Ročne pripadne na jedného Európana zhruba 11 kilogramov textilného odpadu. Za 365 dní sa tak v Európe vyprodukuje zhruba 5,8 milióna ton tohto odpadu. Obrovské množstvá pritom každoročne končia na skládkach. Čísla hovoria jasne – množstvo skládkovaného alebo spáleného textilu na svete predstavuje približne jeden kamión každú sekundu.

Aj preto je cieľom Európskej komisie zabezpečiť väčšiu obehovosť aj pre tento prúd odpadu. Navrhuje teda zaviesť triedený zber textilu, ktorý majú členské štáty Európskej únie povinnosť zabezpečiť do začiatku roku 2025.

Envirorezort pritom už dávnejšie avizoval, že Slovensko by triedenie textilného odpadu mohlo dostať do praxe aj skôr. Ideálom by podľa dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja bolo urýchliť hraničný termín stanovený Komisiou minimálne o rok.

Znamenalo by to, že Slovensko by malo už len necelý rok na implementáciu celoštátneho systému do praxe. MŽP sa však pripravilo aj na eventualitu, že takáto skorá realizácia sa nemusí podariť. Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021– 2025 totiž počíta s vytvorením funkčného systému pre textil v zákone o odpadoch s účinnosťou od 1. januára 2025.

Navrhujú monopolný systém

Aj v prípade triedeného zberu textilu počíta MŽP s konceptom takzvanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV), ktorý je na Slovensku už niekoľko rokov etablovaný.

Takýmto spôsobom u nás od roku 2016 funguje napríklad triedený zber zložiek komunálneho odpadu, akými sú plasty, papier či sklo. Kolektívne plnenie pre výrobcov prostredníctvom takzvaných recyklačných poplatkov pritom zabezpečujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Systém RZV podporujú aj závery štúdie o textilnom odpade, ktorú pre Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) vypracovala spoločnosť EKOS PLUS. O štúdii sme podrobne informovali v tomto článku. Tento dokument sa má stať kľúčovým podkladovým materiálom pri formovaní samotného systému v podmienkach Slovenska.

Jediným rozdielom je, že štúdia odporúča takzvaný monopolný systém, teda protiklad konkurenčnému systému, ktorý aktuálne funguje na Slovensku.

Hoci má aj takýto systém svoje úskalia, autori štúdie zdôrazňujú, že v rámci textilného odpadu sa javí ako najschodnejšie riešenie, ktoré by malo zabezpečiť prehľadnosť toku poplatkov. Rovnako by takýto systém podľa nich lepšie reagoval na skutočnosť, že kvalita textilu, jeho množstvo, prepravné vzdialenosti a ďalšie súvisiace otázky budú na rôznych miestach Slovenska výrazne kolísať.

Denník Odpady-portal.sk zaujímalo, ako sa na závery štúdie pozerajú odborníci na odpadové hospodárstvo. Tých návrh monopolného systému prekvapil. MŽP však odkazuje, že monopolný systém je len jedným z alternatívnych riešení. Správne fungujúci systém podľa jeho slov stojí na niekoľkých základných pilieroch.

Chýba dôslednejšie zdôvodnenie monopolného systému, hovorí expert

Podľa odborného konzultanta a konateľa spoločnosti Odpadový hospodár Tomáša Schabjuka je štúdia o textile veľmi dobre spracovaná. Poukazuje však aj na možné riziká.

„Autori predložili návrh na riešenie tohto budúceho vyhradeného výrobku cez systém RZV. Prišli však s pomerne zaujímavým záverom, že by to malo smerovať k jednej monopolnej OZV. Dôslednejšie zdôvodnenie tohto odporúčania mi v štúdii chýba,“ vysvetľuje T. Schabjuk.

Pripomína, že autori štúdie navrhujú opäť nový systém v odpadoch, ktorý môže dopadnúť ako ďalší pokus a omyl. „Myšlienka je to odvážna, ale nie som o nej presvedčený, nakoľko zrejme väčšina systémov RZV pre súčasné vyhradené výrobky funguje v konkurenčnom prostredí bez väčších problémov,“ dodáva.

Podľa T. Schabjuka nie je úplne správne, že závery a návrhy smerovania tohto toku odpadu pre štát určovali autori štúdie, hoci rozumie, že to bolo zadaním štúdie. „Nesie to totiž riziko subjektivity. Konečnú zodpovednosť za riziko nesie tak či tak ministerstvo,“ zdôrazňuje.

