Radšej opraviť, ako vyhodiť. Poslanci Európskeho parlamentu pred pár dňami odobrili legislatívu, ktorá posilní právo zákazníkov na opravu pokazených spotrebičov. Po novom by to malo byť jednoduchšie a výhodnejšie ako obstaranie nových, a to aj po uplynutí záručnej doby. Aktuálne prichádzajú na rad rokovania s ministrami členských krajín a Európskou komisiou.

Podpora zelenej ekonomiky

Dôvodom sú zelené ciele Bruselu – podporiť obehové hospodárstvo, znížiť vplyv masovej spotreby na životné prostredie, posilniť právo na opravu. Návrhom sa má zjednodušiť oprava chybného tovaru, znížiť objem odpadu a podporiť opravárenský sektor, čiže docieliť udržateľnejšiu spotrebu Európanov.

Podľa štatistík vyhadzovanie opraviteľného tovaru každoročne v Európskej únii vedie k vzniku 35 miliónov ton odpadu. Legislatíva je podľa portálu euractiv.sk súčasťou Zelenej dohody, návrh predložila Európska komisia (EK) ešte v marci tohto roka.

Navrhnuté legislatíve pravidlá majú vytvoriť priaznivejšie podmienky pre nezávislý servis výrobkov a zabrániť výrobcom v praktikách, ktoré robia z opráv menej atraktívnu možnosť, ako je kúpa nového výrobku, napríklad cez predražené náhradné diely.

Bruselský zámer má však istý háčik. Výrobcovia už v súčasnosti varujú, že pre chystanú legislatívu si Európania vrátane Slovákov možno priplatia aj za nové práčky, umývačky, či iné spotrebiče.

„Niektoré značky nemusia byť na zavedenie novej legislatívy pripravené a implementácia pre nich bude znamenať dodatočné náklady, ktoré budú musieť premietnuť do kúpnej ceny spotrebičov,“ uviedol už takto pred rokom pre portál hn.cz Stanislav Černucký zo spoločnosti Beko, ktorá sa zaoberá predajom spotrebnej elektroniky.

Spotrebiteľom síce avizované zmeny prinesú dlhšiu životnosť produktov, dlhodobú udržateľnosť a možnosť opráv, podporí sa výroba ekologických spotrebičov, ktoré je možné rozobrať, použiteľné komponenty znovu využiť a nepoužiteľné ekologicky recyklovať, to sa ale môže prejaviť na vyššej cene nového spotrebiča.

„Je to logický dôsledok požiadaviek Európskej únie aj požiadaviek zákazníkov,“ podotýka S. Černucký. S prenesením niektorých nákladov spojených s výrobou opraviteľnejšieho tovaru na spotrebiteľov Európska komisia však počíta.

Oprava namiesto kúpy

Spotrebitelia túto európsku novinku zrejme z pohľadu praxe privítajú. Podľa štúdie EK by pritom 77 percent Európanov radšej volilo opravu pokazeného zariadenia ako nákup nových vecí. Časté vyhadzovanie elektroniky má výrazný vplyv aj na životné prostredie.

Z elektrických a elektronických zariadení sa stáva najrýchlejšie pribúdajúci odpad na svete. V roku 2019 ho v EÚ vzniklo viac ako 53 miliónov ton. Aj ďalšie dáta hovoria jasne. Spotrebiteľov podľa portálu euractiv.cz stojí výmena opraviteľných výrobkov za nové každoročne zhruba 12 miliárd eur.

Čo má teda priniesť nový zákon ? V rámci zákonnej záručnej lehoty budú musieť predajcovia uprednostniť opravu, ak je lacnejšia alebo rovnako nákladná ako výmena tovaru, okrem prípadov, keď oprava nie je možná alebo je pre spotrebiteľa nevýhodná. Poslanci tiež navrhujú predĺžiť zákonnú záruku o jeden rok od dátumu opravy výrobku, uvádza portál europskenoviny.sk

Po uplynutí zákonnej záruky budú mať spotrebitelia aj naďalej právo požiadať o opravu výrobkov, ako sú práčky, vysávače, smartfóny a bicykle. Aby bola oprava atraktívnejšia, výrobcovia by mali na čas trvania opravy zapožičať spotrebiteľovi náhradný tovar. Ak sa výrobok opraviť nedá, výrobcovia by mali namiesto neho ponúknuť repasovaný výrobok.

