodennej spotreby
presunú na iné dni. „Určitý a pravdepodobne len krátkodobý pokles tržieb
ale môžu zaznamenať iné obchody, napríklad s oblečením, obuvou, športovými
potrebami, hračkami a podobne. Za takýmito nákupmi totiž často vyrážame
cez víkend,“ vraví Glasová.
3. Ľudia prídu zbytočne o prácu
Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS) považuje za zásadný
argument proti zákazu nedeľného predaja stratu pracovných miest. „Nie
hocijakých, ale práve tých pracovných miest, ktoré sú často málo dostupné pre
niektoré skupiny ľudí a v niektorých regiónoch,“ hovorí.
Radovan Ďurana z inštitútu INESS pripomína, že to
zasiahne najmä prácu mladých, podľa Eurostatu každý štvrtý mladý človek do 34
rokov robil práve počas víkendu.
Podľa Iniciatívy slovenských maloobchodníkov môže prísť
o prácu 40-tisíc ľudí, čo by zvýšilo nezamestnanosť o približne 1,5
percentuálneho bodu. Vychádzali z toho, že maloobchod zamestnáva zhruba
300-tisíc ľudí (ďalší ľudia sú naňho pracovne naviazaní) a keby odpadol
jeden deň v týždni, približne jedna sedmina zamestnancov bude nadbytočná.
Patrik Čanecký, konateľ odevnej siete LPP Slovakia,
ktorá zastrešuje niekoľko módnych značiek a je tiež v tejto
iniciatíve, predpokladá, že počty zamestnancov by museli znížiť zhruba
o desať percent.
„Rozhodnutie nechať prevádzky zatvorené v nedeľu
ovplyvní potrebu počtu zamestnancov v prevádzkach a ich počet sa bude
znižovať,“ povedala PR manažérka Eurovey Oľga Hammer pre Hospodárske noviny.
Podobne reagovali aj Kika, prevádzkovateľ žilinského, piešťanského
a košického Auparku, Jysk aj Pepco.
V nedeľu však pracuje aj veľa brigádnikov. “V
priemere máme v nedeľu 50 % zamestnancov na trvalý pracovný pomer
a 50 % na dohodu, brigádnikov. Samozrejme, v tomto prípade to závisí
aj od konkrétnej prevádzky a lokality,” vraví Čanecký z LPP.
Expert strany PS na otázky zamestnanosti Michal Páleník
vraví, že máme dáta o zamestnanosti v nedeľu vo veľkých podnikoch,
kde práca v nedeľu postupne klesá (najmä pre vyššie náklady na príplatky)
a celkové agregátne dáta. No netušíme presne, ako sa robí v nedeľu
v malých podnikoch.
4. A platy môžu byť nižšie
Príplatok za prácu v nedeľu je 100 % minimálnej
hodinovej mzdy, čiže na hodinu je to najmenej 3 eurá na hodinu. V sobotu
je tento príplatok v polovičnej výške.
Koľko sú reálne príplatky za nedeľu: Inštitút INESS
vypočítal podľa údajov firmy Trexima, že priemerný príplatok za prácu
v nedeľu dosahuje v maloobchode v kategórii nešpecializované
predajne 29 eur mesačne (v roku 2019), pričom priemerne zamestnanec odpracuje
v nedeľu 11 hodín mesačne.
V kategórii maloobchod s potravinami, nápojmi
a tabakom v špecializovaných predajniach je to 37 eur za 23 nedeľných
hodín mesačne. „Zamestnanci za výmenu jednej až dvoch voľných nedelí za iný
voľný deň v týždni získajú dodatočných 30 až 40 eur ku mzde,“ vraví Martin
Vlachynský z INESS.
Šéf Zväzu obchodu Katriak vraví, že predavačka so mzdou na úrovni 600 až
700 eur si za nedeľu vďaka príplatku privyrobí 15 až 18 eur. „Nepodceňujeme ani
1 cent, ale toto sú peniaze, ktoré nemôžu byť argumentom niektorých autorít, že
oni si chcú zarobiť,“ konštatoval.
