Hospodárske dôsledky ochorenia zvierat
Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu SR hosťom v RTVS
Slávka Dvořáková, moderátorka
Po ochorení slintačky a krívačky zasiahla slovenských farmárov ďalšia rana. Na juhu krajiny potvrdili africký mor ošípaných, koncom minulého roka sa zasa pasovali chovatelia hydiny s vtáčou chrípkou. Ako sme na takéto ochorenia zvierat pripravení a ako to pocítili spotrebitelia v obchodoch? To je téma, o ktorej budeme hovoriť s našimi hosťami. Je tu Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa, dobrý deň prajem.
Eva Forrai, výkonná riaditeľka, Slovenský zväz spracovateľov mäsa
Dobrý deň prajem.
Slávka Dvořáková, moderátorka
A je tu aj Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky, vitajte u nás.
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Vírus moru ošípaných zistili nedávno na farme v Dolných Semerovciach, kde chovajú viac ako 18 000 prasiat. Ide o prvé potvrdené ohnisko v tomto roku. Pani Forrai, aký vplyv toto môže mať na potravinovú sebestačnosť Slovenska?
Eva Forrai, výkonná riaditeľka, Slovenský zväz spracovateľov mäsa
Tak samozrejme negatívny, pretože potravinová sebestačnosť štátu je schopnosť štátu zabezpečiť potraviny pre potreby obyvateľstva z vlastných zdrojov, v tomto prípade sa jedná o potravinovú sebestačnosť v bravčovom mäse a teda poklesom počtu ošípaných bude dochádzať aj k jej znižovaniu.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Čo to, pán Kasana, znamená pre obchod, tento výpadok ošípaných?
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Samozrejme, správa o výskyte afrického moru ošípaných je veľmi nepríjemná aj z pohľadu Zväzu obchodu. Potom, ako odznela nákaza slintačky a krívačky, tu máme AMO na našom území vo veľkom chove. Pokiaľ ide o obchod a dostupnosť tovarov, môžem spotrebiteľov upokojiť, že neevidujeme žiadne výpadky bravčového mäsa, ani mäsových výrobkov a takéto výpadky ani nepredpokladáme. Táto správa je pomerne čerstvá. Pevne veríme, že nákaza sa významnejšie nerozšíri. Pokiaľ by sa tak stalo.
Máte nejaký plán?
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Chcem ubezpečiť divákov, že obchodné siete majú alternatívy v rámci voľného trhu Európskej únie. Je ešte potrebné, pani redaktorka, dodať, ako spomínala pani Forrai, že na Slovensku máme veľmi nízku potravinovú sebestačnosť z hľadiska produkcie živých ošípaných, tzn., že väčšina bravčových polovičiek sa na Slovensko dováža za účelom spracovania. Čiže samotná okolnosť, že sa táto nákaza opätovne vyskytla na území Slovenska, je samozrejme veľmi nepríjemná, lebo ekonomicky ohrozuje chovateľov, ale z hľadiska obchodu a dostupnosti dotknutých tovarov pre spotrebiteľov situácia nie je dramatická, čiže nejaké obavy z nedostatku vôbec nie sú na mieste.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Pripomeňme si ešte ochorenie slintačky a krívačky, do akej miery toto pocítil spotrebiteľ v predajniach s potravinami?
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Spotrebiteľ našťastie to veľmi nepocítil. Slintačka a krívačka sa na našom území v prevažnej miere dotkla alebo zasiahla chovy, ktoré boli zamerané na produkciu mlieka, čiže kravy, dojnice, ktoré museli byť zlikvidované pod vplyvom ochranných opatrení, bolo to ten negatívny dopad zhruba na úrovni 7 % z celkovej produkcie mlieka na Slovensku, takže smerom k obchodu neboli výpadky slovenského mlieka, ani mliečnych výrobkov domácich značiek, na ktoré sú ľudia zvyknutí. Pre obchod je veľmi podstatné, že plynulosť dodávok tovarov nebola narušená a teda, že spotrebitelia nepocítili výpadky sortimentu. Druhá vec sú ceny. Tieto ochorenia chovných zvierat, keď sa objavia vo väčšom rozsahu alebo vo viacerých krajinách, majú svoj odraz najmä na nemeckej burze. To je určité východisko, od ktorého sa odvíjajú ceny surovín, od nich sa, tie sa premietajú v určitej miere do, do cien spracovaných produktov a tie sa následne premietajú do cien spotrebiteľských v obchodoch, čiže takáto je zhruba cenotvorba, ale v dôsledku výskytu SLAKu našťastie nedošlo k nejakým významnejším cenovým výkyvom. Druhá vec sú, samozrejme, dopady na farmárov, tam tie dopady boli, boli oveľa negatívnejšie z hľadiska obmedzeného exportu atď.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Pani Forrai, aké je súčasná situácia na slovenskom trhu s mäsom?