Špecializované online platformy budú môcť navyše pomôcť spotrebiteľom nájsť miestnych opravárov (vrátane tzv. opravárenských kaviarní) a predajcov renovovaného tovaru v ich okolí. Poslanci EP tiež navrhujú využiť vnútroštátne fondy opráv na poskytovanie poukážok a iných finančných stimulov, aby tak boli opravy cenovo dostupnejšie a atraktívnejšie.

Rozšíria sa práva spotrebiteľov

Väčšina slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) podporila rokovaciu pozíciu k novým opatreniam na posilnenie práva spotrebiteľov na opravu pokazených tovarov.

Čo na túto novinku hovoria? Eugen Jurzyca (SaS) uviedol, že nové právo na opravu má zaručiť opravu mobilu alebo práčky počas celej ich životnosti, upozornil však, že toto opatrenie ale nemusí byť ekologické ani ekonomicky výhodné. „Vyrábať všetky náhradné diely je príkaz, ktorý nereflektuje dopyt na trhu. Ak sa niektoré súčiastky vôbec nekazia, ale budú musieť byť vyrobené a na roky uskladnené, takáto povinnosť predraží výrobok. Na úkor spotrebiteľa," upozornil.

Riešením je podľa neho kvalitné konkurenčné prostredie, ktoré nemotivuje výrobcov vyrábať a skladovať všetky náhradné diely a ktoré motivuje k znižovaniu byrokracie. Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) pripomenula, že keď si spotrebitelia kúpia nejaký výrobok, chcú ho používať čo najdlhšie, nechcú veci vyhadzovať a kupovať si stále nové.

„Preto je právo na opravu veľmi dôležité a spotrebitelia majú mať naň nárok. Rozširovanie práva na opravu napríklad aj o výrobky, ktoré sa skladajú aj z batérií, je podľa mňa veľmi dobrý návrh. Chceme opravovať a nie vyhadzovať, lebo tým ničíme prírodu," odkázala. Prameň: TASR

Ako je na tom Slovensko v plnení cieľov?

Hlavným cieľom vytýčeným v aktuálnom Programe odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025 je odkloniť odpady zo skládok, najmä komunálne odpady. Tento základný cieľ štátnej odpadovej politiky sa krajine zatiaľ plniť nedarí.

Hoci miera skládkovania klesá, na skládkach stále končí okolo 40 percent odpadu z domácností. V prípade elektroodpadu, použitých batérií a akumulátorov, odpadov z obalov či starých pneumatík Slovensko svoje ciele plní už v predstihu. V roku 2021 sa z domácností podľa údajov rezortu životného prostredia podarilo zozbierať celkovo 49 181 ton elektroodpadov.

Oproti roku 2020 to predstavuje nárast o viac ako 6-tisíc ton. V prepočte na jedného obyvateľa sa v roku 2021 vyzbieralo 9,04 kg elektroodpadov, medziročne o 1,14 kg viac. Z jednotlivých kategórií elektroodpadu predstavovali najväčšie množstvá veľké zariadenia (21 872 ton), akými sú napríklad staré práčky či chladničky.

Ďalej nasledovali malé zariadenia (10 767 ton) a zariadenia na tepelnú výmenu (7 156 ton). Najmenší objem spomedzi všetkých sledovaných kategórií sa vyzbieral v prípade fotovoltických panelov, a to len 30 ton. Prameň: odpady-portal.sk, Správa o stave životného prostredia

Zdroj: [04.12.2023; trend.sk; FINANCIE; 10:12; Zuzana Kulová]

Foto_zdroj: Matej Kalina