Marek Makara, moderátor: „Ekonomika je na kolenách, čierne scenáre o jej prepade sa žiaľ začínajú napĺňať. Stúpa aj nezamestnanosť. Celkovo je bez práce opäť vyše 200 000 ľudí. Zamestnávatelia zvažujú žaloby, pretože pomoc vlády je podľa nich nedostatočná a nefunguje. Chcú preto od štátu odškodné. Ako opätovne naštartovať ekonomiku? Čakajú nás najbližšie roky uťahovania opaskov? A ako to nakoniec dopadne so sľúbenými 13. dôchodkami? Je o päť minút dvanásť, želám dobrý deň. Štvrtá fáza uvoľňovania priniesla na Slovensko už v podstate takmer normálny život, poďme sa ale v tejto chvíli pozrieť na to, ako vyzerajú aktuálne dáta testovania na COVID-19 za včerajší deň. A to sa už pýtam mojej kolegyne Veroniky Čokinovej.“

Veronika Čokinová, redaktorka (naživo): „Dobrý deň. Oproti piatku, kedy na Slovensku pribudol 1 pozitívny pacient na ochorenie COVID-19, pribudlo za včerajšok ďalších 5 nových prípadov. Na Slovensku evidujeme 1 509 nakazených. Pozitívnou správou je, že sa vyliečilo ďalších 21 pacientov. Dokopy prekonalo koronavírus už 1 301 ľudí, v sobotu vyšetrili v laboratóriách 1 649 testov. No a doposiaľ sa podarilo vyšetriť takmer 160 000 testov. 53 pacientov je hospitalizovaných a počet hospitalizovaných s potvrdeným koronavírusom je 9. Z toho jeden pacient leží na jednotke intenzívnej starostlivosti a ani jeden si nevyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. Koronavírusu podľahlo na Slovensku už 28 ľudí, ale však pozitívnou správou je, že za včerajšok nepribudlo žiadne ďalšie úmrtie.“

Marek Makara: „Veronika, v piatok mala byť spustená o pätnástej inteligentná karanténa. Vieme, že to teda nebolo úplne bez problémov. Včera v nejakej podobe už bola teda spustená. Aký je ten aktuálny stav?“

Veronika Čokinová: „Spustenie inteligentnej domácej karantény už od začiatku sprevádzajú viaceré komplikácie. Už v pondelok úrad vlády začal s testovaním aplikácie. Na hraniciach sa preto už objavili prví navrátilci, ktorí sa chceli dostať na Slovensko. Avšak väčšina z nich napokon kvôli nedorozumeniu, že ide len o testovaciu fázu skončila v štátnych karanténnych zariadeniach. O deň neskôr sa hovorilo, že oficiálne bude aplikácia spustená v piatok o pätnástej hodine a teda na hraničných priechodoch sa už objavili väčšie skupiny repatriantov. Aplikácia napokon fungovať nezačala. Dôvodom alebo teda problémom bolo to, že spoločnosti Apple a Google, ktoré túto aplikáciu majú schváliť, ju ešte stále neschválili. A to aj napriek tomu, že Slovensko podľa člena permanentného krízového štábu Jána Bučkuliaka malo potvrdené alebo teda malo predbežný súhlas i dohodu na schválenie aplikácie v krátkom čase. Premiér Igor Matovič na túto situáciu reagoval a teda na ľudí protestujúcich na hraniciach s tým, že požiadal Úrad verejného zdravotníctva, aby vydali nariadenie, podľa ktorého budú môcť ísť do domácej izolácie nielen tí, ktorí prídu na hranice, ale zároveň aj tí, ktorí sú v štátnych zariadeniach. Situácia sa včera zopakovala tak, ako si povedal. Na hraničnom priechode Jarovce-Kittsee boli už druhý deň tí istí repatrianti. V podstate, hoci väčšina z nich pristúpila na možnosť, ktorú navrhol aj Igor Matovič, že dočasne využijú štátnu karanténu, kým aplikácia nebude spustená, tak podľa ich názoru táto možnosť viazla. Viacerí nám povedali, že nevedia, kedy alebo do akých štátnych zariadení pôjdu, sťažovali sa na zlé hygienické podmienky, boli tam rodiny s malými deťmi. No a situácia sa preto vyostrila až do takého momentu, že skupina viacerých repatriantov dokonca zablokovala prichádzajúce kamióny, čím znemožnila, samozrejme, aj cestu ľuďom, ktorí mali potvrdené vycestovať do cudziny na 24 hodín. Včera večer Igor Matovič ale teda oznámil na sociálnej sieti, že domáca karanténa je spustená. Je spustená pre smartfóny, ktoré majú operačný systém Android. Prechádzať sa zatiaľ dá cez hraničný priechod Petržalka-Berg, o tých ďalších priechodoch bude informovať polícia. Podmienky na domácu karanténu sú stále rovnaké, navyše, ale repatrianti musia podpísať čestné vyhlásenie, že teda berú na vedomie, že aplikácia zatiaľ nie je autorizovaná dvomi platformami a tým na seba berú riziko. Ja ešte na záver dodám, že táto domáca karanténa je len ako keby alternatívou štátnej izolácie, táto štátna izolácia je, túto štátnu izoláciu budú môcť absolvovať repatrianti aj naďalej, ak o ňu budú mať záujem.“

Marek Makara: „Za aktuálne informácie ďakujem kolegyni Veronike Čokinovej. No a ja už vítam aj hostí v štúdiu relácie O päť minút dvanásť. Dnes budeme diskutovať so šéfom finančného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň teda poslancom strany Sloboda a Solidarita pánom Mariánom Viskupičom.“

Marián Viskupič, predseda Finančného výboru NR SR, poslanec NR SR (SaS): „Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.“

Marek Makara: „No a je tu s nami aj predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň podpredseda strany Smer-SD pán Juraj Blanár.“

Juraj Blanár, predseda Zahraničného výboru NR SR, podpredseda strany (Smer-SD): „Peknú nedeľu prajem všetkým.“

Marek Makara: „Páni, ja nadviažem na to, čo hovorila moje kolegyňa, teda o tom stave tej inteligentnej alebo smart karanténe. V piatok teda mala byť zhruba o pätnástej spustená. Nebolo to bez problémov. Potom, samozrejme, repatrianti aj blokovali Jarovce-Kittsee, hraničný priechod v piatok aj v sobotu. Nakoniec teda nejakým spôsobom aspoň teda na operačnom systéme Android bola včera spustená. Ale toto nie je, pán Viskupič, prvýkrát, čo vláda niečo komunikovala a nebolo to teda úplne bez problémov. Prečo sa stávajú takéto situácie?“

Marián Viskupič: „No, myslím si, že učíme sa za pochodu. Koronakríza je niečo, na čo nikto nebol pripravený, ani ani lepšie, bohatšie krajiny, ani krajiny, kde je ja neviem vláda v polovici vládnutia. Takže toto sú skutočne veci, kde ja si myslím, že môžu sa takéto veci stať. Samozrejme, treba povedať, že pri takto citlivých veciach je dobré najprv mať finálne a funkčné riešenie, až potom avizovať termín. To je úplná pravda, toto priznávam a takisto sa občanom Slovenska ospravedlňujem za spôsobené nepríjemnosti. Vláda robí maximum na to, aby sme teda ju sfunkčnili, nakoniec už teda pre platformu Android je sfunkčnená. Verím, že v krátkej dobe bude nasledovať aj teda druhý veľký poskytovateľ. A bude ju možné využiť a občania teda budú môcť stráviť, áno, tú nepríjemnú časť pri návrate, teda, že musia byť v karanténe, ale strávia to teda vo svojom domácom prostredí, nie v štátnej karanténe.“

Marek Makara: „No, istú chvíľu to vyzeralo, že teda vláda obviňuje ľudí, že spravili chybu. Teda, kto spravil chybu. Pretože naozaj, tá komunikácia a to oznamovanie, kedy sa spustí tá karanténa, aj keď ku koncu týždňa sa už hovorilo o tom, že sa čaká, samozrejme, na schválenie tých dvoch internetových gigantov, či teda už Apple, alebo Google. Pretože pán Roman Mikulec, minister vnútra povedal - Som veľmi rád, že sme vám dnes mohli predstaviť takzvanú inteligentnú karanténu, ktorá do praxe vstúpi tento piatok a štát nestála ani euro. Bolo to 19. mája na hraničnom prechode o 14,23. Teda, spravila chybu vláda?“

Marián Viskupič: „Tu si ju priznajme, áno, avizovali sme termín, ktorý sme neboli schopní naplniť. A toto sa nedá nazvať inak, ako chyba.“

Marek Makara: „Pán Blanár, vy ste tú inteligentnú karanténu kritizovali a nepodporili, ako Smer-SD, ako opozičná strana. Ako teda hodnotíte celé to zavedenie inteligentnej karantény? A tú situáciu na hraničných priechodoch od piatku?“

Juraj Blanár: „Viete, v prvom rade je potrebné povedať, že snažíme sa byť naozaj konštruktívni a pomáhať tam, kde je to potrebné. A preto v parlamente sme podporili drvivú väčšinu zákonov, ktoré sa týkali korona krízy a to potvrdí aj pán kolega. Avšak nesúhlasím s tým, že, že sa učíte za pochodu, pretože toto je manažérske zlyhanie. Toto nie je zdravotnícke, kde sa odhaduje, kde napokon sa ukázalo, že odhady, ktoré boli Inštitútom zdravotnej politiky predpovedné, sa vôbec nenaplnili. To sa dá pochopiť svojim spôsobom. A sme radi, že takéto čísla máme, pretože myslím si, že predchádzajúca vláda naša dostatočne rýchlo zareagovala. Avšak viete, čo mňa teda veľmi zaráža? Pamätáte si, že pán premiér Matovič ešte ani nebol vymenovaný a chodil a chytráčil ešte na krízových štáboch našej vlády predchádzajúcej, kde hovoril o tom, že operátori majú pripravené ľahké, jednoduché riešenie, ktoré môže fungovať. Prijali takzvaný ten špehovací zákon, určite si pamätáte, ktorý sme aj napadli na Ústavnom súde. A Ústavný súd nám dal za pravdu, že pozastavil jeho účinnosť. 2 mesiace sa nič nedialo, potom sa postavia na hraničný prechod s pani podpredsedníčkou Remišovou a hovoria o tom, že v piatok bude aplikácia fungovať. Ale opak bol pravdou. A čo sa stalo? O 19.hodine ešte v sobotu nebolo jasné, že či vôbec bude fungovať a oficiálna stránka pre informácie korona kríza, teda korona.gov.sk, kde sa ľudia majú informovať o všetkom nebola vôbec aktualizovaná, ale všetko sa sústredilo len na statusy pána Matoviča. Takto sa nedá jednoducho riadiť štát, pretože to nemôže byť jeho status, ktorým on vstúpi do toho, nebodaj ide zachraňovať všetky veci. Je potrebné povedať, že tu jednoducho došlo k zlyhaniu. Zlyhaniu, ako ste vy správne povedali a dávam vám za pravdu. Skôr, ako nemám všetko otestované, nemám jednoducho odsúhlasené legálne, aby to mohlo byť, tak to nespúšťam, ale ja mám pocit, že to je také ako keby ešte stále boli v opozičnom nasadení a stále majú tlačovky. A preto ešte raz zdôrazňujem. Pre nás je neprijateľné takýto chaos, ktorý sa tu vytvára. A naviac, viete, čo je smutné, pán redaktor, posledná vec. Že opäť nie tá vláda berie na seba zodpovednosť, ale spustili to napriek tomu, že tí operátori to ešte neodsúhlasili a to iba jeden, lebo zrejme, že na tom druhom operačnom systéme to nefunguje. A dali to na plecia opäť tých užívateľov, lebo v prípade, že títo operátori alebo tí, ktorí to majú odsúhlasiť povedia, že tam je nejaký problém, tak kto bude za to zodpovedný? Tí ľudia, ktorí museli niečo podpísať. Takto sa to nedá robiť.“

