Nižšie výdavky za potraviny sa stali prioritou štvrtej Ficovej vlády. „Potravinová téma by sa nemala zúžiť iba na ceny,“ reaguje Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu SR. „Nestačí vidieť iba obchodníkov, ale celú potravinovú vertikálu - farmárov, potravinárov. Treba ich podporiť, aby sa tlak na pult znižoval,“ upozorňuje Kasana, ktorý načrtáva, akú zmenu môže priniesť príchod reťazca Biedronka. Pri oživovaní predajní na perifériách krajiny navrhuje inšpirovať sa českým modelom.

Aký rok majú slovenskí obchodníci združení vo Zväze obchodu za sebou a aký pred sebou? Ľudia vydávajú za potraviny jednu štvrtinu svojich príjmov a sú presvedčení, že obchodníkom je sveta žiť. Vlaňajšok nebol pre nikoho ľahký rok, ani pre spotrebiteľov, ale ani pre obchodníkov. Aj my sme v prvom polroku 2023 zápasili s vysokou in fláciou, energetickou krízou, čo poháňané obavami z vojny rozdúchavalo najmä prvých šesť mesiacov obchodné ceny. Postupné cenové uvoľňovanie prišlo v druhom polroku, ale atmosféru spoločnosti ovládli voľ by, v ktorých sa potravinová téma stala dominantnou. Oceňujeme, že po výmene vlády situácia nevyústila do regulácie či stropovania cien, čo by bolo cestou do pekla. Spomeňme si na Maďarsko.

Aký očakávate hospodársky výsledok najmä v porovnaní s covidovými rokmi, ktoré priali obchodu? Pandémia bola pre obchod extrémne náročné obdobie, opatrenia sa neustále menili a naši zamestnanci pracovali v prvej línii ohrozenia. Netajíme, že v tomto období obchodu rástli v dôsledku uzatvorenia či obmedzenia gastrosektora obraty aj zisk. Percentuálna ziskovosť sietí združených vo Zväze obchodu SR (COOP Jednota, CBA, Labaš) však nebola neprimeraná. Oscilovala okolo dvoch percent a tieto hodnoty zostali zachované aj teraz. V minulom roku sa zvýšili náklady a zdôrazním, že rast ziskovosti nebol vyšší ako inflácia. Vzhľadom na to, že od septembra 2023 inflácia medzimesačne osciluje okolo nuly, výhľad na tento rok je optimistickejší. Očakávame cenové upokojenie. Mnohé, pravda, závisí aj od štátu, keďže vláda si osvojila a komunikuje ceny potravín ako svoju prioritu. Veci však treba vidieť v širších súvislostiach.

Čo všetko treba brať do úvahy, keď sa vysloví cena na pulte? Pri zdražení potravín sú prví na rane vždy obchodníci, keďže my máme priamy kontakt so spotrebiteľom. Lenže potraviny sa rodia na poli, v maštali, spracúvajú v mliekarňach, mäsokombinátoch, mlynoch, pekárňach, cena sa tvorí priebežne v celej potravinovej vertikále. Vláda aj premiér sa už vyjadrili, že sa nestačí zamerať len na obchod, treba podporiť celú vertikálu, aby sa tlak na pult znižoval.

Do čoho vyúsťuje toto vysvetlenie? Jednoducho, slovenskí obchodníci nemajú žiadny mimoriadny nárast zisku, čo vidno aj z analýzy hospodárenia maloobchodných reťazcov, ktorú každoročne zverejňuje Finstat.

Väčšina ľudí analýzy nečíta, zato všetci nakupujú v obchodoch a sú presvedčení, že platia za potraviny viac ako by mali, už aj vzhľadom na svoje príjmy. Je to tak či nie? Podstatou tejto otázky je parita kúpnej sily alebo, jednoduchšie, ekonomická vyspelosť tej-ktorej porovnávanej krajiny. Prezentuje sa pohľad, že potraviny sú pridrahé na to, koľ ko ľudia na Slovensku zarábajú. Lenže slovenské ceny potravín sú s istou odchýlkou na úrovni priemeru EÚ, domácnosti a ich bývanie zhruba tak isto. Problém je v reálnych mzdách. Pre dosiahnutie ich vyššieho rastu je potrebné množstvo postupných krokov v rámci behu na dlhšiu trať, v podobe podpory vzdelanostnej ekonomiky s presahom na trh práce a intenzívnejšej technologickej transformácie. To sú oblasti, v ktorých Slovensko výrazne zaostáva, čo sa potom odráža v nižšej konkurencieschopnosti krajiny aj v nižších reálnych mzdách.

