Milan Surovec, generálny riaditeľ Nitrazdroj, vyštudoval odbor ekonomika vnútorného obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave a jeho kariérne kroky viedli prirodzene do maloobchodu. Keď v roku 1994 vznikla z torza štátneho podniku Západoslovenský zdroj – OZ Nitra zamestnanecká akciovka, bol medzi jej zakladateľmi. Dnes je to už vyše štvrťstoročie, čo stojí na čele regionálnej siete Nitrazdroj.

Pandémia je témou nie dennej, ale prakticky hodinovej komunikácie, ktorá sa bezprostredne dotýka obchodu s potravinami, aj keď to občania nevnímajú do takej miery ako napríklad problémy v zdravotníctve či školstve. Obchod s potravinami musí byť k dispozícii bez ohľadu na to, či je zákazník covid pozitívny, alebo negatívny. Tento fakt zvyšuje náročnosť na prácu našich zamestnancov, ale aj nás ako zamestnávateľov, ktorí musia zabezpečovať opatrenia podľa covid automatu. Ideme do tretej vlny a dostávame sa do podobnej situácie ako vlani. V čiernych okresoch sme museli obmedziť počet osôb na 25 metrov štvorcových predajnej plochy. Konzumáciu v priestoroch našich cukrární sme radšej zakázali vzhľadom na praktickú nemožnosť kontrolovať zákazníkov podľa režimu OTP. Jediné, čo sa oproti minulému roku zmenilo, je, že sa zrušili seniorské hodiny.

Bude tento rok pre vás z hľadiska tržieb úspešný?

Ekonomika sa v tejto situácii stáva druhoradou a je priamo závislá od pandemickej situácie v okresoch, kde pôsobíme. Všetky štatistiky, ktoré sme používali do roku 2019, môžeme zahodiť, pretože sa zmenila štruktúra nákupov, priemerná hodnota košíka i počet zákazníkov. Začíname od nuly, ktorú nám stanovila červená čiara minulého roka.

Platí aj vo vašej sieti, že spotrebitelia chodia do predajní menej často a nakupujú veľké košíky?

Zákazníci v našich predajniach vždy nakupovali produkty dennej spotreby, to znamená, že si kúpili jogurt, pol chleba a sýtený nápoj a o deň-dva prišli opäť nakúpiť. Počet zákazníkov sa počas pandémie znížil a priemerný nákup zvýšil, ale neplatí, že by u nás zrazu začali realizovať týždenné nákupy.

Niektorí zákazníci sa rozhodli protestovať proti pravidlám tak, že chodia do predajní bez rúšok. Dá sa to nejako riešiť?

Neviem si predstaviť, ako riešiť situácie, keď zákazník alebo skupina zákazníkov vstúpi do predajne bez prekrytia horných dýchacích ciest a formou protestu obmedzujú iných zákazníkov pri nákupe a pri účtovaní nákupov pri pokladniciach. Právo je bezzubé a je náročné vyžadovať od našich zamestnancov precízne kontroly zákazníkov. Náklady, ktoré sa vyžadujú na zabezpečenie strážnej služby v menších prevádzkach, sú príliš vysoké a neakceptovateľné vzhľadom na ekonomiku týchto predajní.

Stávajú sa takéto incidenty často?

Sťažnosti nám pribúdajú na dennej báze. Zákazníci vojdú do predajne bez rúška a odmietajú si ho nasadiť alebo vedome vytvárajú konflikty s naším personálom. Sú to situácie, ktoré nevieme vyriešiť, keďže ľudia vidia odmietanie rúšok napríklad aj u niektorých poslancov. Tento stav vyvoláva zvýšený tlak na psychiku zamestnancov. A práve preto by sme sa im chceli poďakovať.

Pôsobíte v regióne, kde sú viacerí silní zamestnávatelia. Je ťažké nájsť kvalitných zamestnancov?

Musíme zvyšovať mzdový štandard, aby vôbec mal kto v predajniach pracovať. Nitriansky región nepatrí k regiónom s vysokou nezamestnanosťou, naopak, pracovných možností pribúda, čo vytvára tlak na rast miezd, ktoré tvoria rozhodujúcu časť našich nákladov.

Bolo by pre vás riešením zamestnávať cudzincov?

Zamestnancov zo zahraničia zatiaľ nezamestnávame, uprednostňujeme slovenských občanov vzhľadom na znalosť prísnych hygienických predpisov a ľahkú komunikáciu so zákazníkmi. Duálne vzdelávanie sme zrušili, pretože nedosahovalo predpokladané ciele v stabilizácii budúcich zamestnancov. Podmienky prijatia na vysoké školy sú v súčasnosti ľahko dosiahnuteľné a mladí ľudia, samozrejme, uprednostnia skôr túto možnosť. Praktických častí duálneho vzdelávania sa často žiaci ani nezúčastňovali.

Nedávno ste v rámci Nitry spustili internetový predaj. Ako sa mu darí?

Sme ešte len na začiatku. Snažíme sa konkurovať hlavne rýchlosťou. Nie sme cenoví lídri, ale chceme sa presadiť práve rýchlosťou dodávky, ktorá je pre určitú skupinu zákazníkov kľúčová. Keď si kupujúci objedná nákup na 18. hodinu, tak mu ho o 18. hodine plus-mínus desať minút vieme dodať. Situácia v súčasnosti počas tretej vlny korony nahráva predaju potravín cez e-shop. Prirodzenou snahou zákazníkov je vyhnúť sa frekventovaným nákupným centrám a radšej zvoliť formu online nákupu prostredníctvom telefonickej objednávky alebo e-shopu.