Marek Makara: „Áno, čiže, čiže zlyhala komunikácia.“

Juraj Blanár: „To nie je komunikácia.“

Marek Makara: „A pán Viskupič sa za to ospravedlnil ľuďom, samozrejme, aj.“

Juraj Blanár: „Čo pomôže ospravedlnenie, keď tí ľudia tam prišli, boli pripravení, že bude táto aplikácia fungovať a opak bol pravdou.“

Marek Makara: „Áno, je to pravda, pán Viskupič, samozrejme, vznikal tam chaos na tých hraniciach. Samozrejme, bolo tam veľmi veľa ľudí, sú tam len dve WC, boli tam rodiny dva dni s malými deťmi, je to situácia, ktorá určite, určite nie je dobrá. Je vôbec ešte potrebná štátna karanténa? Alebo aj tá inteligentná, keďže naozaj, za tento týždeň od utorka do soboty vždy pribúdal len 1 pozitívne testovaný na COVID-19. Áno, včera to bolo 5, ale stále je kĺzavý medián 1. Je ešte opodstatnená vôbec takáto karanténa?“

Marián Viskupič: „Samozrejme, vývoj smart karantény je veľmi správne a veľmi dobré riešenie. Tu je, tu má vláda úplne pravdu, túto aplikáciu veď využijeme aj v budúcnosti. Dôležité je povedať, že tento vírus, zdravotne sme to super zvládli, to buďme radi a to zhodneme asi všetci. Ale zároveň, všetci odborníci hovoria, že to neskončí tým, že teraz vírus zmizne a už tu nebude. Ja si osobne myslím a odborníci to potvrdzujú, že ten vírus tu bude s nami aj do budúcna. A my sa budeme musieť naučiť s ním žiť. A aj.“

Marek Makara: „Ale sme jeden z mála štátov, ktorý dáva ľudí do štátnej karantény. Obmedzuje ich na slobode.“

Marián Viskupič: „To chcem.“

Marek Makara: „V Rakúsku napríklad je teda dobrovoľná domáca alebo respektíve povinná domáca karanténa s tým, že sa nejakým spôsobom počíta s tým, že človek bude zodpovedný a bude ju dodržiavať.“

Marián Viskupič: „Samozrejme, vývoj smart karantény je preto a preto sa s ním aj tak ponáhľame, aby nahradila tú štátnu. Ale zároveň, povedzme si zdravotne sme to zvládli. To znamená, aj z dôvodu tej štátnej karantény. Spomeňme, máme určité skupiny obyvateľstva, kde bol problém s dodržiavaním tej domácej karantény, veď to bola reakcia, tá štátna karanténa bola reakcia aj na tieto problémy. Každopádne, dnes už vidíme, že už nie je potrebná, okamžite, ako to len pôjde ju nahradíme a nahrádzame smart karanténou a verme, že veľmi rýchlo tu bude čas, kedy aj tá už nebude potrebná, lebo bude situácia s vírusom veľmi dobrá. Ale to riešenie budeme používať, kedykoľvek sa vírus proste znova aktivuje. Ale aj iný. To je riešenie, ktoré bude zaradené vlastne do schopnosti a možnosti Slovenska, ako reagovať na podobné krízy.“

Marek Makara: „Poďme aj ešte teda na situáciu na hraniciach, tento týždeň v rámci toho uvoľňovania boli aj vládou spomenuté, že občania na 24 hodín môžu ísť do vybraných krajín Európskej únie, plus Švajčiarska. Opäť sa to neobišlo bez problémov, pretože ľudia vracaní naspäť, samozrejme, nemohli sa dostať do týchto krajín, napríklad do Maďarska, ale aj do Českej republiky. Poliaci majú napríklad zavreté hranice na vstup cudzincov až do 12. júna a dokonca otočiť Švajčiarsko teda za 24 hodín je asi nadľudské úsilie. V tejto situácii, prečo opäť vzniká takáto situácia, že vláda teda, ako orgán ktorý je samozrejme, ten najvyšší, čo sa týka výkonnej moci, ľudia to vnímajú tak, že môžu opustiť hranice alebo respektíve krajinu na 24 hodín. A potom je to v podstate inak.“

Marián Viskupič: „Zase tu platí asi to, že nikto učený z neba nespadol. A áno, komunikácia nebola úplná. Jedna vec je, že Slováci mali možnosť teda opustiť na 24 hodín bez toho, aby sa pri návrate aplikovala karanténa, ale áno, samozrejme, hranice sú hranice, sú tam 2 štáty a pri vstupe každý štát aplikuje svoje opatrenia. Mám aj ja skúsenosť, áno, Česká republika vlastne púšťa ľudí z dvoch dôvodov, jeden je ekonomický, druhý je humanitárny. To znamená, ak sa niekto vybral na návštevu, tak bol na hraniciach otočený. A je to zasa o tej komunikácii a myslím si, že vedelo to byť asi trošku lepšie odkomunikované, že teda treba vnímať, aj keď to povedané bolo, že kto chce opustiť na tých 24 hodín, že treba vždy teda pozrieť aj tie, aj tie pravidlá každej ďalšej krajiny. Možno sme mohli tie pravidlá pozrieť a povedať ich súčasťou vlastne tej tlačovky mohli byť takéto informácie.“

Marek Makara: „Pán Blanár, je to teda situácia, kedy opäť vláda mohla teda lepšie komunikovať, čo sa týka samozrejme, toho opustenia republiky? A na druhej strane hovorila aj o tom, o vytváraní nejakých mini Schengenov. Toto sa na ten spôsob Schengenu nepodobalo.“

Juraj Blanár: „Ono viete, treba sa na to pozrieť zo širšia. A ja som to už začal. Keby napríklad vláda využila aplikáciu, ktorú už naša ministerka vnútra mala predpripravenú, tak by sme sa možno dostali ďalej a by sme mohli túto inteligentnú karanténu využívať už dávnejšie. Avšak, čo si majú myslieť ľudia o tom, ktorí sú v zahraničí a chceli by sa vrátiť späť, keď vláda na druhej strane povolí ľuďom zo Slovenska vycestovať na 24 hodín do hociktorej krajiny, samozrejme, iba tam, kde to stihnú, pretože nedá sa prejsť niekoľko sto alebo tisíc kilometrov za deň. A potom si povedia, veď aj ten človek, ktorý vycestuje na 24 hodín rovnako môže dostať ten vírus od niekoho a vráti sa späť a pritom nemusí ísť do žiadnej karantény. A keď to títo ľudia pozerajú a teraz dostanú nádej, že už je nejaká aplikácia a prídu na hranice a jednoducho to nie je pravda, tak čo si o tom majú myslieť? Viete, čo je podstatné, že tu sa hazarduje s dôverou občanov. Pretože ak sa zdravotnícka oblasť zvládla, o ktorej súhlasím, že máme rovnaké stanovisko, bolo to práve preto, že ľudia zodpovedne k tomu pristupovali, ale aj jednoducho plnili všetky príkazy autorít. A autorita je v tomto prípade vláda Slovenskej republiky a príslušné orgány. A s touto dôverou sa dnes významne hazarduje. Týmito všelijakými opatreniami, ktoré sa najskôr vyhlásia, potom nie sú v platnosti, potom sa regulujú, však pamätáte si, keď som tu bol prednedávnom, sme debatovali alebo v nejakej inej relácii o pendleroch. Kde im napríklad bolo navrhnuté, že budú musieť mať urobenú takzvanú skúšku, test a nesmie byť staršia tuším, ak sa nemýlim 5 týždňov. No a potom, napokon sa to celé zrušilo, čiže viete, nehazardujte prosím vás s dôverou ľudí, lebo nedá sa to len odbiť tým, že poviete, že komunikačný problém. Ja som už dávnejšie povedal. Skôr, ako dáte niečo von, treba, aby ste sa zavreli, dohodli sa a nie dohadovali sa cez médiá, ako to robí váš predseda a minister hospodárstva Sulík s pánom Matovičom. Veď, keď sa môžu dohodnúť na tom, že idú variť cestoviny a vešajú si to aj na facebookové stránky, tak nech tie cestoviny varia až dovtedy, kým sa nedohodnú a potom všetko, čo je otestované, nech medzi ľudí pustia, aby ľudia tomu mohli dôverovať. A teraz, nadnesene, ak je problém, pán Viskupič, aj my vám pomôžeme dodať tie cestoviny, nech varia dovtedy, kým sa nedohodnú. Lebo toto je nedôvera. Toto je nedôvera.“

Marek Makara: „Áno, je síce obed a hovoríme takým kulinárskym žargónom, ale vráťme sa.“

Juraj Blanár: „Trošku som to odľahčil.“

Marián Viskupič: „Nie, presne tak.“

Marek Makara: „Pán Viskupič.“

Marián Viskupič: „Vráťme sa k veci, takto. Komunikácia, samozrejme, prebieha. Prebieha na vláde, prebieha na koaličnej rade, prebiehajú aj neformálne, ako pán kolega správne povedal. Čiže treba to vnímať takto. Tá situácia sa skutočne vyvíja. Veľa z takýchto, že sa posúvajú aj informácie a posúvajú sa aj riešenia vyplýva z toho.“

Marek Makara: „Ale doplácajú, samozrejme, na to občania, ktorí sú na hraniciach.“

Marián Viskupič: „Áno, ale tu skutočne, tu si myslím, že treba vnímať aj to, že vláda sa snaží robiť maximum a aj z toho vyplývajú niekedy teda takéto, že jedno riešenie a následne sa trochu inak zmení. Takže toto, ale myslím, že toto aj občania vnímajú. Dneska sme v mimoriadnej situácii, na ktorú sa nedalo pripraviť.“

Marek Makara: „Pán Viskupič, ale vy ste aj v minulosti postupy vlády kritizovali na sociálnej sieti. Keď prejdeme, samozrejme, k tým uvoľňovaním. Teraz tento týždeň to bola 4. záverečná fáza, život na Slovensku sa vracia takmer do normálnych koľají. Ale napríklad Asociácia hotelov a reštaurácií hovoria o tom, že niektoré tie nariadenia sú nelogické, protirečia si. Napríklad jeden zákazník na 15 metrov štvorcových v reštaurácii a k tomu, samozrejme, rozostup stolov a sociálny odstup, nejak to nejde dokopy. Prečo vznikajú takéto situácie a ako som hovoril, vy ste napríklad kritizovali najmä nariadenie toho seniorského predaja od 9 do 12.“

