Zväz obchodu SR
COOP Jednota môže prevziať niektoré
priestory po pobočkách Slovenskej pošty. Vďaka informačnému systému totiž
dokáže poskytnúť aj niektoré jej služby
Najväčšia maloobchodná sieť s vyše
dvetisíc predajňami a so 14-tisíc zamestnancami je jedným z najväčších
zamestnávateľov na Slovensku. Spotrebné družstvá COOP Jednoty s vlaňajšími
sumárnymi tržbami okolo jednej a pol miliardy eur patria do prvej trojky
reťazcov s potravinami na Slovensku. Hoci bol minulý rok z pohľadu
výkonov pre sieť rekordný, generálny riaditeľ Ján Bilinský v rozhovore pre
TREND hovorí aj o tom, že vplyvom neistoty z koronakrízy už ľudia začínajú pri
spotrebe šetriť.
V rozhovore sa dozviete:
ako sa mení zákaznícke správanie
či bude sieť rušiť malé predajne na
vidieku
o rozvoji e-shopu a príprave na
zálohovanie PET obalov
ako šéf COOP Jednota hodnotí efektivitu
opatrení štátu
o spolupráci so Slovenskou poštou
o podpore domácich poľnohospodárov
Ako by ste charakterizovali nákupné
správanie Slovákov rok od začiatku pandémie? Čím je špecifické?
Panika z minulého roka sa už neopakuje.
Obchodníci dokázali, že vedia priebežne zásobovať, takže zákazník má
spoľahlivého partnera. Nedávno zverejnená štatistika z eurozóny ukazuje, že
ľudia začínajú šetriť. Úspory sú na rekordnej úrovni. Zákazník sa nevrátil k
tomu, čo si dovoľoval pred rokom.
Cítite to aj vo vašej sieti?
Vlani ľudia začali chodiť menej často na
nákup, ale košíky boli plnšie. Teraz sa frekvencia ich návštev nezvýšila, ale
veľkosť nákupov sa stabilizovala.
Ako sa v novom roku vyvíjajú tržby?
Medziročne sú vyššie, ale to súvisí najmä
so zatvorenými reštauráciami a s tým, že deti sú doma. Pred pandémiou to mali
mnohí tak, že cez týždeň doma ani nevarili. Teraz sú nútení. V našej sieti sa
dôsledky pandémie na kúpyschopnosť zatiaľ neprejavujú, výkony nám idú hore.
Medziročné porovnanie marca a apríla však bude horšie, keďže vtedy boli výkupy
potravín. Objektívne to budeme môcť zhodnotiť možno v máji, júni. Analýza
predaja jednotlivých položiek ukazuje, že luxusnejší tovar sa predáva menej.
Zákazník je v míňaní opatrnejší. Ďalší fakt je, že nám výrazne stúpli náklady
na bezpečnostné a hygienické opatrenia.
Aká je dnes situácia s výpadkom
zamestnancov pre PN? Koncom roka ste hlásili 15 až 20 percent a hovorili ste o
obmedzovaní otváracích hodín v niektorých menších predajniach či o ich dočasnom
zatváraní.
Zlá situácia pretrváva, možno je aj
horšia. Niektoré predajne sú zatvorené. Hlavne také, kde sú len dvaja-traja
zamestnanci a sú pozitívni. V prípade väčších predajní to riešime zmenou zmien.
Zmeny sa nestriedajú počas dňa, ale jedna robí napríklad dva-tri dni a potom
nastupuje druhá. Boli však aj predajne, ktoré sme museli mať zatvorené aj desať
dní.
Ako vnímate dianie okolo prednostného
očkovania, respektíve neočkovania predavačiek a predavačov?
Nechcem dehonestovať ostatné povolania v
prvej línii, ale na predavačky a predavačov sa pri prednostnom očkovaní
zabudlo. Po našich opakovaných výzvach nám síce bolo prisľúbené, že personál v
predajni bude môcť byť prednostne zaočkovaný, medzitým sa to však zrušilo.
Ján Bilinský, generálny riaditeľ Coop
Jednota Slovensko.
