[28.05.2019; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že v dnešnej Téme dňa môžem k tejto téme osloviť viacerých naozaj na slovo vzatých odborníkov. Začnem z kraja, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho, dobrý večer.“

Emil Macho, predseda SPPK: „Dobrý večer, ďakujem za pozvanie.“

Peter Bielik: „Generálny riaditeľ jednej zo sekcií na ministerstve pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja, pán Milan Lapšanský.“

Milan Lapšanský, generálny riaditeľ Sekcie potr. a obchodu MPaRV SR: „Príjemný dobrý večer.“

Peter Bielik: „No a obchodníkov zastupujú dvaja Martinovia, na prvý pohľad rôznych generácií, Martin Katriak zo Zväzu obchodu, dobrý večer.“

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Ďakujem pekne.“

Peter Bielik: „A Slovenská aliancia moderného obchodu zastúpená Martinom Krajčovičom, dobrý večer.“

Martin Krajčovič, riaditeľ Slovenskej aliancie moderného obchodu: „Príjemný dobrý večer všetkým.“

Peter Bielik: „Páni, veľmi pekne ďakujem. Cena potravín, to je, myslím, ako s futbalom, tomu by mal rozumieť každý. A napokon zisťujeme, že tomu rozumejú len niekoľkí. Som preto veľmi rád ešte raz, že ste si našli čas. Ako sme na tom s cenami potravín v porovnaní s okolitými krajinami? To je také najlepšie, sa porovnať, keď chodia ľudia nakupovať do Poľska, do Česka, do Rakúska, ako je to s cenami tam. Zisťovali ste aj takéto porovnania, pán generálny riaditeľ?“

Milan Lapšanský: „Samozrejme, to je všeobecne známa informácia, že rozdiel v cenových úrovniach potravín Slovensko verzus Maďarsko alebo Poľsko je značný. Ráta sa v desiatkach percent, dvadsať – tridsať percent je bežný.“

Peter Bielik: „V náš neprospech, aby sme si boli.“

Milan Lapšanský: „V náš neprospech, bohužiaľ, samozrejme.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Milan Lapšanský: „A toto je jav, ktorý je spôsobený možno tými, ktorí tu dneska s nami aj sedia, takže dúfam, že budeme na túto tému rozprávať veľmi, veľmi intenzívne.“

Peter Bielik: „Aha, takže už ste rovno odohrali loptičku na stranu obchodníkov. Vy si robíte, páni, taký nejaký prieskum, ako stúpajú, klesajú ceny, predpokladám, že máte o tom dokonalý prehľad, aká je tá dynamika rastu cien v minulom a v tomto roku, pán Katriak?“

Martin Katriak: „No, iste si robíme tento prehľad, ale máme úplne iný pohľad, ako má pán Lapšanský, on obyčajne má iný pohľad. A o to som prekvapenejší, pretože je to jeden múdry a rozumný človek.“

Milan Lapšanský: „Ďakujem.“

Martin Katriak: „A slovenský, no, ešte mi neďakujte, a slovenský národ, slovenský národ vedome zavádza, vedome, vedome zavádza. A žiaľbohu, to jeho zavádzanie si zoberie aj pani ministerka, aj pán predseda Národnej rady. On proste obchodníkov nemá rád. Čiže, keď, keď ideme.“

Peter Bielik: „No ale hovoríme, napríklad máte na mysli tie ich výroky, že na Slovensku máme druhý najvyšší rast cien v celej Európskej únii, to je?“

Martin Katriak: „No, nie druhý najvyšší, ale máme vyšší rast ako okolité krajiny. A spýtame sa, že prečo to máme, preto, že obchodníci majú vysoké marže? Však to je lož, to je do neba volajúca lož. A takúto lož povie človek, ktorý hovorí o obchodníkoch, citujem, nenažratosť obchodníkov nemá medze.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Martin Katriak: „No, idem ďalej.“

Peter Bielik: „No.“

Martin Katriak: „Ja viem, že vy to nerád počúvate, ale.“

Peter Bielik: „Nie, nie, nie, ja len chcem, aby sme išli, aby sme išli systematicky.“

Martin Katriak: „Ale chcem, chcem, aby sme si, aby sme si povedali, ja si myslím, že by pán Lapšanský sa mal nám ospravedlniť za to, že sme nenažranci, nevyzeráme za nejakých nenažrancov. Na Slovensku za minulý rok stúpli ceny zhruba niečo nad päť percent, teraz sú ceny vyššie zhruba o dve percentá. Ale pozrime sa, prečo, pozrime sa, prečo. Od prvého, od prvého mája platí komplet Zákonník práce, pokiaľ ide o príplatky, v tomto roku išla minimálna mzda hore. Spolu s kolegami z SPPK vieme o tom, že rastie cena vstupov, rastie cena nákladov, rastie cena energií. To by bol geniálny podnikateľ, geniálny podnikateľ, ktorý by vyrábal za tých istých podmienok a by nezvýšil cenu. No, musí zvýšiť cenu.“

Peter Bielik: „Tomu rozumiem.“

Martin Katriak: „A nielen my, nielen my, ale aj tí, čo sú pred nami, poľnohospodári, roľníci a tak ďalej.“

Peter Bielik: „Tomu rozumiem, len vytvára sa potom nejaká celková cena, a teraz sa budeme rozprávať aj o tom, ako sa prerozdeľuje tá cena, pretože tam smerovala tak isto aj časť kritiky. Aby sme ešte postúpili aj v tom prvom kole ďalej, pán Macho, vy vidíte ten, tú nákladovú časť naozaj už pri tých vstupoch, to znamená, to môže byť dôvod rastu cien potravín, alebo to vidíte niekde inde, vo vyšších stupňoch toho obchodného reťazca, kam už sa teda vy nedostávate ako prvovýrobcovia, ako producenti, ale už tam pôsobia obchodníci?“

Emil Macho: „Skutočne treba povedať, že ten rast cien na Slovensku, hej, keď si zoberieme nejaký priemer, je, je najvyšší v rámci krajín V4, to je fakt. Treba objektívne zhodnotiť, aké sú príčiny toho, prečo tie ceny, ceny nejakým spôsobom rastú. Čo sa týka tých nákladov, tak, samozrejme, náklady nielen poľnohospodárov, ale aj výrobcov sa neovplyvňujú nielen na Slovensku, ale tvoria sa už na globálnom alebo európskom trhu, to znamená ceny pšeníc, ceny hnojív, všetkého, čo vstupuje nejakým spôsobom do výroby. Čo je problém pre nás potravinárov a poľnohospodárov, že veľmi často sa stáva, bez ohľadu na to, bez ohľadu na to, že či nám tu rastie minimálna mzda, energie, lebo energie tak isto sa tvoria niekde vo svete, je problém, že dlhodobo nevieme preniesť tie naše zvýšené náklady do toho, aby sme si mohli skutočne dobrú cenu vypýtať za, za tie naše vyrobené produkty. Tu z tohto pohľadu musíme oceniť, že aj tam treba rozdeľovať, hej, tam treba rozdeľovať nejakým spôsobom, že máme na Slovensku obchodné reťazce, ktorí načúvajú slovenským potravinárom a pôdohospodárom, a komunikuje sa s nimi veľmi konštruktívne a spoločne pracujeme na tom, aby, aby na Slovensku sme mali vyšší podiel domácich výrobkov. A potom tu máme zahraničné obchodné reťazce, ktoré, samozrejme, využili ten potenciál, ktorý sme im tu od deväťdesiat tretieho roku ako sami ponúkali, a správajú sa niekedy, niekedy spôsobom, že máme pocit, že ťažko sa veľmi hľadajú niekedy spôsoby, ako, ako preniesť tie naše zvýšené náklady, ktoré nám, nám spôsobuje ten globálny európsky trh, do tých našich produktov. Tam je ten zásadný rozdiel.“

Peter Bielik: „Snažím sa čítať medzi riadkami aj vašich slov, takže poviem konkrétnejšie. Ak ste teda mysleli domáce obchodné reťazce, tie zastupuje väčšinou pán Katriak.“

Emil Macho: „Áno.“

Peter Bielik: „Ak ste mysleli zahraničné, na to už je Slovenská aliancia moderného obchodu, v zastúpení Martina Krajčoviča. Skôr teda, než vrátim slovo pánovi Lapšanskému, nech sa páči, pán Krajčovič, ako to vy vidíte s rastom cien na Slovensku, kde sú dôvody tohto rastu a prečo majú niektorí prvovýrobcovia dojem, že obchodníci si berú z toho koláča viac, ako by mali?“

Martin Krajčovič: „Na úvod mi dovoľte troška povedať, že som prekvapený z vyjadrení pána Macha, pretože tento rok som mu trikrát telefonoval, aby sme sa stretli, trikrát mi sľúbil, že dá mi vedieť, kedy sa stretneme, a trikrát sa mi neozval, kde som s ním práve chcel preberať, aby sme si aj vyjasnili rôzne názory na legislatívu, to, čo vieme spraviť viac, možno zlepšiť spoluprácu, a teda, žiaľ, zostalo to bez, bez odozvy. Tak som troška prekvapený nad tými vyjadreniami, že s kým sa ako komunikuje. Ale samozrejme, dvere máte ku mne kedykoľvek otvorené, kedykoľvek sa mi ozvete, moje, moja ruka je tu pre vás stále otvorená a veľmi rád sa s vami stretnem, aby sme prebrali aj tieto veci. Druhá vec, ktorú tu spomenul už, ktorú ste spomínali akože pri cene, no, ja odmietam tézu, že obchodné reťazce môžu za zlú dotačnú politiku štátu, pretože si treba povedať, že štát, keď už porovnávame krajiny V4, nie sú to iba európske dotácie, ktoré nie sú asi veľmi spravodlivo prerozdeľované medzi staré a nové členské krajiny, ale ten rozdiel tu už máme aj medzi krajinami V4. A tu musím povedať, že slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávajú od štátu nižšie dotácie, ako dostávajú od štátu českí, maďarskí a poľskí poľnohospodári a potravinári. Toto považujeme za veľmi negatívne. A my sme aj na jednom stretnutí aj s pánom Machom deklarovali, že my máme problém napríklad, keď, kým, keď slovenská potravina k nám príde, tak v porovnaní s rovnako kvalitnou zahraničnou potravinou je v priemere drahšia o pätnásť až tridsať percent. To nie sú akože teraz, bavíme sa o dvoch – troch percentách, to je zásadne drahšia potravina. A to, samozrejme, ovplyvňujú vstupy, lebo ja teraz nehovorím, že koľko na to obchodník ešte potom dá.“

Peter Bielik: „Rozumiem.“

Martin Krajčovič: „To hovorím, kým príde len k obchodu, to znamená od prvovýrobcu, cez spracovateľa, až kým sa to zabalí a príde k nám. A tu, tu si treba povedať, že čím to je. to sú, to sú zlé dotácie, zlá dotačná politika, jednoznačne, a myslím si, že na tom sa v celej potravinovej vertikále zhodneme, že tie dotácie by mali byť vyššie.“

Peter Bielik: „Dobre, rozmeňme si to.“

Martin Krajčovič: „Druhá vec ale, ktoré sú, tak to sú zásadné vstupy, ktoré napríklad v tých susedných krajinách nemusia byť také, a to je, teraz pozrime sa, aká je DPH na, aj v okolitých štátoch.“

Peter Bielik: „Dobre. Musíme si to rozmeniť na drobné, aby sme išlo, išli jedno za druhým. Takže opäť zase loptička na vašej strane, pán Lapšanský, keďže sa tu hovorí o tom, že pomôcť prvovýrobcom by mal najmä štát svojou dotačnou politikou. Plus, už keď sme teda pri peniazoch, ktoré prúdia aj prvovýrobcom, tak sa poďme rozprávať aj o výške podpory z európskych fondov, ktorá je rádovo nižšia ako pre farmárov vo Francúzsku, v Nemecku. Prečo na jednej strane je tu tá kritika, alebo ako ju vidíte tú, vnímate tú kritiku, čo sa týka dotačného systému štátu, a potom, čo sa týka europeňazí?“

Milan Lapšanský: „Ja by som veľmi rád najskôr zareagoval na tie, na tie percentá, na tie, na tú infláciu, ktorá bola v prvom polroku 2018, päť celá osem percenta bola. Je to neakceptovateľný jav, nebol dôvod na to, v žiadnom prípade nebol dôvod, poviem aj, prečo. Rast cien za celý rok 2018 bol štyri celá dve percenta za celý rok, verzus krajiny, ktoré sú v eurozóne, jedna celá sedem percenta, u nás to rástlo dva a pol krát rýchlejšie. Jednoznačne slovenský spotrebiteľ je rukojemníkov, rukojemníkom v rukách našich obchodníkov. Oni využijú absolútne akúkoľvek zmienku o úprave ceny, či energie, či príplatkov, či, či miezd, na to, aby našli argument, prečo môžu neadekvátne zvýšiť ceny. Len pre.“

Peter Bielik: „Dobre, len to neboli len zmienky, oni sa opierajú aj o zvýšenie minimálnej mzdy, čo je realita, o príplatky za prácu počas víkendov, v noci, tak isto realita, trináste platy.“

Milan Lapšanský: „Viete čo, ja som si, ja som si, ja som si práve pozrel, že koľko percent z obratu tvorí v jednotlivých reťazcoch napríklad energia, hej, lebo tu rozprávali kolegovci, že energia narástla a musíme zvyšovať. No tak energia, vychádzame z konkrétnych súvah a výsledoviek tých, tých reťazcov, predstavuje nula celá šesť percenta z obratu, hej, pomer cena energie verzus toto. Čiže, o čom rozprávame, o aký nárast päť celá tri, aký je tu dôvod, aký je tu dôvod? Ak.“

Martin Katriak: „To čo tým chcete povedať, čo tým chcete povedať, čo tým chcete povedať?“

Peter Bielik: „Možnože by bolo dobre povedať napríklad personálne náklady, či sa zvýšili vplyvom, vplyvom zvýšených príplatkov za prácu.“

Milan Lapšanský: „No, no, napríklad personálne náklady v konkrétnom jednom reťazci predstavujú šesť celá šesť percenta. A keď naši kolegovci povedia, že vplyvom zavedenia napríklad poukazov rekreačných musíme zdvihnúť ceny, no tak v praxi to znamená nula celá jedna desatina percenta, to by bol ten váš väčší náklad. Ale celá podstata nespočíva v tom, či niečo rástlo alebo nerástlo, podstata spočíva v tom, že na Slovensku sa aplikujú neadekvátne vysoké obchodné prirážky, pán redaktor. Neadekvátna obchodná prirážka je všetko, čo je nad štyridsať percent. To celá Európa aplikuje, je spokojná, lebo na obsluhu systému, plus logistické náklady a tak ďalej a tak ďalej im tých štyridsať percent stačí. My sme sa, stále vraciame sa k tým starým našim grafom, myslím, že to je graf číslo dva, ak, ak si to pozrieme.“

Peter Bielik: „Poprosím réžiu o nový graf. Už to o chvíľku budeme mať na obrazovke.“

Milan Lapšanský: „Už to, už to bude. My stále rozprávame o tom, za čo obchodník nakúpil a akú obchodnú prirážku si dal na rýchloobrátkový tovar, to znamená tovar, ktorý každý deň mu dovezieme do predajne, on ho hneď predá. A myslím si, že obchodné prirážky v intervale sto – stodvadsať percent absolútne neadekvátne. Teraz sme rozprávali o rožkoch napríklad, toto, toto je graf číslo jedna, čiže poprosím číslo, číslo dva graf najprv, rozprávame o tom, že každý rok rozprávame s dodávateľmi o úprave cien, smerom nadol, samozrejme. Obchodná, počkáme si asi, obchodná stratégia firiem je neustále znižovať nákupné ceny od dodávateľov, tu to vidíme, a zároveň zvyšovať pultové ceny, pultové ceny pre spotrebiteľov. A toto je vlastne vec, ktorá sa týka apríla 2019, konkrétne príklady, kapusta, zeler, zemiaky. My vychádzame z reálnych cien, my poznáme nákupné ceny obchodných reťazcov, vieme ich, nakupovali o sedem percent v prípade kapusty, o sedem percent v prípade zeleru alebo o štyri percentá lacnejšie, ale pult sa diametrálne líši od toho, čo sa stalo vlastne, a obchodník predal o dvadsaťšesť, respektíve desať percent drahšie. A ďalšiu vec, toto je ešte veľmi dôležité povedať.“

Peter Bielik: „Dobre, nechajme, áno, dokončite a necháme zareagovať obchodníkov.“

Milan Lapšanský: „Informácia o tom, že zahraničné výrobky sú o pätnásť až dvadsať percent v nákupe lacnejšie ako slovenské, čistý blud, čistý blud. Pán, pán kolega, vy dobre viete, že ministerstvo má, má systémy na to, aby sme vedeli, kto, za čo nakupuje, však aj potra, respektíve štatistické zisťovanie je o tom, čiže my presne vieme, čo nakupujete, za aké ceny, od koho. A rozdiel, ak je, tak je veľmi minimálny. Zaujímavá je maržová obchodná politika reťazcov, ktorá deformuje celý trh.“

Peter Bielik: „Dobre, pán Katriak, nech sa páči.“

Martin Katriak: „No, takto. Neviem, odkiaľ, ja, ja som prekvapený, že čo produkuje tuná pán generálny riaditeľ, pretože všetko to, čo povedal zatiaľ, je buď vymyslené, alebo vybraté, alebo vytrhnuté z kontextu. Keďže ja chodievam po týchto stretnutiach, tak bol som, pán redaktor, na stretnutí, kde neviem, či bol aj, ale bol, bol tam aj pán generálny riaditeľ, mliekari mali stretnutie, tak ja som sa pripravil. Bolo to niekedy minulý rok, koncom roku, tak čuduj sa svete, čuduj sa svete, trvanlivé mlieko, cena na pulte bola, jeden a pol percentné, bola sedemdesiatpäť centov, účasť štátu bola deväť percent, účasť slovenského obchodníka bola pätnásť, pätnásť, šestnásť percent, účasť dodávateľa bola sedemdesiatpäť percent na tejto cene.“

