Hoci zrušenie gastrolístkov a ich výmena za nezdaniteľnú hotovosť vyzerá na prvý pohľad lákavo, môže priniesť viacero rizík. Nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov či štát.

Gastrolístky versus finančný príspevok na stravovanie

O nahradení straveniek finančným príspevkom na stravu sa hovorí aj v programovom vyhlásení vlády. V máji predseda vlády Igor Matovič povedal:

„Čo sa týka stravných lístkov, ja keď som do politiky vstúpil, tak som hovoril, že by som ich najradšej zrušil, lebo keď raz máme zákonnú menu, teda euro, nepotrebujeme mať druhý papierik a tváriť sa, že je to niečo zvlášť. Osobne môj názor je taký, že stravné lístky treba zrušiť a v tej výške dať ľuďom príspevok na stravovanie.“

Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík dodal:

„Momentálna dohoda je taká, že zamestnanec dostane na výber. Návrh by mal byť takto predložený aj na schválenie. Samozrejme, ja neviem dnes povedať, aké zmeny ešte budú v parlamente cez poslanecké pozmeňovacie návrhy.“

Podľa Zväzu obchodu SR gastrolístky ochudobňujú zamestnancov, zamestnávateľov aj prevádzky verejného stravovania. Iní si zas myslia, že voľba výberu spôsobí chaos.

„Viac ako milión zamestnancov, ktorí dostávajú príspevok vo forme stravných lístkov, si bude môcť povedať teoreticky aj viackrát za rok, že chce hotovosť alebo prípadne sa následne vrátiť späť k lístkom,“

kritizovala vládny návrh Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Podľa odborárov zas hrozí, že finančný príspevok namiesto straveniek zamestnávatelia zneužijú na to, aby svojim pracovníkom nezvyšovali platy. Ozývajú sa aj názory, že zavedenie stravného v hotovosti by mohlo viesť k zhoršeniu stravovacích návykov ľudí.

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) zásadne nesúhlasí s tým, aby si zamestnanci mohli od marca budúceho roka vyberať medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Finančný príspevok sa podľa komory stane súčasťou mzdy a neexistuje žiadna spoločenská záruka, že ho zamestnanec použije na stravovanie, a nie napríklad na splácanie dlhov.

Nepeňažnú formu príspevku na stravovanie považuje SOPK za výhodnú aj preto, že ide o príjem oslobodený od dane. Naopak, finančný príspevok na stravovanie sa musí zdaniť.

Asociácia moderných benefitov (AMOBE) upozorňuje napríklad na nárast administratívy, stratu tržieb a zánik pracovných miest v gastrosektore, sťaženú pozíciu pracovníkov pri vyjednávaní vyššej mzdy, zhoršenie stravovacích návykov a v neposlednom rade aj na fakt, že hotovosť bude podliehať exekučným nárokom.

Parlament napokon ešte v máji schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa mení aj zákon o cestovných náhradách. Podľa nej minimálna hodnota stravných lístkov v sume 3,83 eura sa v tomto a budúcom roku nezmení.

„O budúcnosti stravných poukážok, takzvaných gastrolístkov, by mohol parlament rokovať už na jeseň,“

myslí si minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Očakávaný trend

Marcový prieskum agentúry 2muse* priniesol ďalšie poznatky, ktoré nepriaznivé dopady plánovaného vládneho opatrenia ešte viac zdôrazňujú. Vyplýva z nich, že viac ako 50 % respondentov z Banskobystrického kraja by v prípade výmeny gastrolístkov za peniaze dalo prednosť iným účelom než strave.

Rovnako by sa zachovalo 39 % opýtaných z Bratislavského kraja. Alarmujúce sú oba výsledky, pretože napovedajú, že pôvodný zmysel povinného príspevku na stravu by sa prechodom na hotovosť vytratil.

Ako hovorí Štefan Petrík, prezident asociácie AMOBE ktorá prieskum iniciovala, tieto čísla sa dali očakávať:

„Podobné tendencie nám totiž vychádzali aj z predchádzajúcich prieskumov. Časť respondentov sa v minulosti vyjadrila, že by obmedzili obedy v reštauráciách počas pracovného týždňa. Z toho nám vyplýva, že ušetrené prostriedky by pravdepodobne dali niekam inam.“

V Bratislave si dovolia viac

Čitateľné sú i regionálne rozdiely, odvíjajúce sa od ekonomickej situácie obyvateľstva. V slabších oblastiach sa stravníci snažia neminúť viac, než im umožňuje suma gastrolístka, v silnejších zase nemajú problém za dobré jedlo doplatiť. Zatiaľ čo napríklad v Banskobystrickom kraji príspevok zamestnávateľa na obed pokryje až 86,4 % jeho ceny, v Bratislavskom a Trnavskom kraji je to iba niečo vyše 78 %.

„Predpokladáme, že v regiónoch s vyšším príjmom majú rodiny viac ekonomickej slobody a môžu si dovoliť investície na zdravšiu a kvalitnejšiu potravu. Naopak v slabších regiónoch musia mať v rodinách prednosť iné potreby a ak by zamestnanci dostali disponibilnú hotovosť, pravdepodobne by ju častejšie použili na vykrytie splátok, účtov či iných výdavkov,“

reaguje Petrík.

Najvhodnejší spôsob

Väčší zmysel než hotovostný príspevok by podľa asociácie mala elektronizácia. Teda zrušenie straveniek a ich nahradenie gastrokartami, prípadne aplikáciou v mobilných telefónoch.

Bezkontaktná platba by eliminovala zdravotné riziká, zneužitie príspevku na iné účely než nákup jedla a potravín, umožnila by kontrolu a mohla by sa stať účinným nástrojom v boji so šedou ekonomikou. Podpora reštauračného sektoru by zostala zachovaná, znížila by sa však byrokracia i administratívne náklady. Pritom by benefit nemohol byť zamestnávateľmi prezentovaný ako kompenzácia zvýšenia mzdy.

Aj keď sú papierové stravovacie lístky stále poskytované v najväčšom množstve, elektronické stravné karty sú u zamestnávateľov na vzostupe. Doteraz až 90 percent zamestnávateľov vyhovelo požiadavke svojich zamestnancov pri ich vydávaní.

Prieskum uskutočnila vo februári 2020 agentúra 2muse prostredníctvom online panela na vzorke 1002 respondentov pracujúcich na trvalý pracovný pomer. V prieskume bola zachovaná reprezentatívna vzorka na kvótne znaky: pohlavie, vek (18 – 62 rokov), región a firemný sektor.

Zdroj: (tom) a Vladimír Pabiš, Foto: ilustračné

Zdroj: [08.10.2020; bystricoviny.sk; SPRÁVY; 00:00; (tom) a Vladimír Pabiš]
https://www.bystricoviny.sk/spravy/prieskum-ukazuje-ze-po-vymene-gastrolistkov-za-hotovost-by-slovaci-na-strave-setrili/