5. Tržby v nedeľu nebudú, no náklady úplne zostanú
„V prípade nedeľného zákazu by sa nám znížil počet dní
predaja až o 69 dní. Netreba zabúdať, že aj počas týchto dní platíme
náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov,“ upozornil Patrik
Čanecký z LPP.
Prevádzky podľa INESS neovplyvnia tretinu až polovicu
nákladov v nedeľu, čiže náklady im zostanú, no tržby nebudú mať žiadne.
„Je veľký rozdiel v tom, či hovoríme
o obchodnej sieti malých potravín, kde je ten pokles tržieb z nedele
zanedbateľný, alebo či hovoríme o veľkoplošných predajcoch, ktorým to
spôsobí značné prepady,“ vysvetlil analytik obchodu Ľubomír Drahovský.
6. Ľudia minú peniaze inde
Pravdepodobne by si polepšili kaviarne alebo
reštaurácie. Odhady na to nie sú.
Zatvorené nedele počas koronakrízy ukazujú, že ľudia
viac nakupujú potraviny na čerpacích staniciach.
“Vidíme, že o základné potraviny majú zákazníci
záujem, a to najmä v časoch, keď sú bežné obchody zavreté.
V priebehu karanténnych mesiacov vzrástli predaje všetkých položiek, akými
sú mliečne aj mäsové výrobky, pečivo, alko a nealko nápoje či cigarety,“
hovorí Petr Šindler zo Shell Slovakia.
„Počas nedieľ zaznamenávame najmä zvýšený záujem
v kategóriách alkoholických a nealkoholických nápojov, tabaku, gastra
a zmrzliny. Zvýšenie sa pohybuje rádovo v desiatkach percent
v závislosti od tovaru,“ povedal hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Teoreticky by zatvorené obchody v nedeľu mohli
podporiť aj cezhraničné nákupy, ale nie je k dispozícii dobrý odhad, či by
bol tento vplyv dôležitý alebo zanedbateľný.
7. Väčšina pracujúcich v nedeľu aj tak nerobí
v maloobchode
Zamestnanci maloobchodu tvoria podľa inštitútu INESS
iba 13 percent ľudí (niečo vyše 47-tisíc ľudí), ktorí pracujú v nedeľu.
Neznamená to, že pracujú každú nedeľu v mesiaci. Takže väčšina ľudí
v nedeľu pracuje inde ako v maloobchode.
Podiel ľudí pracujúcich v nedeľu podľa dát
Eurostatu na Slovensku tak či tak klesá. Dlhé roky sa držal okolo pätiny, po
roku 2015 začal klesať a v roku 2019 dosiahol 16,3 %. V rámci EÚ
patríme medzi krajiny s vyšším podielom (priemer EÚ bol 14,2 %). Vyšší podiel
pracujúcich v nedeľu ako naša krajina malo vlani Grécko, Fínsko, Malta,
Veľká Británia, Španielsko, Írsko a najvyšší podiel malo Holandsko (20,7
%).
8. Sme v slobodnej krajine, načo toľko zákazov
„Podľa mňa zákaz nedeľného predaja nie je dobre zdôvodnený,
mne pripadá ako útok na symboly trhovej ekonomiky, konkrétne na obchody. Ak by
to tak nebolo, návrh na zákaz práce v nedeľu by sa netýkal len obchodov,“
vraví europoslanec Jurzyca (SaS).
Argumenty za nedeľný zákaz predaja
1. Zamestnanci obchodov by mohli byť s rodinami
“V obchode pracuje zhruba 380 000 ľudí, z toho je
80 – 85 % žien a hlavne starostlivosť o ženy, ale nielen o nich,
ale aj ich rodiny nás vedie k tomu, aby sme vytvorili prostriedky
a nástroje pre to, aby mohli byť jeden deň v týždni nedeľu doma,”
povedal šéf COOP Katriak.
