Lov na obchodníkov sa skončil

Dialóg medzi ministerstvom pôdohospodárstva a obchodníkmi v posledných rokoch vyzeral tak, akoby každý stál na opačnej strane barikády. Viaceré snahy rezortu o zvyšovanie podielu domácich potravín na pultoch predajní spočívali v tom, že na začiatok bolo potrebné obviniť obchod z nenažranosti a následne predstaviť nejaký zákon, pre ktorý Brusel napomenul Slovensko. Po zmene vlády obe strany hovoria o snahe nájsť spoločnú reč.
Dialóg medzi ministerstvom pôdohospodárstva a
obchodníkmi v posledných rokoch vyzeral tak, akoby každý stál na opačnej strane
barikády. Viaceré snahy rezortu o zvyšovanie podielu domácich potravín na pultoch predajní
spočívali v tom, že na začiatok bolo potrebné obviniť obchod z nenažranosti a
následne predstaviť nejaký zákon, pre ktorý Brusel napomenul Slovensko. Po
zmene vlády obe strany hovoria o snahe nájsť spoločnú reč.
Keďže reťazce vykorisťujú výrobcov, zneužívajú svoje
dominantné postavenie a majú neprimerane vysoké zisky, môžu za zlý stav
slovenského agropotravinárstva a treba proti nim zakročiť. Jedine tak sa dá
vyriešiť nízka slovenská
sebestačnosť v potravinách.
Takto by sa v skratke dala zhrnúť oficiálna rétorika, ktorú ministerstvo
pôdohospodárstva ešte donedávna proti obchodníkom viedlo.
Termín „bič na reťazce“ sa na slovenskom maloobchodnom
trhu udomácnil. Zvyčajne sa viaže na zákon o neprimeraných podmienkach. Ten
vznikol už v roku 2003 a jeho „zdokonaľovanie“ si dal za úlohu niekdajší
minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Podobnú agendu si zvolila aj jeho
nástupkyňa Gabriela Matečná. Za jej pôsobenia parlament prijal viacero právnych
úprav, ktoré priniesli väčšiu reguláciu predaja potravín a zaviedli prísnejšie
pokuty pod prísľubom, že práve to naštartuje slovenskú výrobu potravín a dostane ich do predajní.
Zákony zarezonovali v Bruseli
Neslávne slávnym sa stal zákon o špeciálnom odvode.
Podľa neho mali veľké reťazce, ktorých 25 % obratu pochádza z predaja potravín
konečnému spotrebiteľovi, platiť odvod 2‚5 % z čistého obratu. Proti zákonu sa
vzniesla kritika už po jeho predložení, ale aj po schválení. Keď ho Európska
únia preventívne pozastavila, parlament ho pre istotu radšej zrušil.
Ďalším bola piata verzia zákona o neprimeraných
podmienkach. Agrorezort k nej pristúpil vraj preto, lebo pôvodný zákon bol
zastaraný a nevedel riešiť množstvo „kreatívnych“ nápadov, ktoré v obchode
vznikajú. Napríklad zakazoval spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak
ho obchodník pomenoval „počítačové spracovanie údajov“, to už pokutovať
nemohol. Aj preto sa v novej verzii okrem viac ako 40 neprimeraných podmienok
ocitla takzvaná generálna klauzula, ktorá to má riešiť. Zákon však zaviedol aj
okamžitú splatnosť pokút. To znamená, že ak kontrola udelila obchodníkovi
sankciu, ten ju musel najprv zaplatiť, až potom sa mohol odvolať na súde.
Počas schvaľovania tohto zákona sa nepriamo novelizoval
aj zákon o potravinách. Ten zaviedol pre obchodníkov povinnosť, aby vo svojich
letákoch mali aspoň polovičné zastúpenie slovenské potraviny. Práve toto
ustanovenie bolo jedným z dôvodov, pre ktoré vtedajší prezident Andrej Kiska
vrátil zákon späť do parlamentu, no jeho pripomienka nebola akceptovaná.
Problematické ustanovenia zákonov napadli niektorí
poslanci na Ústavnom súde. Reťazce združené v Slovenskej aliancii moderného
obchodu (SAMO) sa zas obrátili cez organizáciu EuroCommerce na Európsku úniu.
Výsledok týchto rozhodnutí musí aktuálne riešiť nové vedenie agrorezortu.
Brusel totiž začiatkom júla zaslal Slovensku formálnu výzvu, ktorou ho žiada,
aby odstránilo prekážky v obchode s potravinami.
Tie podľa neho zvýhodňujú domáce
produkty a obmedzujú slobodu obchodníkov pri rozhodovaní sa o sortimente. A to
je v rozpore s európskymi pravidlami o voľnom pohybe tovaru. Slovensko má na
reakciu tri mesiace, v opačnom prípade môže Európska komisia vydať odôvodnené
stanovisko, čo je druhý krok formálneho konania o porušení práva Európskej
únie. Na jeho konci môže byť žaloba na Súdnom dvore.
Bruselu sa nepozdáva päť ustanovení v zákone o
neprimeraných podmienkach a zákone o potravinách.
Problémom je povinný polovičný podiel slovenských výrobkov
v letákoch; zákaz nákupu tovaru za nižšiu kúpnu cenu ako sú ekonomicky
oprávnené náklady; zákaz zníženia kúpnej ceny okrem predajnej akcie a v prípade
chybného tovaru; zákaz logistického bonusu vyššieho ako 3 % ročného obratu
dodávateľa; zrušenie odkladného účinku odvolania voči pokute.
Rezort však zmenil iba jedno problematické ustanovenie.
V rámci lex korona sa vrátil do praxe odkladný účinok odvolania pri pokutách.
Zvyšok je podľa ministerstva v súlade s právom EÚ. „Odkladný účinok pri
miliónových pokutách sme vrátili späť a pri ostatných bodoch si stojíme za
svojím a stojíme na strane spotrebiteľa,“ hovorí pre Tovar&Predaj minister
pôdohospodárstva Ján Mičovský. Ako pokračuje, s obchodníkmi chce vychádzať
korektne. Považuje za dôležité udržiavať harmóniu medzi jednotlivými článkami,
ktoré dodávajú potraviny na trh: prvovýrobcovia, spracovatelia a obchodníci,
pretože každý jeden z nich je dôležitý. „Nechceme s nikým bojovať, chceme
všetko zosúladiť. Máme záujem udržiavať dobré vzťahy. Dôkazom toho je aj dohoda
s reťazcami, že budú uvádzať slovenské výrobky
na trh tak, ako sa to začalo pri jahňacine, ako to bude pokračovať pri divine,“
vysvetľuje minister.
Slovenská jahňacina tradične putovala pred Veľkou nocou
do Talianska. Keďže tento rok pandémia zavrela hranice, slovenskí chovatelia
riešili, kde umiestnia svoju produkciu. Spolu s ministerstvom a reťazcami sa
dohodli, že ich budú celoročne ponúkať spotrebiteľom
na Slovensku.
Ďalším výsledkom novej spolupráce rezortu s obchodníkmi
je aj memorandum o udržiavaní nevyhnutných zásob pre mimoriadne situácie.
Signatári vyhlásili, že v prípade núdzového stavu vyvinú maximálne úsilie na
vytvorenie zásob základných potravín ako ryža, cestoviny, múka, droždie,
mlieko, strukoviny, mäso, cukor či soľ. Dostatočnými zásobami sa rozumie
minimálne 10- až 30-dňová priemerná spotreba.
Začiatok je sľubný
Obchodníci potvrdzujú, že nové vedenie ministerstva
naštartovalo veľmi dobrú úroveň spolupráce. „Poväčšine čo sľúbia, to i dodržia.
Vidíme tiež väčší záujem o riešenie problémov obchodníkov. Privítali by sme
včaššie obsadenie pozícií „nášho” štátneho tajomníka a tiež generálneho
riaditeľa sekcie potravinárskej výroby a obchodu,“ uvádza prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak.
Predseda SAMO Martin Krajčovič hovorí, že kým počas
minulej vlády boli prijímané niektoré opatrenia aj v rozpore s ústavou a
európskym právom, tak táto vláda má záujem ich naprávať. Čo sa ukázalo práve
pri zrušení povinnosti platiť aj neprávoplatne uložené pokuty. Na druhej strane
ostali prekvapení, že rezort neplánuje zmeniť ďalšie problematické body
zákonov. „V každom prípade sme pripravení na dialóg s ministerstvom
pôdohospodárstva, aby sme na jednej strane odstránili protiprávne ustanovenia
zákonov, ktoré žiada zmeniť aj Európska komisia, a na druhej strane, aby sme
neznížili kvalitu dodávateľsko-odberateľských vzťahov,“ hovorí Martin
Krajčovič.
Nová vláda si v programovom vyhlásení predsavzala
podporiť slovenskú produkciu, zlepšiť podmienky výrobcov na úroveň okolitých
štátov, a tak im umožniť rovnakú štartovaciu čiaru, aby boli
konkurencieschopní. „Toto je aj podľa nás jediná efektívna, transparentná a
udržateľná cesta, ako zvýšiť podiel slovenskej produkcie na spotrebe
obyvateľstva. Teda nie represiou obchodníkov, ale podporou producentov. To, že
regulácia a represia neprinášajú želané ovocie, dosvedčuje aj fakt, že napriek
vysokej regulácii zaznamenávame každý rok prepad salda zahranično-obchodnej bilancie,“ pokračuje Martin
Krajčovič. Domáci potravinári
tento rok očakávajú ďalší negatívny rekord v deficite obchodnej bilancie Slovenska v oblasti potravín na úrovni dvoch
miliárd eur.
Vláda sa napríklad zaviazala, že pomocou investícií do
potravinárstva z európskych a národných zdrojov zabezpečí prednostné
spracovanie na Slovensku
vyprodukovaných poľnohospodárskych surovín na potraviny. Okrem toho chce zosúladiť slovenské potravinové právo s európskym
právom, vrátane odstránenia gold-platingu, čím odstráni zbytočnú byrokraciu a
zjednoduší podnikateľské prostredie podliehajúce týmto reguláciám. Práve prísne
regulácie v porovnaní s európskymi kolegami mnohí potravinári vidia ako
problém, ktorý ich brzdí v konkurencieschopnosti. Niekedy sa zas prekážkou v
dlhodobej spolupráci s reťazcami stáva nedostatočné množstvo produkcie
výrobcov. To má vyriešiť ich vzájomná spolupráca. „Musíme rozhodnúť o
výrobno-odbytových združeniach, pretože reťazce chcú dostávať slovenské výrobky vo veľkých množstvách,
aby mohli pokryť celú sieť. A preto potrebujeme výrobcov a spracovateľov
združovať do výrobno-spracovateľských stredísk,“ vysvetľuje Ján Mičovský.
Okrem toho chce robiť osvetu, marketing a upozorňovať
na význam kvalitných
zdravých potravín pre
zdravie človeka a pre ekonomiku Slovenska.
„Chceme zvýšiť percentuálny podiel slovenských potravín
na trhu, a to konkrétnou spoluprácou a pri konkrétnych komoditách,“ dodáva
minister, presné číslo však neuvádza.
Podľa obchodníkov bude dobré, ak sa ministerstvo
zameria na podporu domácej prvovýroby a spracovateľského priemyslu, aby
vzrástla sebestačnosť v čo najväčšej možnej miere. „Čo sa týka obchodu, tak je
potrebné zamyslieť sa nad zbytočnou legislatívou, ktorá obchodu skôr bráni ako
pomáha, ako napríklad zákon o neprimeraných podmienkach v obchode, zákon o
potravinách i ďalšie,“ hovorí predseda predstavenstva CBA SK Pavol Mikušiak. Ako hovorí Martin
Krajčovič, kľúčové je začať dialóg. „Ten v minulosti nefungoval. Sme
presvedčení, že v spoločnej diskusii poľnohospodárov, potravinárov, obchodníkov
a zástupcov ministerstva dokážeme nájsť vhodné riešenia na podporu slovenskej
produkcie a znížiť reguláciu v tomto odvetví,“ dodáva.
—-
Kilečko má odľahčiť podnikateľov
Vláda prijala viacero opatrení, ktorými chce zlepšiť
podnikateľské prostredie zasiahnuté pandémiou. Medzi opatreniami, ktoré sa
ocitli v balíku nazývanom „lex korona“ alebo „kilečko“, je aj zmena v zákone o
potravinách a zákone o neprimeraných podmienkach. Vrátil sa odkladný účinok
odvolania proti rozhodnutiu o sankcii. Po novom obchodník nemá povinnosť
zaplatiť pokutu uloženú v rozhodnutí až do skončenia odvolacieho konania. Taktiež
sa zrušil zákon, ktorý nariaďoval od roku 2024 povinnosť darovať potraviny po
dátume minimálnej trvanlivosti charitatívnym organizáciám. Darovanie ostáva na
báze dobrovoľnosti. Predĺžila sa tiež lehota na dopredaj spotrebiteľských
balení cigár a cigariek z pôvodného dátumu 30. novembra tohto roka na 31. máj
2021.
—-
Jediná efektívna a udržateľná cesta, ako zvýšiť podiel
slovenskej produkcie, nevedie cez represiu obchodníkov, ale podporu
producentov.
Zdroj: [24.08.2020; Tovar a predaj; TÉMA VYDANIA; s. 20,21,22; Tatiana Kapitánová]
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk