Lov na obchodníkov sa skončil

Dialóg medzi ministerstvom pôdohospodárstva a obchodníkmi v posledných rokoch vyzeral tak, akoby každý stál na opačnej strane barikády. Viaceré snahy rezortu o zvyšovanie podielu domácich potravín na pultoch predajní spočívali v tom, že na začiatok bolo potrebné obviniť obchod z nenažranosti a následne predstaviť nejaký zákon, pre ktorý Brusel napomenul Slovensko. Po zmene vlády obe strany hovoria o snahe nájsť spoločnú reč.

Dialóg medzi ministerstvom pôdohospodárstva a obchodníkmi v posledných rokoch vyzeral tak, akoby každý stál na opačnej strane barikády. Viaceré snahy rezortu o zvyšovanie podielu domácich potravín na pultoch predajní spočívali v tom, že na začiatok bolo potrebné obviniť obchod z nenažranosti a následne predstaviť nejaký zákon, pre ktorý Brusel napomenul Slovensko. Po zmene vlády obe strany hovoria o snahe nájsť spoločnú reč.
Keďže reťazce vykorisťujú výrobcov, zneužívajú svoje dominantné postavenie a majú neprimerane vysoké zisky, môžu za zlý stav slovenského agropotravinárstva a treba proti nim zakročiť. Jedine tak sa dá vyriešiť nízka slovenská sebestačnosť v potravinách. Takto by sa v skratke dala zhrnúť oficiálna rétorika, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva ešte donedávna proti obchodníkom viedlo.
Termín „bič na reťazce“ sa na slovenskom maloobchodnom trhu udomácnil. Zvyčajne sa viaže na zákon o neprimeraných podmienkach. Ten vznikol už v roku 2003 a jeho „zdokonaľovanie“ si dal za úlohu niekdajší minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Podobnú agendu si zvolila aj jeho nástupkyňa Gabriela Matečná. Za jej pôsobenia parlament prijal viacero právnych úprav, ktoré priniesli väčšiu reguláciu predaja potravín a zaviedli prísnejšie pokuty pod prísľubom, že práve to naštartuje slovenskú výrobu potravín a dostane ich do predajní.
Zákony zarezonovali v Bruseli
Neslávne slávnym sa stal zákon o špeciálnom odvode. Podľa neho mali veľké reťazce, ktorých 25 % obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, platiť odvod 2‚5 % z čistého obratu. Proti zákonu sa vzniesla kritika už po jeho predložení, ale aj po schválení. Keď ho Európska únia preventívne pozastavila, parlament ho pre istotu radšej zrušil.
Ďalším bola piata verzia zákona o neprimeraných podmienkach. Agrorezort k nej pristúpil vraj preto, lebo pôvodný zákon bol zastaraný a nevedel riešiť množstvo „kreatívnych“ nápadov, ktoré v obchode vznikajú. Napríklad zakazoval spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník pomenoval „počítačové spracovanie údajov“, to už pokutovať nemohol. Aj preto sa v novej verzii okrem viac ako 40 neprimeraných podmienok ocitla takzvaná generálna klauzula, ktorá to má riešiť. Zákon však zaviedol aj okamžitú splatnosť pokút. To znamená, že ak kontrola udelila obchodníkovi sankciu, ten ju musel najprv zaplatiť, až potom sa mohol odvolať na súde.
Počas schvaľovania tohto zákona sa nepriamo novelizoval aj zákon o potravinách. Ten zaviedol pre obchodníkov povinnosť, aby vo svojich letákoch mali aspoň polovičné zastúpenie slovenské potraviny. Práve toto ustanovenie bolo jedným z dôvodov, pre ktoré vtedajší prezident Andrej Kiska vrátil zákon späť do parlamentu, no jeho pripomienka nebola akceptovaná.
Problematické ustanovenia zákonov napadli niektorí poslanci na Ústavnom súde. Reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) sa zas obrátili cez organizáciu EuroCommerce na Európsku úniu. Výsledok týchto rozhodnutí musí aktuálne riešiť nové vedenie agrorezortu. Brusel totiž začiatkom júla zaslal Slovensku formálnu výzvu, ktorou ho žiada, aby odstránilo prekážky v obchode s potravinami. Tie podľa neho zvýhodňujú domáce produkty a obmedzujú slobodu obchodníkov pri rozhodovaní sa o sortimente. A to je v rozpore s európskymi pravidlami o voľnom pohybe tovaru. Slovensko má na reakciu tri mesiace, v opačnom prípade môže Európska komisia vydať odôvodnené stanovisko, čo je druhý krok formálneho konania o porušení práva Európskej únie. Na jeho konci môže byť žaloba na Súdnom dvore.