Peter Bielik: „Z celkovej ceny.“

Martin Katriak: „Na tejto cene, prosím vás pekne, vážení diváci, toľkoto bola účasť. Tam sa predo mnou pohádali mliekari, teda tí, čo mlieko vyrábajú, a tí, čo ho predávajú, že kde, preboha, kde, preboha, im mliekarne berú tie peniaze.“

Peter Bielik: „No len problém je, pán Katriak.“

Martin Katriak: „Nie je problém, také sú čísla.“

Peter Bielik: „Aký, aká je, aká je výrobná cena?“

Martin Katriak: „Ale to.“

Peter Bielik: „Tá je niekde okolo štyridsať.“

Milan Lapšanský: „To ich nezaujíma, samozrejme.“

Peter Bielik: „Tá je niekde okolo štyridsiatich, alebo, dobre si pamätám, centov?“

Martin Katriak: „Ale, ale, ale neviem, či sa rozumieme.“

Peter Bielik: „No.“

Martin Katriak: „My hovoríme o tom, že koľko si berú obchodníci. Obchodníci pri mlieku si berú pätnásť a pol percenta, pätnásť a pol percenta. Poďme ďalej, maslo.“

Peter Bielik: „Ale otázkou je, že či prvovýrobcovia nejdú pod cenu pri takýchto.“

Martin Krajčovič: „Ale to je vec, pán, pán redaktor, to je vec. Potom máme výrobcov, ktorí berú.“

Emil Macho: „Prvovýrobcov, nie obchodníci obchodujú s výrobcami.“

Martin Katriak: „Ale nie, ale všimnite si, moment, moment, prepáčte, pán predseda, všimnite si, všimnite si, že dodávatelia, to je prvovýrobca a mliekarne, sa podieľajú sedemdesiatimi piatimi percentami. Ja neviem, že či prvovýrobca má desať percent a mliekar má päťdesiat percent. Obrovská diskusia k tomu bola, obrovská diskusia, viete?“

Peter Bielik: „Hej, dobre.“

Martin Katriak: „Takže to je taká pravda, aby teda pán generálny riaditeľ si všimol, tak?“

Peter Bielik: „Opravte ma, pán Macho, aká je tá výrobná cena na liter mlieka?“

Emil Macho: „Výrobná, výrobná cena momentálne je v Európskej únii niekde na úrovni štyridsiatich percent liter mlieka.“

Milan Lapšanský: „Centov.“

Peter Bielik: „Štyridsiatich centov.“

Emil Macho: „Štyridsiatich.“

Martin Katriak: „Centov.“

Emil Macho: „Štyridsať centov a na Slovensku máme výrobnú cenu niekde na úrovni tridsaťosem – tridsaťdeväť centov, hej.“

Martin Katriak: „Podobne.“

Peter Bielik: „Takže pri tejto cene je potom sedemdesiatpäť centov.“

Martin Katriak: „To je, to je z októbra 2018.“

Emil Macho: „Ale, ale, ale ak môžem do diskusie zasiahnuť, sú tu, myslím si, že nekorektne vyťahované aj vždy nejaké parciálne veci, hej, z toho, z toho celkového balíka. Ale ten, ten problém je, je v tom, ja fakt vítam aj to vyjadrenie pána Krajčoviča, ktorý, ktorý hovorí, ja som veľmi rád, že má naštudované takto agrodotácie a všetko, lebo oproti tomu sa nedá oponovať. Skutočne, slovenskí poľnohospodár a potravinár je, nejakým spôsobom ťahá za kratší koniec, čo sa týka porovnania tohto. Možno, možno znie otázka, a to je to, kde, kde, kde chceme hľadať konsenzus a neviesť tú to diskusiu aj takýmto, takýmto, by som povedal, až arogantným a bojovným ako spôsobom, otázka znie, a tú otázku, lebo nie je pravda, pán Krajčovič, čo hovoríte o tých stretnutiach, ja som sa stretával aj s vašimi členmi, pokiaľ viem, môj blízky kolega sa s vami stretol minulý týždeň na túto tému, čiže nebudem na to reagovať, ale otázka znie, a tá, tá otázka bola jasná, pokiaľ aj slovenský poľnohospodár bude mať dorovnané podmienky štátnej pomoci, eurodotácií, či niektoré nákupné systémy, ktoré na Slovensku fungujú, a sú vaši členovia, hej, to sú dva nákupné systémy, nebudem ich tu menovať, či aj tak bude nakupovať to slovenské alebo nie. On jednoducho v tom DNA má postavené to, že od slovenského, slovenského výrobcu nakupovať nebude, lebo jednoducho je to, bavíme sa o európskom trhu. Keď jeden z tých reťazcov má fabriku niekde v Nemecku na, na nejaký, na nejaký produkt.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Emil Macho: „Tak to jednoducho bude dovážať, bez ohľadu na to, aké, aké my dotácie, alebo teda či zlacníme výrobu tomu pôdohospodárovi, čo je zásadný, zásadný problém. Čiže takto, takto znie otázka, a preto ja len hovorím o tom, aby sa, zahraničné obchodné reťazce hľadali spôsoby, ako dostať maximálne množstvo slovenských tovarov, pokiaľ je v ponuke, lebo aj s tou ponukou je hocikedy problém, a akým spôsobom sa podieľať, prebrať tú celospoločenskú zodpovednosť na tom, lebo ja som takisto manažér a.“

Peter Bielik: „Dobre, pán Macho, musíme nechať priestor. Nech sa páči, pán Krajčovič.“

Martin Krajčovič: „Veľmi rád zareagujem. Ja si pomôžem tým grafom, ktorý tu pán Lapšanský dal, a musím povedať, že mi je niekedy až trápne, že toto dáva čítať pani ministerke, lebo ja mám teda úctu k ústavným funkciám a potom som nie úplne šťastný, že sa takto, takéto nepravdy šíri ústavný činiteľ. Je tu vyjadrenie Evy Sádovskej, analytičky Slovenského farmárskeho, družstva, k tým zemiakom. Tak napríklad v prípade zemiakov v súčasnosti evidujeme z mesiaca na mesiac, ale aj teda z roka na rok výrazný nárast cien. A je to spôsobené práve tým, že už došli ako keby teda tie skladové zásoby a zemiaky musíme dovážať zo zahraničia, čiže tú cenu diktuje v podstate zahraničie. A vrátim sa späť, a aj to, čo hovorí pán Macho veľmi správne, slovenský poľnohospodár ťahá za kratší koniec, proste tá produkcia tu chýba. Ja som už raz, už aj v niektorej relácii hovoril, že keď jeden z našich členov spraví akciu na nejaký slovenský produkt, ten druhý člen nevie ten produkt kúpiť, pretože tu sa nepodporuje produkcia. Proste ministerstvo rezignovalo na podporu, na zvýšenú podporu produkcie a našlo si nepriateľa v obchodných reťazcoch. A ja to teraz dám.“

Peter Bielik: „Dobre. A teraz je tá otázka, ktorú položil pán Macho.“

Martin Krajčovič: „Počkajte, jednu ešte vec, jednu ešte vec.“

Peter Bielik: „Dokončite.“

Emil Macho: „Z roku 2017, a budem dávať ten príklad, mali sme valné zhromaždenie aliancie a bol tam s nami pán Lapšanský. My sme mu v roku 2017 deklarovali, že sme na strope možností, ktoré nám trh dáva, aby sme zalistovali nových slovenských dodávateľov a zväčšili predaj. A pýtali sme sa ho, akým spôsobom štát ide zvýšiť produkciu, pretože potrebujeme zvýšiť produkciu na Slovensku, aby tie reťazce mohli zvýšiť reálne podiel predaja. A pán Lapšanský.“

Peter Bielik: „To znamená, to, na čo sa pýta pán Macho, že ak budú vyrábať konkurencieschopne, tak budete tie produkty brať?“

Martin Krajčovič: „Počkajte, pán redaktor, pán redaktor, počkajte, dopoviem a odpoviem aj na túto vec. Pán Lapšanský nám tam nasľuboval také veci, čo má všetko s ministerstvom financií už dohodnuté, poviem jednu za všetky. Povedal, že má dohodnutý fond s ministerstvom financií na dotovanie hovädzieho mäsa, aby ho nevyvážali do Turecka, ale aby, a to, čo zostane na slovenskom trhu, že proste doplatia tú cenu. Prešli dva roky, nič sa nestalo, Slovensko má vo výrobe, ja neviem, dvesto – tristo percent dosahujeme spotreby v produkcii hovädzieho mäsa.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Martin Krajčovič: „A všetko vyvážame, živé kusy do zahraničia, dokonca do takých krajín, ako Chorvátsko, ktoré dá farmárovi vyššiu dotáciu ako Slovensko.“

Peter Bielik: „V poriadku. A je to tak a je to tak, že keď si môžete vybrať, ešte raz zopakujem, že vy zastupujete také tie väčšie zahraničné obchodné reťazce, medzi slovenským výrobkom a zahraničným výrobkom rovnakej ceny, vyberiete si slovenský?“