Ani opatrenia ako zákaz predaja
nepotravinového tovaru alebo seniorské hodiny zrejme nehodnotíte kladne.
Sú často nezmyselné, ak vezmeme do úvahy
napríklad to, že pre bežných ľudí napríklad nezatvoríme hranice. Naši ľudia sa
pravidelne testujú, ale Poliakov či Čechov, ktorí chodia aj do našich obchodov
v prihraničných oblastiach, nikto nekontroluje. V prvej vlne chodili ľudia zo
zahraničia do karanténnych centier, teraz sú prázdne.
Zákaz predaja nepotravinového tovaru nás
ovplyvňuje menej, pretože sa týka možno 15 percent sortimentu. Ale sme
špecifickí v tom, že v malých dedinách, kde máme predajne, si ľudia nemôžu,
nevedia alebo nemajú možnosť kúpiť napríklad žiarovky cez internet.
Takisto nemá logiku vyčlenenie dvoch
hodín pre seniorov. Treba im pomôcť. Vyčleniť im trebárs hodinu. Ale zo
začiatku to platilo aj v sobotu, takže v predajniach otvorených do dvanástej si
nemohla v polovici otváracieho času nakúpiť veľká časť ľudí. Navyše dôchodca
môže ísť do obchodu, kedy chce, aj tak chodí väčšinou ráno, ešte pred
vyhradenými hodinami.
Je veľa takých nezmyselných opatrení.
Žiaľ, tento štát riadia ľudia, ktorí to nikdy nerobili v praxi, čo sa stále
opakuje. Myslím si, že slovenský národ je disciplinovaný, ak sú jasné a
zmysluplné pravidlá hry.
Ohľadom nepotravinového tovaru vraj
regionálni hygienici vedú niekoľko správnych konaní o pokute pre jeho predaj.
Chcú dať pokutu aj vašim predajniam?
Zatiaľ máme informácie o tom, že boli
takéto kontroly a na základe ich pokynu sa tento tovar stiahol. Ale o nejakých
vysokých pokutách neviem. Niektoré regionálne úrady boli v tomto aktívnejšie a
boli aj udania. Neviem, či od konkurencie alebo nejakého zákazníka, ktorý
nedostal, čo chcel.
Viete aj vyčísliť, ako sa vás toto
opatrenie dotklo?
Nie, ale pozastavili sme niektoré
marketingové a motivačné kampane na nákup nepotravinového sezónneho tovaru.
V roku 2019 dosiahla sieť vašich
družstiev obrat 1,37 miliardy eur. Spomínali ste, že vlani to bolo aj pre
pandémiu viac.
Áno, vlaňajšok bol rekordný. U nás je za
posledných desať rokov každoročný priemerný nárast obratu na úrovni štyri až
päť percent. Minulý rok to bolo zhruba desať percent.
Zapríčinila nárast koronakríza?
Áno, ale nárast bol spôsobený aj
extenzívnym rastom – po reťazci Kačka sme prevzali 40 predajní a pomohlo nám aj
to, že sme realizovali racionálne opatrenia v rámci COOP Jednoty Trenčín.
Spotrebné družstvo nebolo dobre manažované posledných osem rokov, preto sme
jeho 75 predajní dali do prenájmu okolitým regionálnym COOP Jednotám. Predajne
sme takýmto spôsobom dokázali zmodernizovať, oživiť a zefektívniť ich činnosť.
Následne v nich došlo k zvýšeniu priemerných výkonov o 50 percent.
Takže sa vám akvizícia Kačky vyplatila?
Dá sa povedať, že je to dobrá investícia,
aj keď je to ekonomický prenájom.
Ako je to s expanziou, respektíve s
optimalizáciou počtu predajní? V minulosti ste mali 2 100 obchodov, teraz je to
zhruba 2 040. Prevzali ste Kačku, otvárali nové predajne, ale aj zatvárali.
Počtom predajní určite klesáme. Dôvodom
je udržanie ekonomickej únosnosti, keď má obec minimálne 500 obyvateľov.
Spotrebné družstvá sa snažia, investujú do modernizácie, spravia niečo s
cenovou politikou, ale ak to nevychádza ďalšie tri-štyri roky, potom to už nemá
význam.