Marián Viskupič: „Áno. Skúsim tak trošku dlhšie. Strana SaS, my sme boli prví vlastne, ktorí sme reagovali na koronakrízu. Náš bratislavský župan Juraj Droba bol prvý, kto zavrel školy a potom áno, aj vtedajšia vláda, pán predseda Pellegrini reagovali správne a Slovensko teda urobilo rázne a konkrétne opatrenia, ktoré v danom čase mali veľký zmysel a boli správne. V týchto správnych nariadeniach pokračovala aj teda naša vláda a dneska tu môžeme povedať, že zdravotne sme víťazi krízy. Áno, zároveň ale znova SaS a aj ja osobne sme prví, ktorí už hovoríme, že tie opatrenia splnili svoj účel a my sa musíme už teraz posunúť ďalej, pretože teda dodržanie sociálneho odstupu a teda zamrazenie aj kontaktov a všetkého spôsobuje veľké škody ekonomike a to tiež musíme vnímať a pozerať a preto áno, hovoríme o tom, že ekonomiku treba uvoľňovať a treba ju uvoľňovať ešte rýchlejšie, ako sa to deje. Dnes sme v 4. fáze, áno, už ten ekonomický život je relatívne v poriadku, ale, ako ste spomenuli a zase to musím potvrdiť, zostalo nám tam viacero takých tých možno zvyškov opatrení, ktoré si osobne myslím, že dnes už význam nemajú. Či už sú to tie vyhradené hodiny pre seniorov, takisto aj teda otváracie hodiny, veď každá prevádzka ich má stanovené, na čo ich nejak inak stanovovať? A takisto si myslím, že aj tie fitness centrá by si už zaslúžili za nejakých hygienických a zdravotných podmienok fungovať. Jednoznačne.“

Marek Makara: „Áno, ja spomeniem práve tie fitness centrá, pretože práve tie bojujú o svoje prežitie. Únia fitness centier práve na zajtra, pán Blanár, avizuje teda veľký štrajk, budú blokovať od rána vstup do Bratislavy na D1. Ak si to pozrieme číslach, na Slovensku je zhruba 2 300 prevádzok, je to 20 000 zamestnancov, človek by naozaj neveril, že 20 000 ľudí robí práve vo fitness centrách. Je to veľmi dôležité, aj čo sa týka samozrejme, ekonomiky. Myslíte si, že tento týždeň aj na základe toho vývoja epidemiologického, ktorý je veľmi priaznivý na Slovensku, mali byť už tento týždeň otvorené?“

Juraj Blanár: „Viete, čo si ja myslím asi nie je podstatné, lebo je dôležité, čo si myslí pán Matovič. Ja určite si myslím, že táto vláda nezvláda otváranie ekonomiky, pretože tie zdravotné, ešte raz podotýkam opatrenia, ľudia zvládli excelentne. A nie kvôli vláde, ale kvôli tomu, že sú disciplinovaní a sú ochotní počúvať.“

Marián Viskupič: „Povedzme v kombinácii s vládou aj ľudia.“

Juraj Blanár: „Jednoducho autority. Ale nemôžem súhlasiť s tým, ako vy pán kolega tu teraz hovoríte, lebo ja mám pocit, že vy hovoríte, ako opozičný poslanec. Ale vy ste pritom vo vláde a vy máte ovplyvňovať tieto veci. Lebo vy ste napríklad, ako prví odpredzentovali, tuším 42 opatrení SaS, ktoré vzápätí hneď pán Matovič vám zmietol zo stola. Potom tam bola ďalšia vec, kedy chcel pán Sulík, ako minister hospodárstva, čo je podľa mňa absolútne opodstatnené, vytvoriť takzvanú hospodársku radu, ktorá by s odborníkmi, so všetkými zástupcami priemyslu a tak ďalej pripravovala naštartovanie ekonomiky. V deň zvolania, tuším, že 2 hodiny pred zvolaním alebo pred uskutočnením tejto hospodárskej rady bola zrušená s tým, že ju vytvorí pán premiér Matovič na úrade vlády a dodnes nevieme žiadne výstupy z tejto hospodárskej rady. Čiže vy hovoríte na jednej strane, že by malo byť to, ono, ale presadzujte to predovšetkým v koalícii a netvárte sa tu v reláciách, že v podstate vy za to nemôžete, lebo vy kritizujete pána Matoviča. To je to, čo zneisťuje ľudí. To je to, čo ich robí už nahnevanými, pretože oni sa snažia na jednej strane dôverovať, vytvárať všetko, čo treba a zrazu prídu dvojaké opatrenia. Napríklad spomeniem viete, mešká, meškalo refundovanie alebo nejaká pomoc pri nájomnom. Meškala podpora pri.“

Marek Makara: „K tomu sa, pán Blanár, ešte dostaneme.“

Juraj Blanár: „Ešte sa dostaneme.“

Marek Makara: „To sú témy, ktoré dnes preberieme.“

Juraj Blanár: „A tam sú veci, ktoré jednoducho nesedia.“

Marek Makara: „Ja by som len sa dotkol tých fitness centier, teda zajtra tu bude naozaj v pondelok ráno, keď zablokujú teda cesty alebo D1 do Bratislavy, vytvorí to určite kolaps. Ľudia budú nahnevaní. Týmto spôsobom myslíte, že teda je to dosť výrazný tlak na vládu, aby dajme tomu tento týždeň otvorila tie fitness centrá?“

Marián Viskupič: „Ja sa, ak môžem ešte.“

Marek Makara: „Nech sa páči.“

Marián Viskupič: „Krátku reakciu na pána Blanára. Takto. My sme koaličná vláda a to, že máme rôzne názory, to je normálne, že fakt a to si myslím, že je výhoda tejto vlády. Ako som už povedal, ja to zopakujem. My komunikujeme nielen cez relácie. My komunikujeme na všetkých možných úrovniach, či sú to výbory v parlamente, koaličná rada, vláda a tie riešenia proste sa prijímajú nejaké. Nie vždy sa prijme naše riešenie, proste áno, prídeme s riešením, prebehne diskusia a nejaké riešenie sa prijme. Tiež ste boli súčasťou koaličnej vlády, o tom je koalícia. Že nie vždy sa presadí to riešenie, ktoré povedzme, že nejaký človek považuje za správne. Dôležité je sa teda dohodnúť a prijímať, samozrejme, čo najlepšie, najkvalitnejšie riešenia. No, ale poďme naspäť k fitness centrám. Samozrejme, žiadna nátlaková akcia nie je, nie je vždy dobrá, lebo vo finále zasa budú trpieť vlastne akoby tí nevinní, hej.“

Marek Makara: „Áno, zajtra ráno budú kilometrové rady do Bratislavy.“

Marián Viskupič: „Bude to kolaps, to je jasné. Možno aj ja by som tuná z tejto pozície chcel možno aj poprosiť teda Úniu fitness centier, či by sa teda nedalo ešte najprv rokovať a hľadať riešenia za rokovacím stolom a nájsť ich, než robiť úplne nátlakové akcie. Na druhej strane, je to, ako ste povedali vyše 2 000 fitness centier, 20 000 ľudí, ktorí nemôžu vykonávať svoju prácu. A stovky tisíc ľudí, ktorí nemôžu cvičiť. Veď ono to zdravie je veľmi dôležité. My si aj toto povedzme.“

Marek Makara: „Ale versus 1 pozitívny prípad denne.“

Marián Viskupič: „Tak.“

Marek Makara: „Versus 20 000 ľudí, ktorí sú nemôžu zarábať peniaze.“

Marián Viskupič: „Tak. A ešte jedna vec. V tých fitness centrách, ak môžem. Veď to je vždy priestor, kde na hygienu sa dbalo a musí sa dbať. To znamená, že dajú sa určite nájsť nejaké možno obmedzenia počtu cvičencov a zároveň teda ešte zvýšenie hygienických štandardov, aby tie fitness centrá mohli fungovať. Čiže ja verím, že sa nájde čím skôr riešenie tak, aby, aby aj tie fitness centrá mohli fungovať.“

Marek Makara: „Pán Viskupič, vy ste aj súčasťou teda ekonomického krízového štábu ministra financií Hegera. Samozrejme, v koalícii nie je ešte ani dohoda, je to veľká téma, čo sa týka nedeľného predaja. Nedávno vyšiel zaujímavý prieskum, kde až tri štvrtiny ľudí s tým súhlasí, aby boli v nedeľu teda maloobchody, obchodné reťazce zatvorené. Budete reagovať nejakým spôsobom na túto vôľu ľudí a zmení SaS názor?“

Marián Viskupič: „No, poďme to pozrieť si tak nejak zo širšia. Počas víkendu, respektíve v nedeľu robia akože veľa tisíc ľudí. Len 13 % z nich sú proste obchodníci. Hej, predavači. A jedna vec je teda, že prečo vyberať vlastne tento segment, že oni nemôžu a potom ostatní teda akoby môžu. Alebo musia. To je jedna vec. Možno tam je ešte akoby tá hodnotová otázka. My hovoríme, že neberme ľuďom právo pracovať, hej. To je, my nenútime nikoho pracovať cez víkend, je to možnosť. Ak bude zákaz, tak sme obmedzili práva človeka. Ale, čo je úplne najdôležitejšie v tejto situácii, podľa toho, ako INES urobil prieskum, asi 4 000 ľudí by prišlo o prácu, ak by zostal v platnosti zákaz nedeľného predaja. Myslím si, že dnes je najdôležitejšie riešiť krízu, ekonomickú krízu, pretože zdravotnú sme v podstate už zvládli. A teraz pokračovať v zákaze nedeľného predaja, respektíve ho uzákoniť je niečo, čo ide vyslovene proti ekonomike, proti ľuďom. Ja si myslí, že tu by som čakal možno aj podporu od strany Smer.“

Marek Makara: „Čiže koalícia sa ešte zatiaľ na tomto, samozrejme, nedohodla.“

Marián Viskupič: „Musíme sa dohodnúť.“

Marek Makara: „Hľadáte nejaký kompromis?“

Marián Viskupič: „Tak.“

Marek Makara: „Predpokladám, teda z toho, čo bolo povedané. Pán Blanár, teraz momentálne na júnovú schôdzu parlamentu prichádzajú 2 opozičné návrhy, čo sa týka predĺženia toho zákazu predaja tohto opatrenia na dá sa povedať neurčito, takže uzákonil by sa teda nedeľný zákaz predaja. Prečo s tým Smer-SD neprišiel skôr, aj keď bol napríklad vo vláde a či to nie je náhodou trochu účelové, možno z jednej strany, keď si pozrieme, keď viete, že v koalícii napríklad nie je na tom dohoda, to liberálne a konzervatívne krídlo, že je to možno taký kalkul, čo sa týka nejakého pnutia. Alebo vyvolania pnutia v koalícii.“

Juraj Blanár: „Pán redaktor, je úsmevné, že vy skôr otvárate nejaký kalkul, čo by mohol použiť pán premiér.“

Marek Makara: „Ja sa pýtam. Legitímna otázka.“

Juraj Blanár: „Ale ja vám odpoviem. Rozumiem, ja vám na ňu odpoviem, ale dovoľte mi predsa len ešte komentár, dajte mi prosím priestor. Pán Viskupič, my vôbec nespochybňujeme, že v koalícii to neni jednoduché a musíte sa dohodnúť. My len spochybňujeme to, že to robíte cez Facebooky a cez médiá. Že namiesto toho, aby ste sa zavreli a dohodli sa a predstúpili pred ľudí a dali niečo dôveryhodné, čo bude naozaj fungovať. A nie to, čo urobil pán premiér Matovič so svojou Matovičovou aplikáciou a s pani Remišovou. Teraz, čo sa stalo. Lebo viete, čo by on robil, keby bol v opozícii? A pravdepodobne by ste ho podporili? Okamžite by zvolával mimoriadnu schôdzu a na odvolanie toho, kto spôsobil tento problém. A toto je to nedôveryhodné a možno budeme sa musieť aj my začať zamýšľať nad tým, že je tu už nejaký čas, že či nepristúpime k niečomu takému a dostaneme sa k tým ekonomickým oblastiam, či minister financií, minister práce, sociálnych vecí, alebo premiér…“