Bruselu sa nepozdáva päť ustanovení v zákone o neprimeraných podmienkach a zákone o potravinách. Problémom je povinný polovičný podiel slovenských výrobkov v letákoch; zákaz nákupu tovaru za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomicky oprávnené náklady; zákaz zníženia kúpnej ceny okrem predajnej akcie a v prípade chybného tovaru; zákaz logistického bonusu vyššieho ako 3 % ročného obratu dodávateľa; zrušenie odkladného účinku odvolania voči pokute.
Rezort však zmenil iba jedno problematické ustanovenie. V rámci lex korona sa vrátil do praxe odkladný účinok odvolania pri pokutách. Zvyšok je podľa ministerstva v súlade s právom EÚ. „Odkladný účinok pri miliónových pokutách sme vrátili späť a pri ostatných bodoch si stojíme za svojím a stojíme na strane spotrebiteľa,“ hovorí pre Tovar&Predaj minister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Ako pokračuje, s obchodníkmi chce vychádzať korektne. Považuje za dôležité udržiavať harmóniu medzi jednotlivými článkami, ktoré dodávajú potraviny na trh: prvovýrobcovia, spracovatelia a obchodníci, pretože každý jeden z nich je dôležitý. „Nechceme s nikým bojovať, chceme všetko zosúladiť. Máme záujem udržiavať dobré vzťahy. Dôkazom toho je aj dohoda s reťazcami, že budú uvádzať slovenské výrobky na trh tak, ako sa to začalo pri jahňacine, ako to bude pokračovať pri divine,“ vysvetľuje minister.
Slovenská jahňacina tradične putovala pred Veľkou nocou do Talianska. Keďže tento rok pandémia zavrela hranice, slovenskí chovatelia riešili, kde umiestnia svoju produkciu. Spolu s ministerstvom a reťazcami sa dohodli, že ich budú celoročne ponúkať spotrebiteľom na Slovensku.
Ďalším výsledkom novej spolupráce rezortu s obchodníkmi je aj memorandum o udržiavaní nevyhnutných zásob pre mimoriadne situácie. Signatári vyhlásili, že v prípade núdzového stavu vyvinú maximálne úsilie na vytvorenie zásob základných potravín ako ryža, cestoviny, múka, droždie, mlieko, strukoviny, mäso, cukor či soľ. Dostatočnými zásobami sa rozumie minimálne 10- až 30-dňová priemerná spotreba.
Začiatok je sľubný
Obchodníci potvrdzujú, že nové vedenie ministerstva naštartovalo veľmi dobrú úroveň spolupráce. „Poväčšine čo sľúbia, to i dodržia. Vidíme tiež väčší záujem o riešenie problémov obchodníkov. Privítali by sme včaššie obsadenie pozícií „nášho” štátneho tajomníka a tiež generálneho riaditeľa sekcie potravinárskej výroby a obchodu,“ uvádza prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak.
Predseda SAMO Martin Krajčovič hovorí, že kým počas minulej vlády boli prijímané niektoré opatrenia aj v rozpore s ústavou a európskym právom, tak táto vláda má záujem ich naprávať. Čo sa ukázalo práve pri zrušení povinnosti platiť aj neprávoplatne uložené pokuty. Na druhej strane ostali prekvapení, že rezort neplánuje zmeniť ďalšie problematické body zákonov. „V každom prípade sme pripravení na dialóg s ministerstvom pôdohospodárstva, aby sme na jednej strane odstránili protiprávne ustanovenia zákonov, ktoré žiada zmeniť aj Európska komisia, a na druhej strane, aby sme neznížili kvalitu dodávateľsko-odberateľských vzťahov,“ hovorí Martin Krajčovič.
Nová vláda si v programovom vyhlásení predsavzala podporiť slovenskú produkciu, zlepšiť podmienky výrobcov na úroveň okolitých štátov, a tak im umožniť rovnakú štartovaciu čiaru, aby boli konkurencieschopní. „Toto je aj podľa nás jediná efektívna, transparentná a udržateľná cesta, ako zvýšiť podiel slovenskej produkcie na spotrebe obyvateľstva. Teda nie represiou obchodníkov, ale podporou producentov. To, že regulácia a represia neprinášajú želané ovocie, dosvedčuje aj fakt, že napriek vysokej regulácii zaznamenávame každý rok prepad salda zahranično-obchodnej bilancie,“ pokračuje Martin Krajčovič. Domáci potravinári tento rok očakávajú ďalší negatívny rekord v deficite obchodnej bilancie Slovenska v oblasti potravín na úrovni dvoch miliárd eur.
Vláda sa napríklad zaviazala, že pomocou investícií do potravinárstva z európskych a národných zdrojov zabezpečí prednostné spracovanie na Slovensku vyprodukovaných poľnohospodárskych surovín na potraviny. Okrem toho chce zosúladiť slovenské potravinové právo s európskym právom, vrátane odstránenia gold-platingu, čím odstráni zbytočnú byrokraciu a zjednoduší podnikateľské prostredie podliehajúce týmto reguláciám. Práve prísne regulácie v porovnaní s európskymi kolegami mnohí potravinári vidia ako problém, ktorý ich brzdí v konkurencieschopnosti. Niekedy sa zas prekážkou v dlhodobej spolupráci s reťazcami stáva nedostatočné množstvo produkcie výrobcov. To má vyriešiť ich vzájomná spolupráca. „Musíme rozhodnúť o výrobno-odbytových združeniach, pretože reťazce chcú dostávať slovenské výrobky vo veľkých množstvách, aby mohli pokryť celú sieť. A preto potrebujeme výrobcov a spracovateľov združovať do výrobno-spracovateľských stredísk,“ vysvetľuje Ján Mičovský.
Okrem toho chce robiť osvetu, marketing a upozorňovať na význam kvalitných zdravých potravín pre zdravie človeka a pre ekonomiku Slovenska. „Chceme zvýšiť percentuálny podiel slovenských potravín na trhu, a to konkrétnou spoluprácou a pri konkrétnych komoditách,“ dodáva minister, presné číslo však neuvádza.
Podľa obchodníkov bude dobré, ak sa ministerstvo zameria na podporu domácej prvovýroby a spracovateľského priemyslu, aby vzrástla sebestačnosť v čo najväčšej možnej miere. „Čo sa týka obchodu, tak je potrebné zamyslieť sa nad zbytočnou legislatívou, ktorá obchodu skôr bráni ako pomáha, ako napríklad zákon o neprimeraných podmienkach v obchode, zákon o potravinách i ďalšie,“ hovorí predseda predstavenstva CBA SK Pavol Mikušiak. Ako hovorí Martin Krajčovič, kľúčové je začať dialóg. „Ten v minulosti nefungoval. Sme presvedčení, že v spoločnej diskusii poľnohospodárov, potravinárov, obchodníkov a zástupcov ministerstva dokážeme nájsť vhodné riešenia na podporu slovenskej produkcie a znížiť reguláciu v tomto odvetví,“ dodáva.
—-
Kilečko má odľahčiť podnikateľov
Vláda prijala viacero opatrení, ktorými chce zlepšiť podnikateľské prostredie zasiahnuté pandémiou. Medzi opatreniami, ktoré sa ocitli v balíku nazývanom „lex korona“ alebo „kilečko“, je aj zmena v zákone o potravinách a zákone o neprimeraných podmienkach. Vrátil sa odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o sankcii. Po novom obchodník nemá povinnosť zaplatiť pokutu uloženú v rozhodnutí až do skončenia odvolacieho konania. Taktiež sa zrušil zákon, ktorý nariaďoval od roku 2024 povinnosť darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám. Darovanie ostáva na báze dobrovoľnosti. Predĺžila sa tiež lehota na dopredaj spotrebiteľských balení cigár a cigariek z pôvodného dátumu 30. novembra tohto roka na 31. máj 2021.
—-

Jediná efektívna a udržateľná cesta, ako zvýšiť podiel slovenskej produkcie, nevedie cez represiu obchodníkov, ale podporu producentov.

Zdroj: [24.08.2020; Tovar a predaj; TÉMA VYDANIA; s. 20,21,22; Tatiana Kapitánová]
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk