Aktuality.sk oslovili odborníkov, aby zhodnotili, čo môže zavedenie odvodu pre obchodné reťazce znamenať pre slovenský maloobchodný trh a ekonomiku.

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu

1. Nemáme konkrétny návrh, preto môžeme vychádzať iba z príkladu z roku 2019, keď bol prijatý odvod vo výške 2,5 percenta z obratu. To je viac, ako je priemerný zisk maloobchodu s potravinami za rok 2022. Drvivá väčšina obchodníkov s potravinami dosahuje menší zisk ako 2,5 percenta, dokonca sú obchodníci vykazujúci stratu.

Keďže však ide o obratovú daň a nie daň zo zisku, tak by ju museli platiť, čo by ich buď dostalo do straty alebo by prehĺbilo ich stratu. Museli by hľadať ďalšie úsporné opatrenia, čo nemusí byť ani možné. To znamená, že by museli zvýšiť ceny, tlačiť na nižšie ceny od dodávateľov alebo zastaviť niektoré investície, prípadne kombináciu týchto možností. V rámci vidieka by to mohlo navyše znamenať aj masívne zatváranie vidieckych predajní, keďže už dnes sú na pokraji udržateľnosti, čo zníži aj dostupnosť potravín pre ľudí v regiónoch.

Ak však pozrieme do Maďarska, ktoré ma od roku 2019 výrazne vyššiu infláciu ako ostatné krajiny V4, na čom sa podpísala najmä regulácia cien a zdanenie reťazcov, tak dnes je nespochybniteľný vplyv takéhoto opatrenia na infláciu potravín. Priznalo to v roku 2019 aj slovenské ministerstvo financií, a bolo by to v úplnom rozpore s tvrdeniami pána premiéra, že sa nebudú prijímať konsolidačné opatrenia s negatívnym dopadom na sociálnu situáciu ľudí na Slovensku. Išlo by totiž o zdanenie potravín, ktoré by sa dotklo všetkých skupín obyvateľstva, čo by bolo jasné antisociálne opatrenie roka.

2. Ide o opatrenie výrazne zvyšujúce infláciu potravín. Keďže potraviny patria k podielovo najvýznamnejším výdavkovým skupinám slovenských domácností, následky by negatívne dopadli plošne na všetkých, osobitne na sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva. To by znamenalo pre štát ďalšie požiadavky na zvyšovanie sociálnych dávok na jednej strane, ale na druhej strane to môže priniesť aj ďalšie uťahovanie opaskov domácnosťami.

Nižšia spotreba znamená aj nižší výnos z DPH pre štát. Prípadné zatváranie vidieckych obchodov, a teda nižšia dostupnosť potravín v niektorých regiónoch by mali veľmi negatívny dopad aj na dotknuté regióny a prehĺbili by už aj dnes veľké regionálne rozdiely. Išlo by teda o veľmi negatívne opatrenie pre slovenskú ekonomiku.

Ak chce vláda skutočne priaznivo ovplyvniť situáciu v obchode a v cenovom vývoji potravín, mala by svoje úsilie nasmerovať nie do reštriktívnych opatrení, ale najmä do zlepšovania podnikateľského prostredia, masívnej podpory domácich producentov, či konsolidácie systému DPH.

3. Ak by bol takýto zákon prijatý, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka. Kým v roku 2018, pri snahe uplatniť takúto daň pre obchodné reťazce na Slovensku, sa to iba predpokladalo, dnes sa to dá najmä na maďarskom príklade potvrdiť ako nesporný fakt.

Takáto daň je ako zvýšenie DPH, ale s dopadom iba na potraviny, nie na iné luxusné tovary, ktoré si bežní ľudia nekupujú, čo je nespravodlivé, najmä k najslabším sociálnym skupinám obyvateľstva. Na prípade Maďarska môžeme vidieť, že táto cesta ceny potravín nielenže neznižuje, ale, naopak, spoľahlivo vedie k ich zdražovaniu.

