Takýto veľkonočný scenár dokáže napísať len život. Veľká noc je o zmŕtvychvstaní, obrodení človeka a spoločnosti, ale súčasne spolu s mravnou podstatou sviatkov stojíme aj zoči-voči ich praktickej materiálnej otázke: aký bude účet za tohtoročnú veľkonočnú hostinu?

Nateraz ho iba odhadujeme, ale minimálne od piatka minulého týždňa, keď ľuďom nabehli na účty výplaty a tesne predtým dôchodky, sa intenzívne nakupuje. Hodnota veľkých nákupov potravín sa pohybuje od najmenej sto po dvesto eur, taký bol odhad jednej z pokladníčok veľkého obchodného reťazca. Ešte predtým vyšla prognóza spoločnosti Partners, ktorá sleduje už niekoľko rokov ceny cez prizmu veľkonočného nákupného účtu. Okrem typických potravín a nápojov doň zaradila aj veľkonočnú výzdobu a vyšiel jej nákup za 330 eur, čo by malo byť o desať percent viac ako vlani.

Minie domácnosť naozaj toľko? Prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana nepovažuje „túto sumu za relevantnú, keďže údajne zahŕňa aj sviatočné dekorácie, výslužku pre šibačov a pod.“ Podľa Kasanu „je táto suma pre väčšinu slovenských domácnosti značne premrštená“.

Obchodníci majú slovenských spotrebiteľov dobre prečítaných a tomu zodpovedá aj mix zliav, ktoré pripravili. „Do akcií sme zaradili najviac žiadané bravčové mäso a údené výrobky z neho, maslo, syry, vajcia, tuky aj cukrovinky,“ zhrnul Martin Krajčovič, predseda SAMO – Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá zastupuje nadnárodné obchodné siete.

Dobre vyrátané zľavy

Zľavy, s ktorými operuje obchod, sa najčastejšie pohybujú v rozmedzí 30, ba aj 40 percent, no najviac z davu vytŕčajú akcie na maslo, pravda, sú viazané na množstvo kúpených kusov (akcia dva plus jedna), alebo veľkosť nákupu, ktorá musí prekročiť sumu minimálne 20 eur. Do zľavy však nejde štandardné 250-gramové maslo, ale iba 200-gramové. Takéto masielka sa dajú kúpiť aj po 1,29 či po 1,26 eura.

Spravidla je v akcii maslo nemecké alebo poľské, čerpané z krajín, kde sú mnohé reťazce doma. To slovenské je často drahšie a odzrkadľuje ani nie tak situáciu vyvolanú výpadkom siedmich percent produkcie mlieka v dôsledku likvidácie tisícok slovenských kráv, ako to, že v masle už roky nie je krajina sebestačná.

Vajcia, typická veľkonočná potravina i ozdoba, sú tiež v akcii. Najpredávanejšie tridsiatkové balenie vyjde zhruba na 6 eur, čo je o 12 percent menej, ako bola cena pred sviatkami. Pozrite sa, odkiaľ pochádzajú, dôležitá je pečiatka na vajci a nie distribútor, ktorý uvádza krajinu EÚ a pritom môže ísť o produkt povedzme z Ukrajiny,“ upozorňuje jeden zo slovenských hydinárov.

V súvislosti so slintačkou všetci kompetentní ubezpečujú, že ako mlieko a mliečne výrobky, tak aj mäso pochádzajúce zo slovenských fariem sú v poriadku. Jednak preto, že mliečne výrobky prechádzajú pasterizáciou, jednak sú zvieratá poskytujúce mäso prehliadnuté. SLAK, ako sa v skratke hovorí slintačke a krívačke, však prehlbuje nepriaznivú bilanciu v zastúpení slovenských potravín na pultoch.

Bravčové mäso, kľúčové na slovenskom jedálnom lístku, predávané pred Veľkou nocou, pochádza väčšinou z dovozu. Platí to o čerstvom mäse ako aj o údeninách. Čerstvá bravčovina prúdi z Nemecka alebo Španielska a v akciách ide napríklad stehno bez kosti aj po 3,65 eura za kilogram. Ešte lacnejšie sa dá kúpiť pliecko, a to po 3,59 eura. Len pre zaujímavosť, porovnali sme tieto akcie s cenami ešte pred vojnovým konfliktom na Ukrajine. V roku 2021 sa kilogram stehna dal kúpiť po 3,16 eura a pliecko dokonca po 2,90 eura. Ceny sa aspoň krátkodobo vrátili na úroveň dostupnú priemerným slovenským peňaženkám.