Ani tam, kde ste v prenájme obce a dáva
vám symbolickú sadzbu?
Sú prípady obcí, kde sa s nami dohodli na
ekonomickom nájme jedno euro za mesiac. Tam sa môžeme udržať.
Ján Bilinský, generálny riaditeľ Coop
Jednota Slovensko.
V súvislosti s potravinovými púšťami, teda oblasťami s
obmedzeným prístupom k potravinám, sa hovorí, že by mal zachovanie malých
predajní podporovať štát ako verejnú službu. Vlani v lete túto tému pripomenulo
ZMOS, ktoré identifikovalo vyše 100 potravinových púští. Pri dnešných
problémoch je však táto téma zrejme na okraji záujmu.
Je to skôr politická téma. Keď už niekto
nemá čo vytiahnuť, tak vytiahne toto. Mali sme v tejto veci rokovanie so ZMOS.
Ale osobne si neviem predstaviť nastavenie objektívnych prepočtov a pravidiel.
Ak obec, ktorá má 200 obyvateľov, dostane podporu napríklad 500 eur, koľko by
dostala obec so sto obyvateľmi? Je to ťažko nastaviteľné a v dnešných časoch
som pesimista, že by sme v tomto smere niečo dosiahli.
Takže pripúšťate, že budete ďalej
optimalizovať svoju sieť? Koľko predajní by sa podľa vás ešte mohlo zrušiť?
Na to vám dnes neviem odpovedať.
Samozrejme, naša snaha je skôr rozširovať, ako zužovať sieť. Sú aj prípady, že
v jednej obci boli dve-tri malé predajne a potom sa Jednota rozhodla vytvoriť
tam jeden supermarket a tie maličké sa zatvorili. Ide hlavne o ekonomickú udržateľnosť,
ktorá závisí od výšky minimálnej mzdy a dodatočných nákladov napríklad na
dodržanie hygienických pravidiel či od cien energií. Teraz prichádza povinnosť
zálohovať PET obaly. To môže k zániku niektorých predajní tiež prispieť.
Ako vychádza vlaňajšia bilancia nových
verzus zatvorených predajní?
Máme o 49 predajní menej.
Jeden z reťazcov už začal do praxe
zavádzať prvé stroje na výkup PET fliaš. Ako ste na tom s prípravou vy?
Povinnosť začína platiť o desať mesiacov.
Momentálne hľadáme spôsoby, ako by sme zbierali prázdne obaly aj v tých
najmenších predajniach, pretože každú to bude niečo stáť. Rozmýšľame aj nad
technickým riešením, pretože okrem peňazí automaty budú potrebovať priestor,
ktorý uberie z rozlohy predajní. A nielen automaty, ale aj skladovanie
lisovaných obalov. My máme oproti konkurencii nevýhodu jednak vo vyššom počte
obchodov a v tom, že ak oni majú tri koncepty predajní, stačí im vymyslieť tri
koncepty zálohovania. U nás je každá predajňa iná, podľa priestorov, v ktorých
sme. Do systému zálohovania PET obalov investujeme asi 12 miliónov eur.
Financovať si ho budú jednotlivé družstvá.
Takže povinné zálohovanie PET fliaš môže
prispieť k ďalšiemu rušeniu vašich predajní?
Ak je napríklad v Nitre alebo Trnave päť
predajní a z toho tri maličké, možno sa bude zálohovať iba v tých dvoch
väčších. Ale bude na rozhodnutí jednotlivých družstiev, ako si to nastavia. My
dúfame, že nedôjde k zatvoreniu väčšieho počtu predajní. COOP Jednota ako
obchodný systém plní výraznú verejnoprospešnú a sociálnu funkciu a robí všetko
pre to, aby si udržala aj predajne, ktoré sú síce na nule, ale aspoň nevyrábajú
stratu.