4. Dnes nemáme žiadnu vedomosť o tom, či a ako bude takáto daň na potraviny zavedená. Je jasné, že tak, ako bola daň nastavená v roku 2019, bolo v rozpore s európskym právom, čiže opätovne predložiť obdobný návrh zákona by bolo opätovným porušovaním európskeho práva s negatívnym finančným a sociálnym vplyvom na slovenské domácnosti.

Ján Lazur, advokát a partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing

1. Zatiaľ nepoznáme, ako by malo toto nové „zdanenie“ obchodných reťazcov presne vyzerať a aké by malo mať parametre. Je však veľmi pravdepodobné, že ak by k zdaneniu obchodných reťazcov v určitej forme naozaj prišlo, bude to mať negatívny dopad na celý maloobchodný trh.

Len pre ilustráciu, už len samotná výška osobitného odvodu alebo hranica, od ktorej bude vznikať odvodová povinnosť, môže byť spojená s rôznymi reakciami zo strany obchodných reťazcov. Rovnako i možný nesúlad takejto legislatívy s Ústavou Slovenskej republiky a aplikovateľným európskym právom môže ovplyvniť vyhodnocovanie rizík s takouto právnou úpravou a jej dopadov. Vo všeobecnosti však nie je možné vylúčiť, že medzi dopady bude patriť nielen ďalšie zníženie atraktívnosti slovenského maloobchodného trhu pre zahraničných investorov, ale aj slovenského podnikateľského prostredia vo všeobecnosti.

Ak by v reakcii na „zdanenie“ obchodných reťazcov došlo k zvýšeniu cien potravín, vylúčiť nie je možné ani nárast nákupov v zahraničí a tým teda i zníženie dopytu po potravinách na Slovensku. Zdanenie, a teda aj znevýhodnenie konkrétnej skupiny podnikateľských subjektov, so sebou prináša enormné právne riziká pre možný rozpor so slovenskou ústavou alebo európskym právom.

2. Slovenskej ekonomike takáto forma opatrení s najväčšou pravdepodobnosťou nielenže nepomôže, ale môže priamo uškodiť. Prinesie to zvýšené administratívne náklady na oboch stranách, a dokonca možné zvýšenie cien potravín pre spotrebiteľov. Keďže presné detaily ešte nevieme, je významne limitovaný priestor na presné vyhodnocovanie možných negatívnych dopadov.

Zároveň sme nezaznamenali, že by takéto alebo obdobné opatrenie v súvislosti so zaťažením obchodných reťazcov bolo prijaté a v celkovom výsledku ekonomicky prínosné v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie.

Z prezentovaných informácií však vyplýva, že údajným cieľom tohto konsolidačného opatrenia má byť zabezpečenie zdrojov na pomoc sociálne slabším vrstvám s vysokými cenami potravín, a to „zdanením tých, ktorí na to majú“. Detail k samotnej pomoci rovnako nie je toho času známy. Každopádne, ak porastú cenu potravín v dôsledku tohto opatrenia, je pravdepodobné, že aj pomoc sociálne slabším vrstvám bude skôr len iluzórneho charakteru.

Za daných okolností tak subjektom financovania takýchto „zdrojov pomoci“ bude nielen obchodný reťazec, ale aj každý spotrebiteľ, čo v konečnom dôsledku môže viesť až k zníženiu kúpnej sily obyvateľstva Slovenska ako celku. Z nášho pohľadu by však bolo vhodné namiesto hľadania takýchto nesystémových a právne rizikových riešení hľadať iné, štandardnejšie metódy toho, ako získať dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu a zároveň pomôcť slovenskej ekonomike.

3. Možný dopad osobitného zdanenia obchodných reťazcov v podobe zvýšenia ceny potravín závisí primárne od parametrov a legislatívneho riešenia samotného „konsolidačného“ opatrenia, ako aj rozsahu využitia možností, ktoré vláde poskytujú už aktuálne existujúce inštitúty, napríklad možnosť cenovej regulácie.

Opomínať však nie je možné ani reakciu samotných dotknutých obchodných reťazcov, ktoré môžu napríklad po istú dobu „vykrývať“ stratu zisku v podobe osobitného odvodu zvýšením cien iných tovarov, ktoré ponúkajú alebo po istú dobu tolerovať nižšiu ziskovosť. Historická skúsenosť z roku 2019 a s ňou spojené publikované informácie však naznačujú, že ochota reťazcov znášať na úkor vlastného zisku takýto osobitný odvod je relatívne nízka. Za danej situácie je preto na mieste predpokladať buď zvýšenie ceny potravín, pri ktorých takéto zvýšenie bude možné alebo zníženie ich kvality, prípadne i výberu.

4. Cesta, ktorú v súvislosti so zvažovaným osobitným odvodom pre obchodné reťazce vláda Slovenskej republiky zvolí, závisí predovšetkým od samotného cieľa, ktorý týmto „konsolidačným“ opatrením bude reálne chcieť dosiahnuť. Ak bude vláda chcieť len vykázať činnosť indikujúcu snahu o riešenie vysokých cien potravín alebo posilniť protieurópske nálady medzi verejnosťou, nie je možné vylúčiť, že opätovne zvolí rovnaké alebo obdobné riešenie, ako tomu bolo v roku 2018 v podobe prijatia zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov.

Koniec-koncov, ani v dôvodovej správe k zákonu, ktorým bol zákon o osobitnom odvode zrušený, nie je možné identifikovať priznanie pochybenia na strane Slovenskej republiky, respektíve zákonodarcu v súvislosti s prijatím predmetnej právnej úpravy.

Rovnako nie je možné vylúčiť ani voľbu riešenia na strane vlády, s ktorým síce bude spojený spor s Európskou komisiou, avšak tento nebude takej intenzity, že by s ním bolo spojené vydanie príkazu na pozastavenie štátnej pomoci zo strany Európskej komisie. Reálny dopad takéhoto riešenia by sa tak mohol ukázal až neskôr v čase, a to napríklad v podobe potenciálnych nárokov vyplývajúcich z prípadného vyvolaného „infringementového“ (priestupkového, pozn. red.) konania a jeho výsledku.

Dopad na maloobchodný trh by malo aj definitíve konštatovanie neoprávnenej štátnej pomoci, keďže následne by bol štát povinný neoprávnenú štátnu pomoc od jej prijímateľov vymáhať. Prijímateľmi neoprávnenej štátnej pomoci by pritom boli subjekty, ktoré boli legislatívou oslobodené od odvodovej povinnosti. Existuje teda potenciálne riziko, že ďalšie subjekty by boli spätne viazané k úhrade odvodu, čo môže mať pre niektorých menších maloobchodných predajcov likvidačné dôsledky.

Pokiaľ však má byť toto opatrenie prijaté za účelom reálneho dosiahnutia príjmov z osobitného odvodu/dane do štátneho rozpočtu, bude musieť vláda nepochybne siahnuť po zásadne prepracovanejšom riešení. Pri jeho koncipovaní pritom môže vychádzať už zo samotných pripomienok, ktoré k zákonu o osobitnom odvode predložila Európska komisia v roku 2019 a/alebo napríklad i z prípadov riešených judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, napríklad osobitného zdaňovania v maloobchode v Poľsku, ktoré už bolo predmetom súdneho prieskumu.

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

1. Technicky by asi opäť išlo o obratovú daň, tak ako v roku 2019. Tá sa svojím dopadom podobá na DPH, je teda vysoká šanca jej výrazného premietnutia do cien. Opäť tak, ako sme zažili v roku 2019. V maloobchode sú ziskové marže v rádoch nižších jednotiek percent, takže obchody nemajú veľa iných možností, kam daň „schovať“.

Aj v prípade Maďarska európske inštitúcie opakovane uvádzajú daň z reťazcov ako jeden zo zdrojov inflácie. Sekundárne takáto daň povedie k tomu, že slovenský trh sa stane menej zaujímavý pre investície v maloobchode, čo môže viesť k zníženiu konkurencie a k pomalšiemu rozvoju služieb pre spotrebiteľov.

