Malé eurové mince je náročné skladovať, prevážať a ľudia ich často nechcú používať. Zbavovať sa ich nárazovo však netreba, platidlom zostávajú.

Malé eurové mince je náročné skladovať, prevážať a ľudia ich často nechcú používať. Zbavovať sa ich nárazovo však netreba, platidlom zostávajú.

Veronika Galvánková

Bratislava – Zažil to zrejme každý z nás. Človek platiaci pri kase v supermarkete pred vami vytiahne z peňaženky alebo z plného vrecúška za hrsť medených mincí a predavačka najbližšie minúty ráta požadovanú sumu. Naopak, niekedy zasa v miske na peniaze zostávajú ležať „nechcené“ centy, ktoré niekomu nestoja ani za to, aby si ich zobral ako výdavok. Problém jedno- a dvojcentoviek sa Slovensko rozhodlo riešiť a od júla tohto roka sa v obchodoch začína zaohrúhľovať. Centovky sa tak majú postupne z obehu „vytlačiť“, hoci zostávajú stále v platnosti. Samotné zrušenie centoviek môže navrhnúť až Európska komisia. Obmedzenie ich použitia v praxi, napríklad formou zaokrúhľovania, však môžu navrhnúť aj jednotlivé štáty.

Menej obalovej fólie

Národná banka Slovenska ešte v lete 2020 navrhla zmeniť legislatívu tak, aby sa v praxi odstránilo použitie dvoch najmenších euromincí. Dosah na domácnosti bude podľa NBS zanedbateľný. „Podľa simulácií by sme na nákupoch zaplatili o približne nula až dva centy mesačne viac v porovnaní s pôvodným stavom. Porovnateľná situácia bola pri rušení 10- a 20-halierových mincí v roku 2003, keď nedošlo k nárastu cien tovarov a služieb,“ vyjadrila sa NBS. Národná banka Slovenska si myslí, že tento krok bude mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie a vydýchne si príroda, kde najmenšie mince často končia. Zároveň sa výrazne zredukuje použitie obalovej fólie, do ktorej sa mince balia, a výrazné množstvo emisií sa ušetrí aj pri preprave medzi úschovnými miestami NBS alebo z Mincovne Kremnica. Napríklad v rokoch 2017 až 2019 sa z Kremnice do NBS uskutočnilo až 45 transportov jedno- a dvojcentových mincí. V súčasnosti je na Slovensku v obehu 870 miliónov kusov euromincí všetkých nominálnych hodnôt. Z toho vyše 60 percent predstavujú práve jednocentové a dvojcentové euromince, ale v nominálnej hodnote reprezentujú iba tri až štyri percentá hodnoty. „Myslím si, že tieto čísla vyjadrujú aj podstatu problému, ktorému sa chceme venovať,“ podotkol v roku 2020 guvernér NBS Peter Kažimír. Slováci aj na základe prieskumov Eurobarometra patria k národom, ktorým najviac prekáža používanie týchto drobných euromincí. „Slováci patria k národom, ktoré by najviac privítali obmedzenie ich používania. Táto záležitosť je veľmi podobná zrušeniu 10 a 20 haliernikov z čias slovenskej koruny. Nakoniec sa nič závažné neudialo hlavne v oblasti cien,“ dodal vtedy Kažimír. Krátky čas po uvedení zaokrúhľovania do praxe už stihli reagovať aj ľudia. Snažia sa ich minúť. „Jedno- a dvojcentové mince zostávajú zákonným platidlom a nie je potrebné ich osobitne vymieňať ani sa ich akýmkoľvek nárazovým spôsobom zbavovať,“ hovorí Nadežda Machútová, prezidentka Zväzu obchodu. Členovia Zväzu obchodu totiž podľa nej zaznamenali u spotrebiteľov tendenciu nosiť do predajní veľké objemy drobných mincí. Chcú preto upozorniť ľudí, že na takéto správanie nie je najmenší dôvod. Jediným obmedzením, ktoré platilo aj doteraz, podľa Machútovej zostáva, že obchodník má právo neprijať pri jednej platbe viac ako 50 kusov euromincí akejkoľvek nominálnej hodnoty. „Cieľom zaokrúhľovania je dosiahnuť postupné stiahnutie drobných mincí z obehu, ale nie je dôvodom na takúto zmenu spotrebiteľského správania,“ dodala.

