COOP Jednota má silné privátne značky. Aké produkty z vášho portfólia si vy kupujete najčastejšie?

Ide najmä o bežné produkty ako maslo, mlieko či olej. Okrem toho veľmi často a rád nakupujem aj naše lokálne slovenské ovocie a zeleninu pod značkou COOP Jednota Zelovoc.

Čo sa týka privátnych značiek, často ide práve o výrobky, ktoré môžeme zaradiť medzi základné potraviny. Na tie bude od budúceho roka platiť päťpercentná DPH. Ako vnímate tento krok vlády?

V určitom zmysle pozitívne, pretože ide o snahu, ako pomôcť nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva. V protiklade s týmto rozhodnutím je však rast nákladov v poľnohospodárstve, ale aj v potravinárskom priemysle. Predovšetkým rast minimálnych miezd, ide o hlavný ukazovateľ.

Svoje navyše urobí aj transakčná daň. Neviem, či všade a na ako dlho sa podarí udržať cenové relácie na nižšej úrovni. Nižšia daň bude určite zakomponovaná do cenových prepočtov, iná možnosť nie je, konkrétny efekt však nemusí byť z dlhodobého pohľadu päťpercentný. Keď sme rokovali s našimi obchodnými partnermi, či už s pekármi alebo hydinármi, hovorili o negatívnom dosahu týchto ukazovateľov.

V každom prípade, čo sa týka DPH, pre segment maloobchodu ide len o prietokovú daň. Nechceme na daných tovaroch zarábať viac. Sme pripravení ísť do zníženia prirážok pri základných potravinách, aby sme cenové relácie nezvyšovali.

Keď sme pri vašich obchodných partneroch, aké máte vzťahy s dodávateľmi?

S našimi dodávateľmi máme dlhoročné korektné obchodné vzťahy, preto predávame známu a stálu kvalitu. Spolupracujeme s viac ako 1 300 lokálnymi slovenskými dodávateľmi. S poľnohospodármi aj potravinármi máme pravidelne rokujeme a vždy sa korektne dohodneme. Či už ide o konkrétnych partnerov alebo ich združenia.

Regionálne spotrebné družstvá majú vybudované pevné vzťahy s lokálnymi výrobcami a dodávateľmi. Širokou ponukou slovenských potravín podporujeme nielen rozvoj slovenských farmárov a lokálnych firiem, ale aj udržateľnejší spôsob nakupovania. Záleží nám na tom, aby potraviny necestovali za zákazníkmi z veľkej diaľky, pretože kvalitné produkty vznikajú priamo v jednotlivých regiónoch Slovenska.

COOP Jednota funguje prostredníctvom 25 regionálnych spotrebných družstiev. Čo hovoríte na hospodárske výsledky systému za uplynulý rok?

Považujeme ich za dobré. Priemerná ziskovosť systému sa stabilizovala na úrovni 1,5 percenta. To, samozrejme, nie je veľa, no my sme nákladovo veľmi náročný systém. Prevádzkujeme totiž takmer dve tisícky predajní a máme viac ako 14-tisíc zamestnancov. Výkonovo sme na tom podobne ako traja naši najväčší konkurenti, no oni svoju činnosť realizujú s päť- až sedemtisíc ľuďmi a majú 90 až 180 prevádzok. Máme podstatne vyššie náklady na mzdy aj samotné prevádzky. Ide o dve hlavné položky, ktoré zásadne ovplyvňujú našu ziskovosť.

Aká je z vášho pohľadu aktuálna situácia v segmente maloobchodu?

Domáce maloobchodné siete majú napriek silnejúcemu tlaku konkurencie stále významnú pozíciu na slovenskom trhu. Stálou výzvou je pre nás nepochybne konkurencia. Musíme s ňou držať krok. Určite sa nechceme a ani nepúšťame do cenových vojen, to nie je cesta. V kvalite poskytovaných služieb a v dostupnosti predajní sme však rozhodne vo výhode. Kľúčové je pre nás, že predávame suverénne najviac slovenských výrobkov, tam sme na úrovni 70 percent. Ide o reálny predaj cez registračné pokladnice.