Dobre, ale realitou všedných dní sú pre väčšinu drahé potraviny a ľudia chcú žiť lepšie teraz a nie o pár rokov neskôr. Vláda avizuje určité opatrenia, snažíme sa konštruktívne rokovať s ministerstvom financií, pôdohospodárstva a hospodárstva. S posudzovaním cien v celej potravinovej vertikále nemáme problém, ani s tým, že ukážeme, akú máme ziskovosť a nákladovosť, ktorú ovplyvňuje aj to, že predávame potraviny na vidieku na rozdiel od zahraničných sietí.

Vláda sa chce pozrieť na marže obchodu. Je to problém? To nám nevadí. Pokiaľ sa bude objektívne posudzovať celá vertikála, sme s tým O. K. Výška marže má pokrývať náklady a z toho, čo zostane, je nejaký zisk, primárne určený na investície a rozvoj poskytovaných služieb. Zisk nie je nič nekalé, je to legitímny cieľ každého podnikania. Môžeme sa baviť, či je zisk primeraný, alebo neprimeraný vzhľadom na náklady, objem predaja atď. Zopakujem, slovenské siete nemajú neprimeranú ziskovosť, tým pádom nemajú ani neprimerané marže.

Aké vládne opatrenie by ste považovali za neštandardné? Dúfam, že nepríde k nejakej forme regulácie. Situácia na trhu nie je taká, aby si vyžiadala takýto krok.

Naozaj stačí, že celosvetovo klesli ceny energií aj poľnohospodárskych komodít? Slovensko je malou otvorenou ekonomikou. Sme primalí na to, aby sme určovali úroveň cien, ktorá bude odlišná od okolitého sveta. Zásadná vec, ktorá možno uniká pri porovnávaní cien so susednými krajinami, je úroveň DPH. Keď hovoríme, že poľské potraviny sú výrazne lacnejšie, potom si všimnime, že majú nulovú DPH. Výška DPH na Slovensku je v porovnaní s okolitými štátmi aj pri zohľadnení daňového zvýhodnenia na vybrané potraviny, najvyššia. To je na zváženie. Chápem, že v súčasnej situácii, keď verejné financie nie sú v dobrom stave a rieši sa ich konsolidácia, je DPH pre vládu citlivou otázkou. Zníženie DPH na potraviny by však malo okamžitý efekt v prospech spotrebiteľov.

Chystá sa spustenie vládneho portálu, ktorý by mal porovnávať spotrebiteľské ceny v reťazcoch. Prospeje to znižovaniu cien potravín? S týmto zámerom sa zatiaľ iba oboznamujeme. Na takomto štátnom portáli sa zvažuje referovať ceny povedzme 15 základných položiek. Takéto pokusy tu už v minulosti boli. Čo však bude posolstvom pre zákazníka? Len to, kde je taká či onaká potravina najlacnejšia? Ak sa položí dôraz iba na cenu, nemusí to byť v poriadku pre tých, ktorí zdôrazňujú krajinu pôvodu potraviny, jej kvalitu, tradičnú chuť, ale ani pre vládu, ktorá chce posilniť predaj domácich potravín. Pozor na to, aby sa nepromovali lacné zahraničné potraviny s otáznou kvalitou a národ dostane na vedomie, že tie kvalitné slovenské sú o čosi drahšie alebo nebudú promované vôbec. Z portálu sa môže paradoxne stať nástroj, ktorý vydláždi cestu k posilneniu niektorých už etablovaných reťazcov, či tým, čo sa sem chystajú vstúpiť. Verejnosť vníma, že vláda rieši potravinovú tému, len ide o to, ako ju uchopí.

Kontrola marží vám neprekáža, ale čo by vám zvlášť prekážalo? Nesystémové zásahy do cenotvorby alebo akákoľvek iná regulácia. Daňové zaťaženie v podobe mimoriadnych odvodov. Pri zhruba dvojpercentnej ziskovosti slovenských sietí by to viedlo k zdraženiu potravín. Zatiaľ dokážu konkurovať nadnárodným spoločnostiam. Keď už vláda hovorí o ziskovosti, nech ju posudzuje komplexne, berúc do úvahy aj mieru pridanej spoločenskej hodnoty všetkých hráčov na trhu. Pri každej príležitosti vládnej koalícii vravíme, hľadajte podporné opatrenia pre domácu potravinovú vertikálu, aby bola konkurencieschopná. Skúsme ísť takto. Potravinová téma by sa nemala zúžiť iba na ceny. Je to tenký ľad.