Podobne ako na Slovensku uvažujú aj v iných krajinách. Napríklad Taliani sa tiež v minulosti rozhodli, že od roku 2018 nebudú raziť jedno- a dvojcentové euromince. Tento krok znamenal, že všetky ceny v Taliansku sa zaokrúhlili na najbližších päť centov. „Taliani dostávali drobné medené mince ako drobné, ale nemíňali ich,“povedal Sergio Boccadutri, člen vládnucej stredoľavej Demokratickej strany, ktorý opatrenie navrhol. Mince nie sú akceptované parkovacími automatmi, predajnými automatmi alebo mýtnymi búdkami, povedal Boccadutri pre národný obchodný denník Il Sole 24 Ore. Ľudia ich často nechávali doma v zásuvkách, ležali vo dverách áut alebo ich nechávali pri pokladniciach supermarketov, aby sa predišlo preplneniu vreciek. „Je to skrátka produkčná strata, pretože stoja viac, ako je ich hodnota,“ povedal denníku. Od zavedenia eura v roku 2004 Taliansko podľa portálu DW minulo milióny na výrobu mincí, ktorých vnútro je vyrobené zo železa a ktorých vonkajšok je medený. V Belgicku, vo Fínsku, v Holandsku a Írsku sa ceny často zaokrúhľujú na najbližší násobok piatich centov, aby sa predišlo použitiu menších nominálnych hodnôt, hoci zostávajú zákonným platidlom. V roku 2013 Európska komisia oznámila, že rozdiel medzi výrobnými nákladmi na drobné mince a ich nominálnou hodnotou od ich uvedenia narástol na viac ako 1,4 miliardy eur. Nemci sú oproti Talianom skôr za používanie hotovosti. Stefan Hertel, tlačový hovorca nemeckého obchodného združenia HDE, v tom čase pre Deutsche Welle povedal, že existujú relevantné prieskumy vrátane prieskumov nemeckej centrálnej banky, ktoré ukazujú, že veľká väčšina spotrebiteľov má rada jedno- a dvojcentovécentové mince a chce si ich ponechať. V Nemecku sa pritom odhadom 79 percent všetkých transakcií uskutočňuje v hotovosti. Nemeckí maloobchodníci si tiež chceli mince ponechať, hoci len preto, aby pokračovali v trende takzvaného psychologického oceňovania, niekedy nazývaného aj „očarujúce oceňovanie“. Ide o niečo, čo u nás poznáme ako baťovskú cenu. Napríklad keď je produkt uvedený za 9,99 eura namiesto celých 10 alebo za 79 korún namiesto 80. Problémy s popularitou medzi ľuďmi nemajú len eurové centy. Nepriazni občanov čelila aj americká dolárová minca. V skrytých trezoroch po celej krajine vláda USA vytvára zásoby mincí v hodnote jedného dolára. Podľa NBC News poklad presiahol 1,1 miliardy dolárov a hromady sa rozrástli tak, že Federálnemu rezervnému systému USA dochádza úložný priestor. Američania uprednostňujú skôr jednodolárové bankovky, ale USA ich aj tak naďalej razí a Fed v minulosti odhadol, že už má dosť jednodolárových mincí na to, aby vydržali ďalších 10 rokov. Mince sa začali hromadiť v roku 2007, keď vstúpil do platnosti zákon, ktorý vytvoril novú sériu jednodolárových mincí na pamiatku mŕtvych amerických prezidentov. Už razení do miliónov kusov osemgramovej zliatiny mangánu a mosadze boli prezidenti, ktorých si verejnosť horšie pamätá, ako Franklin Pierce a James Buchanan, ktorý podľa historikov pomohol priviesť USA k občianskej vojne. Kongres pracoval aj s informáciou, že verejnosť nemá záujem začať používať dolárovú mincu aj napriek trojročnému úsiliu vo výške 67 miliónov dolárov na propagáciu predchádzajúcej série. Od začiatku prezidentského programu mincí vynaložila vláda USA ďalších 30 miliónov dolárov na ich propagáciu, no stále sa neuchytili. Američania sú zvyknutí používať bankovku. Nie sú zvyknutí používať mince v bežných maloobchodných transakciách. Podľa NBC News Americká mincovňa tiež identifikovala ekonomický „nepríjemný moment“ v maloobchodných transakciách týkajúcich sa jednodolárovej mince. Kupujúci sa bojí, že pokladník mincu odmietne, a pokladníci sa obávajú, že ich kupujúci neprijmú drobné, takže nikto to nechce skúšať. Predstavitelia mincovne a Fedu tiež identifikovali začarovaný kruh. Maloobchodníci nebudú mince skladovať, pretože nevidia, že ich spotrebitelia používajú, zatiaľ čo spotrebitelia nebudú mince používať, pretože ich maloobchodníci neskladujú. Čo by sme v praxi mali o sťahovaní mincí z obehu vedieť? Zaokrúhľovať sa bude až výsledná suma nákupu, a to k piatim centom. Ak je teda výsledná cena nákupu pred zaokrúhlením tri eurá a 66 centov, ako zákazník v hotovosti zaplatíte tri eurá a 65 centov. V prípade, ak by bola suma 63 centov, zaplatíte 65 centov. Zmena sa týka iba platieb v hotovosti. Ak by sa celý nákup platil napríklad platobnou kartou, suma sa nezaokrúhľuje. Avšak môže nastať situácia, keď časť nákupu zaplatí zákazník v hotovosti a časť platobnou kartou. Ak je výsledná cena nákupu napríklad 48 eur a 32 centov a kupujúci chce osem eur a 32 centov zaplatiť v hotovosti, zaokrúhli sa len táto suma. Zákazník teda zaplatí osem eur a 30 centov v hotovosti a zvyšok, teda 40 eur aj dva centy, doplatí platobnou kartou bez zaokrúhlenia. Ak budete chcieť časť nákupu zaplatiť stravnými lístkami, prípadne darčekovým či zľavovým poukazom, v tomto prípade sa suma poukazu odpočíta z celkovej sumy nákupu a zaokrúhli sa až časť, ktorú musíte doplatiť v hotovosti. Vezmime si nákup v hodnote 40 eur a 33 centov, od tejto ešte nezaokrúhlenej sumy odpočítame hodnotu poukazu alebo stravných lístkov. Ak by bola ich hodnota deväť eur, v hotovosti by nám ostalo doplatiť 31 eur a 33 centov. Výsledná suma, ktorú zaplatí zákazník v hotovosti od júla, tak bude 31 eur a 35 centov.