Marek Makara: „Budete dávať návrh na odvolanie v parlamente?“

Juraj Blanár: „Musíme sa nad tým zamyslieť veľmi vážne, lebo toto sú už naozaj kroky, ktoré sú až za čiaru, pretože my sme doteraz sa snažili byť konštruktívni a nerobili sme takéto marketingové ťahy. A nechceme. Ale možno budeme musieť k tomu pristúpiť a preto vám hovorím, snažte sa, aby tí vaši kolegovia sa najskôr dohodli a nesnažte sa tu vytvárať dojem, že vy ste vlastne za všetko to, čo chce verejnosť vrátane fitness centier, však ste to mali presadiť. Nie hovoriť to tu za stolom, aby zajtra nemuseli oni blokovať Bratislavu. To by uvítali ľudia. A teraz k tomu.“

Marek Makara: „Nedeľnému predaju.“

Juraj Blanár: „Nedeľnému predaju. Nuž, pán redaktor, vy veľmi dobre viete, že bola to práve strana Smer, ktorá dlhodobo túto tému otvárala aj počas našej vlády, ale sme vždy hľadali dohodu s obchodníkmi. A preto sme pristúpili najskôr v prvej fáze k tomu, že zatvoríme obchody cez štátne sviatky, určite si na to pamätáte. Vtedy…“

Marek Makara: „Zvýšili ste ale aj cenu práce v nedeľu, príplatky.“

Juraj Blanár: „A povedzte mi nejaké číslo. A z hľadiska tohto áno, pretože sme zasa dali príplatky ľuďom, ktorí pracujú cez sviatky, cez nedele, ale hlavne predovšetkým v noci, pretože podiel práce v noci v Európskej únii, Slovensko bolo vždy alebo bolo, bohužiaľ, na špici. Čiže my sme prišli s tým, aby sme zavreli počas štátnych sviatkov obchody a počuli ste, koľko bolo okolo toho kriku, že bude nezamestnanosť presne tá istá argumentácia, ktorú hovorí teraz pán Viskupič, opak bol pravdou, pretože dostali sme sa s nezamestnanosťou pod 5 %. Dnes ideme druhou fázou a to neobstojí otázka, že prečo sme to neurobili počas našej vlády, pretože vidíme, že ten výsledok počas štátnych sviatkov bol úplne v poriadku. A čo je dôležité, pán redaktor zdôrazniť, že dnes aj Zväz obchodu prostredníctvom pána Katriaka sa vyjadruje, že oni uvítajú, pokiaľ sa celoplošne zavrú obchody, pretože je tu dvojaký meter v tom, že veľké reťazce jednoducho z toho profitujú, ale malí obchodníci, tí majú s tým veľký problém, ale oni aj veľakrát otvoria, aj keď je to pre nich nerentabilné, pretože tí veľkí majú otvorené. Čiže ja som za, aby nedele zatvorili a nemyslím si, že to bude mať taký dopad, ako hovoríte, pretože samotný Zväz obchodu, ktorý by sme mali počúvať z tohto pohľadu to má spočítané. Ľudia si len odložia tie nákupy, ale budú nakupovať tak, či tak všetko to, čo potrebujú a čo je pre nás dôležité, my potrebujeme dneska podporiť spotrebu. Aby sme naštartoval ekonomiku, potrebujeme ju podporiť a nie tým, že budeme teraz predstavovať zamrazenie povedzme minimálnej mzdy, určite sa k tomu dostaneme. Lebo spotreba bola vždy hnacím motorom ekonomiky. A my sme teraz pred veľkou hospodárskou krízou.“

Marek Makara: „Poďme si pozrieť aj ten názor z druhej strany.“

Marián Viskupič: „Môžem?“

Marek Makara: „Hneď budete mať priestor, pretože v tejto chvíli by som rád zapojil do našej diskusie viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, pána Mária Lelovského. Dobrý deň želám.“

Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov: „Dobrý deň želám.“

Marek Makara: „Sú zamestnávatelia naklonení k predĺženiu opatrenia o zákaze nedeľného predaja na neurčito?“

Mário Lelovský: „No, my v prvom rade si musíme prejsť nejaké čísla. Pretože zatiaľ, väčšinou politici, keď prichádzali s týmito úvahami, tak ich nepodkladali nejakými prieskumami. Čo sa týka analýz ekonomického dopadu a podobne. Dnes máme konečne od spoločnosti INESS jeden výskum, ktorý sa dá povedať, že odzrkadľuje aj ekonomické dopady. Každopádne ekonomické dopady sú zásadné a zníži a poklesne obrat. Nepochybne. Čo sa týka počtu ľudí, tak v nedeľu, tak, či tak pracuje 18 % všetkých zamestnancov a z nich len teda malá časť, to je tých 13 % pracuje v maloobchode. Čiže ak by sme sa chceli baviť o tom, že umožníme ľuďom nepracovať v nedeľu, tak tu máme oveľa viac takých, ktorých v nedeľu aj tak pracujú, keďže sú mimo maloobchodu a museli by sme to riešiť s nimi, pretože je to takisto nefér z pohľadu týchto, ktorí musia byť pri rôznych iných prevádzkach, ako tí, čo sú v maloobchode. Ďalej zamestnanci v maloobchode si zarobia priemerne 30-40 eur mesačne viac, ako keď by nepracovali v nedeľu, pretože sú tu rôzne príplatky. A čo sa týka obchodníkov, no, sú tovary, ktorých nákup sa neodkladá. Potraviny napríklad. Ale sú také tovary, kde potrebujete aj relatívne veľa času na to, aby ste si ich vybrali, vyskúšali, prezreli tú aktuálnu ponuku, poradili sa dostatočne s predavačom a väčšina ľudí, ktorí aktívne pracujú cez pracovný týždeň a v sobotu vybavujú možno nejaké rodinné záležitosti a tak ďalej, tak si jednoducho na výber hodiniek alebo nejakých módnych doplnkov a podobne nájdu čas práve v tú nedeľu a v kľude sa poprechádzajú. No a na záver by som možno spomenul to, že my sme si tu vytvorili za posledných 30 rokov určitý systém slobôd a jedna z tých slobôd je aj to, že sa rozhodnem, či chcem pracovať v nedeľu, alebo sa rozhodnem, či chcem ísť nakupovať v nedeľu. Ja by som bol veľmi nerád, aby sa vrátilo obdobie, že niekto iný bude vedieť lepšie, čo je bude niekto iný vedieť to, čo je lepšie pre mňa, ako ja sám.“

Marek Makara: „Pán Lelovský, vedia si zamestnávatelia predstaviť v tejto téme nejaký kompromis?“

Mário Lelovský: „Tak určite, nakoniec všetko je otázka kompromisu a pokiaľ do toho nevstúpi nejaká populistická politika. Ja si viem predstaviť aj to, že niektoré prevádzky radšej zaplatia tým zamestnancom ešte o niečo viacej, vytvoria im v rámci toho krátkeho a dlhého týždňa taký priestor, že skutočne nebudú mať zamestnanci problém ísť nakupovať, ale to, aby sme argumentovali, že radšej by som sa mal venovať rodine a návšteve rodičov a podobne v tú nedeľu, no ja to spravím tak, či tak. Bez ohľadu na to, či bude ten obchod otvorený, alebo nie. Takže, nevsúval by som nejaké návrhy ľuďom, že čo majú robiť, keď je to pre nich najlepšie.“

Marek Makara: „Pán Lelovský, zatiaľ ďakujem. My sa k vám ešte v tejto téme, ale aj k iným témam, samozrejme, vrátime. Pán Viskupič, je to teda alebo beriete to tak, že by vláda nejakým spôsobom rozkazovala ľuďom, čo majú robiť v nedeľu? Že by to bol nejaký zásah teda do ich osobných slobôd?“

Marián Viskupič: „Tak, ja by som v prvom rade, podpisujem slová pána Lelovského, skutočne v dnešnej situácii by zákaz nedeľného predaja bol veľmi nebezpečný ekonomický experiment, ktorý si nemôžeme fakt dovoliť. Čo sa týka vlády, dnes je ešte stále teda zavretý nedeľný predaj len z dôvodu teda korona krízy a sanitácie. My zatiaľ neplánujeme alebo neviem o tom, že by vláda plánovala predĺžiť tento zákaz. To znamená, ja viem o 2 návrhoch, ktoré teda pôjdu od opozičných strán. Samozrejme, plne rešpektujeme právo opozície na vlastné návrhy a takisto aj na kritiku toho čo sa nám, vláde, nepodarí. Ale myslím si, že tu treba pozerať na ekonomické hľadisko a tak, ako sme sa fakt dokázali pri veľa zákonoch zhodnúť, ktorými sme reagovali na vzniknutú krízu, myslím si a tu budeme sa veľmi uchádzať o to, aby strana Smer pochopila, že to ekonomické hľadisko je veľmi, veľmi dôležité.“

Marek Makara: „Pán Blanár, je teda tento zákon alebo ten zákaz predaja, má aj nejaký teda ten ideologický potenciál? Alebo je postavený na tomto základe, že Slovensko teda je dajme tomu zo 60-70 % kresťanské?“

Juraj Blanár: „Viete, nemôže sa táto téma zúžiť len na to, že Slovensko je kresťanské. My sme počas nášho vládnutia robili množstvo prorodinných opatrení. A ja som presvedčený, že toto je.“

Marek Makara: „Čiže je to prorodinné opatrenie.“

Juraj Blanár: „Aj prorodinné opatrenie, ktoré sme neustále robili, ale vrátim sa k pánu Lelovskému, lebo patrí sa k hosťovi, ktorý je na telemoste vyjadriť. Podľa tej rétoriky, ktorú hovoril pán Lelovský, by znamenalo, že v podstate Rakúsko a Nemecko je úplne zlý štát, zlý systém, pretože tam majú už dlhé roky zatvorené obchody v nedeľu a v podstate oni kolabujú. A ak hovorí o nejakých, čo nie je pravda. A ak hovoril o nejakých analýzach. Viete, keď sme prijímali tie rôzne opatrenia, my sme mali analýzy. To sa len tak podsúva, ale viete, čo je dôležité? Že nám dal časť za pravdu. Že keď sa hovorilo o tom, že keď zavrieme štátne sviatky obchody, že sa zvýši nezamestnanosť a všetko možné s tým spojené. Nič sa z toho neudialo. Čiže toto je tá najväčšia analýza, ktorú overil čas.“

Marek Makara: „Čiže neočakávate, že by sa to naplnilo.“

Juraj Blanár: „Všetci ľudia si vedia bez problémov nakúpiť v sobotu a mať všetko, nie obzerať nejaké kabelky a hodinky. To sú podľa mňa zástupné problémy. Lebo viete, teraz sa pozriem aj trošku inou optikou na to. Viete, čo je dôležité, keď sa zatvoria aj obchody v nedeľu? To sa v Rakúsku práve ukázalo, že im rapídne narástol domáci cestovný ruch. Dnes podiel, pokiaľ sa nemýlim cestovného ruchu v Rakúsku spoločnej aj zahraničného aj domáceho je asi 10 % HDP. U nás je to asi 3 %. A my, keď toto opatrenie dostaneme, pomôžeme v terciárnej sfére ďalším tým, ktorí poskytujú práve domáci cestovný ruch.“

