Bravčový rezeň po Veľkej noci zdražie
Slovenskí spotrebitelia si už tento mesiac priplatia za bravčové mäso. K zdraženiu by však malo prísť až po veľkonočných nákupoch, hitom ktorých sú predaje bravčového aj údenín za akciové ceny. Za zdražením odhadovaným na desať percent oproti aktuálnym cenám je rýchly rast cien jatočných ošípaných na európskych burzách.
Slovenskí spotrebitelia
si už tento mesiac priplatia za bravčové mäso. K zdraženiu by však malo prísť
až po veľkonočných nákupoch, hitom ktorých sú predaje bravčového aj údenín za
akciové ceny. Za zdražením odhadovaným na desať percent oproti aktuálnym cenám
je rýchly rast cien
jatočných ošípaných na európskych burzách. Trh s mäsom v Európe doslova vysáva
Čína, kde zdecimoval chovy ošípaných africký mor ošípaných.
Až 20-percentné zdraženie jatočných ošípaných
ilustruje, ako je súčasná svetová ekonomika vzájomne úzko prepojená. Labilita
čínskeho trhu vzdialeného od Európy vyše desaťtisíc kilometrov v krátkom čase
výrazne zmenila cenové pomery v celom svete. Číňania v snahe radikálne sa
vyrovnať s infekčnou nákazou, ktorá už tri roky obchádza aj hranice Slovenska,
siahli k masívnemu vybíjaniu ošípaných. Chýbajúce mäso začali dovážať z
Európskej únie, v dôsledku čoho prudko stúpli ceny na burzách.
„Na nemeckej burze bol intenzívny nárast cien
zaznamenaný vo štvrtom týždni 2019, pričom ceny stúpajú ďalej. Zvýšenie
dosiahlo hranicu 20 percent," informovala výkonná riaditeľka Zväzu
spracovateľov mäsa Eva Forrai. Na vývoj cien v
Nemecku, odkiaľ prichádza mäso do mnohých slovenských reťazcov, zareagovali aj
slovenskí poľnohospodári. Mäsiari hlásia, že domáci producenti zdvihli ceny
ošípaných o 18 až 25 percent. Prudké zdraženie suroviny sa podľa mäsiarov
nemôže nepremietnuť do cien výsekového mäsa a výrobkov z bravčového mäsa.
„Nárast cien je neudržateľný. Očakávame, že ešte v apríli dôjde k zdraženiu o
osem až desať percent," tlmočila stanovisko Zväzu spracovateľov mäsa Eva
Forrai.
Obchod: akcie budú
Pravda si urobila rýchly prieskum cien bravčového mäsa
na pultoch obchodných reťazcov. Ešte stále sa predáva v akciách, a tie by mali
podľa prezidenta Zväzu obchodu
SR Martina Katriaka
vydržať až do Veľkej noci. „Akcie sa totiž pripravujú 4-5 týždňov vopred,
nepredpokladám razantnú úpravu cien bravčového mäsa a údených výrobkov,"
povedal Katriak. Šéf Zväzu obchodu SR však priznal, že k
zvýšeniu cien príde po veľkonočných sviatkoch. Obchodníci s dodávateľmi rokujú
o zvýšení cien od konca minulého roka. Mäsiari vtedy prišli s návrhom zvýšiť
ceny o 7 až 13 percent podľa druhu a akosti mäsa a mäsových výrobkov. „Nevidíme
dôvod, aby sme vzhľadom na rast cien
surovín, energií, ale aj práce nevyhoveli mäsiarom. Obdobný prístup volíme aj
pri dodávkach mliečnych a pekárskych výrobkov," povedal Martin Katriak. Spotrebiteľov môže
upokojiť aj vyhlásenie Evy Forrai zo Zväzu spracovateľov mäsa: „Vo vzťahu k
obchodným reťazcom si každý výrobca dojednáva ceny vždy individuálne a na
dohodnuté obdobie vopred. Preto pokiaľ výrobca nekomunikoval zvyšovanie cien v
potrebnom predstihu, je nepravdepodobné, že by sa zvyšovanie cien na pultoch
obchodných reťazcov prejavilo ešte pred veľkonočnými sviatkami."