Skončila aj 500-eurovka

O tých najmenších europlatidlách sa stále vedie v niektorých krajinách debata. Naopak, o tých najväčších, 500-eurových bankovkách pred niekoľkými rokmi Rada guvernérov Európskej centrálnej banky rozhodla, že ich postupne zruší. Dôvod? Obmedzenie financovania terorizmu a prania špinavých peňazí. Oponenti zrušenia však hovorili, že je to krok k väčšej kontrole a obmedzovaniu všetkých občanov. Táto bankovka sa tak stala prvou a jedinou nominálnou hodnotou eura, ktorá bola od jeho zavedenia zrušená. NBS tak od začiatku roka 2019 prestala vydávať do obehu 500-eurové bankovky. Existujúce bankovky tiež zostali zákonným platidlom. Ľudia ich môžu naďalej používať na platby či sporenie. Rovnako môžu existujúce bankovky používať a ponechať v obehu aj banky, zmenárne a ďalšie obchodné subjekty. Tak ako všetky ostatné eurové bankovky, aj 500-eurovka sa bude dať v národných centrálnych bankách krajín eurozóny vymeniť bez časového obmedzenia.

500 eur – takú nominálnu hodnotu mala bankovka, ktorú sa v roku 2019 NBS rozhodla prestať vydávať.

2018 je rok, keď sa taliansko rozhodlo, že nebude raziť jedno a dvojcentové euromince.

45 transportov – toľko prevozov najmenších mincí v rokoch 2017 až 2019 realizovali z Kremnice do NBS

Rozdiel medzi výrobnými nákladmi na centy a ich nominálnou hodnotou narástol na 1,4 miliardy eur.

Európska komisia

Zdroj: [13.07.2022; Hospodárske noviny; Publicistika; s. 7; Veronika Galvánková]

Foto: Centové mince často zostávajú na pultoch v supermarketoch. Zaokrúhľovaním sa postupne budú sťahovať z obehu.