Marek Makara: „Čiže bude to mať pozitívny vplyv podľa vás.“

Juraj Blanár: „A zvýšime spotrebu, čo je podľa mňa absolútne kľúčové a dôležité, pretože dnes sa vláda zamerala iba na cestovky, ale napríklad nemyslí na domácich poskytovateľov cestovného ruchu. Tí, čo vlastnia rôzne penzióny a tak ďalej. Tým práve takéto niečo môže len pomôcť a zvýšiť tú ten dopyt. A posledná vec k pánovi Lelovskému. Predpokladám, že nehovoril za Zväz obchodu, pretože ten má diametrálne odlišný názor, ako teraz prezentoval pán Lelovský. Oni sú za to, aby sa zatvorili nedele.“

Marek Makara: „Pán Lelovský, nech sa páči, môžete reagovať na to, čo povedal pán Blanár. Môže to mať teda napríklad to zavretie teda aj pozitívny vplyv, napríklad na cestovný ruch?“

Mário Lelovský: „No, môže a nemusí. My sa teraz nachádzame v úplne inej situácii, ako sme sa nachádzali pred 2-3 rokmi. Vtedy bol jednoznačný nárast tržieb, rástli platy, klesala nezamestnanosť a dá sa povedať, že sme boli v období hojnosti. Teraz sa nachádzame na začiatku úplne inej éry a musíme si dávať veľký pozor, aby sme tú éru zvládli. To znamená, akékoľvek opatrenia, ktoré mohli byť atraktívne v čase ekonomickej prosperity a rastu sa môžu veľmi ľahko ukázať, ako negatívne v čase ekonomického prepadu a poklesu. Takže, toto je tiež veľmi dôležité, že my sa môžeme poučiť z minulosti, avšak treba zobrať do úvahy aj okolnosti, v ktorých sa nachádzame.“

Marek Makara: „Ďakujem, pán Lelovský. Pán Viskupič, teda keď si, aby sme tú tému nejakým spôsobom uzavreli. Je jasné, že teda na tomto opatrení ešte nie je dohoda v koalícii. Ak by zahlasoval dajme tomu koaliční poslanci za opozičné návrhy, brala by to SaS v rámci štvorkoalície ako porušenie koaličnej dohody?“

Marián Viskupič: „Ak môžem ešte najprv 3 reakcie.“

Marek Makara: „Áno, nech sa páči.“

Marián Viskupič: „Takto. Momentálne sme zavretí pár sviatkov v roku. Áno, to asi nemá nijaký výrazný vplyv na zamestnanosť v obchode. Ak by sme zavreli 52, či 53 nedieľ, tak to skutočne môže znamenať 15 % predajcov alebo predavačov by mohlo byť prepustených. Čiže to by malo výrazný vplyv, to skutočne aj tá štúdia INESS ukazuje. Čo sa týka Rakúska. Áno, ich asi najsilnejším odvetvím ekonomiky je turistický ruch. No, ale to robia ľudia. My, keby sme si porovnali, tí ľudia nesedia doma cez víkendy, možno sú tam teda aj cudzinci, ktorí pracujú. Ale oni pracujú. Aby sme my mohli stráviť s rodinou víkend v horách alebo teda niekde vo wellnesse, tak tam musí niekto pracovať. Čiže áno, aj v Rakúsku sa pracuje v nedeľu a keby zakázalo sa pracovať v turistickom ruchu v nedeľu, no to by asi negenerovalo 10 %. Ak môžem ešte jednu.“

Juraj Blanár: „Viete, nech sa páči.“

Marián Viskupič: „A to isté do ZOO. Ak zoberiem rodinu do ZOO, potrebujem, aby mi niekto, v nedeľu, potrebujem, aby mi niekto predal lístok, niekto ma musí povoziť povedzme na vláčiku po ZOO, niekto mi musí, keď budem chcieť niečo zjesť alebo vypiť, to všetko, aby sme mohli tráviť s rodinou čas, tak niekto musí pracovať. A ešte raz sa vrátim k tomu, k tomu výskumu INESS. Priemerne pracovník v obchode asi 11,5 hodiny do týždňa strávi v nedeľu v práci. To znamená, asi jednu dvanásťhodinovú zmenu. Čiže prosím, nehovorme, že práca v nedeľu znamená, že niekto pracuje 7 dní v týždni. Veď tu sú, sa tu dodržiavajú pravidlá pracovnoprávne a to funguje pomocou zmien a sú navyše ľudia, študenti, ktorí, ktorí potrebujú v nedeľu pracovať, sa im veľmi hodí, aby si privyrobili.“

Marek Makara: „Ešte mi odpoviete na tú otázku, ale dáme priestor pánovi Blanárovi na reakciu.“

Juraj Blanár: „Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi ale povedať, pán Viskupič, to je, to je prepáčte mi za ten výraz, demagógia. Pretože ak hovoríme o cestovnom ruchu, tak nemôžete hovoriť o ZOO, ktorá je súčasťou cestovného ruchu, že má byť cez víkend zavretý. To jednoducho nemôžete takto postaviť do tejto pozície, to by sme potom mohli ísť ešte do takej pozície, že zavrieme elektrárne, pretože aj tam ľudia musia robiť, zavrieme nemocnice, lebo musia robiť. Nie, to je nepochopenie. My chceme vytvoriť.“

Marián Viskupič: „Úplne s vami súhlasím. Nikoho nenútime, aby nemohol…“

Juraj Blanár: „Dajte mi priestor. My potrebujeme práve urobiť to, aby tí ľudia mohli ísť aj trošku ďalej a podporili ten cestovný ruch domáci, ktorý nemáme dostatočne využitý a to, čo hovoríte o obchode, veď to sa dá odložiť bez akýchkoľvek problémov. Voľakedy si ľudia aj pamätajú za socializmu sme nakupovali iba v sobotu doobeda. A bolo menej obchodov a v pohode sme nedele zvládal. Ale pánovi Lelovskému chcem odkázať opäť. Pán Lelovský, to, čo hovoríte, áno, ja beriem do úvahy, že je iná situácia, ale práve preto dnes je potrebné podporiť týchto malých poskytovateľov, rodinné firmičky v cestovnom ruchu a toto im len pomôže, som o tom presvedčený, pretože ak by sme zobrali vaše slová, tak potom Slovinsko, teda prepáčte a Rakúsko a Nemecko sú krajiny, kde v podstate kolabujú, ale ja by som skôr upriamil na to pozornosť vašu, že pomôcť ešte tým podnikateľom tak, ako to napríklad v Slovinsku urobili, že dávajú takzvané šeky, aby ľudia chodili nakupovať alebo chodili do zariadení, ktoré sú domáce. Rovnako v Rakúsku. Pamätáte si vo Viedni predstavili šeky pre ľudí, aby podporili reštaurácie a tak ďalej. Toto si myslím, že je potrebné. Nad týmto sa zamýšľať. Ale vôbec sa nemusíte obávať, že nedeľa nejakým spôsobom niečo naruší. A viete, hovoriť o tom, že nedeľa, keď sa zavrie, že bude hlavným dôsledkom ekonomickej krízy je podľa mňa také zúženie toho problému, ktorý nás čaká, predovšetkým vládu, ako keď niekto hovorí o tom, že treba zamraziť minimálnu mzdu. To je pre mňa neprijateľné.“

Marek Makara: „Aby sme túto tému už uzavreli a posunuli sa ďalej, pán Viskupič, teda odpovedzte mi prosím vás na tú otázku, že teda, že či to môže vyvolať nejaké pnutia alebo odchod SaS, ak by teda zahlasovali za opozičné zákony koaliční poslanci.“

Marián Viskupič: „Takto. Nedeľa je len kamienok v mozaike, samozrejme, všetkých potrebných opatrení. Áno, koaličná zmluva je podpísaná tak, že nemali by sme, ako koalícia podporovať bez dohody opozičné zákony. To znamená, ak by teda bez dohody koalície na podpore opozičného zákona nejakí naši kolegovia hlasovali za, áno, bolo by to porušenie koaličnej zmluvy.“

Marek Makara: „Poďme na pomoc ekonomike. Teda tá pomoc, ktorú avizovala vláda, myslí, že to malo byť dokonca okolo miliardy mesačne na účty podnikateľov, teda prišli len zhruba desiatky miliónov eur. Môžete teda pomenovať, čo konkrétne zlyháva v tomto procese?“

Marián Viskupič: „Myslím si, zasa, ekonomickú pomoc podnikateľom treba rozlišovať do rôznych kategórií. Áno, odpoviem najprv na otázku, tá prvá pomoc aj my sme očakávali, že ten nábeh bude rýchlejší. Aby som povedal reálne čísla, takže za polovicu marca, lebo to sa bavíme vlastne len polovicu mesiaca toho prvého bolo posledné číslo je vyplatených v týchto formách pomoci, to 1, 2, 3, 4 asi 83 miliónov eur. A na PN-kách, korona PN-kách a korona OČR-kách spolu asi 100 miliónov eur. Čiže za toho pol marcového mesiaca bolo vyplatených okolo 183 miliónov.“

Marek Makara: „Nie je to miliarda.“

Marián Viskupič: „Čakali sme, nie je to miliarda, áno. Ale zase zoberme si, že ten nábeh je skutočne pomalší, ale už si zoberme apríl. Myslím si, že bude to rýchlejšie, pretože už niekde netreba vypĺňať tie formuláre, iba teda údaje za ďalší mesiac, bude to celý mesiac, čiže keby sme to len vynásobili, tak to bude možno 350, skoro 400 miliónov. Navyše si ešte niektoré firmy v marci povedali, že ešte teda nebudeme podávať, za apríl si už podajú, takže aj tam tie žiadosti o pomoc, ich bude viace. Čiže rozbieha sa to pomalšie, ako sme čakali, úplne súhlasím. Je to byrokratickejšie, ako sme čakali aj s tým sa dá súhlasiť, áno, máme samozrejme, z podnikateľského sektora takéto hlasy. Ale robíme na tom, pán Krajniak, pán minister Krajniak robí všetko preto, aby sa veci zjednodušili, zrýchlili a už padli aj rozhodnutia, že sa tá pomoc predĺži. To znamená, možno nebudeme najrýchlejší, ale snažíme sa byť čo najefektívnejší tak, aby sme dokázali vlastne všetkým postihnutým sektorom ekonomiky pomôcť.“

Marek Makara: „Pán Blanár, vy ste to už v dnešnej relácii povedali, že teda vláda zlyháva v tejto ekonomickej pomoci. Zvažujete možno aj návrh a odvolanie ministra práce, či ministra financií. Teda zhodnoťte ten priebeh tej pomoci od začiatku koronakrízy.“