V mnohých predajniach na dedinách
poskytujeme obyvateľom aj iné služby nad rámec predaja potravín, ktorými
suplujeme napríklad poštu. Vo vybraných predajniach sa u nás dajú platiť šeky,
vybrať hotovosť či dobiť kredit. Aj v súvislosti s chystanými racionalizačnými
opatreniami v Slovenskej pošte rokujeme s jej novým riaditeľom o synergii a
rozšírení vzájomnej spolupráce. Jednak môžeme prevziať niektoré priestory po
pobočkách, ktoré pošta zruší, a zároveň máme informačný systém, ktorý v našich
prevádzkach umožňuje poskytnúť niektoré služby, ktoré robí pošta.
Ján Bilinský, generálny riaditeľ Coop
Jednota Slovensko.
Aké sú vaše ďalšie rozvojové plány? Napríklad
v otázke e-shopu.
Náš zákazník chce ísť nakupovať do
obchodu predovšetkým osobne. E-shop, ktorý poskytujú spotrebné družstvá COOP
Jednota Žilina a COOP Jednota Liptovský Mikuláš, je skôr doplnková služba.
E-shop je hlavne pre väčšie mestá, nepredpokladám, že by si ľudia na dedinách
objednávali potraviny cez internet. Chceme to však našim zákazníkom umožniť, a
preto pripravujeme e-shop, ktorý bude jednotný pre všetky Jednoty.
Centrálny e-shop bude u nás dostupný vo
väčších mestách a v predajniach, podľa toho, ktoré spotrebné družstvá sa naň
budú chcieť napojiť. Zostaneme pri systéme vyzdvihnutia tovaru v predajni.
Berieme to čisto ako službu zákazníkovi a nepredpokladáme z toho nejaký
ekonomický benefit. Predpokladáme, že ho spustíme a začneme viac propagovať v
druhej polovici roka.
Významnou investíciou bol vznik terminálu
s ovocím a so zeleninou s rozlohou 11-tisíc štvorcových metrov v Senci. Čím je
pre vás prínosom?
Umožňuje nám skvalitnenie služieb a
posilnenie sortimentu od slovenských producentov. Ovocie a zelenina sa doposiaľ
distribuovali do našich desiatich logistických centier a každé z nich malo
napríklad päť dodávateľov, ktorí priviezli rôzny tovar.
Teraz postupne prechádzame na systém, že
tovar nakupujeme centrálne a potom putuje do predajní. Zatiaľ nie do všetkých,
ale už sú to asi dve tretiny. Zaručuje to väčšiu čerstvosť, rýchlosť
zásobovania a umožní nám to viac preferovať slovenské produkty. Zároveň sme pre
pestovateľov spoľahlivejším odberateľom a dodávka tovaru na jedno miesto je pre
nich jednoduchšia.
Nedávno ste vyzvali aj menších
pestovateľov zemiakov, aby svoju úrodu, ktorá im pre zatvorené reštaurácie a
jedálne stojí v skladoch, ponúkli vám. S akou reakciou sa to stretlo?
Ozvalo sa nám asi pätnásť pestovateľov, s
ktorými precizujeme podmienky. Môžeme takto vykupovať aj iný sortiment a vyzvať
ostatných pestovateľov. Chýbajú však odbytové strediská, ktoré by vedeli
zabezpečiť určitú jednotnú kvalitu a množstvo. Darmo budeme brať od niekoho
malého po 20 ton zemiakov, ktoré treba rozdeliť na sorty, umývať, baliť a
pripraviť na prevoz. My na to kapacitu nemáme.
Určite neuspokojíme každého pestovateľa,
ktorý sa ozve, hoci by sme chceli. Perspektíva tam však je. Už teraz máme
predkontrahované dodávky s tunajšími pestovateľmi maku. Môžu ho smelo zasadiť,
pretože vedia, že ho zoberieme. Funguje to už tretí rok. To isté môžeme urobiť
aj pri cesnaku, kapuste alebo cibuli. Buď to zoberieme od väčších pestovateľov,
alebo od odbytových družstiev, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou toho, aby malí a
strední pestovatelia mohli dodávať svoju produkciu reťazcom.
Štát musí pomôcť pestovateľom už pri
výrobe, pretože podpora poľnohospodárov v Poľsku alebo Maďarsku je
neporovnateľná a tí naši potom nie sú na trhu konkurencieschopní. Druhou
stránkou je distribúcia, ktorá by bola posilnená práve zakladaním odbytových
stredísk.