Tento rok dá bodku za viacročným obdobím stability cien
bravčoviny, ktorú udržiavali aj vyrovnané ceny obilia a kukurice. Ešte v
januári predávali slovenskí poľnohospodári ošípané na bitúnky po 1,10 eura za
kilogram živej hmotnosti, po čínskom harakiri však teraz platia mäsiari už po
1,38 eura za kilogram a cena vystúpi pravdepodobne ešte nahor. „Nepamätám si,
kedy v minulosti vyskočila z týždňa na týždeň cena o desať centov za kilogram
živej ošípanej," komentoval aktuálny stav Rastislav Slocík z družstva
Agrospol Boľkovce, ktoré patrí k najväčším domácim producentom bravčového mäsa,
a dodal, že slovenskí chovatelia dostávajú nové a nové ponuky na dodávky
ošípaných.
Prečo prevažuje dovoz
Slovenské prasiatka sa však stali úzkym profilom a
dokážu ich kúpiť iba mäsiarske podniky, ktoré majú s domácimi farmami ošípaných
podpísané dlhodobé kontrakty. Podniky, ktoré sa orientovali na nákup bravčových
polovíc v zahraničí, sa k zvieratám, ktoré boli vychované, zabité a spracované
na Slovensku, sú teda
stopercentne slovenské,
nevedia dostať. Po vlne potravinových
škandálov a uprednostňovaní čerstvého domáceho
mäsa sa karta začína obracať v prospech slovenských poľnohospodárov. Tí však
nie sú schopní okamžite zvýšiť výrobu bravčoviny. „Na Slovensku sa chová už len
35 tisíc prasníc a celkove okolo 600-tisíc ošípaných. To pokrýva domácu
spotrebu na 35 až 40 percent, lenže v skutočnosti je ponuka slovenského mäsa
nižšia, pretože takmer polovica ošípaných sa vyváža alebo do Maďarska, alebo do
Poľska," objasnil Rastislav Slocík. Aktuálne zvýšenie cien by mohlo
nahrávať oživeniu domácej produkcie mäsa. Rastislav Slocík však hovorí, že podmienky
na obnovu sebestačnosti netvoria len priaznivé ceny, pričom zdôrazní, že ani
jedna konjunktúra netrvá večne. „Na to, aby sa poľnohospodári vrátili k chovu
ošípaných musia byť vytvorené ekonomické i právne rámce, ktoré budú garantovať
zhodnotenie investícií do tohto odvetvia živočíšnej výroby," zdôraznil
Slocík.
Slovenské mäso áno, farmy nie
Novým faktorom významne ovplyvňujúcim živočíšnu výrobu,
a netýka sa to len chovu ošípaných, ale a] hovädzieho dobytka či hydiny, sa
stala verejná mienka. Na každú ohlásenú investíciu reagujú občania spisovaním
petícií, v ktorých odmietajú výstavbu fariem, „pretože ich zavalí smradom a
hnojovica ohrozí podzemné vody“. Vo svetle týchto reakcií je potom takmer
nemožné dosiahnuť sebestačnosť v mase, mlieku či vo vajíčkach. Ľudia chcú
slovenské produkty, ale nechcú farmy, to je paradox moderného Slovenska. „Samozrejme,
verejnú mienku nemožno podceňovať, lenže dnes sú technológie, ktoré umožňujú
bezpečne prevádzkovať moderné farmy živočíšnej výroby. Logickou výrobnou
koncovkou sú tzv. práčky vzduchu, ktoré garantujú, že ovzdušie v okolí fariem
je čisté a neznepríjemňuje život ľuďom z priľahlých obcí,” povedal Rastislav
Slocík. Takéto technológie už majú na farmách v Nemecku, ale aj v Českej
republike. Sú však o 20 percent drahšie, a preto ich využitie uhrádzajú
farmárom ekofondy. Na Slovensku sa musí rozvinúť poctivá diskusia o budúcnosti
poľnohospodárstva, teda aj o tom, koľko nás bude stáť zdravá a bezpečná výroba
bravčového mäsa. Treba rovno povedať, že to znamená investovať nemalé
prostriedky do živočíšnej výroby aj potravinárstva, aspoň toľko čo susedia. V
ČR napríklad podporujú chovateľov ošípaných dotáciou na jednu prasnicu vyše 400
eurami, na Slovensku 150 eurami. Peniazmi sa naozaj všetko začína aj končí.
Zdroj: [10.04.2019; Pravda; Správy; s. 10; Jozef Sedlák]