Z tovaru, ktorý prejde cez kasy najväčšieho slovenského reťazca, tvoria slovenské potraviny 70 percent. Nadnárodní konkurenti majú podiel o desiatky percent nižší a vravia, že ak majú byť potraviny lacnejšie, musia byť z dovozu. Aká je vôbec budúcnosť slovenského agropotravinárstva a obchodu? Zopakujem: ak má domáca potravinová základňa a s ňou spätý domáci obchod prežiť, potrebuje systémovú podporu. Nadnárodní konkurenti majú na vstupe nižšiu cenu a k tomu nižší podiel slovenských potravín. To ich v dosahovaní rentability zvýhodňuje. Samozrejme, zvlášť pri potravinách každodennej spotreby držíme cenový krok so zahraničnými konkurentmi. Naša obchodná politika je konzistentná, zrozumiteľná a ľudia stále viac preferujú kvalitné slovenské potraviny.

Je naozaj domáci pôvod dôležité kritérium pre zákazníka? Chvalabohu spotrebiteľské povedomie sa postupne vyvíja k lepšiemu, ľudia sa predsa len viac orientujú na kvalitu a pôvod. Marketing, ktorý sa zameriava čisto na cenu, nemá taký silný efekt ako v minulosti. Ľudom viac záleží, aké potraviny kupujú pre svoje rodiny. A pokiaľ ide o cenu, dobrým riešením sú privátne značky, pri ktorých v ponuke domácich obchodných sietí dominujú slovenské produkty. Premieta sa v nich náležitá kvalita za mimoriadne výhodnú cenu a tieto produkty dosahujú veľmi vysoký podiel predaja. Nadnárodné reťazce majú „privátky“ prevažne zahraničného pôvodu.

Už rok sa diskutuje o príchode portugalsko- poľského reťazca Biedronka na Slovensko. Čo to urobí s predajom slovenských potravín? Odzneli názory, že to urobí veľ kú cenovú revolúciu. Zásadné však je, v akom rozsahu tento poľský diskont vstúpi na trh, či pôjde o vstup postupný, alebo sa im podarí nejaká akvizícia existujúcej siete obchodov a tým oslovia odrazu väčší počet zákazníkov. Berieme to ako vstup ďalšieho konkurenta na trh. Myslíme si, že zachovaním obchodnej politiky slovenských sietí s dôrazom na kvalitnú slovenskú produkciu, dostupnosť, blízkosť a čerstvosť potravín, dokážu domáci obchodníci čeliť aj tejto novej zahraničnej konkurencii.

Biedronka si musí ruky mädliť, aký rozruch, isto aj zásluhou médií, spôsobila. Už len z čírej zvedavosti tam ľudia vkročia, najmä v očakávaní nižších cien a sortimentu. Čo to spraví s trhom? Konkurencia v základných mienkotvorných potravinách nepochybne funguje. Je prirodzené, že každý významnejší hráč na trhu sa snaží osloviť zákazníka, takže v prípade zvýšenia konkurencie bude trh reagovať. Je tu však viac faktorov, ktoré treba brať do úvahy.

Napríklad? V rôznych prognózach sa vychádza z cenovej úrovne potravín predávaných v Poľsku. Slovenské prostredie je však iné. Okrem toho poľské potraviny nie sú na Slovensku podľa prieskumov vnímané pozitívne. Existujú určité spotrebiteľské obavy vyvolané rôznymi potravinovými škandálmi z minulosti. Sever Slovenska je do istej miery na poľské potraviny zvyknutý, lebo tam funguje prirodzená cezhraničná nákupná turistika. Bude zaujímavé sledovať reakciu slovenských spotrebiteľov nielen na cenu, ale aj kvalitu a pôvod ponúkaných potravín. Sme presvedčení, že slovenskí obchodníci svojou ponukou na trhu obstoja.

