Koniec papierových letákov je nateraz v nedohľadne
Mnohým prekážajú, no veľa spotrebiteľov na ne doslova čaká a na základe nich nakupuje. V posledných rokoch sa ich objem znižuje.
Mnohým prekážajú, no veľa spotrebiteľov na ne doslova
čaká a na základe nich nakupuje. V posledných rokoch sa ich objem znižuje.
Rastislav Tinák
Bratislava – Asi najčastejšie sa s nimi stretnete vo
vlastnej schránke. Spomedzi poštových zásielok povyberáte letáky, a aj keď
často skončia v koši, predsa len sú doteraz jedným z používaných spôsobov
propagácie výrobkov. Možností, ako informovať zákazníkov, je však v dnešnom
modernom svete oveľa viac. Preto sa ešte pred viac ako rokom rozhodli v
obchodnej sieti Lidl zrušiť distribúciu tejto papierovej formy do domácností.
Presedlali na online prostredie, kde intenzívne pracujú na rozširovaní
digitálnych kanálov. „V rozpätí dvoch rokov sa počet čitateľov nášho
elektronického letáka priemerne zdvojnásobil a naďalej očakávame rastúci
trend,“ vyjadril sa Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie v spoločnosti. Istá
skupina zákazníkov ich však aj napriek tomu stále preferuje vytlačené. Pre nich
tak stále ponúkajú akcie na papieri už len priamo v predajniach alebo ako
prílohu v printových médiách. Aj keď takýto krok priniesol Lidlu úsporu papiera
vo výške približne štyritisíc ton, sú tu aj obchodníci, ktorí o niečom takom
zatiaľ neuvažujú. Jedným z nich je spoločnosť Kaufland. „Zatiaľ stále platí, že
papierový leták je pre väčšinu zákazníkov primárnym zdrojom informácií, a
zároveň neplatí, že ho čítajú iba alebo väčšinou starší zákazníci,“ upozorňuje
hovorkyňa spoločnosti Lucia Vargová. Podľa ich skúsenosti sa čítanosť tejto
formy vo všeobecnosti drží už niekoľko rokov približne na rovnakej úrovni.
Plytvanie zdrojmi však berú vážne, preto svoje reklamné prospekty dlhodobo
tlačia na recyklovaný papier s certifikátom o využití surovín zo zodpovedne
obhospodarovaných lesov.
Presvedčivý papier
Podľa analytika obchodu Ľubomíra Drahovského sa
zákazníci delia na dve skupiny. Do prvej patria obyvatelia do 40 rokov, ktorí
sa nielen orientujú, ale aj vyhľadajú si a čítajú všetko dostupné v online
priestore. Tí ostatní sú teda vo veku po štyridsiatke, no najmä seniori,
ktorých k nákupu motivuje práve papierový pútač. „Dimenzia správania
spotrebiteľa tak postupne prekonáva éru klasických letákov,“ konštatuje
Drahovský. Aktuálne tak trh o ponuke a akciách informuje duálne, pričom
analytik očakáva, že to medzi spotrebiteľmi zotrvá zhruba ešte jeden až dva
roky. Zákazníkov, ktorí spontánne prejdú na online, bude postupne pribúdať. A
opačným smerom sa vydá papierová forma. Cestou postupného znižovania tlačených
variantov sa však vydala väčšina obchodných reťazcov. Medzi ne patrí aj firma
Metro, ktorá papier nahrádza digitálnou reklamou, pričom pre zákazníkov majú
mobilnú aplikáciu. V porovnaní s rokom 2015 tak znížili sedemnásobne počet vytlačených
kusov. Menej tlačia aj reťazce ako Billa, Kraj či Terno. K redukcii strán
napríklad pristúpili v obchodnej sieti Tesco.
Pomôže aj zmena štruktúry
Práve zníženiu strán v reklamných letákoch môže pomôcť
pripravovaná zmena zákona – vypustenie povinnosti zobrazovania minimálne 50
percent slovenských výrobkov
na týchto materiáloch, pre ktorú boli strany preplnené a chaotické. „Nahustenie
domácej produkcie síce plní literu zákona, ale je absolútne neprehľadné a
zbytočné. Odchod od tejto štátom nariadenej filozofie tak bude jedno zo
správnych riešení,“ tvrdí Drahovský. S tým súhlasia aj samotní obchodníci,
pričom podľa Nadeždy Machútovej, prezidentky Zväzu obchodu Slovenskej republiky, takáto povinnosť nikdy
ani nemala existovať. „Malo by byť výlučne na rozhodnutí obchodníka, ktoré
produkty ponúkne do akcie, a to bez ohľadu na ich pôvod,“ konštatuje Machútová.
Túto skutočnosť považuje dokonca za diskriminačnú a deformujúcu trh. Očakávaná
zmena však neznamená, že sa slovenské výrobky
nadobro vytratia z propagácie obchodníkov.
V rozpätí dvoch rokov sa počet čitateľov nášho
elektronického letáka priemerne zdvojnásobil a naďalej očakávame rastúci trend. Tomáš Bezák, Lidl
Zdroj: [12.10.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 11; Rastislav Tinák]