Martin Krajčovič: „Pán redaktor, našim cieľom je zvýšiť predaj slovenských výrobkov. Je to náš dlhodobý cieľ, chodíme po všetkých stretnutiach s týmto cieľom. Stretávam sa s mliekarmi, stretávam sa s pekármi, bol som naposledy s ovocinármi a zeleninármi, štvrtok mám stretnutie s hydinármi, proste náš cieľ je naozaj hľadať riešenia a spôsoby, ako podporiť, ako podporiť predaj týchto výrobkov, ale proste chytáme sa dvoch vecí. Problém je cena, konzistentná kvalita, množstvo, množstvo, a toto je veľký problém, množstvo.“

Peter Bielik: „Ja som sa pýtal na dva, dva, dva výrobky, jeden slovenský, druhý zahraničný, s rovnakou cenou. Dobre.“

Emil Macho: „Ja len krátko zareagujem, krátko zareagujem.“

Peter Bielik: „Kratučko a potom pán Lapšanský.“

Emil Macho: „Fakt, veďme tú diskusiu pragmaticky, nikomu nepomôže útočný tón ani z jednej, ani z druhej strany, pán Krajčovič. Uvediem jeden príklad za všetky. Som veľmi rád, že sa stretávate s hydinármi, lebo spolu, spolu aj s ministerstvom po dlhej dobe sme našli nástroj, ako tento rok budeme hľadať nástroj na to, aby sme pomohli takzvaným monogastrickým zvieratám, bravčové mäso, hydinové, veľká spotreba. Uvediem príklad, je tu ponuka slovenského hydinového mäsa a dovážaného hydinového mäsa. Slovenské hydinové mäso, samozrejme, tým, že nemá podporu, je možno trošku drahšie. A my len, potravinári a poľnohospodári, a myslím, že aj ministerstvo, len žiadame to, že jednoducho vieme, že je to možno trošku drahšie, vydržme spoločne tú dobu a uprednostňujte aj napriek tomu, aj napriek tomu, že môžete kúpiť lacnejšie ukrajinské, poľské, a znížte tie marže, o ktorých hovorí pán Lapšanský a uprednostnite to slovenské a dajte sa nám nadýchnuť. To je všetko, všetko, čo hovoríme.“

Martin Krajčovič: „V pohode. Pán Macho, ja vám poviem.“

Peter Bielik: „No, páni, pán Lapšanský je teraz na, na rade.“

Emil Macho: „Aj, aj riaditeľ jedného obchodného reťazca mi odpovedal takto na otázku, jasné, ten nákupca, pokiaľ má bravčové mäso na dovoze, stehno z Belgicka je lacnejšie ako slovenské, musí kúpiť belgické, lebo jednoducho tá, tá ekonomika ho do toho tlačí.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Emil Macho: „A my len vyzývame na to, znížte trošku tieto a preferujte slovenské výrobky.“

Martin Krajčovič: „Jednu vetu, lebo potrebujeme, potrebujeme dať na správnu mieru. Ja súhlasím s pánom Machom, že by sme mali konštruktívne dať, len ťažko sa hovorí konštruktívne, keď pán Lapšanský tu hovorí takéto nezmysly.“

Peter Bielik: „No, preto mu dáme slovo teraz, dobre.“

Martin Krajčovič: „Ale počkajte chvíľočku, že ja chcem povedať to, že medzi, keď sa bavíme o maržiach, v priemere všetci členovia Slovenskej aliancie moderného obchodu dávajú nižšie marže na slovenské výrobky ako na zahraničné.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Martin Krajčovič: „Proste to je fakt, to je fakt, ktorý tu je.“

Peter Bielik: „Dobre. Pán generálny riaditeľ, nech sa páči, budete môcť zareagovať.“

Martin Krajčovič: „Proste, ale tu potom, dáme a pán Macho, potom môžeme nájsť spoločnú reč, lebo to, čo potrebujeme, že nám ministerstvo dá nadýchnuť.“

Peter Bielik: „Pán Krajčovič, pán Krajčovič.“

Martin Krajčovič: „Cez pokuty, cez legislatívu, cez všetky tieto veci.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne. Pán generálny, je tu naozaj výhrada, či by tá podpora nemala ísť nie od obchodníkov, formou zníženia ich marží a podpory teda tých nižších stupňov v tom celom reťazci, ale od štátu, prípadne z eurodotácií, tam by sme mali zrejme začať, čo sa týka týchto finančných záležitostí.“

Milan Lapšanský: „Ja sa najprv chcem vyjadriť, že sa veľmi teším z toho, že pán Krajčovič dal verejnú ponuku, že ak sa nájde nejaký slovenský výrobok, ktorý nie je na vašich pultoch, že bude automaticky dolistovaný. Dúfam, že to berieme ako verejnú výzvu a verejnú ponuku.“

Martin Krajčovič: „To neviem, kedy som povedal.“

Milan Lapšanský: „Pred chvíľočkou ste povedali, že ste už na strope a že už viac sa nedá dolistovať, viac ponúknuť tomuto trhu a viac slovenského. Čiže, ak je to tak, tak ja vás určite vyvediem z omylu. Asi ste veľmi krátko v obchode a nerozumiete sa tomu, základná vec, ktorá tu je, sú vysoké obchodné prirážky. Sú až dvakrát vyššie, v niektorých prípadoch dva a pol krát vyššie, ako je štandard v celej Európe.“

Martin Katriak: „Aký je štandard, aký je štandard, prepáčte, aký je štandard?“

Milan Lapšanský: „Preto, preto predávame, preto predávame na pulte super drahé potraviny, zákazníkovi vyberáte peniaze z vrecka a tlačíte na dodávateľov, aby ešte znižovali cenu. To je veľmi tenký ľad.“

Martin Katriak: „Aký je štandard, pán, pán generálny riaditeľ?“

Peter Bielik: „Pán Katriak, budete.“

Martin Katriak: „Ale hovorí o.“

Peter Bielik: „Jednotlivo poprosím.“

Milan Lapšanský: „Ak mi budete, ale takto, takto, takto, vidíte, aj diváci môžu vidieť, takto vyzerá arogancia obchodníkov v praxi, toto zažívajú naši dodávatelia každý deň v komunikácii s reťazcami.“

Martin Katriak: „No, prepáčte, prepáčte, toto nie je dobre, toto nie je dobre, aká arogancia?“

Milan Lapšanský: „A takto sa, počkajte, takto sa, takto sa, takto sa partnerský vzťah nebuduje.“

Peter Bielik: „Dobre, dobre. pán generálny, ale oni si robia svoj, oni si robia svoj biznis a robia ho, páni, pardon. Pán generálny riaditeľ, oni si robia svoj biznis a robia ho legálne. Moja otázka skôr smerovala k tomu, čo môže urobiť štát a či naozaj tá otázka nestojí tak, že dotačná podpora štátu je príliš nízka na to, aby prvovýrobcovia a dodávatelia mohli mať lepšie podmienky.“

Milan Lapšanský: „Samozrejme. Ak ste si všimli, posledné tri roky za pani podpredsedníčky vlády, ministerky Gabriely Matečnej sa výrazne zmenil vzťah ministerstva a štátu voči potravinárom a prvovýrobe, výrazne. Takmer tridsať rokov sa tomuto segmentu vôbec nevenovala povinnosť, teraz, konečne, začali sa systémové kroky na to, aby sme podporili prvovýrobu, aby sme podporili potravinárov. Osemdesiat miliónov eur ide dnes do tohto segmentu, a samozrejme, ak bude pokračovať táto politika v budúcnosti, tak ten segment sa vie pozviechať. Dlhodobo sme ho ničili, ale otázka nestojí tak, koľko dolejeme, ale ako seriózne sa voči našim dodávateľom budú reťazce správať. Niektorí sa správajú seriózne a reálne cítime podporu slovenských dodávateľov, druhí len deklarujú, že by sme chceli, a vždycky je nejaký problém, množstvo, kvalita, závoz, cena, vždycky sa nájde dôvod, prečo nie.“

Peter Bielik: „Dobre. Prelínajú sa nám tu ale dva, dve témy. Jedna je množstvo slovenských potravín na pultoch, druhá je cena celkových potravín alebo všetkých potravín, ktoré sa nachádzajú na našich pultoch.“

Milan Lapšanský: „Presne tak.“

Peter Bielik: „Chceli ste reagovať, pán Katriak?“

Martin Katriak: „Chcel som, viete, aj pán predseda, aj pán generálny riaditeľ hovoria, aby sme neboli arogantní. My nie sme arogantní, my chceme povedať, ako to cítime. Viete, keď nás pán Lapšanský nazve, že sme urobili kartel, tak nech ide rovno na políciu a nech povie, čo to je. Celý národ počul, že obchodníci, ja v živote kartel s obchodníkmi sama neurobím, ani oni s nami, pretože, to je niekde inde. Ak nás nazve niekto, že sme ľudožrúti a nenažranci, ak nás niekto nazve, že čakáme len, čo dostanem na listovanie na svadbu, na sedemdesiat rokov, tak ako my máme reagovať? A ešte prepáčte, poďme k tým konkrétnym veciam. Ja som si pripravil to, aby, zhruba spred štyroch – piatich mesiacov informácie, na to vôbec nezareagoval pán generálny riaditeľ. Som sa ho spytoval tuná, nech povie, že aká je tá marža, aká je marža, aká je vysoká podľa neho, aká je malá. Rátajme s tým, že musíme mať priemernú maržu, lebo on ľahko vyberie rožok a tak.“