Eva Forrai, výkonná riaditeľka, Slovenský zväz spracovateľov mäsa
Tak vo vzťahu k nemeckej burze, ako to vlastne povedal aj pán Kasana, treba konštatovať, že od jedenásteho týždňa tohto roku začali ceny mäsa postupne rásť, a to z hodnoty 1,72 eur za kilogram na hodnotu súčasných 2 eur na kilogram. Čo na strane spracovateľov, ktorí nakupujú mäso zo zahraničia a nespracovávajú to slovenské, spôsobuje tlak na nárast cien tých odbytových, tzn., že je tu predpoklad nárastu cien mäsa, ako i mäsových výrobkov. Mierne odlišná aj teda vplyvom, vplyvom SLAKu je situácia momentálne na Slovensku, keď cena slovenského mäsa je oproti štandardu nižšia ako zvyčajne, slovenské mäso celkovo možno označiť za drahšie, čo sa na pultoch prejavuje až cenovým rozdielom do 30 %, avšak v súčasnej dobe je ten cenový rozdiel v prospech slovenského mäsa, vo vzťahu k tej sebestačnosti, ktorú sme už tu spomínali, je však ten vývoj veľmi negatívny, pretože medziročne aj v porovnaní rokov 23 a 24 musíme konštatovať pokles počtu od porazených zvierat na slovenských bitúnkoch, a to v rozmedzí až 14,3 % a v počtoch, tzn. pokles z 530 000 na 420 000 odporazených kusov zvierat.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Farma v Dolných Semerovciach príde o tisícky prasiat. Ako sa prejaví táto situácia na úrovni slovenských spracovateľov mäsa?
Eva Forrai, výkonná riaditeľka, Slovenský zväz spracovateľov mäsa
Tak negatívne túto skutočnosť pocítia hlavne slovenské bitúnky, ktoré uvádzajú čerstvé mäso na slovenský trh a teda prejaví sa to hlavne nižšou dostupnosťou mäsa slovenského pôvodu na trhu, tzn., že je predpoklad nárastu ceny živých ošípaných, tým pádom aj nárastu ceny mäsa a zároveň sa zvýši aj miera importov živých ošípaných pre potreby bitúnkov.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Čo sa dá teraz očakávať v zmysle dostupnosti a ceny bravčového mäsa v obchodoch, pán Kasana?
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Našťastie fungujeme v otvorenom európskom priestore, v rámci ktorého v prípade potreby si vieme pomôcť dovozom nielen teda bravčového mäsa, ale aj samozrejme spracovaných mäsových výrobkov, tzn. salámy, šunky, párky, čokoľvek, na trhu je naozaj dostupných množstvo, množstvo alternatív. Väčší problém by mohol vzniknúť, pokiaľ by nákaza zasiahla viacero krajín, napr. stredoeurópsky región alebo by bolo významnejšie zasiahnuté napr. Poľsko ako veľmi veľký producent potravín, to by, to by mohlo mať oveľa zásadnejší vplyv na ceny.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Koncom minulého roka mali problém aj chovatelia sliepok, pasovali sa s vtáčou chrípkou, škody boli vyčíslené na 5,5 milióna eur. Spotrebiteľ to reálne ale aj pocítil a to tak, že na pultoch v predajniach chýbali vajcia. Ako to dnes hodnotíte, pán Kasana? Dalo sa možno lepšie zareagovať tak, aby tento výpadok spotrebiteľ vôbec, vôbec nevnímal?
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Tak informovanosť spotrebiteľov v dnešnej dobe je už samozrejmosť, naozaj nie je dôvod nejakým spôsobom smerom k verejnosti informácie tohto druhu nejakým spôsobom utajovať, aj keď sú nepríjemné. Na druhej strane pre obchod je veľmi zložité, ak vznikne spotrebiteľská panika spôsobená rôznymi nepodloženými informáciami, že bude niečoho nedostatok. Preto aj zo strany médií je podľa môjho názoru veľmi dôležité zodpovedne informovať v takýchto situáciách, aby sa smerom k verejnosti nevytvárali zbytočné impulzy, ktoré podporujú takúto spotrebiteľskú paniku, že sa teraz nejakým spôsobom treba predzásobiť a pod. Áno, z vajíčkami bol problém na jeseň minulého roku, keď vypadol jeden z významných producentov vajec z dôvodu výskytu vtáčej chrípky, myslím, že mal produkciu na úrovni 15 % z celkového objemu v rámci daného segmentu. Z pohľadu obchodu však táto situácia nebola vôbec kritická, bez problémov sa všetky veľké zahraničné aj domáce obchodné reťazce veľmi operatívne dokázali zariadiť a vytvorili si obchodnú alternatívu, avšak keď ľudia pod vplyvom rôznych informácií začali nakupovať namiesto štandardných 10 vajíčok zrazu 30 alebo 50, tak pochopiteľne vznikol nedostatok, ktorý sa prejavil v krátkodobom výpadku na pultoch, čiže na takéto niečo v dnešnej dobe ľudia jednoducho nie sú zvyknutí, sú zvyknutí, že všetkého je dostatok, najmä pokiaľ ide o základné potraviny, naopak spoločnosť má problémy skôr s plytvaním potravín. Čiže keď si však ilustratívne pomôžem covidom, čo bola celosvetová pandémia nevídaných rozmerov, boli výpadky zamestnancov aj v potravinárskom priemysle, aj na strane obchodu, mali sme tu naozaj extrémne obmedzenia, ale dostupnosť potravín a teda tú distribúciu smerom k obyvateľstvu sme dokázali zvládnuť.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Zväz chovateľov ošípaných hovorí, že ak by sa mor ošípaných masívne rozšíril na Slovensku, škody by počítali zrejme v desiatkach či stovkách miliónov eur. Pri podobných ochoreniach zvierat ide takmer vždy o obrovské hospodárske škody, aké dôsledky mali tieto ochorenia zvierat v spracovateľskom reťazci?
Eva Forrai, výkonná riaditeľka, Slovenský zväz spracovateľov mäsa
Tak pokiaľ si uvedieme konkrétne napr. ochorenie SLAK, tak tu došlo na 5 dní k úplnému uzatvoreniu činnosti bitúnkov, čo spôsobilo vlastne straty na ušlých tržbách a zároveň nejaké obdobie trvalo aj to, kým zase tie bitúnky nabehli na ten štandardný systém fungovania. Ešte väčšie škody boli spôsobené zákazmi okolitých krajín vo vzťahu exportu výrobkov zo Slovenska na území napr. Českej republiky, Poľska a okolitých členských štátov, kde vlastne takéto dlhotrvajúce opatrenie spôsobilo zase ušlé tržby na úrovni spracovateľov, čo v období pred veľkonočnými sviatkami niektorých aj tak významnejšie zasiahlo.
Slávka Dvořáková, moderátorka
Pán Kasana, ako by v takýchto situáciách podľa vás mohol zareagovať štát, máme nejaké ponaučenie z týchto ochorení zvierat?
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Možno také základné ponaučenie znie, pani redaktorka, že potraviny majú svoju hodnotu a treba si ich vážiť, že dostupnosť potravín nie je samozrejmosť, čo musí mať na zreteľ primárne štát, keďže sa bavíme naozaj o základných životných potrebách a silnom verejnom záujme. No a potom v rámci vzťahov jednotlivých článkov vertikály, tzn. od prvovýroby, cez spracovateľov, po obchod by nás podľa môjho názoru takéto situácie mali primäť k ešte užšej vzájomnej podpore a obchodnej spolupráci.
Slávka Dvořáková, moderátorka
To bola Eva Forrai a Filip Kasana, ďakujeme veľmi pekne.
Eva Forrai, výkonná riaditeľka, Slovenský zväz spracovateľov mäsa
Ďakujem pekne za pozvanie.
Filip Kasana, prezident, Zväz obchodu SR
Ďakujem pekne.
Zdroj: TV, Dátum: 13.05.2025, Zdroj: RTVS :24, Report: 3, Sledovanosť: 12 471