Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho kariéra je 15 rokov spojená so spotrebným družstvom Coop Jednota Slovensko, kde riadi sekciu právnych služieb a vonkajších vzťahov a takmer tri roky je aj podpredseda predstavenstva spoločnosti. V Republikovej únii zamestnávateľov je členom prezídia a pôsobí ako člen Správnej rady Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Predajne na vidieku skvalitňujú život

Vo funkcii prezidenta Zväzu obchodu je od konca minulého roka a na nedostatok práce sa rozhodne nemôže sťažovať. Obchod prechádza mnohými zmenami, na ktoré je potrebné adekvátne reagovať. Filip Kasana však hovorí, že nechce byť iba v defenzíve a chce presadzovať a komunikovať viaceré dôležité témy týkajúce sa rozvoja slovenského maloobchodu. Medzi jeho priority patrí napríklad riešenie potravinových púští či podpora domáceho potravinárstva.

Vláda predstavila konsolidačný balíček, ktorý ráta s nižšími sadzbami DPH na potraviny, a to 5 percent na základné a 19 percent na ostatné potraviny. Mnoho iných vecí však zdražie. Ako sa to prejaví na cenách?

Vnímame, že výdavky domácností na stravu sú vysoké, preto sme privítali zníženie DPH na potraviny s dôrazom na tie základné. V rámci cenotvorby je to však zložitejšie. Vstupujú do nej mzdové a mnohé prevádzkové náklady v rámci všetkých stupňov vertikály od prvovýroby cez spracovateľov až po obchod. Tlak týchto položiek, hlavne na strane produkcie, bude v najbližšom období vysoký. Základnou premennou pre cenotvorbu obchodu sú nákupné ceny tovarov od dodávateľov . Výhodou spotrebiteľov je, že na úrovni maloobchodu s potravinami je na Slovensku vysoko konkurenčné prostredie, preto sú ceny prirodzene tlačené nadol. O výsledku z hľadiska úrovne cien potravín rozhodne to, ako sa s týmito tlakmi popasujeme. V kontexte zodpovednosti za verejné financie je potrebné kvitovať, že sa vláda rozhodla konsolidovať. Otázkou je, aké kroky na to zvoliť. Riešenie cez DPH je spravodlivejšie ako napr. sektorové dane, ktoré by vytvárali nestabilitu v podnikateľskom sektore. Samozrejme, v rámci konsolidačného balíka sú avizované viaceré opatrenia spojené so zvýšenou záťažou podnikateľskej sféry, čo vytvorí tlak na zvyšovanie cien tovarov a služieb. Rozhodne vyššiu ambíciu konsolidačného úsilia sme očakávali na strane výdavkov štátu.

Je podľa vás zloženie košíka základných potravín, na ktoré bude DPH 5 percent, primerané?

Zoznam košíka sa nemenil. Na čo bola doteraz DPH 10 percent, bude po novom 5 percent. Avšak už v minulosti sme upozorňovali na to, že sú tam nelogické paradoxy. V rámci ovozelu chýbajú niektoré základné druhy, pričom napríklad na petržlen s vňaťou sa bude vzťahovať daň 19 percent a petržlen bez vňate 5 percent. Chýbajú tam vajíčka či múka. V mliečnych produktoch je v zozname z kategórie syry iba bryndza. Myslím si, že košík je zrelý na prehodnotenie.

Na ceny bude mať vplyv aj nová daň z cukru.

Áno, tých zmien je naozaj veľa. Chceme plniť všetko, čo je potrebné, ale mám pocit, že obchod a potravinárstvo sú pod neustálym tlakom. Akcent sa stále kladie na ceny, vláde však zdôrazňujeme, že pri potravinách je dôležitá aj bezpečnosť, kvalita, pôvod, podpora domácich výrobcov a dostupnosť potravín.

Čo z konsolidačného balíčka bude mať negatívny vplyv na obchod?