Objednávky chystáte v predajniach či v sklade?

Zadefinovali sme si predajne, ktoré sú na to určené. Zákazník urobí objednávku, náš zamestnanec povyberá tovar z regálov do košíka, nablokuje na pokladnici, odovzdá kuriérovi a ten nákup dovezie zákazníkovi, ktorý zaň môže zaplatiť v hotovosti alebo kartou.

Ako vidíte budúcnosť e-shopov s potravinami?

Online predaj sa uplatní najmä vo veľkých a väčších mestách, a to vzhľadom na koncentráciu a krátke vzdialenosti medzi odbernými miestami. Dnes nestojí otázka online verzus kamenné obchody, skôr výhody spojenia týchto formátov. Z nedávnej návštevy USA mám dojem, že kamenné obchody tam fungujú stále na veľmi dobrej úrovni a nikto ich nezatvára pre online nákupy. Nezanedbateľná však zostáva uhlíková stopa, ktorú e-shopy spôsobujú. V rámci globalizácie sa rozhodne zvyšuje, keď každý objednaný balík je doručený inou logistickou spoločnosťou. Jedným z vplyvov tejto formy doručovania je aj neúmerne vysoký dopyt po vodičoch, čo spôsobuje ich nedostatok na trhu práce.

Slovensko od budúceho roka spúšťa zálohový systém plastových fliaš a plechoviek. Je dostatočne pripravený?

Zákon o zálohovaní priniesol problém v tom, že separovaný zber, ktorý je pod gesciou ZMOS, sa bude paralelne realizovať so zálohovým systémom v obchode, výlučne s potravinami, a to nie dobrovoľne, ale povinne. Je pochopiteľná obava zo zvýšenia cien tovaru o výšku zálohy v súčasnom období, keď ceny potravín už aj tak neúmerne rastú. Ide o negatívny signál pre zákazníka. Zvýšenie cien o zálohu bude predstavovať pri tovaroch z najlacnejších kategórií nárast cien o 30 až 40 percent. Niekto môže namietať – veď peniaze budú vrátené pri výkupe. Čas od nákupu po vrátenie zálohy môže byť rôzne dlhý. Okrem toho hrozí nebezpečenstvo, že do priestorov predajní, kde platia zvýšené hygienické opatrenia, sa budú donášať znečistené obaly spolu so zvyškami obsahu. Dodávatelia výkupových automatov už dnes hlásia omeškania plánovaných inštalácií.

Plánujete spustiť aj dobrovoľné výkupové miesta v menších prevádzkach?

Zatiaľ budeme prevádzkovať iba povinné výkupové miesta, ktorých máme 15. Keďže jeden automat stojí okolo 20-tisíc eur, znamená to vysoké náklady, ktoré nás v covidovej situácii zaťažujú. Až časom sa ukáže, ako sa systém osvedčí a či ho rozšírime do nepovinných predajní.

Ceny potravín sa výrazne zvyšujú. Cítite tlak zo strany dodávateľov?

Súčasný trend zvyšovania cien súvisí s každoročným nárastom ceny práce, energií, tepla, plynu, nafty, surovín. Každý náš dodávateľ ich pre výrobu potrebuje a, samozrejme, premieta do našich nákupných cien. Keď pripočítame obchodnú maržu a hlavne vysokú DPH na potraviny, zákazníka to nepoteší. Dôvodom zvýšenia je aj zvýšenie mzdových nákladov na zamestnancov našich dodávateľov, ktoré sa v cene tovaru fakturujú obchodu. Požiadavky na „nemeckú mzdu“ vytvárajú nožnice pre „nemecké ceny“. Snáď by stálo za úvahu podporiť sebestačnosť štátu prostredníctvom štátnych mlynov, pekární, cukrovarov a podobne, kde by štát reguloval ceny. Veď štátne podniky a akciové spoločnosti fungujú v celom západnom svete. Rastú aj ceny služieb, napríklad bezpečnostných služieb, elektrikárov či chladiarov, ktorým sa zvýšili ceny náhradných dielov.

Dotazník

Aký som zákazník: Som lojálny zákazník k predajniam, v ktorých pravidelne nakupujem. Som opatrný k zmenám obchodnej značky, pri zmene obvyklej predajne, v ktorej som doteraz nakupoval. Vo vlastnej sieti však často treba riešiť aj nepopulárne veci. Je to náš údel.

Môj obľúbený obchod: Ten, v ktorom je milý a ochotný personál. Stále platí, že o obchode a jeho úrovni rozhodujú ľudia – personál. Obchod je v prvom rade o ľuďoch a až druhý v poradí je tovar.

S kým najradšej/najčastejšie nakupujem: Prevažne sám. Veľké týždenné nákupy realizujem s manželkou. Stáva sa tradíciou, že posedíme na káve so skupinou stálych priateľov. Výlučne však len v sobotu.

Čo mi v obchode chýba: Tolerancia vo vzťahu zákazník – personál, ale aj personál – dodávateľ. Celková atmosféra v spoločnosti sa prejavuje v obchode. Nepamätám si, kedy boli tieto vzťahy také napäté.

Čo ma na nakupovaní najviac baví/nebaví: V obchode pracujem takmer celý život. Rád si pozriem novinky u konkurencie a zvažujem, či ich zavádzať. Slovensko je však mentálne inak nastavené ako vyspelá Európa. Už moja mama pracovala v lahôdkach za pultom. Obchod je môj život.

Zdroj: 20. decembra 2021, Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk