Po nemeckom Lidli smeruje na Slovensko druhý veľký diskontný predajca potravín. O otváraní prvých predajní tu uvažuje najväčšia poľská sieť supermarketov Biedronka.

Nový hráč môže výrazne zostriť konkurenciu. V Poľsku má osemnásobne vyššie tržby ako najväčšie slovenské predajné siete.

Po nemeckom Lidli smeruje na Slovensko druhý veľký diskontný predajca potravín. O otváraní prvých predajní tu uvažuje najväčšia poľská sieť supermarketov Biedronka.

Nový hráč môže výrazne zostriť konkurenciu. V Poľsku má osemnásobne vyššie tržby ako najväčšie slovenské predajné siete.

Od Biedronky sa dá očakávať, že o zákazníkov zabojuje nižšími cenami aj ponukou nových výrobkov z Poľska. Slovenskí obchodníci sa obávajú straty trhových podielov. 

Či Poliaci vstúpia na Slovensko s pôvodným názvom Biedronka, alebo sa rozhodnú pre slovenský preklad Lienka, zatiaľ nie je známe.

Nič nezrýchľuje na Slovensku infláciu viac ako rast cien potravín, a preto veľa politikov volá po ich regulácii. Väčší efekt však môže priniesť rozširovanie konkurencie medzi predajcami. O to viac môže Slovákov tešiť fakt, že o vstupe na tunajší trh nahlas uvažuje najväčšia poľská sieť supermarketov Biedronka.

O týchto úvahách informujú poľské servery Puls Biznesu a Business Insider a aj taliansky server špecializovaný na potravinárstvo Italianfood news.

„Slovensko je krajina susediaca s Poľskom a má podobnú nákupnú kultúru. Veľa Slovákov prekračuje hranice a prichádza do Poľska za nákupmi do Biedronky, preto zvažujeme naše investície práve v tejto krajine,“ uviedol pre Italianfood news generálny riaditeľ Biedronky Jeronimo Martins Luis Araujo s tým, že investičný proces je už na Slovensku spustený a prvé kroky sú podniknuté.

„Uvažujeme o rozvoji nášho obchodného modelu v inej krajine, ktorou by mohlo byť Slovensko. Ako pri každom biznis projekte jeho spusteniu predchádza fáza podrobného prieskumu trhu a analýzy, v ktorej sa momentálne nachádzame. O finálnych rozhodnutiach budeme informovať v budúcnosti,“ reagoval na podrobnejšie otázky aj pre Denník E riaditeľ pre komunikáciu a trvalo udržateľný rozvoj Biedronky Arkadiusz Mierzwa.

Príchod Poliakov môže vyvolať na slovenskom trhu zásadné pohyby. Medzi existujúcimi hráčmi i v cenách na pultoch. U severných susedov je to totiž s 3 300 predajňami a 70-tisíc zamestnancami najväčší predajca potravín a zároveň aj najväčší diskontný predajca. Práve tí tradične stavajú hlavne na nízkych cenách.

Ceny potravín na Slovensku postupne stlačil dole aj Lidl – zatiaľ jediný veľký tuzemský diskont.

Biedronka ovládaná portugalskou firmou Jeronimo Martins je na slovenské pomery poriadne veľká firma. Doma v Poľsku jej tržby presahujú 12 miliárd eur. Na Slovensku aj najväčšie siete Lidlu, Tesca a Jednoty ročne utŕžia len po zhruba jeden a pol miliarde eur.

Slovenskí obchodníci sú preto v strehu. Obávajú sa, že im bude nový konkurent uberať z trhových podielov. No zároveň pripúšťajú, že spotrebitelia sa z ich cenového súboja môžu iba tešiť, lebo im to zlacní nákupy.

Príchod Biedronky môže slovenský biznis s potravinami ovplyvniť pozitívnejšie ako nedávny poľský pokus z rovnakej brandže. Sieť predajní Kačka ovládaná poľskou investičnou skupinou Enterprise Investors po počiatočných veľkých plánoch skončila pred štyrmi rokmi v konkurze s veľkými dlhmi voči dodávateľom potravín a svojim 1 800 zamestnancom nezaplatila ani posledné mzdy.

Obchodníci stratia, ľudia získajú

Zostrenie konkurenčného boja o zákazníka očakávajú po prípadnom vstupe Biedronky na Slovensko hneď viacerí domáci obchodníci.

To, že Biedronka bude v prípade potvrdenia príchodu silnou konkurenciou, očakáva aj generálny riaditeľ prevažne západoslovenskej siete predajní Terno a Kraj Stanislav Čajka. „Poliaci prinesú na Slovensko ich iné a pre Slovákov nové sortimenty a určite by to malo dosah aj na ceny. Určite sa budú snažiť osloviť zákazníkov nízkymi cenami,“ pridáva sa Čajka.