Peter Bielik: „Dobre. No, vy to viete, prečo sa to pýtate pána Lapšanského …“

Martin Katriak: „No, pretože on hovorí, že je vysoká. A nech.“

Peter Bielik: „Dobre, vy nám povedzte, aká je, a my to môžeme zhodnotiť.“

Milan Lapšanský: „Povedzte, akú máte, nech sa páči.“

Martin Katriak: „Ja to veľmi ľahko poviem, dvadsaťosem až dvadsaťdeväť percent, veľmi ľahko, priemerná marža, priemerná. Možno niekde je šesťdesiat, ale niekde je tri, však? Nemáme s tým žiaden problém to povedať. A je to vysoká? Nie je to vysoká, všade v Európe je vyššia, štyridsať percent, však?“

Peter Bielik: „No.“

Milan Lapšanský: „Ja hovorím o obchodnej prirážke, vy rozprávate o marži, to sú dva úplne odlišné ekonomické pojmy.“

Martin Katriak: „Iste, ale vy ste začali, no, iste, poučte ma ešte, ešte viac ma poučte.“

Milan Lapšanský: „Hej, takže, no však to by ste ako starý obchodník mohli vedieť, myslím si.“

Martin Katriak: „Ja nie som starý obchodník, ja som mladý obchodník, možno.“

Milan Lapšanský: „Skúsený teda, pardon.“

Peter Bielik: „Dobre, jednotlivo poprosím.“

Martin Katriak: „A to je jedna vec. Ale prosím vás pekne, začal s maržami, že sú vysoké, a prešiel na prirážky.“

Peter Bielik: „No.“

Martin Katriak: „A teraz, keď sme mu povedali, že máme maržu dvadsaťosem, dvadsaťsedem, dvadsaťdeväť, priemernú, tak už zrazu nás začne skúšať, koľko máme prirážku. Vieme povedať, koľko je prirážka v systéme.“

Peter Bielik: „No, koľko je?“

Martin Katriak: „Prirážka je, ako kde, tridsaťtri, dvadsať a tak ďalej, môžete si to.“

Peter Bielik: „To znamená, k nákupnej cene musíme zarátať vašu maržu a musíme zarátať aj prirážku?“

Martin Krajčovič: „Nie, to je iba počítanie, viete.“

Martin Katriak: „Nie, kde, kde. Ale ešte prepáčte, pán, pán Lapšanský, ale ja nechcem, lebo to sa zdá, ako keby som na neho útočil, ja neútočím, ale on vytvára náladu proti obchodníkom na celom Slovensku, a to nie je dobre. my nie sme nepriatelia ľudu.“

Peter Bielik: „Rozumiem.“

Martin Katriak: „My sme tí, obchodníci, prepáčte, vy chcete ísť ďalej, ale treba to povedať, obchodníci sú druhý najväčší zamestnávateľ, druhý najväčší zamestnávateľ. Naše ženy, ktoré tam robia, zarábajú zhruba šesťstopäťdesiat až sedemsto eur, majú čistú, nie tisíc, ako on povedal, však? Ani, ani ho to nepohlo, keď povedal, že, že, že sme karteloví hráči, ani ho to nepohlo, viete? Čiže toto treba, aby ľudia vedeli, že my nie sme žiadni zlodeji ani kmíni. Sú medzi nami ľudia, tak, ako medzi takými alebo onakými zamestnaniami, ktorí nie, nie sú, však?“

Peter Bielik: „Rozumiem.“

Martin Katriak: „Ale sme, sme poctiví, však? …“

Peter Bielik: „Ale je dobré si dať čísla na stôl a som rád, že ste to teda, že ste to povedali. Pán Macho chcel reagovať, nech sa páči.“

Emil Macho: „Vo všeobecnosti platí, že to spotrebiteľské správanie a ten trend, ktorý tuná na Slovensku je, po, po dlhej dobe sa zmenil. Zahraničné, a to je úplne jedno, že či sú to zahraničné alebo domáce obchodné reťazce, tomu trendu sa nevyhnú, ten trend tu, tu bude, ľudia si viacej pýtajú, uvedomujú si a sledujú tieto veci. Ešte čo sa týka cien, ja si vôbec napríklad nemyslím, že vo všeobecnosti platí, že ľudia napríklad míňajú na, na potraviny, na potraviny nejak veľa peňazí. Za komunistov, alebo teda za bývalého režimu sme tu minuli pomaly tridsaťpäť percent svojho príjmu na potraviny, momentálne na Slovensku míňame osemnásť percent príjmu na potraviny, priemer európsky je dvanásť percent príjmu na potraviny. Tu skutočne ide o tú, korektné rozdelenie nejak pridanej hodnoty v rámci celej agropotravinárskej vertikály. A skutočne sa tu netvárme, že ten problém tu neexistuje, ten problém existuje. Vy ste povedali veľmi správnu myšlienku, ktorú ste povedali, pán redaktor, zahraničné obchodné reťazce len využívajú ten systém, ktorý tu je. Všetko, čo my vôbec plánujeme dopredu, majú tím ľudí, stuff a všetko na to, že majú už dva kroky premyslené dopredu. Na druhú stranu, objektívne musím priznať, že jednoducho len využívajú ten systém, a možno by sme sa chovali ako tí menežéri možno iným, iným spôsobom. My len vyzývame na to, aby sme hľadali spoločne spôsoby, lebo to je cesta, ktorú, sa nevyhneme, ako nejakým spôsobom zvýhodniť, aj na úkor zníženej marže, toho slovenského dodávateľa, aby skutočne sme potravinári dlhé roky nemali pocit, hlavne u zahraničných obchodných reťazcov, že jednoducho chodíme tam na nejaké vypaľovanie. A na druhú stranu nechcem dopustiť, aby táto debata viedla k tomu, tam, kde systém funguje podľa môjho názoru nadštandardne, pomaly na sto percent.“

Martin Katriak: „Prepáčte.“

Peter Bielik: „No, vy sa, vy sa jedni bez druhých nezaobídete, to je na tom to najkrajšie.“

Martin Katriak: „… pán redaktor.“

Peter Bielik: „Dobre, jednotlivo, pán Macho dokončí, pán Katriak.“

Emil Macho: „A to je a to je v komunikácii medzi slovenskými dodávateľmi, medzi slovenskými dodávateľmi a slovenskými obchodnými reťazcami. Nechcem skutočne tu sa dostať do konfliktu, lebo bodaj by to tak fungovalo celé.“

Martin Katriak: „Dobre, dobre. Pán predseda, ja mám jednu otázku, dobre, veľmi pekne si to povedal, nie si konfliktný.“

Emil Macho: „Áno.“

Martin Katriak: „Ale povedz, keď nepovedal pán generálny riaditeľ.“

Emil Macho: „Áno?“

Martin Katriak: „Hovoril som o mlieku. Ako je to možné.“

Emil Macho: „Áno?“

Martin Katriak: „Že na cene mlieka na pulte sa dodávateľ, dodávateľ, kde je mlieko, tu, podieľa päťdesiatimi siedmimi percentami, obchodníci pätnásť, ako to je možné? Vysvetli to. Ty si potvrdil tie moje čísla, možno si tam dal plus niekoľko centov, lebo tieto čísla sú spred štyroch mesiacov. Ako to je možné?“

Peter Bielik: „Ja si viem predstaviť, že tá cena je tak znížená na minimum, že asi tam nie, nezostáva veľa.“

Emil Macho: „Ale moja, moja, moja skôr otázka znie, ako môžeme fungovať v roku 2019, keď vidíme cenu v akcii štyridsaťtri centov za jeden liter jeden a pol tučného mlieka. Tam smeruje moja otázka, lebo jednoducho, pán prezident, toto, taký, takýchto príkladov, kde by sme si mohli takto pingpongovať, by som vedel ja vyťahovať, vy by ste vedeli vyťahovať.“

Martin Katriak: „Ale iste, iste.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Emil Macho: „Neotvorili sme tu tému pekárov, kde, keď sme prišli k vám, mali sme objektívne zvýšené náklady cirka o dvanásť percent. Absolútne bez problémov sme sa dohodli.“

Peter Bielik: „To ma bude o chvíľu zaujímať, zatiaľ sme si prešli.“

Martin Krajčovič: „Do tohto, veľmi rád na to zareagujem.“

Peter Bielik: „Pán Lapšanský už, už dlho nepovedal. Padli tu konkrétne čísla, čo sa týka marží, čo sa týka obchodných príplatkov.“

Martin Katriak: „Prirážok.“

Peter Bielik: „Je to veľa?“

Milan Lapšanský: „Prirážok.“

Peter Bielik: „Prirážok, pardon.“

Milan Lapšanský: „Áno, nadštandardné obchodné prirážky na Slovensku existujú. To, to sú vymyslené veci a príklad s mliekom ako cenovo senzitívnym produktom je úplne mimo mísu, pretože existujú stovky, tisíce výrobkov, kde tie marže také, ako som povedal, sú. Ale ja som si už zvykol, že teda som objektom vašich útokov.“