Daň z transakcií. Budeme jediní v eurozóne a zaťaženosť bude mimoriadna. Je to opatrenie, ktoré má vplyv na konkurencieschopnosť krajiny a atraktivitu pre investorov. Vláda sa rozhodla posilniť rozpočet cez príjmovú časť, ale je dôležité súbežne prijímať opatrenia na aktiváciu hospodárskeho rastu, aby konsolidácia mala dlhodobý ozdravný efekt. Upozorňujeme na to a vláda si to určite uvedomuje.

Nedávno sa novelizoval Trestný zákon, ktorý zjemnil tresty za drobné krádeže. Prejavilo sa to vyšším počtom krádeží u vašich členov?

Nárast počtu krádeží vnímame dlhodobo. Aký vplyv na to mala novela, nie je namerané. Ukáže sa to až pri inventúrach. Na základe poznatkov z obchodnej praxe však môžem potvrdiť, že v oblastiach, kde bol tento problém vypuklejší, sa ešte viac zväčšil. Informačná kampaň médií nebola šťastná, lebo navodila dojem, že je tu akýsi stav bezprávia. Došlo síce k zjemneniu postihov, ale vytvárať dojem, že za krádež nič nehrozí, je povzbudzovanie delikventov. Vláda má záujem tresty za drobné krádeže riešiť. Zväz obchodu bol prizvaný na diskusiu viacerých rezortov k výške pokút a k efektívnym alternatívnym trestom, ako sú napríklad drobné obecné práce, ktoré sú zamerané skôr na prevenciu a výchovu ako na represiu.

Ako by sa mal problém podľa vás riešiť?

V maloobchode vnímame problém najmä s recidívou. Sú ľudia, ktorí páchajú delikty opakovane alebo posielajú kradnúť deti. Tie sú od malička vedené ku kriminalite, čo je potrebné zastaviť. Ďalším fenoménom je, že v mestách kradnú mladiství aj z dobre situovaných rodín z roztopaše. Tí, čo na to majú, pokutu zaplatia bez citeľnej ujmy a tí, čo nemajú z čoho zaplatiť, nezaplatia, aj keby bola pokuta 2 000 eur. Privítali by sme preto komplexnejšie riešenie ako len pokuty. Vhodnou možnosťou sú práve alternatívne tresty, ktoré majú výchovný charakter.

Kde sa kradne najviac?

Sú to oblasti s vyššou mierou nezamestnanosti a oblasti s vyšším zastúpením marginalizovaných skupín. Pre personál je to nepríjemné a stresujúce.

Ako posilňujú vaši členovia bezpečnosť v predajniach?

Zvyšujú sa opatrenia, ale pri najmenších predajniach narážate na problém návratnosti takejto investície. Nie je ekonomicky únosné inštalovať tam superinteligentné bezpečnostné zariadenia. Ťažisko je preto na personáli, ale využívajú sa aj čipy a mnohé iné skryté bezpečnostné prvky. Niektoré zahraničné reťazce zavádzajú brány pri odchode od samoobslužných pokladníc. Tu zas vzniká odpor zákazníkov, pretože ich to zdržiava. Zvlášť spotrebiteľ v meste je citlivejší na stratu času a je z toho rozladený. Z toho dôvodu treba zvažovať primeranosť takýchto opatrení vo vzťahu k zákazníckemu komfortu.

Nesú zamestnanci vašich členov hmotnú zodpovednosť?

Väčšina členov má nastavenú nejakú hmotnú zodpovednosť. Krádeže sú stresujúce, taktiež nezistené krádeže, ktoré sa ukážu ako manko. Každý prípad sa však posudzuje individuálne a zamestnávateľ vníma, aké faktory na to vplývali.

DPH sa mimo potravín zvyšuje na 23 percent. Pribudnú podľa vás krádeže?

Nemyslím si, že zmena DPH ovplyvní objem krádeží. Na psychológiu delikventa vplýva mnoho faktorov, ktoré ho motivujú k rozhodnutiu, že ide spáchať krádež. Primárne súvisia s jeho sociálnym postavením a hodnotovým nastavením jeho osobnosti.

