Upozorňuje na množstvo detailov, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú nielen nákupné zvyklosti, ale aj to, kam smeruje krajina a jej hospodárstvo.

Slovensko aj Európa žijú v mimoriadne napätom politickom i hospodárskom období. Ako sa to prejavuje na nákupoch potravín, bez ktorých sa jednoducho nedá existovať?

Všetci citlivo vnímame, čo sa okolo nás deje, čo sa prejavuje v rozhodovaní pri investíciách aj pri bežných nákupoch potravín. Slováci začali opatrnejšie nakupovať už v minulom roku, hoci sa rýchlosť zdražovania potravín od leta 2024 znížila. Napriek postupne utlmenej inflácii obchodníci evidujú v celoročnom meradle stagnujúci dopyt. Najmä domácnosti s nižšími príjmami citlivo reagujú na každý avizovaný nárast výdavkov, keďže ich rodinný rozpočet jednoducho nemá rezervy. Má to svoje opodstatnenie. Inflácia v roku 2024 bola na úrovni 2,8 percenta, predpoklad NBS na rok 2025 je na úrovni 4,1 percenta ako dosah konsolidačných opatrení. Vo všeobecnosti ceny tovarov a služieb určite mierne narastú, čo môže v určitej miere ovplyvniť aj spotrebu domácností. Nemožno však hovoriť o kríze, keďže ekonomika nebude v recesii.

Vláda prišla s konsolidačným balíčkom, v rámci ktorého malo ľuďom priniesť úľavu zníženie sadzby DPH celého radu základných potravín na päť percent. Ako sa s tým vyrovnal obchod, sú potraviny naozaj lacnejšie?

Zníženie DPH na potraviny sme privítali. Spotrebitelia skutočne pocítili zníženie DPH na päť percent na základné potraviny v nižších cenách a v ďalšom období bude znížená sadzba dane pôsobiť protiinflačne pri každom nákupe v prospech spotrebiteľa. Trh však nemôžeme zastaviť, ceny nemožno zafixovať. Aj v okolitých krajinách má inflácia rastúcu krivku. Znížená DPH pri potravinách pomohla znížiť cenovú úroveň, ale ďalší vývoj budú naďalej ovplyvňovať faktory, ktoré na trhu determinujú konečné ceny na pultoch ako napríklad zvýšená nákladovosť výroby na strane producentov, rast mzdových nákladov, daňové a odvodové zaťaženie, konkurencia a podobne.

Niektoré ceny naozaj klesli, povedzme konzumný chlieb je lacnejší o 10 až 20 centov, zlacnelo aj maslo. Nákupný košík potravín je však oveľa pestrejší a ľudia považujú výdavky za jedlo stále za vysoké. Nevedia rozlíšiť, akú rolu v nich hrá DPH, akú akcie konkurujúcich si reťazcov, ktoré ešte vyostril vstup poľskej diskontnej siete. Čo sa skrýva za oponou?

Pozrime sa na veci z trochu iného uhla. Aktuálne oficiálne údaje Eurostatu vyvracajú doteraz prezentovaný naratív, že na Slovensku sú potraviny predražené. Zreálnenie štatistickej metodiky zberom dát priamo z pokladníc obchodov prinieslo záver, že cenový index bol na Slovensku druhý najnižší po Rumunsku. Je to dané najmä tým, že na Slovensku je vysoký podiel akciového predaja potravín, čo predchádzajúca metodika nezohľadňovala. Problém na Slovensku teda nespočíva vo vysokej cenovej hladine, ale v nižšej kúpyschopnosti našich domácností. Podľa Eurostatu, európske domácnosti priemerne vynakladajú na potraviny zhruba 14 percent celkových výdavkov, na Slovensku je to až 20 percent. Potrebujeme teda vyššie zárobky, no nie umelo, ale cez stimuly smerované k vyššej produktivite. Keď sa darí podnikateľskému sektoru, prináša to vyšší blahobyt aj pre obyvateľstvo.

