AK NIKTO NEVYPNE KRAJINU, OBCHODNÍCI ZÁSOBOVANIE POTRAVINAMI ZVLÁDNU

Po prvých a zásadných opatreniach proti pandémii, prijatých odchádzajúcou vládou, prijala aj nová vláda nariadenia, ktoré sa priamo týkajú obchodníkov na celom Slovensku. Ako ovplyvňujú tieto Opatrenia Bežný život obchodníkov? A čo si O nich obchodníci myslia? O súčasnej situácii sme sa zhovárali s prezidentom Zväzu obchodu SR Martinom Katriakom.

Ako sa zástupcovia obchodu podieľajú na prijímaní opatrení, ktoré sa týkajú tohto odvetvia? Obchod je na Slovensku druhý najväčší zamestnávateľ, ktorý zamestnáva okolo 400-tisíc ľudí na rôznych pozíciách. Hovoríme tu o maloobchode, veľkoobchode, potravinách, ale aj ostatných predajniach. Ide tu teda o veľkú skupinu zamestnávateľov a zamestnancov. Premiéra Matoviča poznám, podobne ako prevažná väčšina obyvateľov Slovenska, ako opozičného poslanca. K jeho opatreniam týkajúcim sa obchodu môžem povedať, že nás nepočúva. S filozofiou mnohých opatrení súhlasíme, ale máme problém s ich výkonom.

Napríklad?

Režim pre seniorov. Keďže slovenskí obchodníci aj zahraničné reťazce si túto skupinu zákazníkov vážia, vytvorili sme pre ňu osobitné podmienky ešte skôr, než to nariadila nová vláda. Vyhradili sme seniorom prednostné nákupné hodiny v rôznych časoch, napríklad od ôsmej do deviatej ráno alebo od dvanástej do druhej poobede. Potom prišlo vládne rozhodnutie, ktoré časy zjednotilo. Navrhovali sme vláde, aby bol jednotný čas stanovený od ôsmej do desiatej hodiny ráno. Minister hospodárstva sulík navrhoval takisto skorší čas, od pol ôsmej do deviatej, pretože on veľmi dobre pozná obchodníkov, ako poslanec sa s nami často stretával. On aj my sme teda vedeli, že seniori chodia väčšinou do obchodu v skorých ranných hodinách. Naše návrhy, žiaľ, neboli vypočuté. Okrem ministra hospodárstva a ministra pôdohospodárstva sa o náš názor nikto nezaujímal, ale títo dvaja členovia vlády zrejme nemajú takú silu pri rozhodovaní. Boli určené hodiny od deviatej do dvanástej a situácia je taká, že dôchodcovia chodia aj v skorých ranných hodinách, aj popoludní, ale v čase medzi desiatou a dvanástou sú obchody prázdne. Navštevujeme obchody aj s predsedom samo Martinom Krajčovičom, aby sme videli, ako to vyzerá v predajniach, a musím potvrdiť, že obchody sú v časoch vyhradených pre seniorov naozaj prázdne. Pritom pred predajňami čakajú ľudia, ktorí by radi nakúpili, ale obchodníci vedia, že musia dodržiavať dané pravidlo.

S ktorým opatrením ešte máte problém?

S pravidlom jeden nakupujúci na 25 štvorcových metrov. Na zákazníkov čaká v predajni presne určený počet vozíkov, stanovený výpočtom predajná plocha delené 25. Viac ľudí do obchodu nepustíme. Pred obchodmi vznikajú rady, nervozita, pred veľkou nocou sme zaznamenali aj konflikty. Vonku to zvládnuť nedokážeme, pretože na to nemáme právomoc. Situáciu vnútri v predajni sa snažíme riešiť dohovormi. Veľmi časté sú trenice práve preto, že seniori chodia nakupovať aj v iných hodinách ako vo vyhradených, pretože nemajú obmedzený prístup do obchodov. Osobitne sa ukazuje ako nedomyslené, že pravidlá pre seniorov platia aj v sobotu. Piatok a sobota sú v potravinách dni, keď ľudia robia najmä rodinné nákupy. Tieto dva dni znamenajú približne 40 percent maloobchodného obratu. Na vidieku a v malých mestách, kde je predajný čas v sobotu povedzme len do dvanástej, očakávame problémy, ak budú z tých pár otváracích hodín tri hodiny vyhradené pre seniorov. Na všetky tieto veci upozorňujeme, no nikto nás nepočúva. Pritom ani nepoužívame argument o výške obratu v hodinách pre seniorov a mimo nich. Argumentujeme našou skúsenosťou, ktorá hovorí, že seniori chodia na nákupy predovšetkým ráno a potom popoludní. Zo všetkých štátov eú má asi iba polovica prijaté pravidlo o štvorcových metroch a počte zákazníkov, pričom predajná plocha na zákazníka je zvyčajne od 6 do 15 štvorcových metrov. Ani prijatie tohto opatrenia s nami nikto nekonzultoval. V sobotu prišiel premiér na krízový štáb s údajom 25 metrov. Nevieme, kto mu radí a či si pán premiér nechá poradiť. Keby sme to vedeli, určite by sme poradcu oslovili.