Zamestnanci maloobchodu sú síce len menšou skupinou
ľudí pracujúcich v nedeľu (tvoria 13 percent), protiargument je, že na
rozdiel od niektorých iných profesií nie je nevyhnutné, aby bol obchod
v nedeľu otvorený.
Argument, že rodiny by v nedeľu mohli tráviť čas
spoločne, používajú aj dva opozičné návrhy o zákaze nedeľného predaja.
2. Príplatky by mohli byť v sobotu rovnako ako
v nedeľu
Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) povedal, že
ak by mali byť problém vysoké nedeľné príplatky, ktoré by zrazu neboli, presunú
sa na sobotu.
Aj Vladimír Sirotka z asociácie malých
a stredných podnikov si myslí, že to, čo sa ušetrí, by mohlo prispieť
„k určitému zvýšeniu“ v tých ostatných dňoch.
Ekonómovia INESS však vravia, že maloobchod je vysoko
konkurenčný segment s nízkymi maržami, a preto by bolo naivné
predpokladať, že zamestnávatelia dobrovoľne pristúpia k zvyšovaniu mzdy za
ostatné dni v týždni.
3. Obmedzenia fungujú aj v iných krajinách
Podľa inštitútu INESS obmedzenie prevádzkových hodín
obchodov v súčasnosti v rôznej miere platí v 13 štátoch EÚ,
z toho v 7 štátoch platí všeobecný zákaz v nedeľu. Dva štáty
(Rakúsko, Španielsko) majú okrem národných obmedzení aj regionálne.
V niektorých krajinách neexistuje žiadne
obmedzenie nedeľného predaja. Väčšinou sú to postkomunistické štáty, ale aj
Švédsko a Fínsko.
Belgicko nemá predaj v nedeľu explicitne zakázaný,
ale obchodníci majú povinnosť zavrieť obchod jeden deň v týždni.
„Maďarsko v roku 2015 zatvorilo obchody
a hneď ich aj otvorilo. Trend v Európe je smerom k otvorených
obchodom,” povedal ekonóm a europoslanec Jurzyca. Poľsko, naopak, zákaz
sprísňovalo.
4. Ľudia si na voľnú nedeľu zvyknú
Obchody sú pre koronavírus v nedeľu zatvorené už
viac ako dva mesiace, ľudia si na to začínajú zvykať. Vedia si nakúpiť
v sobotu aj pondelok. „Ak to bude trvať viac ako dva mesiace, tak
spotrebiteľ si na rytmus zvykne,“ povedal Ľubomír Drahovský, maloobchodný
analytik, pre Hospodárske noviny.
Aké sú možné riešenia, prípadne kompromisy
Zamestnanci si uplatnia výhradu vo svedomí
Nedeľný predaj by bol povolený, ale každý zamestnanec
obchodu by sa mohol pri nástupe do práce vyjadriť, či chce alebo nechce
pracovať v nedeľu. Zákonník práce by sa upravil. Bez toho by bolo riziko,
že taký uchádzač o prácu by mohol byť v nevýhode, väčšie.
Riešenie takejto voľby zamestnanca preferujú najmä
obchodníci z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, ktorá zastupuje
obchodníkov s iným ako potravinárskym tovarom. “Robili sme si pred pár
dňami interný prieskum a 60 % z našich 900 zamestnancov chce
dobrovoľne v nedeľu pracovať, takže vieme vyskladať nedeľné zmeny na
dobrovoľnej báze a z brigádnikov,” vraví Peter Zálešák z NAY.
Za také riešenie je aj poslankyňa SaS Anna Zemanová:
„Zamestnanec by pri uzatváraní zmluvy mohol dať výhradu, že nechce
v nedeľu pracovať a zamestnávateľ by ho nemal právo donútiť ísť
v nedeľu do práce.“
Rizikom je, že ak by si výhradu vo svedomí uplatnilo
veľa zamestnancov a museli by byť nahradení dohodármi, úväzky časti
zamestnancov by sa krátili.