Ešte nedávno sa spomínalo zavedenie odvodu pre reťazce. V akom je to stave?

Na túto tému stále prebiehajú diskusie medzi Zväzom obchodu a ministerstvom pôdohospodárstva. Komunikujeme, že by to bolo škodlivé riešenie, malo by negatívny vplyv na ceny potravín a mohol by to byť problém pre predajne na vidieku, ktoré majú určitú hranicu rentability.

Na stole boli aj zmeny v zálohovom systéme.

V lete nás to prekvapilo bez toho, aby bol Správca zálohového systému prizvaný do diskusií. Predložený legislatívny návrh ministerstva životného prostredia vyvolal veľké množstvo pripomienok, nielen nás, ale aj iných rezortov. V princípe všetci prejavili nesúhlas. Správca splnil európske ciele predčasne. Aj obchodníkov to stálo veľa námahy, systém mal svoje pôrodné i popôrodné bolesti, ale je funkčný a efektívny. Nebolo by dobré to negovať.

Zdá sa, že sa v novej funkcii prezidenta Zväzu obchodu nenudíte.

Žijeme turbulentné časy, ktoré prinášajú nové výzvy takmer každý týždeň. Zväz obchodu je však rešpektovanou organizáciou vo vzťahu k vláde aj profesijným združeniam. Komunikácia a PR sú nepochybne dôležité činnosti, no z môjho pohľadu dôležitejšia aktivita z hľadiska presadzovania priorít a cieľov zväzu sa odohráva na rokovaniach mimo mediálneho priestoru, kde sme veľmi aktívni a podarilo sa nám dosiahnuť mnoho výsledkov prospešných pre našich členov. Pre mňa je zaujímavé robiť niečo navyše, nielen v kmeňovej spoločnosti, ale aj pre zlepšovanie podnikateľského prostredia a tým aj pre vyššiu kvalitu života v našej krajine. Je to naplňujúce, hoci to stojí veľa času a energie.

Aké sú vaše priority vo funkcii?

Podpora podnikateľského prostredia, vzdelanostnej ekonomiky a vyššej kvality života v našej krajine s osobitným dôrazom na zanedbaný vidiek. Komunikačne by som sa v najbližšom období chcel zamerať na rozvoj a modernizáciu retailu a pozitívny prínos pre spotrebiteľov. Nebyť len v defenzíve voči pripravovanej legislatíve, ale prinášať viac iniciatívy a informačnej hodnoty, napríklad cez tému predajní 24/7, ktoré sú technologickou revolúciou, prinášajú spotrebiteľom novú dimenziu nakupovania a tento koncept rozvíja práve najväčší domáci reťazec. V rámci potravinárstva a udržateľnosti považujem za potrebné naďalej zdôrazňovať integráciu domácich predajcov s domácou produkciou. Naša spolupráca je dlhodobo korektná a zmysluplná pre nich aj pre nás. Vítame každú pomoc štátu pre slovenskú výrobu, pretože nie je ľahké obstáť v konkurenčnom boji a predávať domácu produkciu na otvorenom európskom trhu s rôznymi zahraničnými alternatívami.

Silný marketing domácej produkcii venujú zahraničné reťazce. Nemáte pocit, že túto tému domácim obchodníkom ukradli?

Nemyslím si, že sa domáci obchodníci cítia okradnutí. Spotrebitelia stále viac preferujú domácu produkciu, preto je na trhu zjavné, že sa na to zahraničné siete marketingovo zamerali. No aj reklamné kampane domácich predajcov sú pozitívne hodnotené zo strany spotrebiteľskej aj odbornej verejnosti. Z môjho pohľadu majú zahraničné siete prevahu z hľadiska rozsahu marketingu zameraného na „slovenskosť“, no z hľadiska obsahu, teda reálnej podpory domácej produkcie sú domáci obchodníci nepochybne silnejší.

Aká je vaša spolupráca so SAMO?