Systém RZV sa osvedčil, môže byť vzorom aj pre textil

Aj riaditeľka pre komunikáciu z OZV ENVI - PAK Katarína Kretter vysvetľuje, že na zabezpečenie funkčného systému zberu a následného spracovania odpadu z textilu je RZV vhodným modelom, ku ktorému Slovensko viaže aj smernica. Tento model sa podľa nej osvedčil už pri obaloch, kde prináša z roka na rok výsledky a významné zlepšenia.

Envirorezort sa takisto v prípade textilu stotožňuje s myšlienkou RZV. „Základom funkčného systému sú dobre nastavené zodpovednostné vzťahy,“ uviedlo pre Odpady-portal.sk tlačové oddelenie.

V prvom rade je nevyhnutné jasne definovať, kto bude za odpad finančne zodpovedný. V tomto smere podľa slov rezortu pôjde Slovensko pravdepodobne cestou RZV aj v prípade textilných výrobkov.

Zároveň však dodáva, že dôležité bude tiež jednoznačne určiť, čo je textil na opakované použitie a kedy sa už textil stáva odpadom, ako aj dobre nastaviť infraštruktúru pre triedený zber textilu, dotrieďovanie a recyklačné kapacity, ale aj nastaviť vhodné dotačné schémy pre tento segment.

Monopol? Konkurencia?

Aj K. Kretter dodáva, že je otázne, ako sa k rozšíreniu RZV pre tento prúd odpadu postaví zákonodarca. Konkurenčný aj monopolný systém majú totiž podľa nej svoje výhody aj úskalia. „Konkurenčné systémy zaručujú najefektívnejší spôsob riešenia pri neustálej kontrole samotným trhom. To však v tak regulovanom trhu, ako sú odpady, vyžaduje zrozumiteľné a detailné legislatívne nastavenie,“ dodáva riaditeľka komunikácie z OZV ENVI - PAK.

Na otázku, či je monopolný systém pre textil dobrým nápadom, MŽP odpovedalo, že ide o jednu z možností, ktorú bude bližšie skúmať a vyhodnocovať súčasne s ďalšími riešeniami, ktoré prichádzajú do úvahy.

OZV sa pripravujú na novú príležitosť

Obe OZV pritom uvažujú o možnom rozšírení svojej pôsobnosti aj o textilný odpad. OZV NATUR-PACK sa podľa M. Sebíňa v súčasnosti tejto téme intenzívne venuje v spolupráci so zberačmi, recyklačnými spoločnosťami aj s výrobcami.

„Textilný odpad, rovnako ako odpad z obalov a neobalových výrobkov, vzniká vo veľkej miere u občanov, preto je záujem o rozšírenie služieb OZV aj o tento vyhradený výrobok logickou možnosťou. O rozšírení pôsobnosti aj o tento druh výrobku/odpadu OZV ENVI - PAK, samozrejme, uvažuje, rozhodnutie však závisí od konkrétnych legislatívou nastavených podmienok,“ vysvetlila K. Kretter.

Kľúčové budú závery pracovnej skupiny aj medzirezortná spolupráca, hovorí MŽP

Aj samotné ministerstvo zdôrazňuje, že závery štúdie sú len odporúčaniami pre rezort, ako postupovať v jednotlivých oblastiach v rámci zberu textilného odpadu.

„Ako sa samotný systém pre textil v konečnom dôsledku nastaví, bude závisieť od záverov pracovnej skupiny. Táto skupina vyhodnotí všetky dostupné údaje a možnosti, z ktorých si vyberie najvhodnejší variant, ktorý sa následne pretaví do legislatívneho nastavenia systému. Návrh, samozrejme, musí prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním, kde ho môže pripomienkovať dotknutá verejnosť,“ uviedlo oddelenie komunikácie MŽP.

Termín na zavedenie povinného triedeného zberu textilu a textilného odpadu zo zákona o odpadoch je stanovený na 1. január 2025. Do tohto dátumu je teda potrebné pripraviť novelu zákona o odpadoch, ktorej však musí predchádzať nastavenie celej filozofie a fungovania systému.

„Snahou MŽP SR je, aby novela zákona bola prijatá do konca roku 2023. V tomto prípade by sme mali k dispozícii dostatočný časový priestor na implementáciu ustanovení zákona do praxe,“ ozrejmil envirorezort.

Ten zároveň dodal, že uvedená problematika sa nemôže riešiť len z pozície ministerstva životného prostredia. „Je potrebná medzirezortná spolupráca s Ministerstvom financií SR, Ministerstvom hospodárstva SR, Ministerstvom dopravy SR a, samozrejme, aj spolupráca s ďalšími zainteresovanými subjektmi, teda zástupcami samospráv,“ dodalo tlačové oddelenie.

Zdroj: [15.02.2023; odpady-portal.sk; 00:00; Redakcia]