Nič sa nezmení, kto nechce, neotvorí
Podľa Sulíkovej poradkyne Jany Kiššovej nedeľný predaj
obmedziť netreba, mal by zostať súčasný stav a trh vyrieši, ktoré predajne
budú v nedeľu zatvorené a ktoré nie. Tak to bolo aj pri nonstop
predajniach.
Podľa Drahovského by sa však v praxi mohlo stať,
že zatvorené obchody by prišli o zákazníkov, ktorí by prešli
k otvorenej konkurencii. Nakoniec by obchody zostali v nedeľu aj tak
otvorené. Takže otvorili by aj tí, ktorí by inak nechceli.
Podpredseda Smeru Richard Raši si na rozdiel od kolegov
zo svojej strany myslí, že by to malo zostať tak ako teraz: „Naučili sme sa žiť
aj so zatvorenými obchodmi, lebo to priniesla koronakríza. Ale možnože tá
nedeľa by mohla ostať na báze dobrovoľnosti, aby aj daný podnikateľ si
zhodnotil, či otvorenie obchodu v nedeľu preňho význam má alebo nie,
a aby možno aj vzal do úvahy svojich zamestnancov.“
Otváracie hodiny v nedeľu sa môžu skrátiť
S možnosťou, že by obchody boli v nedeľu
otvorené do 12.00 hodiny, nesúhlasia určite pekári. Vravia, že by to bolo pre
nich „absolútne nevýhodné“.
Tatiana Lopúchová, šéfka Slovenského zväzu pekárov,
cukrárov a cestovinárov, to vysvetľuje takto: Pekári odpracujú
v priemere 15 percent pracovného času počas sobôt, 17 percent počas nedieľ
a počas bežných dní (bez príplatkov) v priemere 19 percent. Počas
víkendu sú preto náklady na prácu zvýšené o príplatky tak vysoké, že ich
v mnohých prípadoch tržby za predaj pekárenských výrobkov nedokážu pokryť.
Pekárom by nepomohli ani nedele otvorené iba doobeda.
Pekári musia ísť do práce aj napriek malým objednávkam a tržbám
a fixné náklady zostávajú v plnej výške.
Niektoré nedele v roku zostanú otvorené,
v iných sa predaj zakáže
Dva opozičné návrhy hovoria o úplnom zákaze
nedeľného predaja v obchodoch. No tak to nechce ani Zväz obchodu. Šéf
zväzu Katriak vraví, že
sú za nemecký model, podľa ktorého sú predajne zatvorené asi 35 nedieľ
v roku a otvorené asi 17 nedieľ v roku (pred Vianocami, pred
prázdninami, po prázdninách, pred Veľkou nocou, atď.). Práve preto zdôrazňujú,
že chcú byť pri tvorbe zákona.
Podľa odborníka na zamestnanosť Páleníka je tu však
jeden paradox. Úrady práce stále z evidencie vyraďujú ľudí, keď odmietnu
podpísať pracovnú zmluvu, že súhlasia s prácou v nedeľu. „Štát sa na
jednej strane tvári, že práca v nedeľu nie je dobrá, s čím súhlasím,
na druhej strane mali by sme mať ako štát slušnú definíciu, čo je to dobrá
práca,” vraví Páleník.
Zatvorené budú len niektoré typy obchodov
Taká možnosť by vyriešila problém, že niektoré obchody
sú orientované na nedeľný alebo víkendový predaj, kým iným nevyhovuje.
O takej možnosti sa však zatiaľ hovorí málo, pretože by to zrejme narobilo
problém pri úprave zákona. “Skôr sa obávam nejasnosti legislatívy. Veď len ako
dlho dolaďovali zopár štátnych sviatkov, čo je to maloobchod, čo môže a čo
nie byť zatvorené. A to je 5 dní do roka,” vraví expert PS na zamestnanosť
Michal Páleník.
V roku 2017 bola prijatá legislatíva, ktorá
prikázala obchodom zavrieť počas štátnych sviatkov a dní pracovného
pokoja.
Zdroj: [02.06.2020; dennikn.sk; Ekonomika; 18:32; Mariana Onuferová]
Foto N – Tomáš Benedikovič