Myslím si, že korektná. Spolupracujeme pri legislatíve, oba zväzy sú angažované v RÚZ. Komunikujeme profesionálne a nevymedzujeme sa voči sebe.

Potrebuje slovenský maloobchod dva zväzy obchodníkov s potravinami? Uvažuje sa nad zlúčením?

Nikto netvrdí, že potrebujeme dva zväzy. Kedysi boli aj zahraničné reťazce vo Zväze obchodu, no rozhodli sa vytvoriť si svoju organizáciu. V budúcnosti môže vzniknúť diskusia o prípadnom zlúčení, aktuálne to však nie je téma.

Budete sa usilovať, aby bola Biedronka členom Zväzu obchodu?

Vo všeobecnosti sa od poľského diskontu očakávajú agresívne obchodné praktiky. Pokiaľ sa to potvrdí, ovplyvní to rozhodovanie aj v týchto otázkach, ktoré sú nateraz predčasné. Z hľadiska členstva sme principiálne otvorení domácim aj zahraničným firmám, ale nesnažíme sa za každú cenu rozširovať zväz. Musí tam byť súlad a rovnaká filozofia, aby nevznikalo vnútorné napätie a ťahali sme z hľadiska aktivít zväzu na jednu bránku.

Dlhodobým problémom slovenského maloobchodu sú potravinové púšte. Darí sa s novou vládou hľadať riešenie?

Komunikujeme s ministerstvom MIRRI aj s ministerstvom pôdohospodárstva. Vítanou zmenou je, že dostupnosť potravín sa má legislatívne zadefinovať ako služba vo verejnom záujme. Momentálne sa zvažujú mechanizmy, ktoré na podporu predajní zvoliť. Ideálne by bolo nastaviť výzvy z európskych zdrojov, pretože rozpočet je napätý. Bolo by veľmi dobré, keby sa to podarilo, pretože kamenná predajňa znamená pre územie pridanú hodnotu. Nie je to len predaj potravín, ale poskytuje aj iné služby, platbu šekom, výber hotovosti, poštové či prepravné služby. Snažíme sa tiež komunikovať dostupnosť voľnopredajných liekov, aby obyvatelia malých obcí nemuseli cestovať do mesta po Paralen.

Aké podporné mechanizmy sú v hre?

Uvažuje sa o podpore pre existujúce kamenné predajne, ideálne cez mzdové prostriedky, ako aj podpore kamenných predajní na to, aby zabezpečili pojazdné predajne v menej dostupných obciach. Samozrejme, aj o podpore pre nové predajne, kde jedným z riešení je predajňa 24/7. Teší nás, že to vláda rieši, pretože ide o prioritu Zväzu obchodu. Dostupnosť potravín mimoriadne vplýva na kvalitu života.

Kedy by sa riešenie pre potravinové púšte mohlo stať realitou?

Aktuálne sa mapujú možnosti využiť na to európske zdroje. Ak by sa to podarilo, proces by sa mohol spustiť aj v priebehu budúceho roka.

Ak bude pomoc atraktívna, v doteraz nezaujímavých oblastiach sa môžu stretnúť záujmy viacerých obchodníkov.

To je v poriadku, tak to má byť. Pomoc nemôže byť nastavená pre jedného hráča. Dôležitý je účel a ten zodpovedá verejnému záujmu a vysokej spoločenskej naliehavosti.

Spomínali ste predajne 24/7. To však pravdepodobne nie je vhodné riešenie pre všetky oblasti.

Coop Jednota otvorila prvú takúto predajňu v obci Šalgočka a zatiaľ má pozitívnu skúsenosť. Spojenie moderných technológií s vidiekom je fascinujúce. Vidíme to aj v Česku, kde koncept 24/7 funguje a rozvíja sa aj vďaka štátnej podpore. Podpora zo strany štátu pomáha obchodníkom k rozhodnutiu zriadiť takéto predajne v obciach, kde sa to zdá rentabilné.

Mierila som na seniorov, ktorí nemusia byť takýmto novostiam otvorení.