Vaša maloobchodná sieť predáva vyše 70
percent sortimentu zo slovenskej produkcie. Dá sa ten podiel ešte zvyšovať?
Podľa toho, v ktorom sortimente. V
zelenine a ovocí sa dá, ale pri iných výrobkoch, povedzme pri mäse, múke,
cestovinách alebo mliečnych výrobkoch u nás už ani veľmi nie. Opäť sa však
dostávame k otázke podpory poľnohospodárov a potravinárov. Napríklad na Slovensku nie je dostatok chovov, chýbajú spracovatelia mäsa. A to by malo
riešiť ministerstvo. My slovenské potraviny máme, ale je otázne, do akej
miery v tom dokážeme sanovať štát a podporovať lokálnych producentov, ak im on
nepomôže.
V porovnaní so zahraničnými reťazcami
máte nižšiu ziskovosť, na hranici jedného percenta. Slovenské potraviny sú pre nižšiu podporu štátu drahšie. Je teda na stole aj to, že by sa
u vás podiel domácich
výrobkov znižoval?
To je veľký problém a snažíme sa zatiaľ z
tej cesty neustúpiť. My ako obchodníci nechceme od štátu peniaze, ale nech
vytvorí také podmienky, aby poľnohospodári a potravinári boli
konkurencieschopní. V prípade, že pretrvá súčasný stav neriešenia problémov
poľnohospodárov, nemôžeme zaručiť, že podiel slovenských
potravín bude aj o rok na úrovni 70
percent. Ekonomický tlak je príliš veľký a je pravda, že momentálne by sme
určitý sortiment kúpili v zahraničí lacnejšie.
Pred pár dňami prebehla médiámi správa,
že obchodné reťazce na požiadanie prezidentky Zuzany Čaputovej zvýšili potravinovú pomoc ľuďom v núdzi
realizovanú cez Potravinovú
banku Slovenska. Coop
Jednota však medzi nimi nebola. Prečo?
V prvom rade nás potravinová banka cez
kanceláriu prezidentky neoslovila, čo sme následne riešili s kompetentnými.
Určite by sme prijali účasť na takomto projekte. Pre COOP Jednotu je však
zložitejšie do banky distribuovať potraviny, ktoré sa sťahujú z predaja, lebo
máme dvetisíc predajní. Pre zahraničné reťazce, ktoré ich majú do stovky, to je
jednoduchšie. Neviem si predstaviť, že by sme chodili každý mesiac od predajne
k predajni a zbierali napríklad cestoviny stiahnuté z predaja.
Snažíme sa však nimi neplytvať a pred
dátumom minimálnej trvanlivosti ich ponúkame so zľavou, aby sa predali. Tu sa
však ukazuje ten chorý systém, že vytvárame dve kategórie ľudí. Pre tých, ktorí
na to majú, sú kvázi nebezpečné a obchod dostane miliónovú pokutu za predaj
napríklad cestovín, čokolády či suchých plodov po minimálnej trvanlivosti. A
chudobnejší ich môžu jesť? No môžu, lebo im nič nie je. Súhlasím s tým, aby sa
nepredávali, nech sa stiahnu z predaja. Ale prečo za ne obchodník dostáva v
prípade opakovania až miliónovú pokutu?
Ján Bilinský, generálny riaditeľ Coop
Jednota Slovensko.
Ján Bilinský (61)
je generálnym riaditeľom spoločnosti COOP
Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, od roku 2017. Predtým desať rokov
pracoval v družstve na pozícii hlavného riaditeľa sekcie obchodu. Svoju kariéru
v COOP Jednote začal už v roku 1983 v Jednote Vranov nad Topľou a neskôr ako
riaditeľ Zemplínskej veľkoobchodnej spoločnosti v Trebišove. Vyštudoval odbor
ekonomika vnútorného obchodu na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.
Zdroj: [10.03.2021; etrend.sk; Biznis; 22:03; Zoltán Racz]
Foto_zdroj: Emil Vaško. Ján Bilinský, generálny riaditeľ COOP Jendota Slovensko, s. d.