Šéf sietí obchodov Terno a Kraj Stanislav Čajka, ktorý v minulosti viedol aj slovenský biznis reťazca Lidl. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zostrený tlak na zlacnenie potravín po príchode Biedronky očakáva aj predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič, ktorý zastupuje nielen siete Terno a Kraj, ale aj tunajšie Tesco, Lidl, Kaufland, Billu a Metro. „Každá nová konkurencia medzi predajcami je len v prospech spotrebiteľa. Príchod Biedronky nám môže ukázať, že nie regulácie politikov, ale konkurencia znižuje ceny potravín,“ hovorí Krajčovič. Ako veľmi Poliaci pohnú domácimi cenami, ukáže podľa neho až skutočná šírka ich expanzie.

Čo všetko ešte zostáva otvorené

Vyjadrenia vedenia Biedronky naznačujú, že ich expanzia môže byť hneď od začiatku širšia.

Materský Jeronimo Martins pre Italianfood news uviedol, že tento rok vyčleňuje na nové investície až jednu miliardu eur, z čoho má putovať na poľský trh Biedronky iba 45 percent. Navyše táto miliardová suma nezahŕňa možné nákupy iných spoločností. Na to má materská firma vyčlenený iný balík peňazí.

Vyše pol miliardy eur, ktorú má portugalská firma pripravenú pre iné ako poľské trhy, nemusí smerovať len na Slovensko. Jeronimo Martins má sieť predajní potravín aj v domovskom Portugalsku, kde má navyše aj reštaurácie a kaviarne. A Biedronku teraz nechce rozšíriť iba na Slovensku, no pozerá sa aj po Rumunsku.

Jasné zatiaľ nie je ani to, či Biedronka na Slovensko príde pod svojím poľským názvom alebo pod jeho slovenským prekladom Lienka. Firma si k tomu ešte len robí analýzy, pripúšťa však, že by mohla svoje slovenské obchody pomenovať aj ako Lienka. „Môže sa stať aj to, že sa Biedronka v iných krajinách rozhodne vystupovať pod samostatnými názvami – ekvivalentom poľskej Biedronky by mohla byť na Slovensku Lienka,“ uvádza na svojom webe firma.

Zatiaľ nie je jasné ani to, kedy firma otvorí prvú slovenskú predajňu.

Slovenských potravinárov zasa iste veľmi zaujíma aj to, či Biedronka bude chcieť na Slovensku predávať hlavne poľské potraviny alebo sa tu zameria aj na rozšírenie spolupráce s domácimi výrobcami.

V každom prípade je sieť doma v Poľsku veľkým lokálpatriotom. Na svojom webe uvádza, že má až tisíc poľských subdodávateľov a od nich odoberá až vyše 90 percent predávaných produktov. Pre porovnanie, Slovensko si z vlastnej výroby potravín kryje iba 40 percent ich spotreby.

No aj keby Biedronka nakupovala potraviny od slovenských firiem, zrejme ich budú pre ňu vyrábať pod jej lacnejšími vlastnými značkami. Privátne značky v predajoch diskontérov totiž vždy dominujú a inak to nie je ani pri Biedronke.

Otázne je ešte aj to, či Biedronka bude na Slovensku otvárať iba nové obchody alebo sa bude snažiť aj o akvizície existujúcich sietí. Z domovského poľského trhu má skúsenosti aj s takýmto rastom. V roku 2008 kúpila 120 predajní tamojšej siete nemeckého reťazca Plus.

Prečo sa Biedronka pozerá práve po Slovensku

Hlavne Slováci zo severného Slovenska už dnes veľmi dobre poznajú Biedronku z nákupov za severnými hranicami.

Pre Poliakov je to prvá expanzia mimo poľských hraníc, a tak chcú ísť do relatívne bezpečnej susednej krajiny. Hovoria aj o posune do vzdialenejšieho Rumunska, ktoré je lákavé tým, že trh supermarketov tam ešte nie je taký nasýtený ako v strednej Európe.

Za novým zahraničným rastom Biedronky je podľa Pulsu Biznesu aj to, že terajšia zvýšená inflácia síce nafukuje tržby firmy, no marže jej idú dole. Preto chce zisky aj z nových trhov.

Viac o Biedronke

Zakladateľom Biedronky bol pôvodne jeden z najmajetnejších poľských podnikateľov Mariusz Switalski. Prvý obchod reťazca otvoril v roku 1995 v Poznani. Už o dva roky nato však kúpil Biedronku portugalský Jeronimo Martins. Bolo to v čase, keď sieť mala iba 200 predajní, no postupne mohutne rástla na terajších 3 300 prevádzok.

Pôvodne sa sieť zameriavala na zákazníkov s nižšími príjmami, no teraz je jedným z najpopulárnejších poľských reťazcov.

Biedronka má dominantné postavenie na poľskom maloobchodnom trhu s potravinami už viac ako desať rokov a jej hlavným konkurentom je Lidl. Je to zároveň druhá najväčšia poľská firma.

V poslednom období jej poľský protimonopolný úrad vyrubil aj vysoké pokuty. Koncom roka 2020 dostal reťazec pokutu presahujúcu až 160 miliónov eur za to, že svojim dodávateľom oznamoval, že ich tovar predá v zľave, až po tom, ako s nimi spísal zmluvu a tovar bol dodaný a zaplatený. Podľa protimonopolného úradu je takáto prax v rozpore so zákonom a zvyčajnými postupmi, lebo to vedie k prílišnému tlaku na dodávateľské ceny.

Išlo o najvyššiu sankciu za zneužitie dominantného postavenia na poľskom trhu.

Na jar 2021 Biedronka dostala ďalšiu pokutu viac ako 13 miliónov eur za to, že označovala ovocie a zeleninu z dovozu za vypestovanú v Poľsku. Tamojšia vláda totiž povzbudzovala ľudí, aby nakupovali tovar od poľských producentov a podporili tak ekonomiku v koronakríze.

Poľská záľuba v predajniach so zvieracími názvami. Penta so Žabkou zarobila. Kačka patrila k najväčším slovenským krachom

Biedronka je už tretia zdrobnenina zvierat, s ktorou sa stretáva slovenský biznis v súvislosti s poľskými predajňami potravín.

Okrem Biedronky – po slovensky Lienky – veľký úspech v predaji potravín zaznamenala aj iná poľská sieť Žabka, ktorú v minulosti vlastnila aj investičná skupina Penta. Žabka patrí dodnes k jej vôbec najziskovejším obchodom.

V roku 2007 totiž slovenskí finančníci kupovali sieť menších predajní Žabka iba za necelých 150 miliónov eur, no už o štyri roky ju predali za násobne vyššiu sumu. V kuloároch sa hovorilo až o 400 miliónoch eur.

Sieť pritom Penta rozšírila z 1 800 na 2 500 prevádzok a rozšírila ju aj do Česka.

V roku 2011 Penta predala českú Žabku britskému Tescu a poľskú Żabku zasa private equity fondu Mid Europa Partners. Dohromady vtedy sieť mala už osemtisíc zamestnancov.

V posledných rokoch Tesco Žabku z Česka rozšírilo aj na Slovensku. Hlavne na západe krajiny je ich už vyše dvadsať.

Poľská predajňa Žabky. Foto – Flickr/Babij

Naopak, veľmi neslávne skončili na Slovensku predajne siete Kačka jedného z najväčších poľských private equity fondov Enterprise Investors.

Ten Kačkou rebrandoval sieť potravín CBA Slovakia, ktorú pôvodne založil lučenecký podnikateľ Marián Šufliarsky, no po jeho smrti sa dediči videli skôr v biznise s realitami, a tak sieť predali. V čase transakcie poľskí finančníci prevzali od rodiny Šufliarskych až 300 predajní, no postupne ich počet redukovali – pre straty, do ktorých sa sieť dostala už pod krídlami lučeneckej rodiny. Poliaci si verili, že práve oni reťazce ozdravia, no napokon to aj s veľkými dlhmi vzdali. Iba dodávateľom potravín v Kačke vraj zamrzli pohľadávky až za zhruba 25 miliónov eur. A mzdy pre zamestnancov siete zasa musel sanovať zo sociálnych fondov štát.

Bývalé potraviny Kačka už skrachovali. Foto – Potraviny Kačka

Poliaci pritom do CBA prichádzali s patričným sebavedomím. Krátko predtým sa im totiž podarilo za výhodných podmienok predať maloobchodné siete Dino v Poľsku a Profi v Rumunsku. „Obe investície boli veľmi úspešné z hľadiska návratnosti, hrubý výnos pri týchto exitoch bol spolu 890 miliónov eur,“ chválil sa svojho času partner Enterprise Investors Michał Rusiecki.

Z konkurzu aspoň časť predajní Kačky prevzala Jednota a Terno.

Zdroj: [11.04.2023; dennikn.sk; Ekonomika; 18:32; Ivan Haluza]