Ďalšou výzvou bude zvládnutie ozdravných opatrení, najmä v súvislosti s transakčnou daňou, pretože sa budú dotýkať veľkého množstva operácií. Máme 25 samostatných regionálnych spotrebných družstiev a deväť logistických centier, medzi ktorými prebieha množstvo transakcií. Počet transakcií na linke dodávateľ – logistické centrá – predajňa bude pre náš systéme nepomerne vyšší v porovnaní s konkurenciou.

Segment obchodu dlhodobo vníma taktiež nedostatok pracovných síl, predovšetkým na vidieku. Často sa nám stáva, že v nejakej lokalite máme záujem prevádzkovať obchod, no ani v spolupráci s obecným úradom sa nám nedarí nájsť náhradu napríklad za vedúcu, ktorá odchádza do dôchodku.

Prečo ľudia nemajú až taký veľký záujem o prácu v maloobchode?

Trh práce v zmysle ponuky a dopytu je v tomto sektore veľmi nevyrovnaný. Ak sa na to pozrieme v rámci širšieho záberu, podobné problémy má napríklad aj automobilový priemysel alebo IT sektor. Štát by mal aj v tejto oblasti zohrať významnú úlohu a určitou formou usmerňovať počty študentov a žiakov v jednotlivých odvetviach tak, ako potrebuje trh práce.

S čím ďalej počítate, čo sa týka ďalšieho vývoja v najbližšej dobe?

Očakávame silnejší tlak na ceny aj v kontexte ekonomickej situácie obyvateľstva, najmä čo sa týka základných potravín. Nároky zákazníkov stúpajú, spotrebiteľ sa formuje. Okrem sortimentovej skladby a úrovne cien je pre zákazníkov veľmi dôležitá kvalita poskytovaných služieb.

20 rokov po príchode prvého diskontného reťazca na Slovensko čaká maloobchod konkurencia v podobe ďalšieho. Ako segment zasiahne Biedronka?

Kto je Ján Bilinský?

Ján Bilinský je generálnym riaditeľom spoločnosti COOP Jednota Slovensko od roku 2017. Predtým desať rokov pracoval na pozícii vrchného riaditeľa sekcie obchodu. Jeho profesionálna kariéra je úzko spätá s manažmentom, obchodom, logistikou a spotrebnými družstvami. Študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, študijný odbor ekonomika vnútorného obchodu. Je členom Predstavenstva COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že jej príchod bude pre zákazníka výhodný, pretože sa očakáva, že ceny potravín budú nižšie. Nie je to však také jednoznačné. Príchod poľského reťazca nie je dobrou správou pre rozvoj slovenskej ekonomiky, poľnohospodárstva ani potravinárstva. Poľská sieť je známa tým, že väčšina produktov, ktoré predáva, pochádza z Poľska. Oslabí sa preto nielen pozícia slovenských maloobchodných reťazcov, ale aj potravinárov a poľnohospodárov.

Zdravá konkurencia je prínosom pre trh a pre zákazníka. No ak bude napríklad zahraničný reťazec ponúkať zahraničné maslo za jedno euro a my budeme mať slovenské maslo za dve eurá, kladiem si otázku: Bude zákazník kupovať slovenské maslo? Bude akceptovať takýto cenový rozdiel? Toto je reálna hrozba. A v tomto kontexte je veľmi dôležitá podpora slovenskej produkcie zo strany štátu, a to v celej vertikále tých, ktorí vyrábajú a distribuujú slovenské produkty.

Pre náš družstevný systém je kľúčové naše poslanie, a tým je dostupnosť predajní pre každého, ponuka slovenskej produkcie, kvalita a bezpečnosť potravín, ktorým veríme, blízkosť k zákazníkovi, sociálny aspekt našich predajní, podpora lokálnych výrobcov, a tým aj podpora ekonomiky v regióne a v neposlednom rade udržateľnosť.

Prednedávnom ste otvorili prvú automatizovanú predajňu v obci Šalgočka. Ako sa jej darí?