Nemáte v krízovom štábe vôbec žiadne slovo? Obchody sú predsa dôležitým článkom zásobovania obyvateľstva potravinami.

Chápeme, že premiér má veľa práce, ale stačilo by, keby nás prijal aspoň na dvadsať minút. Veľmi rýchlo by sme mu vedeli prezentovať naše argumenty založené na dlhoročných skúsenostiach. Potom nech rozhodne, ako uzná za vhodné. Samozrejme, bude nás mrzieť, keď rozhodne nešťastne a nedokážeme ho presvedčiť našimi skúsenosťami. V tomto momente neargumentujeme zárobkom ani nehľadáme výhovorky. Chceme len, aby systém fungoval, aby predavači vedeli, čo majú robiť, a aby poznali pravidlá, ktoré by mali byť rozumné. Sme členmi krízového štábu ministerstva pôdohospodárstva. Minister je rozumný človek, ktorý zvažuje naše argumenty, aj keď v obchode nikdy nerobil. Cítime jeho záujem a vieme, že prednesie na ústrednom krízovom štábe to, na čom sa dohodneme na našom malom krízovom štábe. Krízovému štábu ďakujeme aspoň za to, že nás vypočul v otázke merania teploty zákazníkom pred vstupom do predajne. Keby toto pravidlo ostalo v platnosti, to by bol koniec pokoja v obchode. Jednak teplomery nie sú a potom preto, že kontroly by museli robiť predavači a predavačky. Tí to však odmietali z obavy o svoje zdravie a svoje rodiny. Preto sme žiadali, aby merania vykonávala armáda alebo polícia, no len nám poďakovali za názor. Našťastie sa potom od merania teploty upustilo. Druhá vec, kde nám krízový štáb vyšiel v ústrety, je zatvorenie predajní v nedeľu. Máme na to dva dôvody. Obchodníci si musia odpočinúť, pretože sú pod enormným tlakom zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva potravinami. Pracovníci sú unavení a pri nonstop otvorených predajniach už robili chyby, ktoré nikdy predtým nerobili. Druhým dôležitým dôvodom bola potreba dezinfekcie predajných priestorov pri takých masách ľudí. Úrad verejného zdravotníctva nám vyšiel v ústrety, aby sa v predajniach, ktoré sa zatvárajú v sobotu na obed, mohla robiť dezinfekcia už v sobotu, pretože v nedeľu je vzhľadom na grafikony problém s dopravou pracovníkov. V týchto dvoch veciach nám teda vyhoveli, no pokiaľ ide o zásadné veci, ktoré ovplyvňujú každodenný chod predajní, tam nás nikto nevypočul, a to nás prekvapuje. Obchod je predsa dôležitý aj v časoch, keď nie je pandémia. Ak by neboli predavači a pokladníci, neviem, kto by zásoboval ľudí. Pripomínam, že panika v zásobovaní potravinami nenastala ani vo februári a do 20. Marca, počas najväčších nájazdov na predajne, napriek obrovskému vypätiu a rizikám zamestnancov, ktorí neboli vybavení ochrannými pracovnými prostriedkami v dostatočnej miere. Možno niekde pár hodín chýbali cestoviny, ale to bolo preto, že zákazníci vykúpili celotýždňovú kvótu predaja. Tovar sme doplnili – či už z príručného skladu alebo z veľkoobchodu – a zvládli sme to. Nepočul som, že by niekde vypukla panika preto, že chýbajú potraviny.

Ľudia stále nakupujú veľa, pretože sú doma celé rodiny a tiež preto, že si stále držia zásoby potravín. Aká je momentálna situácia v dopyte?

Momentálne sa dopyt trochu znormalizoval. Tento čas využívame na to, že rokujeme s našimi dodávateľmi, aby nám pomohli naplniť veľkoobchody. Vypracovali sme systém zásobovania, vďaka ktorému už nevidíte v obchode prázdny regál.

Spolupracuje zväz obchodu so Slovenskou alianciou moderného obchodu, ktorá združuje reťazce?

ZO SR a SAMO má síce rozdielne názory na niektoré skutočnosti, ale smerom k vláde postupujeme spoločne. Samo má prirodzene iné problémy ako my, pretože oni pôsobia iba v mestách. My pôsobíme v mestách, malých mestách a na vidieku. Sme obchodní konkurenti, ale zároveň partneri.

