Podobná situácia je aj v len niekoľko kilometrov vzdialenej dedinke Lužany, kde podľa posledného sčítania žije 255 ľudí. Ako pre HN uvádza starosta Juraj Halás, naposledy tam mali fungujúci obchod pred približne ôsmimi rokmi. Podnikatelia majú obavy, že by tam ich biznis dostatočne neprofitoval, no nejde o jediný faktor.

„Vo vedľajších obciach je plná občianska vybavenosť, veľa ľudí tam chodí nakupovať. Sortiment v menšej prevádzke by bol tak či tak obmedzený a zrejme by aj tak vyhľadávali obchody v susedných dedinách,“ vysvetľuje.

Dodáva, že pre mladšie ročníky s autom to nepredstavuje až taký veľký problém, no doplácajú na to najmä dôchodcovia. Tí si aj po základné potraviny musia chodiť autobusom a následne nosiť ťažké nákupy v rukách domov.

Nejde však len o vec spomínaných dvoch obcí v Topoľčianskom okrese. Podľa dát Zväzu obchodu existuje u nás aktuálne viac ako sto lokalít, ktorých sa týkajú takzvané potravinové púšte. Miestni majú sťažený prístup k produktom, odkázaní sú na cestovanie, prípadne občasný ambulantný predaj, napríklad v stánkoch.

Jana Kuklová, hovorkyňa spoločnosti Coop Jednota Slovensko, navyše tvrdí, že obchodné siete, ktoré predávajú potraviny aj na vidieku, nedokážu bez podpory štátu dlhodobo udržať rentabilitu tamojších prevádzok. Obchodníci volajú teda po tom, aby sa agrorezort viac venoval tejto téme.

Spotrebitelia na vidieku sú v nevýhode

Združenie miest a obcí Slovenska vo svojej štúdii z roku 2020 uvádza, že pri detailnejšom pohľade na potravinové prostredie sa dá vo všeobecnosti konštatovať, že spotrebitelia žijúci na vidieku sú v porovnaní s tými, ktorí žijú v mestách, pri nákupe potravín znevýhodňovaní z viacerých aspektov.

Ak sa aj na dedine nachádza nejaká predajňa, prevažne ide o malometrážnu prevádzku. Práve tie sú spájané s obmedzeným výberom a vyššími cenami. Na druhej strane, nedostatočný výber, prípadne obmedzené otváracie hodiny, sú suplované ambulantným predajom v podobe pojazdnej predajne.

Ten je v niektorých obciach nežiaduci až zakázaný, no napriek tomu je na takýchto miestach jediným zdrojom pre obyvateľov, hoci nedokáže pokryť celkový dopyt po základných potravinách.

Ako jedno z riešení autori štúdie uvádzajú zavedenie už spomínaných dotačných schém na zabezpečovanie ekonomickej udržateľnosti tohto typu maloobchodných predajní podľa vzoru úspešných a udržateľných riešení v okolitých štátoch. Kasana v tejto súvislosti dodáva, že ide napríklad o Poľsko alebo Česko.

Napríklad u našich českých susedov od roku 2021 funguje projekt Obchůdek 2021+. Ministerstvo priemyslu a obchodu v januári vyhlásilo už tretiu dotačnú výzvu, ktorá je tam určená pre obce do tisíc, prípadne tritisíc obyvateľov.

„Tento program v menších obciach výrazne prispieva k tomu, aby si miestni obyvatelia mohli v blízkosti svojho bydliska nakúpiť základné potraviny, a je medzi drobnými podnikateľmi veľmi obľúbený,“ uviedol český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. Na ilustráciu, rezort v rámci tejto výzvy prerozdelí takmer 50 miliónov českých korún, čo je v prepočte viac ako dva milióny eur. Jedna prevádzka môže získať najviac 130tisíc korún, na „naše“ je to niečo vyše 2,5 tisíca eur.

Zdroj: Hospodárske noviny, 22 May 2024, Veronika Hubinská veronika.hubinska@mafraslovakia.sk