Rozbehla sa veľmi dobre, je o ňu záujem. Zákazníci si nový spôsob nakupovania osvojili, radi ho využívajú a vnímajú bezobslužnýpredaj ako formu moderného nakupovania. Pravidelné nákupy v bezobslužnom režime realizujú najmä mladé rodiny, mamičky s deťmi. Predajňu navštevujú nielen obyvatelia obce Šalgočka, ale tiež zákazníci z okolitých obcí. Ide o pilotný projekt, maličkú predajňu, chystáme ďalšie väčšie mestské predajne.

Viete uviesť aj nejaké konkrétne čísla, čo sa týka prevádzky v Šalgočke?

Najviac návštev v automatizovanom režime sme zaregistrovali počas víkendov a štátnych sviatkov. Počas víkendov, od soboty obeda, keď je predajňa prepnutá do automatizovaného režimu, do pondelka rána predajňu navštívi priemerne približne 50 až 60 zákazníkov. Zákazníci využívajú bezobslužný režim najmä v čase od 14. do 20. hodiny.

Z pohľadu skladby nákupného košíka možno konštatovať, že zákazníci v rámci bezobslužného režimu realizujú bežné nákupy. V letnom období boli na prvých priečkach nealko nápoje, pivo, nanuky, pečivo, avšak značnú časť nákupov tvoria pravidelne tovary dennej potreby, na varenie, pre domácnosť a podobne. V predajni sa v období od otvorenia do konca septembra zrealizovalo v samoobslužnom režime takmer dvetisíc nákupov.

Kde a kedy budú ďalšie takéto predajne?

Do konca tohto roka plánujeme otvoriť ešte osem takýchto predajní. Najbližšie pôjde o mestskú prevádzku v Nitrianskom kraji. Ďalšie budú v rôznych regiónoch Slovenska. Je prirodzené, že si chceme takýto typ predajne otestovať vo viacerých lokalitách a na viacerých formátoch, či už hovoríme o vidieckom alebo mestskom prostredí. Pri výbere lokality prehodnocujeme viacero aspektov a taktiež zohľadňujeme komunitný rozmer.

Ako sa darí vašej vlajkovej predajni v Tehelku (nákupnom centre pri futbalovom štadióne v Bratislave, pozn. red.)? Pred časom ste hovorili o nižšej návštevnosti, ktorá mala súvisieť s nedostatočným marketingom zo strany prevádzkovateľa obchodného centra.

Čakali sme trochu viac, no situácia sa postupne zlepšuje, počet zákazníkov rastie a rovnako aj priemerná hodnota nákupu. Na druhej strane je však potrebné povedať, že stále pretrvávajú rezervy, čo sa týka marketingu obchodného centra. Priestory ešte stále nie sú úplne obsadené, no keď sa tento faktor odstráni, myslím, že to prispeje k ďalšiemu nárastu nakupujúcich aj tržieb.

V Bratislave máte aktuálne tri obchody – v už spomínanom obchodnom centre Tehelko, potom ešte na Dulovom námestí a na Mierovej ulici. Plánujete otvárať ďalšie predajne v hlavnom meste?

Určite áno, rokujeme o ďalších prevádzkach v Bratislave. O bližších detailoch zatiaľ nebudeme hovoriť.

Aké sú ešte vaše plány, čo sa týka ďalšej expanzie?

Pripravujeme si evidenciu zastupiteľnosti siete v jednotlivých regiónoch. Existuje ešte veľa bielych miest, kde nepôsobíme. To je jedna z vecí, ktorú momentálne prehodnocujeme. Druhou oblasťou sú takzvané sivé miesta, kde máme menšie formáty a v danom regióne je zrejmý potenciál pre väčšie predajne. Každý rok investujeme nemalé prostriedky do modernizácie a rekonštrukcie prevádzkových jednotiek, kde ide často o zmenu formátu, jednoducho povedané z menšej predajne na väčšiu. Napríklad z tradičných potravín na Supermarket alebo zo Supermarketu na Tempo Supermarket, čo je náš najväčší formát. V októbri otvoríme 100. predajňu Tempo Supermarket v poradí. Tempo Supermarket je moderný formát, ktorý rozvíjame ďalej, prostredníctvom ktorého vieme uspokojiť aj náročného zákazníka.