Juraj Blanár: „Pán redaktor, to vám nemusím hodnotiť, veď ľudia to vedia úplne sami a keď počúvam pána Viskupiča, mám pocit, že je to hodnotenie opozičného poslanca. Mohlo byť rýchlejšie, pomalé a tak ďalej. Viete, čo je podstatné pán Viskupič? Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Kritizovalo sa napríklad podpora v Českej republike, tie okamžité plošné peniaze, tie mali slúžiť práve na to, aby sa prvý mesiac nejakým spôsobom ošetril a dovtedy ste mohli riešiť tú takzvanú adresnú pomoc, čo ja súhlasím s tým. Ale tá prvá pomoc tam nebola a dnes ju môžeme nazvať, že to je posledná pomoc. A čísla nezamestnanosti nám už hovoria o tom úplne jasnou rečou. Za apríl máme nárast 38 000 a v ďalších mesiacoch to budú desaťtisíce, ktoré budú narastať. Všetky pomoci, ako napríklad ste sa dohadovali o refundácii nejakej pomoci pri nájmoch. Sa dlho komunikovali a napokon to dopadlo tak, že tak, či tak ste to preniesli na plecia ľudí, lebo oni musia zaplatiť. To znamená, keď si zoberiete, čo vlastne vláda urobila, ja sa pýtam. Zoberme si taký modelový príklad jednej rodiny, ktorá si založí rodinnú firmu, zároveň si kúpi chalupu na úver, to znamená na hypotéku. No a teraz nastala táto kríza. Dostali odklad od bánk, ale musia zaplatiť kompletne všetky úroky tak, či tak. Dostali pomoc údajnú na prenájom, ale tak, či tak, bez toho, keď oni niečo nezaplatia, nebudú mať nič. Dostali odklad napríklad platenia do sociálnej a zdravotnej poisťovne, tak, či tak to budú musieť zaplatiť. Teraz turistický ruch v úvodzovkách riešite tak, že vlastne idete riešiť cestovné kancelárie, čo svojim spôsobom je dobré, ale neberiete do úvahy, že v podstate sú tam aj záložné riešenia, ako sú poisťovne, ktoré všetkých majú poistených, ale ich idete ochraňovať takým spôsobom, že ľudia vlastne budú úverovať cestovné kancelárie 15 mesiacov, kde budú mať zamrazené svoje zálohy, bez akéhokoľvek úročenia a nemajú istotu, že vôbec tie peniaze dostanú. Ale to nie je až tak dôležité, lebo toto je taká marginálna časť toho celého. Ale najdôležitejšie je to, že do ekonomiky nejde to sľubované množstvo peňazí a nejde dostatočne rýchlo, lebo teraz je potrebné zachytiť túto vlnu. Lebo akonáhle už sa prepustia ľudia, firmy nebodaj skrachujú, už bude veľký problém ich dostať späť.“

Marek Makara: „Čiže ste za väčšiu, ste za väčšiu, plošnú pomoc?“

Juraj Blanár: „Rýchlo predovšetkým. Rýchlejšiu pomoc. Aby tá miliarda, o ktorej hovoril pán minister Krajniak, bol naozaj naplnená. Ale, keď tu počúvame, však v podstate on niečo predstaví, vy to vlastne kritizujete, hovoríte, že to má byť ešte rýchlejšie, veď si len spomeňte. Vy ste napríklad hovorili o tých fitness centrách, čo sme tu teraz hovorili. Vy ste hovorili, že už majú byť dávno otvorené. Prečo ste to nepresadili? Títo ľudia vás počúvajú a mali ste to presadiť, lebo ja si to rovnako myslím, že by to tak malo byť. Mnohé iné opatrenia boli chaotické. Len si zoberte, že prevádzky, ktoré mali tiež nejakú plochu ste nechali zatvorené, ale pritom veľké prevádzky, ktoré mali nejakú plochu boli otvorené. Veď tí ľudia boli diskriminovaní. Otvorili ste teraz kultúrne zariadenie, kde môže ísť iba 100 ľudí a pritom ste nebrali do úvahy kapacitu tých zariadení. Ale dokázali ste urobiť a čo kvitujem, opatrenia napríklad kostolov, že tam sa môže po dodržaní určitých hygienických predpisov kapacita využiť a aj tuto ste dali len 100 ľudí, čiže ja by som mohol menovať.“

Marek Makara: „Pán Blanár, nechajme priestor.“

Juraj Blanár: „Ja sa ospravedlňujem, len tých vecí je toľko veľa, že ich nedokážem ani vymenovať.“

Marek Makara: „Určite ste otvorili veľa tém, tak necháme reagovať pána Viskupiča. Ja len teda poviem, že mnohí podnikatelia, keby vedeli, že tá pomoc bude pomalá, nefunkčná, ako ju oni nazývajú, tak by možno si zamestnancov ani nedržali. Momentálne teda za apríl je tá miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 6,6 %, čo je zhruba asi 180 000, celková je cez 200 000. Takže, myslíte si, že alebo teda očakávate, že sa vám to môže vrátiť na úradoch práce?“

Marián Viskupič: „Takto, pán kolega otvoril veľa tém. Začal by som asi postupne. Čo sa týka plošných peňazí alebo helicopter money. Áno, boli aj takéto úvahy na začiatku, stroskotali na tom a ja ten pojem znova použijem, že prázdna špajza. Predchádzajúci pán minister financií v mene toho, aby dlh sa stiahol pod teda 48 % a teda pod sankčné pásmo, poslednú aukciu štátnych dlhopisov, kde by sme teda získali potrebnú likviditu, peniaze, aby som to povedal zrušil a predposlednú dal na polovicu. To znamená, my, keď sme sem prišli, krajina nemala likviditu na plošné vyplatenie nejakých teda podpôr. A tam ešte je to riziko, že krajine vo volebnom období alebo počas zostavovania vlády sa nepožičiava. To bol veľký hazard s krajinou a dostalo nás to.“

Marek Makara: „Ale teraz, pán Viskupič, vláda už má na účte nejaké peniaze.“

Marián Viskupič: „Áno, áno.“

Marek Makara: „Požičala si 4 miliardy, prišli peniaze z Európskej únie. Ako chcete tie peniaze dostať medzi podnikateľov? Možno teraz je priestor na to, keď viete, že naozaj sa rozdalo alebo poslalo na účty menej peňazí, že môžete napríklad tú pomoc zvýšiť a môže byť teraz adresná, lebo viete, ktoré podniky boli zatvorené, ktoré nie.“

Marián Viskupič: „Áno. Určite áno. Veď úlohou dňa je skutočne tie peniaze dostať do ekonomiky. To sa obaja zhodneme. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Musíme ich tam dostať čo najrýchlejšie. Je to fakt zložitejšie, ako sa čakalo. Proste aj tie peniaze, ktorými sa pomáhajú v tej prvej pomoci, to sú vlastne peniaze z únie a tam teda treba nejaké tie podmienky plniť, čakať na nejaké schvaľovania. A ide to pomalšie. Ale rozbieha sa to a zároveň teda už sa, už sa povedalo, že sa to bude vyplácať aj dlhšie. Takže, tie peniaze sa do ekonomiky dostanú, možno to bude trvať dlhšie, bude to trvať dlhšie, ako sme čakali, ale do ekonomiky sa dostanú. Takisto sa robí kopa ďalších opatrení. Viete, nie všetko sú priame peniaze. V apríli majú podnikatelia možnosť odpustenia odvodov a to tiež pomôže firmám, nie sú to priamo vyplatené peniaze štátu, ale peniaze, ktoré štátu neprídu. Takže zostanú priamo vo firmách.“

Marek Makara: „Ale ešte by som poprosil reakciu. Pán Blanár hovoril o tom zákone alebo novele o zájazdoch, kde v podstate sa nejakým spôsobom o 12 mesiacov teda posúva tá lehota vrátiť peniaze. Tu vstúpili, samozrejme, aj niektorí europoslanci hovoria, že je to diskriminačné, že je to v rozpore s európskym právom. Tu štát vstupuje medzi 2 subjekty nejakého obchodného vzťahu. A napríklad, čo sa týka nájmov, tam to prenecháva alebo teda ponecháva na tú stranu prenajímateľa. Je toto správny prístup?“

Marián Viskupič: „Zákon teda o pomoci cestovných kanceláriám je podľa mňa príklad toho, je to to najlepšie z dostupných zlých riešení. S tým zákonom v podstate nikto nebude spokojný, tam je dokonca nie, že len dvaja, že teda tí turisti, čo idú teda na dovolenku a poskytovatelia cestovného ruchu. Ale napríklad aj poisťovne, ktoré teda celé to poistenie majú na starosti. V podstate s tým zákonom sú akoby všetci nespokojní, ale zároveň tým predĺžením v čase a teda áno, aj obmedzením práv spotrebiteľa v určitých prípadoch došlo k tomu, že sa, že sa nám podarilo a veríme, že to sa takto aj vypáli, že sa podarí ten sektor zachrániť. Ak by štát neurobil nič, tuná nám hrozí okamžitý pád celého sektora cestovných kancelárií. Áno, predpokladám, že poisťovne by to zvládli a vyplatili by tie peniaze spotrebiteľom.“

Marek Makara: „Ale cestovné kancelárie versus gastroprevádzky a rôzne prenájmy, je to tiež veľký sektor, kde teda štát ponecháva, aby sme to divákom ozrejmili, ktorí nevedia. Je to o tom, že teda štát prispeje na ten nájom toľko, koľko bude ochotný prenajímateľ nájomcovi zľavniť. Očakávate, že budú zľavovať 50 % tak, ako to očakáva premiér? S tým, že teda nájomca nebude musieť nič platiť, lebo tú polovicu zaplatí štát?“

Marián Viskupič: „Situácia ukáže. Nemyslím, že to budú robiť všetci. Verme, že to budú robiť viacerí, lebo zase to umožní každému prežiť. Ak sa teda vzdá časti svojich peňazí teda prenajímateľ, ak následne štát podporí a umožní to prežiť vlastne tej prevádzke, ktorá má existenčné problémy v danej situácii. Takže to je zasa vlastne model, ktorý môže win-win. Áno, sú tam aj ďalšie modely, že teda ak prenajímateľ zľaví povedzme 40 %, štát doplatí 40 % a 20 % zostane teda na samotnom nájomcovi. Takže, uvidíme, zákon musí v prvom rade teda prejsť ešte na vláde, musíme ho dostať do parlamentu. Rodil sa ťažko, ale verím, že pomôže.“

Marek Makara: „Očakávate, pán Blanár teda, že prenajímatelia budú ochotní zľavniť napríklad polovicu z tej sumy nájomcom?“

Juraj Blanár: „Vy ste správne podotkli, pán redaktor, že vláda vstúpila medzi 2 subjekty v prípade ochrany cestovných kancelárií. Ale napríklad pri nájmoch nevstúpila. Ja som očakával napríklad pri nájmoch, kde sa nevedeli dohodnúť opäť SaS s premiérom Matovičom, že napríklad vstúpia do toho tak, že nebude môcť ani prenajímateľ penalizovať toho nájomcu. To napríklad neurobila vláda. A myslím si, že to mohla urobiť, lebo to dokázala urobiť v prípade cestovných kancelárií. Čiže v tomto prípade musím konštatovať, že to prišlo predovšetkým neskoro. A mnohých to už ani nepomohlo, pretože pravdepodobne budú vypovedaní z nájmov a to je ten príklad o tej rodine, ktorá, o ktorej som hovoril. Čiže z tohto pohľadu ja sa domnievam, že pri cestovných kanceláriách vláda nepomohla nijakým spôsobom, iba to opäť dala na plecia ľudí, ako ste správne povedali, s tým, že ľudia tí, ktorí si zaplatili okrem pár výnimiek, ktoré sú tam a to sme aj my presadzovali v parlamente, určite si pán Viskupič pamätá, že zo 70 rokov sme to znížili na 65 rokov. Tak to položili na plecia ľudí, ktorí budú 15 mesiacov úverovať tie cestovné kancelárie. Viete, čo je podstatné? Že týmto vláda viacej chráni poisťovacie firmy, ako ľudí. A to je pre nás neprijateľné.“

Marek Makara: „Ďakujem.“

Juraj Blanár: „A poďme k tej prázdnej špajze. Ešte to musím. Prepáčte mi, lebo to je neustála výhovorka z ich strany. Pán Viskupič. My sme vám nenechali krajinu, ktorá má 20 % nezamestnanosť. My sme vám nechali krajinu, ktorá mala pod 5 % nezamestnanosť. To znamená, že na pleciach štátu vôbec nebola taká ťarcha v sociálnom systéme, ako by bola v prípade, keby ste mali 20 %. A my sme práve preto toto uprednostnili, predtým, aby sme fetišizovali nejaký vyrovnaný rozpočet, pretože ten deficit je áno 1 a pol miliardy, ale to je v podstate 1,5 %. To je nič. Oproti tomu, keby ste tu mali armádu nezamestnaných, ktorí by neboli chodili do obchodov, o ktorých hovoril pán Lelovský a nezvyšovali by spotrebu. Preto je dôležité nezamestnanosť držať na tejto úrovni, aby bola spotreba, aby sa ekonomika rozbehla a nehovorte o nejakej prázdnej špajzi, pretože ste predali štátne dlhopisy. Tuším v hodnote, opravte ma, ak som neni korektný, asi 10 miliárd eur.“