Predajňa funguje v hybridnom režime, takže dopoludnia sú tam predavačky. Seniori si môžu nakúpiť doobeda, potom môže nastúpiť generácia Z. Ale súhlasím, že sú zákazníci, ktorí sú konzervatívni, a preto si treba uvedomovať, že aj technológie majú svoje limity. Mnohí zákazníci si žiadajú osobný kontakt. Zvlášť na vidieku, kde sú predajne ostrovmi života. Okrem toho, technológie majú šetriť čas a nie zaťažovať a zdržiavať človeka.

Obchod sa dlhodobo trápi s nedostatkom pracovnej sily. Pomohli v tomto smere ukrajinskí zamestnanci?

Deficit pracovnej sily cítiť, a to nielen na Slovensku. V celej Únii bude potrebné venovať energiu zvyšovaniu efektivity práce. Vítame všetky opatrenia, ktoré zjednodušia zamestnávanie cudzincov na našom trhu práce. Keď však prišla prvá vlna imigrantov, nereagovali sme až tak flexibilne ako ostatné štáty a stali sme sa tranzitnou krajinou, čo je veľká škoda. S tými, čo u nás pracujú, máme pozitívne skúsenosti, sú pracovití a snažia sa etablovať. Jazyková bariéra nie je neprekonateľná. Očakávam ešte druhú vlnu imigrantov, pretože vojna na Ukrajine sa jedného dňa skončí. Dnes sú u nás najmä ženy s deťmi a je dôvodné predpokladať, že muži prídu za nimi. Ženy sú tu už zabývané a krajiny Únie poskytujú vyšší životný štandard. Mali by sme sa na túto druhú vlnu pripraviť dopredu a ponúknuť tejto pracovnej sile zaujímavé pracovné podmienky.

V akom stave je duálne vzdelávanie? Spĺňa očakávania?

Myšlienka duálneho vzdelávania je dobrá, pozitívny efekt na trhu práce však nie je až taký citeľný. Naši členovia sa angažujú v tomto smere, ale predstavy mladých ľudí sú rôzne, čo súvisí aj s atraktivitou práce. Je to úloha nás zamestnávateľov, vytvárať priaznivé pracovné prostredie.

Nezačína sa to už pri slove predavačka? Akoby to bola hanba a obchody radšej hľadajú asistentku predaja.

Optika sa už, našťastie, mení. Ale máme za sebou obdobie posledných 20 rokov, keď boli profesie spojené s manuálnou činnosťou vnímané ako niečo menej hodnotné. Každý rodič chcel mať vyštudované dieťa s titulom. Maloobchod však nie je iba o dokladaní tovaru, je to zaujímavá a pestrá práca a šikovným ponúka aj manažérske možnosti. Keď to začne mladá generácia viac vnímať, zvýši sa atraktivita práce v obchode.

Ako sa mení spotrebiteľ?

Spotrebiteľské povedomie sa vyvíja k lepšiemu. Zákazníci sú technologicky gramotnejší, majú vyššie očakávania, kladú vyšší dôraz na kvalitu. Nikomu nie je jedno, čo nakupuje pre svoju rodinu. Keď sa spotrebiteľ nechá zlákať marketingom, vyskúša produkt a nie je spokojný, účinkuje to na neho viac ako v minulosti. Vyššie očakávania spotrebiteľov sú hybnou silou dynamického rozvoja maloobchodu, čo by sa malo prejavovať v poskytovaní väčšieho úžitku smerom k zákazníkom, a to kvalitou predávaných tovarov a poskytovaných služieb. Práve kvalita služieb v predajniach sa stáva stále väčším rozlišovacím kritériom v povedomí zákazníkov.

Ak by sa vám ako prezidentovi mala podariť iba jedna vec, čo by to bolo?

Riešenie pre potravinové púšte. Keby sa to podarilo, bol by som veľmi spokojný. Je to veľmi naliehavá priorita a malo by to obrovskú pridanú hodnotu pre krajinu a kvalitu života na vidieku, ako aj pre rozvoj retailu samotného.

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk