Drobná kriminalita má podľa obchodníkov aj opozície po schválení novely Trestného zákona, ktorá zmenila postihy za veľké podvody, ale aj za krádeže v obchodoch, vzostupný trend. Minister spravodlivosti Boris Susko síce odmieta, že nárast krádeží v maloobchode súvisí s touto novelou, no aktuálne už spolu s obchodníkmi pripravujú legislatívne zmeny.

Po rokovaní s nimi je štátny tajomník rezortu spravodlivosti Milan Hodás presvedčený, že budú iniciovať aj zmeny v priestupkovom zákone, ktoré by zaviedli sankcie prostredníctvom drobných obecných služieb, ako aj viacerých preventívnych a represívnych opatrení.

Na zasadnutiach pracovnej skupiny pre prevenciu kriminality a agresivity v maloobchode zástupcovia obchodných reťazcov potvrdili, že nárast tejto kriminality evidujú minimálne v rámci krajín V4, pričom ide o dlhodobý trend, informuje rezort spravodlivosti.

Podľa ministra Suska je osobitosťou Slovenska len to, že zaznamenali nárast agresivity v obchodoch. Tá môže byť spôsobená práve účelovým zavádzaním zo strany opozície v mediálnom a politickom priestore, že kradnúť sa oplatí. „Kradnúť sa neoplatilo a ani neoplatí,“ prízvukuje.

Dodáva, že reforma Trestného zákona a trestného poriadku, platná od marca 2024, neznamená beztrestnosť prípadov. Aj po novele trestných kódexov zostávajú medializované násilné skutky, ku ktorým dochádza v maloobchode, naďalej trestné a nie sú priestupkami. „Navyše ak si páchateľ ponechá vec bezprostredne po čine násilím alebo hrozbou násilia, dopúšťa sa aj trestného činu krádeže,“ hovorí pre Štandard Susko.

Ministerstvo spravodlivosti zdôrazňuje, že rovnako aj v návrhu novely Trestného zákona, ktorý pripravovala predchádzajúca vláda Ľudovíta Ódora, sa zvyšovali hranice škody za trestný čin a tiež sa rušili takzvané horalkové krádeže.

„Ak súčasná opozícia tvrdí, že drobná majetková kriminalita rastie pre schválenú trestnú novelu, potom by mala verejnosti povedať celú pravdu, že vývoj kriminality by bol na tom veľmi podobne aj po schválení nimi presadzovanej novely,“ tvrdí Susko.

Po novom už krádež tovaru do 700 eur nie je trestným činom. Predtým bola hranica 266 eur. V súčasnosti sadzba za krádež na Slovensku závisí od výšky škody a okolnosti spáchania. Ak je teda škoda do spomínaných 700 eur, ide o priestupok s pokutou do 1 400 eur.

Ak je škoda vyššia, ide o trestný čin krádeže s trestnou sadzbou do dvoch rokov odňatia slobody. Po novom už teda nie je takzvaná horalková krádež (recidíva, keď človek spáchal dvakrát priestupok proti majetku) trestným činom.

Ako je to v skutočnosti

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič pre Štandard potvrdil, že nárast drobných krádeží sa kontinuálne zvyšuje už od začiatku energetickej krízy a s ňou spojenej inflácie.

Slovensko je podľa neho špecifické tým, že tieto krádeže v obchodoch sprevádza aj vysoká agresia, a to najmä v prípade recidivistov. „To bol pre nás najväčší impulz, prečo sme požiadali príslušné ministerstvá a Policajný zbor o pomoc, pretože s nárastom agresie nutne potrebujeme pomoc štátu,“ vysvetľuje.

Podľa Krajčoviča ide o rôznorodé skupiny, ktoré kradnú pre vlastnú potrebu alebo ďalej obchodujú s tým, čo odcudzia. Často ide o občanov, ktorí sú pod vplyvom alkoholu alebo drog. Na krádeže sa zneužívajú aj deti.

Problémom však je, že títo ľudia nič nevlastnia, preto pre nich peňažná pokuta bez ohľadu na jej výšku nie je dostatočným preventívnym nástrojom, aby prestali kradnúť.

„Stáva sa, že zamestnancov pre vyhrážky pred obchodmi musia odprevádzať pracovníci SBS. Alebo sa tieto vyhrážky najmä v menších mestách dokonca dejú aj pred ich obydliami,“ opisuje situáciu Krajčovič s dôvetkom, že je absolútne neprijateľné, aby takto zlodeji ohrozovali zamestnancov alebo zákazníkov. Preto očakáva, že sa príjmu dostatočné opatrenia, aby sa v čo najkratšom období tento stav zlepšil.

Ľudia sú pri krádežiach odvážnejší

Štandard oslovil aj zástupkyňu predajne so športovými potrebami v nákupnom centre v Košiciach, ktorá nám opísala situáciu okolo drobných krádeží. Ako hovorí, denne odhalia jednu až dve krádeže, čo predtým neexistovalo. „Pritom medzi zlodejmi vidieť čoraz viac bežných ľudí,“ dodáva.

Často sa stáva, že po pár hodinách majú prichyteného zlodeja opäť v predajni a usmieva sa na nich. „Sme z toho znechutení a zúfalí,“ dodáva s dôvetkom, že len čo v predajni spoznajú „známu firmu“, radšej ju z obchodu vyženú preč. Ako dodáva, nechápe, že neexistuje žiadny účinný nástroj, ktorý by ich odradil od krádeží. Spomína napríklad zadržanie vodičského preukazu, pozastavenie dávok alebo dôchodkov.