Marián Viskupič: „4 miliardy.“

Juraj Blanár: „Áno, ale už sú ďalšie v predaji a to boli peniaze, ktoré ste mohli okamžite bez akýchkoľvek problémov použiť. Čiže my hovoríme, pomaly, administratívne náročné a hlavne neskoro, lebo kým to vy urobíte, tak mnohí už budú na dlažbe a to sa ukazuje aj v tej zvyšovaní tej nezamestnanosti, 38 000 za minulý mesiac, ale aj v tom, že mnohí podnikatelia, dovoľte mi použiť ten výraz, budú pomaličky padať na hubu bez tej pomoci.“

Marek Makara: „Poďme si práve vypočuť aj názor podnikateľov.“

Marián Viskupič: „Jednu vetu, ak môžem k tomu rozpočtu.“

Marek Makara: „Nech sa páči.“

Marián Viskupič: „Áno, dostali sme krajinu, ktorá nedokázala mať vyrovnaný rozpočet ani v časoch hojnosti, tie časy hojnosti sme prejedli a na rozdiel od Nemecka, ktoré malo 8 rokov prebytky a mohlo okamžite reagovať a masívne reagovať a masívne podporiť svoje podniky a bude víťazom krízy sme museli teda takto zápasiť. A ešte jednu vec. No asi nebude ten zákon o cestovkách zas úplne zlý, pretože myslím si, že vo finále ho aj strana Smer podporila.“

Juraj Blanár: „Nie, nie. Niektorí áno, my sme boli proti. A dokonca tam bol tuším jeden, čo nie.“

Marián Viskupič: „Okej, minimálne časť určite áno.“

Marek Makara: „Páni, poďme si vypočuť ale v tejto chvíli.“

Juraj Blanár: „My sme boli proti, ale posledná vec, to musím povedať, lebo viete, hovoriť o tom, že my sme nejakým spôsobom niečo podporili a že to je dobré. Nie. My sme to práve kritizovali a dosiahli sme tých 65 rokov, že sa tam udialo. A to si myslím, že je to podstatné.“

Marián Viskupič: „Pozmeňovací návrh bol ale koaličný.“

Juraj Blanár: „Presne tak. Presne tak. Ale nehovorte o tom, že vykradnutá alebo prázdna špajza, keď vy ste mohli bez problémov tie peniaze, ktoré vám prišli napumpovať. A používate nemecký príklad nesprávne. Nemci majú 60 % zadlženosť, my máme 48 %. Oni museli šetriť, lebo splácali ten dlh. A ešte o budú splácať. A dnes si požičali niekoľko miliárd a už majú dlh niekde na 74 %. To znamená, prečo vláda v Slovenskej republike to neurobí rovnako? Netreba sa vyhovárať na Nemcov, že mali niečo. Oni to potrebovali preto, lebo znižovali svoj dlh, zatiaľ čo my sme mali dlh 48 % a vy to veľmi dobre viete, pán Viskupič.“

Marek Makara: „Budeme mať 60 %.“

Marián Viskupič: „Takto, poslednú reakciu, ak môžem. Prosím.“

Marek Makara: „Nech sa páči.“

Marián Viskupič: „Takto. Dlh 60 % nie je univerzálne číslo. Ekonomika Nemecka vie zvládať oveľa väčšie zadlženie, lebo je výkonnejšie, väčšia, dôveryhodnejšia, ako Slovensko. Slovensko si musí obrovský pozor dávať na dlh, v našich podmienkach slovenskej ekonomiky je aj 60 už strašne veľa a dostaneme sa, bohužiaľ, k tejto sume. A sú krajiny na svete, ktoré vedia skrachovať aj pri ešte menšom dlhu.“

Marek Makara: „Páni, musíme sa, musíme sa ale posunúť ďalej. Opäť zapojíme do našej diskusie viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, pána Mária Lelovského. Zamestnávateľské zväzy nastavenú pomoc kritizujú, podnikatelia ju označujú za pomalú a nedostatočnú. Už sme to tu spomínali. Pomenujte, čo v tom procese pomoci štátu zlyháva a prečo podnikatelia o pomoc nežiadajú vo väčšej miere.“

Mário Lelovský: „No, my sme radi, že sa spustila pomoc. My to vítame. Samozrejme, každá pomoc je dôležitá aj v čase, nielen v rozsahu. Takže to, že to ide pomaly, to je veľmi nepríjemné a mnohí už aj prestávajú trochu dôverovať tomu, že to vôbec príde. Tá situácia je založená zhruba na tom, že vy, ak máte nejasné informácie a usmernenia o tom, ako to máte vypĺňať, tak máte s tým administratívny problém. Treba si uvedomiť, že aj pre nás to tlačivo a tie výkazy a tie formuláre boli nové a mrzí nás, že sa vláda a tí úradníci, ktorí to pripravovali neporadili s tými, ktorí to budú vypĺňať. Jednoducho, toľko informácií, ktoré sa po nás chcelo, ktoré podľa nás boli aj zbytočné sa tam museli zadať. Naviac, úradníci na úradoch práce takisto si neboli istí, ako sa to presne má vypĺňať, čo tam všetko naozaj musí byť a nie. A úradníci boli mnohí aj prehnane usilovní v tom, že akákoľvek chybička v čísle registračnom, popisnom alebo čokoľvek, tak mala za následok požiadavky na opravy alebo na vypĺňanie toho formuláru znovu. Jednoducho tu by malo platiť zase to, že keď chcem od niekoho niečo, aby vyplnil, dodal, tak by som sa s ním mal aj poradiť, či to, čo po ňom chcem, je mu to jasné, rozumie tým formulárom, rozumie tomu zadaniu a podobne. Trvalo to veľmi dlho a ešte aj z toho dôvodu, že mnohí podnikatelia, štatutári a konatelia veľmi váhali, či sa do toho vôbec pustiť. Vysvetlím prečo. Hneď, ako bola komunikovaná táto pomoc, tak v tom istom momente bolo komunikované, že ak ju niekto zneužije, ak sa príde na akýkoľvek podvod, tak bude veľmi prísne až nadštandardne posudzovaný a trestaný. No a keďže vieme, že na jednej strane máme nie celkom jasné metodické usmernenie, ako to vyplniť, na druhej strane máme tu trestnú zodpovednosť právnických osôb, to znamená, ak tej konateľ v tom urobí chybu a takto to bolo komunikované, tak sa mu môže stať, že za nepodstatné pochybenia, ktoré možno ani neboli úmyselné alebo väčšina z nich určite by nebola úmyselná, by mohol byť veľmi silno trestaný a mnohí sa rozhodli to radšej vôbec nepodávať. Takže ten rozbeh bol pomalý z týchto viacerých dôvodov. Nás trochu mrzí aj to, že teraz, keď k 15. 5. sa na stránkach Sociálnej poisťovne a na úrade práce objavil nový formulár za apríl, zase sa s nami nikto neporadil. Čiže my sme obratom šestnásteho-sedemnásteho vypracovali update tých pripomienok, poslali sme to na ministerstvo práce, no ale to už ten formulár tam zavesilo. Tak ja nerozumiem tomu, prečo sa úradníci neporadie s tými, ktorí musia spolupracovať pri vypĺňaní týchto formulárov. A tým pádom si v podstate vytvárame medzi sebou určitú deliacu čiaru a rastie nervozita. Ja verím, že tým, že už mnohí tam tie údaje do tých formulárov zadali, že to nebude treba robiť znovu. A že to bude rýchlejšie a pohodlnejšie. Ale tak, ako nás ubezpečil pán minister Krajniak na zasadnutí ekonomického krízového štábu, že to nebude bič na bosorky, ale že v prípade, že sa nájdu nejaké drobné pochybenia, tak sa to bude posudzovať tolerantne, no ale toto nikto verejne k podnikateľskej obci nekomunikoval. Takže toto si myslím, že by sme si tu zaslúžili určitú vyššiu mieru dôvery. Veď predsa nemôžete predpokladať, že všetci začnú podvádzať práve kvôli tomu, že teraz si tam napíšu nejaké drobné chybné údaje. Tak toto určite…“

Marek Makara: „Pán Lelovský, ten základný problém pre podnikateľov je určite byrokracia, ako ste to spomenuli. V akej kondícii sú vaši členovia, teda zamestnávatelia? Už máte nejaké informácie, že teda budú prepúšťať, lebo analytici tvrdia, že tá nezamestnanosť by mala kulminovať na jeseň a mala by byť dvojciferná.“

Mário Lelovský: „No, dá sa určite očakávať, dajú sa očakávať rozsiahle zmeny na trhu práce. Myslím si, že to bude jednoznačne podľa odvetví, pretože rôzne odvetvia, ako sme počuli cestovný ruch alebo gastro a iné budú mať veľké problémy. Ďalej uvidíme, ako to bude s obchodom, pretože aj tá pomoc v prípade prenájmov ju hodnotíme, ako dobrú, že prichádza, ale absolútne z nášho pohľadu ťažko vykonateľnú. Pretože teraz by vlastne mali nastať debaty nájomcov a prenajímateľmi, to sú mnohokrát zahraničné korporácie, ktoré sídlia kade-tade po svete. Ja si neviem reálne predstaviť, aby sme sa teraz povedzme máte v obchodnom centre 120 prevádzok, akým spôsobom sa bude manažovať toto vyjednávanie. Takže zase je to niečo hodne neurčité. A keď sa povie, že keď ti dá polovicu prenajímateľ zľavu, tak my ti dáme druhú polovicu znie veľmi dobre. Ale ja tomu vôbec neverím. Ja si nemyslím, že prenajímatelia pôjdu tuto cestou. Máme konkrétne prípady, že už prenajímatelia poslali výpovede, pretože nájomcovia meškali pár dní po nejakých dohodnutých termínoch. Pretože sú si neni istí a takisto aj banky ich tlačia k tomu, aby splácali svoje úroky a samozrejme, aj istinu. Takže, my očakávame jasné, zrozumiteľné opatrenia a návrhy na ich riešenie. A čo sa týka prepúšťania, obávam sa, že to prepúšťanie môže byť a môže dosiahnuť nezamestnanosť na Slovensku dvojciferné číslo, my veríme, že to nebude viac ako 10-11 %, dnes je veľmi, veľmi ťažké odhadovať, ako sa to bude vyvíjať. Aj makroekonómovia nám kreslia rôzne scenáre, väčšinou rozsiahle škody a veľmi odlišné tieto scenáre. Čiže ťažko je sa na to pripraviť, ale opäť. Ak pomôžeme tomu, kto tú pomoc žiada a kto ju potrebuje rýchlo, tak mu významne pomôžeme udržať si pracovné miesta. Ale rozhodujúci pre celkový výstup bude odbyt. Slovensko je proexportne zameraná ekonomika. Ak odbyt z Nemecka, Francúzska nepríde, tak my sa tu môžeme aj na hlavu postaviť, ale budeme musieť hľadať iné formy, ako rozbehnúť domáci dopyt a domácu spotrebu a to by mohol štát zabrať v tom, štát a samospráva, že vyhlási všetky možné projekty na opravu infraštruktúry, na stavanie, či už sú to cesty, infraštruktúra akákoľvek, len aby sa pracovalo, zarábalo a obracali sa ľudia aj v práci a dostávali peniaze.“