Zlacnela aj bravčová sviečkovica, najcennejšie mäso z prasaťa, ktoré padlo z 10,40 na 6,79 eura za kilogram. Samozrejme, v akcii sú údené rolky, bôčiky, krkovičky, všetky idú v akcii dolu s cenou o celú jednu tretinu a možno ich kúpiť od 3,90 po 9,90 eura. V zľavách sú ako štandardné údeniny, tak aj prémiové výrobky. Nájdeme tu produkty slovenské, pravda, často vyrobené z dovezeného mäsa, ale pomimo nich najmä české a nemecké.

Ocitli sa v slepej uličke

Do akej miery prehovorila do súčasnej ponuky bravčového mäsa nákaza SLAK? Tá síce priamo nevtrhla do chovov ošípaných, veď vyplienila iba farmy hovädzieho dobytka, ale zato narobila v dôsledku bezpečnostných opatrení extrémne škody aj producentom bravčového mäsa.

„Na konci minulého týždňa sa v maštaliach troch najprodukčnejších krajov Slovenska – v Nitrianskom, v Trnavskom a v Bratislavskom tiesnilo 50-tisíc ošípaných, ku ktorým tento týždeň pribudne ďalších 20– tisíc. Ide o zvieratá, ktoré mali byť dávno na bitúnku, ale sú na farmách, prerastajú, a preto ich cena klesá,“ načrtol pohľad za oponu fariem Martin Nevoľný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO).

Zvieratá na farmách zablokovali prísne bezpečnostné opatrenia a vyžadujú si mimoriadne riešenie. Do zahraničia ísť nemôžu, ale ani doma ich nedokážu spracovať v požadovanom množstve, keďže z týždňovej kapacity bitúnkov 15-tisíc zvierat je trh schopný odsať len 10-tisíc ošípaných.

Spracovateľské závody, ktoré v potravinárskom žargóne volajú rozrábkarne, sa medzitým podľa Nevoľného preorientovali na bravčové z dovozu. So zahraničnými dodávateľmi vraj uzavreli kontrakty na tri mesiace, čím prispeli k tomu, že o ošípané zo slovenských fariem nie je záujem. Takúto patovú situáciu sektor výroby bravčového mäsa ešte nezažil. V kotercoch sa tlačia čoraz tučnejšie prasatá, ktoré chovatelia musia kŕmiť a produkujú im čistú stratu.

Pred dvoma rokmi bola nadúroda jabĺk. Ovocinár z Dvorov nad Žitavou vtedy ponúkol ľuďom ovocie úplne zadarmo. Lenže ošípaných, ani keby ich chceli chovatelia rozdať, sa nemožno len tak zbaviť, lebo na Slovensku platia tvrdé bezpečnostné opatrenia vinou nákazy SLAK. „Obávame sa najhoršieho scenára, že ošípané napokon skončia v kafilérii,“ vyjadril čiernu náladu chovateľov prasiat Martin Nevoľný.

Teraz akciové bravčové zdražie

Za situácie, keď sa obchodníci pretekajú o priazeň kupujúcich zľavami na bravčové, prišla pre farmárov neuveriteľná správa, že jatočné ošípané v predchádzajúcich dvoch týždňoch zdraželi o vyše 13 percent. Dôvodom má byť nákaza SLAK, ale ešte viac obchodná vojna medzi USA a Čínou.

„Aktuálne nenakupujeme slovenské mäso, prikupujeme pre bezpečnosť predovšetkým mäso z Česka,“ povedal minulý týždeň pre TASR generálny riaditeľ spoločnosti Tauris Richard Duda. Dodal, že cielene sa zameriavajú na dodávateľov a pôvod dodávaných surovín s jasnými identifikačnými údajmi v sprievodných dokladoch.

Colná vojna medzi USA a Čínou skomplikovala podľa Dudu dovozy americkej bravčoviny do Číny a spôsobila masívny export bravčového mäsa z Európy. Rast cien bravčoviny prebieha simultánne v celej Európe. „Už tento týždeň možno očakávať ďalší nárast aj na našom trhu,“ skonštatoval riaditeľ Taurisu.

Za situácie, keď sa farmárom hromadia ošípané a nevedia, komu a kam ich za ako-tak prijateľnú cenu predať, im pripadá táto prognóza ako krutý žart. Lenže nákaza SLAK zovrela do svojich klieští aj mäsiarov. Ako uviedla výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai, Poľsko a Česko čiastočne alebo úplne zamedzili dovoz mäsa a mäsových výrobkov zo Slovenska. Ide o štandardné opatrenie.

Čo však podľa Evy Forrai „štandardné určite nie je a čo môžeme považovať zo strany Českej republiky za obmedzovanie voľného pohybu tovaru, je naďalej pretrvávajúci zákaz dovozov tovarov na územie Českej republiky, pričom ide hlavne o tepelne neopracované mäsové výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh s vyššou pridanou hodnotou“.

Praktický dosah tohto konania Českej republiky je taký, že na skladoch slovenských výrobcov sú desiatky ton mäsových výrobkov, ktoré boli určené v predveľkonočnom období na český trh, ktorým plynie doba trvanlivosti. Surovina použitá na výrobu týchto mäsových výrobkov pochádza mnohokrát zo zahraničia, alebo z mäsa zvierat odporazených ešte pred výskytom SLAK či mimo stanovených ohnísk a pásiem dohľadu.

Podľa názoru SZSM je nevyhnutné, aby bolo konanie Českej republiky zo strany Európskej komisie riadne preskúmané, kde v prípade preukázania pochybenia by Česká republika mala niesť zodpovednosť za svoje konanie, ktorým spôsobuje finančnú ujmu na strane slovenských výrobcov.

Jahňa rovno z farmy

Ako vidno, SLAK mláti hlava-nehlava a chytila pod krk aj ovčiarov chystajúcich na trh veľkonočné jahňatá. Tie nesmerujú len do Talianska, ale v posledných rokoch sa sľubne rozbehol predaj jahňaciny aj slovenským spotrebiteľom. Bezpečnostné opatrenia po vypuknutí slintačky a krívačky skomplikovali obchodovanie, čo vyústilo do poklesu cien. „Namiesto zakontrahovaných 5,20 eura sme napokon dostali iba 4,60 eura za kilogram živého veľkonočného jahňaťa,“ povedala predsedníčka PPD Liptovská Teplička Anna Glejdúrová. Takto dopadli stovky ďalších chovateľov.

Družstevníci v Liptovskej Tepličke majú vlastný bitúnok a ponúkajú na predaj jahňatá súce rovno na pekáč. Kilogram očisteného jahňata predávajú po 9,90 eura. No kým vlani predali 100 jahniatok, tohto roku to bude len sedemdesiat. Ide to na vrub mimoriadnej situácie vyvolanej SLAK. Tá skomplikovala aj prevádzku družstevnej mliekarne.

„Robíme, čo môžeme, mlieko a výrobky z neho pasterizujeme, aby ľudia nemali ani najmenšiu obavu, že sa im niečo môže stať. Žiaľ, nemôžeme predávať výrobky z podnikovej predajne, lebo je za rampou hospodárskeho dvora. Tak teraz naložíme všetko, čo sme pripravili, do chladiarenského auta a ponúkneme občanom rovno z neho. Bude to však pre nás neskutočne ťažký rok, a to sa nás slintačka dotkla len svojimi bezpečnostnými opatreniami, nie ako kolegov z juhu, ktorým vybielila chovy do poslednej kravy a teľaťa,“ skonštatovala Anna Glejdúrová.

Napokon je tu aj odpoveď na jednu teraz často vyslovovanú otázku rezonujúcu medzi poľnohospodármi. Obchodné reťazce vraj tlačia mäsiarov do toho, aby mäso a výrobky z neho nepochádzali z reštrikčných zón, ktoré zasiahol SLAK.