V okrajových oblastiach Slovensku zostáva čoraz viac obcí bez obchodov. Vznikajú tzv. potravinové púšte. Tak ako bez vody ani bez obchodu s potravinami niet života. Ako ho tam vrátiť? Zväz obchodu už dlhšie upozorňuje na túto tému, ale viac sa o nej hovorí, ako sa prinášajú praktické riešenia. Pritom napríklad u našich susedov v Česku sú už efektívne realizované podporné programy na zachovanie predajní potravín na vidieku. Česi realizujú program Obchůdek 2021+. Demografia v celej Európe sa mení, vidiek na periférii sa vyľudňuje. Česi vytvorili podporný program, na ktorom sa podieľa český štát a samosprávy. V okrajových obciach poskytuje štát na prevádzku obchodíku dotáciu, odvodové úľavy, čím znižuje prevádzkové náklady obchodníka. Na programe sa podieľajú aj obce znižovaním miestnych poplatkov atď. V Česku už takto podporili viac ako 600 predajní, ktorým hrozil zánik. Navyše to pomohlo aj regionálnej produkcii potravín. Obdobný režim funguje aj v Poľsku.

Vravíte, že netreba nič vymýšľať. Dočkáme sa realizácie? Tento narastajúci problém si vynúti nejaké riešenie, ktoré udrží ľudí na vidieku. Na Slovensku, najmä východnom a na juhu stredného vyhasína život možno niekoľ ko stoviek obcí. Nevyhnutne do ich revitalizácie musí vstúpiť štát. Koalícia to má zadefinované v programovom vyhlásení vlády. Dostupnosť potravín by mala byť legislatívne ukotvená ako služba vo verejnom záujme, a to je úloha štátu. Očakávame preto konkrétne riešenia.

Aká je ale rola obchodu v oživení upadajúcich dediniek? Dominantne ide o výkon obchodníka so všetkými nákladmi, ktoré musí znášať. Pre reštart netreba nejakú mimoriadne veľ kú podporu, ide o dosiahnutie aspoň hraničnej rentability. Je to potenciál, ktorý treba prebudiť a pridaná hodnota z hľadiska zvýšenia kvality života ľudí na vidieku bude mimoriadna.

Nemohol by dedinský obchodík poskytovať aj iné služby? Celkom iste. Obchod môže prinášať aj bankové a poštové služby, predávať voľnopredajné lieky, jednoducho zabezpečovať zásadné služby vplývajúce na kvalitu života.

Čo nám bráni vydať sa českou cestou? Nič, je to otázka priorít v rámci výkonu príslušných politík štátu.

V našom živote skloňujeme peniaze možno až pričasto. Nemalo by byť oživenie vidieka pre obchod aj otázkou morálneho záväzku? Nepochybne, podnikanie v obchode by malo mať aj etickú stránku. Dnes sú hráči na trhu, ktorí sa zameriavajú výlučne na veľ ké sídla. Je tam až prehnaná koncentrácia obchodných sietí a namieste je otázka, do akej miery je to vlastne pridaná hodnota pre krajinu. Štát, respektíve samosprávy môžu intervenovať z hľadiska územného plánovania, lebo z neho sa začína rozumný a zmysluplný rozvoj regiónov - miest a obcí. Je na zváženie, do akej miery je pre obyvateľov v dotknutom území výhodou mať v meste vedľa seba štyri obchodné reťazce, keď v okolitých obciach predajná sieť úplne chýba. To sú dva extrémy, niekde je prehnaná hustota obchodov a na vidieku nie je nič. Pôsobia tu niektorí hráči zameraní čisto na podiel na trhu, teda na ziskovosť. Členovia Zväzu obchodu vnímajú priority trochu inak. Okrem prirodzenej snahy o prosperitu je dôležitá aj spoločenská zodpovednosť za rozvoj krajiny a pri potravinách aj za kvalitnú výživu obyvateľstva. © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Berieme Biedronku ako vstup ďalšieho konkurenta na trh. Myslíme si, že zachovaním obchodnej politiky slovenských sietí s dôrazom na kvalitnú slovenskú produkciu, dostupnosť, blízkosť a čerstvosť potravín, dokážu domáci obchodníci čeliť aj tejto novej zahraničnej konkurencii. Filip Kasana, (1980) je absolvent Právnickej fakulty UK Bratislava. V obchode pracuje od roku 2008. Postupne prešiel rôznymi pracovnými pozíciami. Od roku 2022 je podpredsedom predstavenstva COOP Jednota Slovensko a od roku 2023 prezidentom Zväzu obchodu SR.

Zdroj: [19.02.2024; Pravda; Rozhovor; s. 10,11; Jozef Sedlák ©]

Foto: Prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana., FOTO: ARCHÍV AUTORA