Máme tu však aj iný naratív, a to že slovenské potraviny sú drahšie ako dovoz zo zahraničia.

Je pravdou, najmä preto že slovenský potravinársky priemysel má pre vysoký investičný dlh problémy s konkurencieschopnosťou. K lepšej cenovej dostupnosti domácich potravín však dokáže prispieť aj obchod prostredníctvom nástrojov obchodnej politiky. V tomto smere domáce obchodné siete realizujú veľkú podporu domácej produkcii.

Zmenila kríza, ktorej čelíme, obsah nákupných košíkov? Čoho sa nakupuje menej? Ako je to napríklad s pivom, vínom a vôbec alkoholickými produktmi?

Obchodníci evidujú väčšiu orientáciu na základné potraviny, na cenovo dostupnejšie privátne značky a akciový tovar. Na čerstvých potravinách dennej spotreby Slováci nešetria, pri prémiových produktoch sú viac zdržanliví. Pri alkohole a sladených nápojoch je evidentný pokles dopytu z dôvodu zvýšenia daňového zaťaženia.

Na trh s potravinami vstúpila nadnárodná sieť z Poľska. Pozornosť, aká sa jej dostala v médiách, nemal žiaden z predchádzajúcich reťazcov. Kedy vyprchá atmosféra, ktorú priniesli predaj štvrtky masla za magických 1,99 eura či rožky po 11 centov za kus?

Záujem médií a očakávania spotrebiteľov nie sú prekvapením. Sme v krajine, kde potraviny tvoria druhú najväčšiu nákladovú položku po bývaní a potom je dlho nič. Nový významnejší hráč prichádza do sektora obchodu po viac ako 20 rokoch, preto je táto aktivita úplne prirodzene pod drobnohľadom. Po otvorení prvých predajní poľského diskontu na Slovensku prieskumy nepotvrdzujú avizované dramatické zníženie cien, keďže ceny základných potravín sú porovnateľné s ostatnými väčšími zahraničnými aj domácimi sieťami. Poľský reťazec ako nový hráč úplne prirodzene bude mať snahu prinášať cenové upútavky na prilákanie zákazníkov. Nateraz pôsobí nová konkurencia iba na lokálnej úrovni a komunikovaná kvantifikácia ďalšej expanzie vzhľadom na oneskorený vstup na trh sa vníma s istou rezervou. Podľa aktuálnych zistení sa žiadna cenová revolúcia nekoná, zato dôsledky pre niektorých domácich producentov v strednodobom horizonte môžu byť fatálne.

Neprichádza namiesto väčšej príležitosti väčšie nebezpečenstvo?

Príchod ďalšej zahraničnej diskontnej siete na slovenský trh prinesie ešte silnejší tlak na slovenskú potravinovú produkciu. Princíp podnikania diskontných reťazcov je plošný a menej reflektuje špecifiká lokálnych ekonomických vzťahov. Zároveň treba pripomenúť, že dlhodobý neúmerný tlak na cenu negatívne ovplyvňuje udržateľnosť podnikania poľnohospodárov, farmárov či spracovateľov potravín a zároveň môže spôsobiť oslabovanie atribútu domácej kvality v ponuke tovarov na úkor spotrebiteľov a posilňovať lacný dovoz.

Akým spôsobom bude reagovať na súpera doteraz etablovaná konkurencia zahraničných a domácich reťazcov? Z ktorého koláča najviac ubudne?

Príchod nového hráča so silným finančným zázemím určite oživí konkurenčný boj, hoci v slovenskom maloobchode nemožno hovoriť o nejakých pokojných vodách, keďže miera konkurencie dlhodobo vykazuje vysokú intenzitu. Napriek tomu je súťaž medzi najväčšími hráčmi férová a v súlade s normatívnymi pravidlami. Diskont je primárne zameraný na cenu, čo v slovenských podmienkach znamená vyššiu orientáciu na čo najlacnejší dovoz. Kultúra predaja poľského reťazca zodpovedá diskontnému formátu, ako ho poznáme z Poľska. Čo je trochu prekvapujúce, že sa vo svojich prvých predajniach prezentuje vysokým podielom nepotravinárskeho sortimentu, ako je napríklad drogéria a kozmetika, v pomere k celkovej ponuke potravín. V privátnych značkách sa objavujú aj napodobeniny tradičných slovenských superbrandov, po ktorých je vysoký dopyt. Bude preto zaujímavé sledovať, či bude tento koncept vrátane skladby sortimentu slovenským spotrebiteľom vyhovovať a získa si ich dôveru popri už silne etablovanom nemeckom diskonte.

