Do potravinových púští sa nikomu nechce
Prezidentka Zväzu obchodu SR Nadežda Machútová zdôraznila, že štát by si mal uvedomiť, že dostupnosť maloobchodných predajní na vidieku sa musí považovať za službu vo verejnom záujme. Prináša benefity, akým je zvýšenie kvality života, podpora lokálnej ekonomiky či rozvoj vidieka a turistiky.
Problém je na stole najmenej dva roky. Rokovania sa
zastavili
Dostupnosť potravín
v obciach do päťsto obyvateľov je na Slovensku dlhodobým problémom. Odhadom okolo 840 obcí nemá kamennú
predajňu. Posledný výskum Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktorý
vykonalo v roku 2020, hovorí o 102 potravinových púšťach, teda oblastiach s
nedostatočnou dostupnosťou predajní potravín.
Viceprezident Zväzu obchodu
SR Pavol
Konštiak pri
interpretácii výsledkov výskumu konštatoval, že počet potravinových púští bude
každým rokom narastať, pričom najdôležitejšiu úlohu bude zohrávať ekonomika.
Ich reálny počet sa tak môže v čase nepriaznivých ekonomických podmienok od
pôvodného líšiť. „Aktuálne je ich minimálne 102. Vôbec nevylučujeme, že ich
môže byť viac,“ potvrdil pre TREND riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Spôsoby financovania
Jednou zo zásadných otázok je, ako financovať zlepšenie
dostupnosti predajní potravín v takzvaných potravinových púšťach. ZMOS
navrhoval viaceré riešenia. Napríklad kamenné obchody dotované štátom, pojazdné
predajne či internetový predaj. Pojazdné predajne však napokon združenie
vyhodnotilo ako ekonomicky neudržateľné a internetový predaj by pre staršie
obyvateľstvo nemusel byť vhodný. Ako pripomenul P. Konštiak, podnikatelia v malých obciach často krachujú
pre nízky obrat, problémy s dodávateľmi, vysoké ceny energií a nájomného. Ako
východiskové riešenie preto združenie vnímalo dotovanie kamenných obchodov
štátom. K tejto forme pomoci sa priklonila aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá predstavila dotačný
program. Navrhovatelia sa inšpirovali modelom z Česka a Poľska, kde predajne
potravín v takýchto oblastiach subvencuje štát. „Pokiaľ je v obci malá predajňa
potravín a dlhodobo vytvára stratu, štát by jej mal vo verejnom záujme pomôcť,“
povedal vtedy predseda SPPK Emil Macho. Ako zdroje financovania uviedol
európsku stratégiu známu pod názvom Farm to Fork (z farmy na vidličku), plán
obnovy či štátny rozpočet.
Kvôli riešeniu problému vznikla pracovná skupina, ktorú
však ZMOS napokon opustil. „Vystúpili sme spolu s ďalšími partnermi z pracovnej
skupiny, ktorú sme iniciovali na ministerstve pôdohospodárstva. Rezort sa
nevyjadril k našej štúdii, nekomunikoval s nami o probléme ani o navrhovaných
riešeniach,“ podotkol M. Kaliňák. Rezort pôdohospodárstva však tvrdí, že
pracovná skupina bez ZMOS-u stratila význam.
Diskusia zamrzla
Ministerstvo TRENDU potvrdilo, že naďalej hľadá
možnosti, ako zabezpečiť prístup k potravinám
pre všetkých obyvateľov Slovenska.
Rovnako bola pripravená výzva, ktorá by mohla prispieť k zlepšeniu potravinovej
bezpečnosti. Výzva zahŕňala aj investície do mobilných predajní. S vlastným
návrhom prišiel predseda parlamentného výboru pre životné prostredie a
pôdohospodárstvo Jaroslav Karahuta, a to vo forme sociálnych podnikov. Podstata
by spočívala v tom, že obec by využila vlastné priestory na predaj základných
potravín. „Štát by cestou sociálnych podnikov vytvoril projekt, pričom by mohol
financovať osobné náklady až do výšky 75 percent. Obec by vyčlenila jednu
miestnosť, ktorá by bola schválená na predaj základných potrieb,“ vysvetlil J.
Karahuta.
„Svoju predstavu o projekte sociálnych podnikov som už
odkomunikoval s ministerstvom práce. Teraz je na rade ZMOS. My im môžeme
poskytnúť peniaze, súčinnosť aj prostriedky,“ povedal J. Karahuta. Dodal, že v
danom čase ZMOS prisľúbil, že uvedie päť obcí, v ktorých by prebehol pilotný
projekt sociálnych podnikov, no komunikácia po čase zamrzla. ZMOS však tvrdí,
že o takomto prísľube nevie. „Poskytnúť názvy obcí vhodných na pilotný projekt
by nebol absolútne žiaden problém,“ reagoval M. Kaliňák.
Prezidentka Zväzu obchodu
SR Nadežda Machútová
zdôraznila, že štát by si mal uvedomiť, že dostupnosť maloobchodných predajní
na vidieku sa musí považovať za službu vo verejnom záujme. Prináša benefity,
akým je zvýšenie kvality života, podpora lokálnej ekonomiky či rozvoj vidieka a
turistiky.
—-
Dostupnosť
maloobchodných predajní na vidieku by sa mala považovať za verejný záujem
Zdroj: [10.11.2022; Trend; Ekonomika; s. 57; Benita Feketeová]