2. Nie. Naopak, uškodí. Vláda musí ekonomike ukázať najmä to, že je schopná stabilizovať verejné výdavky, ktoré sa dávno odtrhli z reťaze. Zavádzanie stále nových a nových daní (pripomeňme si bankovú daň, vyššie zdravotné odvody, vyššiu daň z dividend, špekuluje sa o transakčnej dani, vyššej dani z príjmov, vyššej dani z bývania, a tak ďalej) bude ekonomiku brzdiť.

3. Áno. Samotné ministerstvo financií hneď po prvom mesiaci zavedenia odvodu v roku 2019 ukázalo dáta, ktoré potvrdili prakticky plné prenesenie odvodu do cien. Toto zvýšenie nemusí byť viditeľné voľným okom, pretože ceny potravín prirodzene fluktuujú nahor aj nadol.

Nemusí ani nastať okamžite, pretože niektorí obchodníci sa môžu rozhodnúť využiť tento moment na posilnenie trhovej pozície a so zvýšením cien počkajú. Nemusí byť ani plné, pretože časť nákladov nemusí dopadnúť na spotrebiteľa, ale dopadne na dodávateľov, teda potravinárov. No v konečnom dôsledku sa tie plánované desiatky či stovky miliónov eur dane presunú z vrecák spotrebiteľov a podnikateľov do štátnych kufrov.

4. Komisia nerieši existenciu dane ako takej, ale dáva pozor, aby neposkytovala niektorým hráčom na trhu neprimeranú výhodu na úkor iných. Problémom v roku 2019 bolo to, že sa ju vláda snažila vcelku okato navliecť na niektoré reťazce a na iné nie. Toto bude Európska komisia určite skúmať aj v prípade aktualizovanej verzie tejto dane.

Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky

1. Je ťažké vyhodnotiť dopady, keď nepoznáme konkrétne nastavenie takéhoto zdanenia, respektíve odvodu. Môže to mať negatívne, ale aj pozitívne dopady, prípadne kombináciu pozitívnych i negatívnych. Napríklad vo forme zníženie podielu na trhu obchodných reťazcov v prospech malých nezávislých predajcov. Všetko sú to však len špekulácie, pokiaľ nevidíme konkrétne nastavenie opatrenia. Inštitút pre stratégie a analýzy nedávno vyhodnotil, že reťazce na Slovensku doplatili na nadmerné zvyšovanie cien v minulých rokoch stratou podielu na trhu.

2. Každý príjem do rozpočtu naviac, oproti dnešnému stavu, znamená pomoc s deficitom. Takže, ak si odpovieme zjednodušene, tak áno. Táto odpoveď ale nepočíta so sekundárnymi dôsledkami, ktoré nedokážeme odhadnúť bez toho, aby sme poznali presné nastavenia opatrenia.

3. To je dosť diskutabilné. Reťazce pôsobia na medzinárodnom aj vnútroštátnom trhu, kde je potrebné konkurovať, a je otázne, či by si zvýšením cien nepoškodili, pretože konkurenčný boj na Slovensku je relatívne tvrdý. Navyše, na jeseň sa sem chystá ďalšia konkurencia z Poľska.

Druhou stranou mince je otázka, či si tento odvod budú vedieť reťazce kompenzovať niekde inde, ako len v cenách produktov. Mnohé z reťazcov si náklady znižujú napríklad aj zavádzaním samoobslužných pokladní a inými opatreniami, takže tu nefunguje jednoduchá trojčlenka. Odvod môže, ale aj nemusí zvýšiť ceny potravín.

4. Predpokladám, že ak sa politici chcú vyhnúť rovnakým problémom, ako v spomínanom prípade v minulosti, konkrétny návrh bude počítať s pripomienkami, ktoré pred časom dala Európska komisia. Tu ale znova špekulujem, pretože viac nevieme, ako vieme a špekulujeme nad niečím, čo zatiaľ nemá ani hrubé obrysy.