Martin Katriak: „Nie sú útoky, to je konštatovanie.“

Milan Lapšanský: „Asi to je, to je normálny štandard, pretože sme pichli do osieho hniezda, lebo na Slovensku je maloobchodný raj pre maloobchodníkov, áno, to je klondike. Tie všetky obchodné prirážky, tie hospodárske výsledky, tie investície do reklamy, kde nás presviedčajú, že príďte si k nám kúpiť tovar, predražený, ako, ako fantastický obrat spravíte, to je, to je, bohužiaľ, realita. Ale najdôležitejšia vec je.“

Peter Bielik: „Dobre, marža vo výške dvadsaťosem až tridsať percent je, je príliš vysoká?“

Milan Lapšanský: „Pán redaktor, podstatné je, podstatné je, že tento problém nie je problémom len Slovenska, ten prerástol hranice Slovenska, je už európskym. Preto Európska komisia, minule to bolo vlastne medializované, potvrdila, že bude sa skúmať, ktorý obchodník má na aký produkt akú obchodnú prirážku, pretože práve v tomto reťazci, prvovýroba, spracovateľ, obchodník a pult, respektíve spotrebiteľ, je obchodník tým, ktorý má najväčšiu obchodnú prirážku alebo maržu, to už je teraz v tomto prípade jedno, najviac zarába, bez ohľadu na to, či prispel, alebo neprispel na produkciu toho produktu. A to je veľký problém, pretože nám krachujú družstvá, netvorí sa pridaná hodnota, nerobia sa investície, našu potravinársku výrobu zničili obchodné reťazce, obchodný systém, ktorý núti každý rok znižovať cenu na úkor kvality, na úkor efektivity.“

Peter Bielik: „Dobre.“

Milan Lapšanský: „A pult rastie. Veď to je práve to nemorálne.“

Peter Bielik: „Potrebovali by sme, potrebovali by sme vedieť ale viac konkrétnejších príkladov. Nech sa páči, pán Krajčovič.“

Martin Krajčovič: „Pán, pán redaktor, ale toto ma nenechá akože bez reakcie, lebo toto je. Pán Lapšanský nás včera posielal do basy za kartelové dohody, ale my na neho útočíme. No ale nebudem sa radšej akože ani k nemu vyjadrovať. Skúsim teraz akože k tomuto tak. Sú tu protichodné názory, ktoré prezentuje pán Macho a pán Lapšanský. Teraz sme hovorili, že pán Macho hovorí, že je nenormálne, že máme za liter mlieka tak nízke ceny. Na druhej strane pán Lapšanský hovorí, že máme vysoké ceny. Tak teraz čo máme nízke, alebo vysoké? Lebo tu pán Katriak veľmi dobre povedal ako je na tom obchodník, ako je na tom dodávateľ, ako je na tom prvovýrobca. Čiže…“

Peter Bielik: „To je jednoducho … jedny ceny sa myslia tie výkupné a druhé ceny sa myslia tie na pultoch.“

Martin Krajčovič: „No…“

Peter Bielik: „Tie výkupné sú nízke pre mliekarov, keď idú pod náklady.“

Martin Krajčovič: „Teraz tu hovoril pán Katriak percentuálne rozdelenie prirážky.“

Peter Bielik: „No ale oni idú pod náklady, tak ako majú produkovať?“

Martin Krajčovič: „Tak nehovorme si, nehovorme si potom, že…“

Martin Katriak: „Možno pod náklady prvovýrobcovia, ale mliekari už nie.“

Peter Bielik: „No tomu rozumiem, ale tam sa snažíme dostať práve viac tých peňazí. Prečo sú tie výkupné ceny také nízke?“

Martin Katriak: „To sa spýtajte tuná. My nevykupujeme mlieko.“

Martin Krajčovič: „Ale ja vám hovorím ešte teraz či, ale my sa stále vrátime, že keď akokoľvek budeme rozoberať túto tému, tak vždy sa vrátime k jednej veci. Že ministerstvo pôdohospodárstva dlhodobo, nielen táto vláda, dlhodobo zlyháva v podpore slovenských poľnohospodárov, potravinárov. Oni nie že by mali dostať, oni si aj zaslúžia viac, to je po prvé. Po druhé, mali by dostať viac, aby boli konkurencieschopní nie k rakúskym a nemeckým, k českým, poľským a maďarským poľnohospodárom. Zoberme, že sme v jednom bloku V4. Máme tu najťažšie štandardy na výrobu, ktoré predražujú tú výrobu. Každý potravinár aj poľnohospodár by vám povedal, proste tie nároky, ktoré sú legislatívne, im predražujú výrobu, ale na druhej strane ten istý štát ich najnižšie dotuje z okolitých krajín. A potom sa čudujeme, že máme drahé potraviny slovenské.“

Peter Bielik: „No a potom prídu pekári, ktorým reálne narástli náklady, pretože oni sú tí, ktorí pracujú v noci a tak ďalej a to pán Macho naznačil a ako to dopadlo?“

Martin Krajčovič: „Kľudne poviem, lebo máme najnovšie…“

Peter Bielik: „Ako to dopadlo, keď ste prišli s požiadavkou?“

Emil Macho: „Viete čo, dovolím si povedať, že nie som poľnohospodárstve už krátko, som osemnásť, devätnásť rokov a pán Krajčovič, nedovolil by som si takýmto spôsobom vystupovať, stavať sa tu do pozície nejakého maximálneho odborníka na dotácie, na všetko a myslím, že vo veľa veciach a to je to, na čo ja narážam, na ten pragmatický prístup, že nejaký kúsok takej pokory a takého lokálpatriotizmu aj vo vašich radoch by skutočne nezaškodil.“

Peter Bielik: „No dobre, spomínali ste tú situáciu…“

Emil Macho: „A ešte budem žiadať dneska, alebo chcem vás požiadať o odpoveď na tú jednu otázku, ale čo sa týka pekárov a to je ten rozdiel, na ktorý ja hovorím. Pekárom sa reálne zvýšili náklady o dvanásť percent. Prišli sme k členom zväzu obchodu, konštruktívna debata, máme, spoločne vedieme tú reklamnú kampaň, poctivý obchod, vieme sa konkrétne dohodnúť. Prídeme na zahraničný obchod, kde áno, beriem, že sa podarilo nejakým spôsobom ten nárast ceny, nie možno ako, ale je tam obrovský problém. Ja len hovorím jednu vec, že je úplne prirodzené a v tom nemôžem s vami súhlasiť, pán Krajčovič, že my netlačíme teraz, že sme si našli nepriateľa obchodné reťazce, pokiaľ ste si všimli, už minulý rok sme dostali nejaké peniaze na tie debaty, na tie podpory tridsaťštyri miliónov, teraz budeme mať osemdesiat miliónov. Čiže ten tlak je z obidvoch strán. To znamená, vyrovnáme aj výrobu, chceme efektívne čerpanie z nového programového obdobia a na druhú stranu hovorme, že máme za to a netvárme sa tu, že zahraničné obchodné mesiáše. Ja som v jednom pracoval, v jedným z nich a viem, že jednoducho jak tam veci fungujú, tak zato hovorím netvárme sa, že tu žiaden problém nie je. Ešte raz, vyzývam len na to a odpovedzte mi prosím vás na otázku, pokiaľ myslíte, že donútite reťazec Lidl bez ohľadu na to akým spôsobom tu bude cenotvorba, dotačný systém, že zdvihne svoj podiel domácich výrobkov zo štrnástich, alebo sedemnástich percent na šesťdesiat percent, odpoveď je podľa mňa jasná. Neurobí to nikdy. A tam je celý problém a skutočne nepoďme tu do konfliktu, lebo potom také dva obchodné reťazce nám skrivia aj tú sebestačnosť a ponuku a všetky tieto náležitosti okolo toho.“

Peter Bielik: „Pán Lapšanský, faktom je, že sa niečo udialo minulý rok, samozrejme ďalšie rôzne opatrenia do sociálnej oblasti majú prísť aj tento rok, už som to spomínal, zdvihla sa minimálna mzda, sú tu príplatky za prácu počas víkendu a v noci, sú tu trináste, štrnáste platy, sú tu rekreačné poukazy. Toto všetko bude aj štát nejakým spôsobom zohľadňovať, pretože to zvyšuje náklady prvovýrobcom, obchodníkom, ktorí majú ľudí, ktorí musia predávať často v nepretržitých prevádzkach a tak ďalej a tak ďalej. Štát na jednej strane niečo urobí, na druhej strane myslí aj na to ako to bude kompenzovať?“

Milan Lapšanský: „Pán redaktor, najlepší je príklad pekárov. Áno, tých sa tieto všetky systémové kroky dotkli najviac. Rokovali s reťazcami, niekde našli pochopenie, niekde samozrejme nenašli pochopenie. Dokonca v závere roka 2018 konflikt pekári verzus jeden systém zahraničný dospel tak ďaleko, že hrozilo, že zastane zásobovanie pečivom tohto reťazca. Boli vyhrážky, boli pozývanie do Prahy, boli maily z Anglicka a to išlo na tenký ľad vlastne s celým týmto obchodným prípadom. Dnes pekári dodávajú za ceny, ktoré im netvoria žiadnu pridanú hodnotu, žiadne dodatočné miesto na to, aby si tvorili budúce zdroje na investície a tak ďalej, a tak ďalej.“

Peter Bielik: „Ale tie vstupy sa zvýšili vplyvom aktivít, ktoré urobil štát.“

Milan Lapšanský: „Áno, podarilo sa im zvýšiť cenu rožkov napríklad, to sú konkrétne príklady tri a pol centa bola stará nákupná cena, teraz sa zdvihla na štyri celá dva. Samozrejme obchodník okamžite zareagoval tým, že si našiel dôvod, veď pečivo, chleba išlo hore. Predáva za aktuálne ceny za osem, alebo deväť centov, obchodná prirážka päťdesiatosem až sedemdesiatosem percent na rožok, ktorý vám donesiem dvakrát denne. To je tá nenažranosť, pán Katriak, o ktorej rozprávam, to je to amorálne čo obchodníci robia, pretože jedným nedovolíte sa nadýchnuť, nedovolíte tvoriť budúce zajtrajšky a vy si z toho robíte veľmi dobrý biznis. Toto je amorálne, to sa nesmie. V normálnej spoločnosti, ak by toto vedelo viacej obyvateľov, tak by tých, ktorí takéto obchodné praktiky voči dodávateľom realizujú, ich budú absolútne blokovať, nebudú tam nakupovať. Ale ešte doplním jednu vec.“

Peter Bielik: „Pán Lapšanský, ale keď hovoríme o raste tých cien, naozaj tieto vstupy sa udiali a sú to opatrenia legislatívneho charakteru. Uznávate, že na tom raste cien má podiel aj to, čo sa udialo v legislatívnej oblasti?“

Milan Lapšanský: „Hovoríme, že akokoľvek by sa upravila cena napríklad od tých pekárov smerom nahor, obchodná prirážka reťazcov je taká extrémne vysoká, že mohla sanovať akékoľvek mierne zvýšenie ceny. Ale tu rozprávame len o pár položkách. My musíme rozprávať o trhu ako en bloc, lebo Slováci nakupujú draho. Ale nie preto, že by dodávateľ draho dodal, ale preto, že obchodné prirážky sú dva a polnásobne vyššie ako všade naokolo.“

Peter Bielik: „Opäť tá istá argumentácia, pán Katriak.“

Martin Katriak: „Tá istá argumentácia, ja si nemôžem pomôcť. Vyberie jeden prípadík, ktorý ani tak nie je, pretože my sme ako zväz obchodu začal rokovanie s pekármi ešte dávno, dávno, dávno, sme sa dohodli a neviem odkiaľ toto vyberá a ja si vyprosím, aby ste sa na mňa pozeral a hovoril, že žijeme…“

Peter Bielik: „Nedohodli ste si obchodnú prirážku päťdesiatosem percent, hej?“

Martin Katriak: „No iste, že sme si to nedohodli, kde? Ale špecialitku mám, pán Lapšanský, ešte jednu. Nikdy nepovie, že kto.“

Peter Bielik: „Tak ale to ani asi nesmie, myslím že…“

Martin Katriak: „Nesmie povedať, ale môže povedať, že sme nenažranci? Tak nech povie, pán Katriak, ste nenažranec. Alebo povie o niekom, že už, prepáčte, že sme, pôjdem inde. Že sme kartelová skupina. Tak nech povie, že ja neviem Tesco a CBA uzavreli, nech to povie konkrétne. Nech povie, ktorý riaditeľ obchodný si pýta peniaze na päťdesiat rokov a potom vy chcete byť kľudný, keď to počuje polovica Slovenska?“

Peter Bielik: „Na to tu sme, aby sme si to rozumne vydiskutovali.“

Milan Lapšanský: „Polovica Slovenska asi by mala vedieť, že obchodníci si bežne pýtavajú…“

Peter Bielik: „Povedzte ktorí?“

Milan Lapšanský: „Narodeninový poplatok.“

Martin Katriak: „Kto?“

Milan Lapšanský: „Že si bežne pýtajú poplatok za nedosiahnutie plánovaného zisku. To je choré celé.“

Martin Katriak: „Povedzte kto.“

Milan Lapšanský: „Je bežné, že si pýtajú poplatky za letáky a je bežné, že si pýtajú poplatky za redizajn predajne, to sú vaše náklady.“

Martin Katriak: „Ja vám gratulujem. Povedzte kto, povedzte kto. Povedzte, že zväz obchodu a hotovo.“

Milan Lapšanský: „Netlačte ich na našich dodávateľov, áno? Budujme, prosím vás, budujme korektné vzťahy dodávateľ – odberateľ.“

Martin Katriak: „To je korektné čo vy robíte?“

Milan Lapšanský: „V celej Európe funguje…“

Martin Katriak: „To je nehorázne, pán redaktor, to je nehorázne.“

Milan Lapšanský: „Buďte taký láskavý, ak by som mohol dopovedať, potom dostanete určite…“

Martin Katriak: „Prečo klamete?“

Peter Bielik: „Pán Lapšanský dokončí, potom bude reagovať pán Katriak.“

Martin Katriak: „Ja nebudem reagovať.“

Milan Lapšanský: „V celej Európe funguje…“

Martin Katriak: „Neuveriteľné.“

Milan Lapšanský: „Seriózny dodávateľský vzťah, lebo obchod bez dodávateľa a dodávateľ bez obchodu nemôže … nemôžu zistiť…“

Peter Bielik: „Pán Krajčovič chcel reagovať.“

Martin Krajčovič: „Pán Macho, ja mám pokoru naozaj ku každému poctivému potravinárovi a farmárovi, rovnako aj k vám, preto som aj dneska vám jednu jedinú výtku iba na tie stretnutia dal, ale s tým dokážem žiť. Mám naozaj úctu ku každému, kto tvorí hodnoty a ten chlebíček majú ťažký a hovorili sme aj prečo. Štát ako sa správa k nim nie je korektné, keď si to len zoberieme ako sa správajú okolité štáty k svojim potravinárom a poľnohospodárom.“

Peter Bielik: „Ale ja nemám dojem, že pán Macho hovoril o tom ako sa k ním správa štát, ale ako sa správajú obchodné reťazce.“

Martin Krajčovič: „Dobre, ja som povedal svoj názor, ale to čo ma nenechá chladným a teda ani nie pána Katriaka, sú tie donebavolajúce lži od pána Lapšanského. Pekári, dvakrát tento rok sa zvyšujú ceny pekárom a prečo? Povedzme si ale prečo? V januári zdvihli, sa zdvihli výkupné ceny s tým, že pekári povedali, že je to OK, na celý rok. Ale prišla legislatíva štátu. Pekári znova pýtajú viac. Na základe toho, že majú príplatky. To je dôvod, ktorý nás žiadajú. Proste kvôli príplatkom od prvého mája. To sme si nevymysleli my. Veď my netvoríme legislatívu. A je to v poriadku, že to žiadajú. Dneska mám informáciu minimálne od jedného zahraničného…“

Peter Bielik: „Pre nich sú to objektívne vyššie náklady.“

Martin Krajčovič: „Minimálne od jedného zahraničného reťazca mám dnes informáciu, že dospeli k dohode, zvyšuje sa a nemalo by to mať ani vplyv na pultovú cenu, že to vstrebú. Ale to sú, to je katastrofálna legislatíva, ktorú tu tvorí ministerstvo pôdohospodárstva a stranu, ktorú zastupujú…“

Peter Bielik: „Tak ako som povedal, že vy podnikáte a podnikáte …. treba povedať, že ministerstvo je tu na to, aby vytváralo takéto politiky.“

Martin Krajčovič: „Ja vám teraz poviem jednu vec, že v minulosti hovorilo sa, že opozícia obviňovala vládu aké sú ceny na Slovensku a dnes sme sa dostali, že obchodníci môžu za zvyšovanie cien a vôbec sa nehľadí, že majú nulový vplyv na legislatívu, ktorá sa tu tvorí, ktorá zaťažuje prvovýrobcov, spracovateľov, aj obchodníkov. Čiže tá cena sa, to, čo sme tu hovorili tie vstupy, to neovplyvňuje len obchodníkov.“

Peter Bielik: „Pán Krajčovič, ale to je ale normálne. Vy robíte biznis, oni robia politiku. Pán Lapšanský, chceli ste reagovať.“

Milan Lapšanský: „My nerobíme politiku, lebo my sme odborní zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva. Našou úlohou je chrániť slovenského spotrebiteľa a slovenských dodávateľov, producentov. Nebyť ministerstva pôdohospodárstva, ak by sme nenovelizovali, alebo neurobili nový zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, naše reťazce zlikvidujú našich dodávateľov. Lebo tá agresívna obchodná politika, ktorú ste aplikovali, by dokončila to dielo, ktoré ste začali v príchode, kedy ste prišli na slovenský trh.“

Martin Krajčovič: „Ja na margo tohto zákona, aplikačná prax…“

Peter Bielik: „Jedna veta.“

Martin Krajčovič: „Aplikačná prax. Stretávam sa teraz s viacerými členmi. Keď sa stretneme, tak vám to aj tiež poviem a sú to členovia SPPK, aj iní, ktorí hovoria, že im to sťažuje administratívu, zvyšuje im zákon náklady.“

Milan Lapšanský: „Chceli platiť poplatky za listing, alebo za letáky, však? Alebo bonusy.“