Ľudia, ktorí kradnú v ich obchode, sú podľa slov zástupkyne predajne po zmene zákona odvážnejší, neboja sa a niekedy má pocit, akoby im bolo jedno, či ich chytia. Po privolaní polície k prichyteným zlodejom im príslušníci uložia blokovú pokutu za priestupok a to je všetko.

Aj keď sa im občas nejaký tovar podarí zachrániť, zlodeji im ho počas pokusu o krádež často poškodia alebo potrhajú. Najmä vtedy, ak sa snažia zbaviť zabezpečovacích zariadení pripnutých na tovare. „Toto poškodenie však nikto nerieši,“ dodáva.

Nárast krádeží vníma aj prostredníctvom čísel, ktorými disponuje. Vysvetľuje, že firma znáša náklady na krádeže do jedného percenta obratu. Takýto koeficient sa pred novelou Trestného zákona v ich predajni pohyboval medzi 0,4 až 0,5 percenta. Momentálne to stúplo zhruba na dvojnásobok, a preto sa už reálne aj zamestnanci obávajú, že po prekročení limitu jedného percenta im budú strhávať zrážky zo mzdy.

Aká je reálna štatistika krádeží

Ako vidieť na grafe, podľa policajnej štatistiky sa drobná kriminalita po zmene Trestného zákona výrazne zmenila v prospech poklesu trestných činov. Súvisiacu štatistiku priestupkov však polícia neeviduje. „Štatistikou priestupkov v policajnom zbore nedisponujeme, posúvame ich na príslušné okresné úrady,“ hovorí pre Štandard Peter Habara z odboru komunikácie Prezídia Policajného zboru. Reálne preto zhodnotiť, o koľko stúpli priestupky, ktoré boli predtým trestnými činmi, nie je aktuálne možné.

Zdroj: Štatistiky MV SR, kriminalita

Koncom júna sa na ministerstve spravodlivosti stretla medzirezortná pracovná skupina, ktorá mala riešiť agresivitu a kriminalitu v maloobchodných prevádzkach. Medzi diskutovanými témami boli aj zmeny v priestupkovom zákone, ktoré by zaviedli sankcie prostredníctvom drobných obecných služieb, ako aj viacerých preventívnych a represívnych opatrení.

Krádeže si zlodej odpracuje

Hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Barbora Škulová pre Štandard povedala, že aktuálne v spolupráci s rezortmi vnútra, práce sociálnych vecí a rodiny, Prezídiom Policajného zboru, Generálnou prokuratúrou SR, mestskými a obecnými políciami, ako aj zástupcami maloobchodu pracujú na príprave preventívnych, ako aj represívnych opatrení.

„Jedným z navrhovaných opatrení môžu byť aj sankcie za priestupky v podobe menších obecných služieb. O ďalších krokoch rezortu bude verejnosť informovaná hneď, ako to bude možné,“ hovorí Škulová.

Zavedenie sankcií za priestupky v podobe drobných služieb kritizoval poslanec Branislav Vančo (PS). „Za mňa je to veľmi hlúpy návrh. Polícia si nevie poradiť s týmito zlodejmi, a tak minister spravodlivosti s ministrom vnútra hodia problém na obce a mestá. Veď to je také drzé ako tí zlodeji, ktorí chodia do tých obchodov a hovoria, že keď ich aj chytia, oni sa vrátia a ukradnú ešte viac,“ povedal Vančo.

Krajčovič taktiež potvrdil, že diskutujú aj s jednotlivými ministerstvami a políciou o alternatívnych trestoch, ako sú napríklad spomenuté drobné obecné práce. Toto opatrenie však nie je jediné, o ktorom diskutujú. Chcú, aby sa prijali alternatívne sankcie, ktoré budú pôsobiť dostatočne preventívne najmä na recidivistov a polícii umožnia účinnejšie konať voči týmto skupinám.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik upresňuje, že drobnými obecnými prácami ako možnou formou sankcie sa zaoberali pred pár mesiacmi počas rokovaní s rezortom spravodlivosti v rámci diskusií o zmene zákona o priestupkoch.

ZMOS je aktuálne súčasťou pracovnej skupiny, ktorá sa venuje riešeniu problematiky krádeží v maloobchodoch. Táto oblasť nie je v kompetencii samospráv, vstup samospráv do procesu nastáva až v momente, keď má byť uložená sankcia formou drobných obecných služieb.

Podľa Božika si samotný inštitút drobných obecných služieb vyžaduje ďalšiu odbornú diskusiu a podrobné doriešenie viacerých praktických a systémových otázok. „Z pohľadu miest a obcí je nevyhnutné upraviť najmä otázky zodpovednosti a kontroly výkonu takejto sankcie, kto bude zabezpečovať dohľad nad jej realizáciou, ako sa bude riešiť situácia, keď osoba odmietne nastúpiť na výkon služby alebo sa na nej nebude schopná zúčastniť, a aké nároky to bude klásť na kapacity obcí,“ hovorí predseda.

Dodáva, že na jednej strane sa tento inštitút môže javiť ako nástroj, ktorý podporí miestne komunity a prinesie priamy prínos pre obce, na druhej strane je tu viacero otvorených otázok, ktoré treba dôsledne zvážiť, aby samosprávy neboli vystavené novým povinnostiam bez primeraného legislatívneho a finančného krytia.