Marek Makara: „Pán Lelovský, už ste to spomenuli, že ste sa tento týždeň stretli na vláde teda tripartita. S vládou ste sa dohodli na nejakom posune, budú sa robiť zmeny, či už v dôchodkovom, daňovom a odvodovom systéme. Ale aj na zlepšovaní podnikateľského prostredia. Jedna z vašich požiadaviek je aj zmrazovanie teda minimálnej mzdy na budúci rok. Je to to najdôležitejšie momentálne pre zamestnávateľov?“

Mária Lelovský: „To je, samozrejme, súčasť všetkých možných opatrení a krokov. My v tomto prípade si myslím, že sme podali ústretovo ruku a povedali sme dostatočne včas a vopred odborárom, že máme nejakú východiskovú vyjednávaciu pozíciu. Všetky scenáre makroekonomické hovoria o poklese HDP, o raste nezamestnanosti a o znižovaní príjmov. To znamená, my nemôžeme povedať, že od budúceho roku tu významným spôsobom cez 10 % narastie minimálna mzda a hlavne všetky tie ďalšie zložky minimálnej mzdy a rôzne tie tarify a tak ďalej. Keď vieme, že pôjdeme dolu s financiami. To sa nedá zaplatiť. My týmto spôsobom by sme znemožnili najmä malým a stredným podnikateľom v chudobnejších regiónoch vôbec vykonávať akúkoľvek činnosť. Pretože, keď im klesne obrat, klesnú príjmy, o to menej budú mať peňazí na vyplácanie ľudí, miezd a odvodov. To znamená, že nemôžeme avizovať dopredu, že toto nastane, pretože si to tí podnikatelia rozmyslia ešte skôr a pozatvárajú svoje prevádzky. To isté to platí aj pre zahraničných investorov alebo tých, čo tu majú fabriky. Ak sa dozvedia, že Slovensko ide takouto šialenou cestou investícií a míňania peňazí, tak si zvážia, že kde po tej korona kríze otvoria prevádzky a spustia výrobu. Či to bude v Španielsku, alebo na Slovensku, alebo v Rumunsku, to bude závisieť od toho, ako budú vedieť zrátať svoje náklady a mzdy sú v tom veľmi významnou položkou.“

Marek Makara: „Pán Lelovský, ďakujem, že ste vstúpili do relácie O päť minút dvanásť, opäť niekedy dovidenia.“

Mário Lelovský: „Ďakujem, dovidenia.“

Marek Makara: „Pán Lelovský tu naznačil veľa tém, ktorých sa určite dotkneme. Zaujímavé sú tie sociálne, napríklad zmrazovanie teda minimálnej mzdy a rast platov, ale aj také 13. dôchodky. Pán Viskupič, o ktorých sa vyjadril minister Heger tento týždeň, že istým spôsobom teda je problém zaplatiť to, čo v rozpočte je a nie to, čo tam nie je. Teda, aký bude postup vlády?“

Marián Viskupič: „Skutočne je prioritné teraz zachraňovať čo najviac pracovných pozícií. To je, to sa asi zhodneme všetci. Tak, ako hovorím teda aj s tým nedeľným predajom, že ak by sme ho zakázali, prídu ľudia o prácu. To isté aj minimálna mzda. Jej príliš vysoký rast proste zabráni pracovať špeciálne teda takým tým jednoduchším manuálnym profesiám tak, ako to pán Lelovský úplne presne povedal. Je to ďalší kamienok do mozaiky, ktorý áno, asi by sme mali zabrániť rastu minimálnej mzdy práve preto.“

Marek Makara: „Budete meniť zákon na základe toho? Automat, ktorý prijala vláda Smeru?“

Marián Viskupič: „Bude sa treba nad tým zamyslieť, neviem presne odpovedať, ale je to faktor, ktorý je veľmi dôležitý na zachovanie tých najmenej kvalifikovaných pracovných miest a to sú ľudia, ktorí si najťažšie potom prácu hľadajú. Takže je to, je to veľmi, veľmi dôležité.“

Marek Makara: „A vidíte reálne vyplácanie 13. dôchodkov?“

Marián Viskupič: „Ja sa veľmi obávam, že môže sa stať, že štát nebude v kondícii, aby tie dôchodky bol schopný tento rok vyplatiť. Nie, že by si dôchodcovia nezaslúžili. Alebo, že teda zákon bol fakt šitý horúcou ihlou a v rozpočte na tento rok je 0 eur na 13. dôchodky. Ale tá situácia sa fakt diametrálne zmenila. Dneska nie je veľmi priestor, budeme musieť sanovať skutočne nezamestnaných a všetky ďalšie výdaje, takže môže sa stať, že štát nebude mať na výplatu 13. dôchodkov. Ale, čo je dôležité. Vnímam výhrady pána Lelovského, už sme to povedali, že tá pomoc ide pomalšie. Už sa zjednodušuje sa, ďalší mesiac bude vypĺňanie určite rýchlejšie, pretože tí, ktorí nepreskakujú medzi tými druhmi pomoci, tak už tú základnú hlavičku a tie všetky údaje nemusia vypĺňať, vyplnia vlastne už len údaje za zamestnancov za daný mesiac, čiže to bude rýchlejšie. A takisto aj tá aj na strane teda proste sociálnych úradov, ktorí to už robili a bude to rýchlejšie, čiže to je jedna vec. Ale tá skutočná pomoc ekonomike sú vlastne 2 základné faktory. Jeden je, čo najskoršie úplné otvorenie ekonomiky a odbúranie všetkých tých prekážok, ktoré bránia ekonomike sa rozvíjať. A potom, potom samotné, samotné.“

Marek Makara: „Pán Viskupič, dajme priestor aj pánovi Blanárovi. Je tu priestor teda dajme tomu na rast minimálnej mzdy? Bude Smer za zmrazovanie a bude mať výhrady kvôli tomu?“

Juraj Blanár: „Musím predovšetkým výnimočne súhlasiť s pánom Lelovským, ktorý presne popísal to, že v podstate všetky tie opatrenia, ktoré boli bombasticky avizované, prichádzajú neskoro a mnohí podnikatelia už majú problémy, preto aj nezamestnanosť rastie. Avšak, treba povedať, že to, čo povedal on, to sme nepovedali my, že vláda v podstate vytvárala ako keby taký strach aj pre podnikateľov. Keď hovorila, že budete trestaní a tak ďalej. Namiesto toho, že budeme všetko s vami korigovať a tak ďalej. Mnohí možno do toho nešli. A nebolo to verejne komunikované. Počuli ste to, čo bolo povedané. Zatiaľ, čo veci, ktoré neboli tak podstatné možno, ale pre niektorých áno, ako napríklad pána Matoviča aplikácia pre pendlerov a ostatných, tá bola bombasticky komunikovaná, ale tak dôležitá vec, ktorú podnikatelia potrebovali vedieť, tá nebola komunikovaná. Ale poďme teraz k tomu. Povedal.“

Marek Makara: „Pán Blanár. Čo sa týka 13. dôchodkov. Mali by byť podľa vás vyplatené?“

Juraj Blanár: „Áno, poviem to, poviem to. Rovnako hovoril o domácej spotrebe. To je presne to, čo som hovoril v súvislosti aj s prácou v nedeľu a všetko, čo k tomu patrí. 13. dôchodok. Viete, podľa toho, čo som počul pána Lelovského, ak bude vláda pokračovať takýmto spôsobom pri naštartovaní ekonomiky alebo respektíve nenaštartovaní ekonomiky, tak asi to dopadne tak, že tá ekonomika bude naozaj rozvrátená natoľko, že sa potom postavia pred ľudí a povedia, viete čo, nemáme peniaze na dôchodcov. Ale na iné veci potom budeme liať miliardy do podnikateľov a tak ďalej. To je podľa môjho názoru veľmi nezodpovedné. A je to spôsobené práve tým, že tá pomoc, celá tá ekonomika sa otvára neskoro a chaoticky, prichádza neskoro a oni si vytvárajú predpolie, že to nemusí byť. A teraz poďme k minimálnej mzde. Viete, koľko pracuje, koľko ľudí poberá minimálnu mzdu na Slovensku?“

Marek Makara: „Je to len niekoľko málo percent.“

Juraj Blanár: „No poviem vám. Celkovo v ekonomike pracuje asi 2,5 milióna ľudí, z toho poberá iba 130 000 plus-mínus.“

Marián Viskupič: „Ale tých najzraniteľnejších.“

Marek Makara: „Ale na minimálnu mzdu sú naviazané zase ďalšie veci. Asi 40 zákonov.“

Juraj Blanár: „Dobre, ale zase, predstavte si dobre, áno. Ja vie, že sú tam ďalšie kategórie, ale je to 130 000 ľudí a zužovať ten reštart ekonomiky na to, že budeme musieť teraz zamraziť a dokonca, oni hovorili aj o tom znížiť minimálnu mzdu, je podľa mňa nezodpovedné. Pretože mali by to skôr ponechať na to, čo sme urobili my pri príplatkoch. To znamená, že tam, kde povedzme by to mohlo byť ohrozením tá minimálna mzda pre existenciu nejakej firmy, tam nech to v rámci kolektívnej zmluvy dojednajú odbory konkrétne s tou firmou. Tak, ako sme to my urobili pri príplatkoch. Pamätáte si, že bol problém s pekármi a tak ďalej, kde sme v zákone umožnili, aby to mohli individuálne urobiť. Ale nie takýmto spôsobom plošne. Poprosím vás, nesiahajte na minimálnu mzdu. Riešte tie podstatné veci, ktoré sú dôležité a nie toto.“

Marek Makara: „Pán Blanár, ďakujem. Budeme musieť končiť. Pán Viskupič, ešte vaša reakcia na to, čo bolo povedané od pána Blanára. Skrátka poprosím.“

Marián Viskupič: „Ja veľmi rýchlo. Reálne len opatrenia, len pomoc ekonomiku nenaštartuje. Preto sa chcem a som rád, že to aspoň na konci stihnem posunúť ďalej. Vláda pripravuje, voláme to lex korona, čo je asi 160 zmien, ktoré budú znížia byrokraciu a odbúrajú rôzne povinnosti, regulácie a tým vlastne spôsobia, že slovenská ekonomika bude viac konkurencieschopná. Toto sú tie 2 veľmi dôležité kroky. Prvá vec je teda, čo najskoršie otvorenie ekonomiky a druhá vec je, aby sme čo najviac ju urobili konkurencieschopnou. Aj nezvyšovanie minimálnej mzdy pomôže konkurencieschopnosti ekonomiky.“

Marek Makara: „Ďakujem, páni, budeme sa musieť rozlúčiť. Ďakujem veľmi pekne, že ste boli súčasťou dnešnej relácie O päť minút dvanásť. Bol tu s nami šéf finančného výrobu Národnej rady Slovenskej republiky pán Marián Viskupič.“

Marián Viskupič: „Ďakujem pekne, pekný zvyšok nedele.“

Marek Makara: „A bol tu s nami aj podpredseda Smeru-SD pán Juraj Blanár.“

Juraj Blanár: „Ďakujem za pozvanie a peknú nedeľu všetkým prajem.“

Zdroj: [24.05.2020; RTVS Jednotka; O 5 minút dvanásť; 11:55; Veronika Čokinová / Marek Makara]