Martin Krajčovič: „Ale pán Lapšanský, tá praktická vec, my dokážeme žiť s tým zákonom. Nedokážeme žiť iba s protiústavnými opatreniami, ktoré sú tak ako to, že teraz si myslí ministerstvo, že bude vyberať pokuty ako sa im zachce, aj za nezákonné rozhodnutia. S týmto nevieme žiť, ale to sú protiústavné veci. S ostatnými myslím si, že nemáme až taký problém.“

Peter Bielik: „Pán Macho, dnes sme mali počasie, ktoré praje pôdohospodárom, pršalo, bolo fajn dusno, že vraj už aj hríby sú. Aká bude úroda?“

Emil Macho: „Ja si myslím, že po dlhej dobe poľnohospodári myslím, že sa budeme tento rok tešiť. Máme studený máj, v stodole raj. Čiže úroda by mala byť fajn a my sa z toho skutočne poľnohospodári tešíme. My sa skutočne z toho tešíme. Úroda vyzerá zatiaľ, že by to malo byť v poriadku. Tak ako som povedal, ceny jednotlivých komodít a to je úplne jedno, ktoré pestujeme, ktoré chováme, sa nevytvárajú na Slovensku, tie sa vytvárajú vo voľnom európskom liberálnom trhu, v úvodzovkách uvádzam a na globálnom trhu. Takže úroda bude dobrá.“

Peter Bielik: „A ceny budú nižšie tým pádom?“

Emil Macho: „Pán redaktor, toto je ďalšia vec, ktorú každý rok dostávame poľnohospodári, že bude nižšia cena pšenice, alebo nebude. O takomto období je cena pšenice plus-mínus rovnaká momentálne teraz, aj keď s výhľadom na dobrú úrodu. Treba povedať, že nevieme ešte aký vývoj počasia bude v Rusku, aký bude vývoj počasia, ceny tak jak v obchodných reťazcoch sú nakontrahované na mlyny, možno až do októbra tohto roku. Čiže to je veľmi ťažko takto hovoriť. Možno treba povedať, že skutočne poľnohospodári sú pripravení na to, aby aj po dobrých úrodách a po tom, jak nám budú vytvárané podmienky na Slovensku, sme pripravení skutočne ponúknuť a zabezpečiť ten dopyt, ktorý momentálne evidujeme zo strany spotrebiteľov a jediné, čo mi tak nejak aj nie že vadí, ale čo mi je ľúto, úprimne mi je ľúto, že takýmto spôsobom komunikujeme, pán Krajčovič a fakt nehľadáme tie prieniky a tak ako my si vieme priznať chybu poľnohospodári a potravinári, tak to isté možno od vás očakávame. Lebo skutočne my vieme, že sa tu stal problém, že premiéri týchto krajín poklepali tuná obchodné, základné kamene obchodných centier. My vieme, že sa stala chyba. Ale to isté očakávame od vás a my tu všetci vieme presne ako sa chovajú nákupcovia, hlavne v zahraničných obchodných reťazcoch a je úplne jedno, či by nám dvihne niekto minimálnu mzdu, alebo nočný príplatok, respektíve keby to bolo hocičo iné, že príde iná vláda nejaký bez ohľadu na to či nám dvíhajú poplatky, alebo nie, vždy to bolo, prídeme na obchodný reťazec, problém, sekanie, nedá sa, nemôžeme, stlač dolu cenu, zaplať ešte toto. Však to tu fungovalo a sčasti ešte funguje, pán Krajčovič. Jediné, čo od vás žiadame, aby ste trošku z toho koláča, ktorý podľa nášho názoru, aj podľa názoru väčšiny európskych krajín je trošku viacej nám dali odhryznúť z toho koláča a aby tu nemuselo vznikať to, čo vzniká aj teraz vo Francúzsku, lebo nevedeli sa roky rokúce dohodnúť a je návrh francúzskej vlády, že povie - máte výrobné náklady pekári také a také, desať percent na to. To znamená ten, ktorý vyrobí desať percent a toto je cena na obchodný reťazec. Obchodný reťazec si poraď takto a takto. Lebo tiež nevedia nájsť východiská z toho systému. Lebo tá obrovská sieť…“

Martin Krajčovič: „Môžem Vás ubezpečiť, pán Macho, že všetky naše kroky aj aktivity, ktoré sme mali aj rozbehnuté s ministerstvom pôdohospodárstva, ktorí sekli a my nevieme dodnes prečo, sledovali za cieľ zlepšiť postavenie slovenských producentov na Slovensku aj v našich sieťach a môžem vás ubezpečiť, že všetky reťazce pozerajú iba na jedno a to na svojho zákazníka. Pretože oni sú tu preto, aby zákazníkovi pokryli jeho dopyt, čiže ponúkli mu čo najkvalitnejšie a cenovo dostupnejšie produkty, ktoré on vyžaduje. A celá politika týchto reťazcov je na to, aby ľudia na Slovensku a konieckoncov a preto sú aj tie reťazce také populárne, pretože to tam nájdu…“

Emil Macho: „Lebo máte stošesťdesiat miliónov v reklame. Keby ja som ich mal, tak viete urobím aj ja takéto veci. Využívate systém, v pohode. V pohode, ja som s tým OK, len to treba dodať, len to treba dodať.“

Martin Krajčovič: „To nie je využívanie systému, prosím vás. Tie reťazce sú obľúbené preto, že jediný za cieľ, ktoré majú, tak nie jediný samozrejme, mali sme aj rozbehnuté aktivity s ministerstvom pôdohospodárstva, oni ich sekli, nie my. Sieť je na to uspokojiť zákazníka. Zákazník je a teraz nie rumunského, alebo nemeckého, ale slovenského zákazníka.“

Peter Bielik: „Pán Katriak.“

Martin Katriak: „Nemám čo dodať. Všetci ste teda počuli diváci, že aká je pozícia Zväzu obchodu Slovenskej republiky. Slovenskí obchodníci dosahujú, pokiaľ ide o vzťahy k slovenskej potravinárskej výrobe, pomerne slušné výsledky. Snáď by sme prijali takú dalo by sa povedať, že by nás viac počúvali, nie vypočúvali chlapci z ministerstva, ministerstva pôdohospodárstva. Chcem povedať, že sme sa dohodli s SPPK a PKS, ktorí tuná nie sú o tom, že budeme spoločne niektoré legislatívne veci prerokovávať, a keď sa zhodneme, pôjdeme na ministerstvo. Máme, okrem iných máme cieľ ten, aby sme predávali slovenské potraviny kvalitné. Lebo oni sú kvalitné a verím, že k nám naši spotrebitelia radi prídu.“

Peter Bielik: „Pán Lapšanský, tak smeruje to zase všetko k vám. Aké bude vyvrcholenie, alebo aký bude záver? Má to vôbec nejaký záver, alebo je to neustály boj a stále budeme teda niekde vidieť, že sú úspešnejší obchodníci, niekde potom prvovýrobcovia? Jednoducho trhový princíp?“

Milan Lapšanský: „Viete čo, z tých slov a vyhlásení kolegov obchodníkov vyplýva, že teda majú chuť a záujem, ja si myslím, že v budúcnosti sa vieme stretnúť, možno že to bude o pár mesiacov a ja vám veľmi rád prednesiem informácie o tom, ako sa ich pohľad smerom k slovenskému zákazníkovi a k slovenskému dodávateľovi zmenil. Pretože neaplikujú všetky tie možnosti, ktoré im vlastne matky v zahraničí umožňujú. Napríklad podpisovať dlhodobé zmluvy s dodávateľmi ovocia, zeleniny. Môžete to robiť, prečo to nerobíte, pán Krajčovič?“

Martin Krajčovič: „Ale zákon o neprimeraných podmienkach nám to zakazuje.“

Milan Lapšanský: „Ale, ale.“

Martin Krajčovič: „Váš zákon.“

Milan Lapšanský: „Áno. Alebo prečo neinvestujete do rozvoja vašich dodávateľov, bežne sa to robí v zahraničí. Skúste sa spýtať, vy ste veľmi krátko vlastne v biznise s potravinami, tak ste sa asi nedostali ku každej informácii, ale je to úplne bežné. Že ten vzťah dodávateľ-odberateľ je fakt korektný a fakt vzájomný. Spoločne budujete niečo dobré pre spotrebiteľa. Ja nemám z toho taký pocit, že by sme pre spotrebiteľa, aspoň čo sa týka obchodníkov, chceli to najlepšie. My maximalizujeme zisky.“

Peter Bielik: „Uvidíme, páni, bez komunikácie sa ale nezaobídete a takisto aj jedni bez druhých sa nezaobídete. Ste naviazaní jedni na druhých. Takže budem veľmi rád, keď budete opäť našimi hosťami. Veľmi pekne ďakujem, aj keď za trošku ostrejšiu, ale predsa len zaujímavú diskusiu pánovi Katriakovi a pánovi Krajčovičovi. Už som spojil aj tie mená, obidvaja Martinovia. Rovnako ako pánovi Lapšanskému a pánovi Machovi. Veľmi pekne ďakujem páni za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Rád vás privítam opäť v ďalšej relácii.“

Milan Lapšanský: „Pekný večer, prajeme.“

Emil Macho: „Ďakujeme.“

Martin Krajčovič: „Pekný večer, dobrú noc.“

Martin Katriak: „Dovidenia.“