Strunu slovenskú kupujúceho najviac rozozvučí nižšia cena, ale sú tu aj iné faktory, ktoré vstupujú do hry. Ktoré sú to?

Okrem cenových relácií môže konkurencia reagovať zvýrazňovaním ďalších dôležitých hodnôt pre spotrebiteľov ako kvalita, čerstvosť, pôvod tovaru, ako aj dizajnom poskytovaných služieb. Práve kvalita služieb sa stáva čoraz silnejším konkurenčným nástrojom, keďže zákazníci oceňujú osobný prístup predavačov na predajnej ploche aj pri pokladniciach, popri možnosti využívať tie automatizované. Ľudia oceňujú kratšie čakanie, prevádzkovanie obslužných pultov s čerstvým sortimentom, ale i estetické a prehľadné vystavenie tovaru a priestranné rozloženie predajne. No a napokon je tu technologicky nový koncept predajní 24/7, ktorý zavádza domáci reťazec v mestách aj na vidieku. V každom prípade, obchod je služba, ktorá by okrem výhodného nákupu mala poskytovať spotrebiteľom pozitívny zážitok. V konečnom dôsledku o rozdelení trhového podielu a úspechu tej-ktorej stratégie jednotlivých hráčov na trhu rozhodujú jedine spotrebitelia.

Ambíciou nového diskontného reťazca je mať v ponuke 40 percent slovenských potravín, čo je podstatne viac, ako predáva jeden zo zahraničných konkurentov. Môže to naozaj priniesť vyššiu ponuku slovenských potravín? Kde sú limity zvyšovania predaja?

Toto je veľmi dôležitá otázka, kde sa treba viac oprieť o presné údaje. Zväz obchodu podporuje záujem štátu pravidelne zbierať informácie o reálnych predajoch slovenských potravín od obchodných reťazcov a tieto dáta vyhodnocovať s cieľom väčšej podpory domácej produkcie. Nevedno, aké prekážky bránia poľskému reťazcu splniť túto preferenciu a deklarovaný podiel slovenských potravín na úrovni 40 percent hneď po vstupe na trh. Na porovnanie, najväčší domáci reťazec pri prevádzke zhruba 2¤000 predajní stabilne dosahuje podiely predaja slovenských potravín viac ako 70 percent. Ide pritom o funkčný model obchodnej politiky, keďže z hľadiska tržieb dokáže držať krok so zahraničnými reťazcami.

S každým výrobkom, so značkou, aj s obchodnou sieťou sa spája istá spotrebiteľská skúsenosť a preferencia, ktorá ovplyvňuje rozhodovanie, čo a kde si kúpim. Prejaví sa to aj teraz?

V každom prípade nový hráč na trhu pravdepodobne vníma silnejúcu spotrebiteľskú preferenciu smerom k domácim potravinám a pomerne vysokú mieru nedôvery vo vzťahu k poľským produktom, prameniacu z potravinových škandálov, ktoré rezonovali v minulosti. Čas ukáže, či avizovaný záujem o slovenskú produkciu je iba marketing, alebo tomu bude zodpovedať reálna obchodná politika, cenotvorba a podiely predaja.

Ako je to so slovenskosťou potravín, ktorú radi deklarujú zákazníci aj obchodníci? V skutočnosti predaj slovenských potravín stagnuje. Ba pekári hovoria, že niektoré siete cez dopekaný sortiment znižujú podiely predaja tradičných produktov. Ako to vidíte?

Slovenskosť sa nosí. Každý reťazec vynakladá veľké úsilie profilovať sa ako podporovateľ domácej produkcie. V obchodnej realite sú však značné odlišnosti, čo najlepšie vedia zhodnotiť slovenskí producenti potravín. Z pohľadu dodávateľov je každý väčší obchodný reťazec príležitosť. Nedávno naozaj silno rezonovali apely na väčšie zastúpenie dopekaného sortimentu od slovenských pekárov na pultoch zahraničných reťazcov a diskusie o výrobných kapacitách. Je však pravdou, že množstvo malých pekárov, ktorí vyrábajú tradičné čerstvé pekárenské výrobky, je pod zvýšeným tlakom. Domáce obchodné siete týmto producentom poskytujú jednoznačne najväčší priestor, keďže okrem atribútov čerstvosti a kvality ide aj o zachovanie tradície a dedičstva našich regiónov.

Tradícia, dedičstvo, to znie hrdo, ale vôni čerstvo dopečeného chleba sa iba ťažko odoláva.

To je pravda, takzvaný dopek odráža spotrebiteľský trend, keďže prináša najmä pestrosť sortimentu, cenovú výhodnosť a pre obchod aj výhodu väčšej trvanlivosti. Ide o pomerne citlivú tému, tvrdím však, že spotrebiteľ by nemal byť o atribúte čerstvosti zavádzaný účelovým marketingom, keďže čerstvý chlieb a čerstvé pekárenské výrobky platná legislatíva definuje ako produkty bez akýchkoľvek konzervantov. Preto si myslím, že popri dopekanom sortimente by mali byť na pultoch vždy dostatočne zastúpené aj čerstvý chlieb a čerstvé pekárenské výrobky.

Čím viac obchodných sietí na trhu, tým väčšia konkurencia. Priestor na predaj sa zahusťuje, ale nie rovnomerne. Aj obchod sa totiž ťahá tam, kde je najväčšia kúpna sila. Máme pritom regióny, do ktorých nik nechce vstúpiť, lebo tam žije menej obyvateľstva, populácia je staršia a menej solventná. Nemal by pri zahusťovaní trhu obchodmi na to prihliadať štát a nasmerovať aktivity obchodníkov aj do týchto území?

Koncentrácia obchodných sietí vo väčších sídlach je mimoriadna, naproti tomu mnohé oblasti vidieka zápasia s nedostatočnou dostupnosťou potravín. Ďalšie zahusťovanie obchodných prevádzok iba v lokalitách s väčšou kúpnou silou tento nerovnovážny stav iba umocňuje a tzv. potravinové púšte sa naďalej rozširujú. Zväz obchodu riešenie tohto problému vníma ako jednu zo svojich najdôležitejších priorít. Predstavitelia štátu si uvedomujú, že ide o veľmi vážny problém našej krajiny a podpora dostupnosti potravín pre obyvateľov vidieka predstavuje mimoriadne silný verejný záujem. Pevne verím, že diskutované podporné mechanizmy sa čoskoro premietnu aj do praktickej realizácie.

V ostatnom období rezonuje téma zvýšenej agresivity zákazníkov v obchodoch. Je to problém plošný alebo iba niektorých lokalít?

Pre obchodníkov na Slovensku ide o mimoriadne vážny problém, situácia sa stáva alarmujúcou. Okrem krádeží výrazne pribudli nielen slovné vyhrážky, ale aj fyzické útoky. Zamestnanci sú najväčším bohatstvom firiem. Ľudí si chceme chrániť a rozvíjať a je preto absolútne neprípustné, aby sa pracujúci v predajniach obávali chodiť do práce. Zväz obchodu a Slovenská aliancia moderného obchodu preto spoločne oslovili ministerstvo vnútra aj ministerstvo spravodlivosti, aby boli prijaté okamžite efektívne preventívne opatrenia. Oceňujeme záujem príslušných ministrov diskutovať o príčinách tohto stavu, a najmä ochotu prijať opatrenia v rámci činnosti Policajného zboru, ako i v legislatívnej rovine.