Ako vnímate snahy premiéra o tzv. Vypnutie krajiny?

Nestotožňujeme sa s týmto názorom pána premiéra. S vypnutím Slovenska máme veľký problém. Jednak s formálnou stránkou, teda kto má vôbec právomoc niečo také urobiť. No a, samozrejme, s tým, že by to bola hrôza. Tu už hovoríme o mobilizácii, vojnovom stave. Musel by byť prijatý nejaký systém – boli by v predajniach vojaci, ktorí by vydávali potraviny na občiansky preukaz? Vypnutie by znamenalo útlm alebo zastavenie výroby. To by zasa znamenalo obmedzenie zásobovania obchodov základnými potravinami, ktoré by museli byť dopĺňané mobilizačným spôsobom. Z hľadiska obchodu a slovenského kontextu si myslíme, že ešte neprišiel čas na uplatnenie takéhoto pravidla. Keby aj ten čas prišiel, treba zvážiť dosahy a k rozhodovaniu prizvať zástupcov veľkých, stredných aj malých podnikov. Netvrdím, že by k tejto otázke mala byť celoslovenská diskusia alebo referendum, ale tí, ktorí majú k veci čo povedať – nepochybne aj obchodníci – by mali byť prizvaní. Hovoríme tu predsa o zásobovaní obyvateľstva potravinami.

Sú obchodníci pripravení na nákazu? Vedia, ako postupovať napríklad v prípade, že ochorie pracovník predajne a všetci zamestnanci pôjdu do karantény?

Vyzvali sme hlavného hygienika, aby stanovil pravidlá pre takýto prípad. Čo keď sa v obchode alebo sklade objaví nositeľ vírusu? Navrhli sme, aby v takomto prípade ľudia, ktorí budú musieť byť v povinnej karanténe po kontakte s nakazeným, boli po piatich dňoch testovaní a v prípade negatívnych testov sme mohli predajňu znova otvoriť. To platí pre maloobchod aj veľkoobchod. Zoberte si, že na Slovensku máme 25 veľkoobchodov s potravinami, ktoré patria rôznym majiteľom. Predstavte si, že bude treba päť z nich zatvoriť. Okamžite vznikne napätie. Prestal by fungovať princíp výroba – veľkoobchod – maloobchod. To je nepredstaviteľné alebo, presnejšie, viem si to práve veľmi dobre predstaviť, preto je potrebné mať nejaký krízový plán aj na takéto situácie. No ani tu sme sa nedovolali toho, aby nás niekto vypočul. A opäť sme prekvapení, pretože s hygienou máme dobré vzťahy. Znovu zdôrazňujem, že hovoríme o potravinách a zásobovaní obyvateľstva. Keďže zatiaľ pravidlá nie sú, vytvorili sme si vlastné. Otázka znie, či sú dobré, či nám potom niekto niečo nebude vyčítať. Nemusí nám volať hlavný hygienik, môže to byť aj niekto iný z jeho úradu, no radi by sme komunikovali o veciach, ktoré sa nás týkajú.

Je obchod schopný dlhodobo udržať bezproblémové zásobovanie potravinami?

Ak nenastane nejaká vážna situácia, akou je napríklad vojnový stav, nevidíme problém v zásobovaní obyvateľstva. Tovaru je dostatok, situácia nie je výrazne napätá. Vnímame napríklad aj také skutočnosti, že ľudia, ktorí si vo februári kúpili 30 kíl múky, dnes už do obchodu tak často nejdú. Čo môže byť trochu problematické, je zásobovanie ovocím a zeleninou. Doma nedopestujeme dosť, preprava zo zahraničia je v súčasnosti sťažená. Nielen vzdialenosťami alebo horším prejazdom cez hranice, ale aj ochrannými opatreniami Talianska a španielska, ktoré držia produkciu doma pre vlastných obyvateľov a nevyvážajú. Niektorých druhov potravín sme za tri mesiace predali viac ako inokedy za rok, ale rokujeme s dodávateľmi, aby sme zásobovanie zachovali. To sa týka napríklad ryže alebo niektorých pochutín, syrov. Slovensko vie uspokojiť asi 40 – 45 percent domácej potreby syrov, zvyšok dovážame. Slovenské syry sú vynikajúce, no nedokážu pokryť potrebu ani v objeme, ani v sortimente. Musím však opäť zdôrazniť, že ak nebude realizované tzv. Vypnutie Slovenska alebo nenastane nejaká obdobná vážna situácia, zásobovanie potravinami by nemalo byť v kritickej situácii. Ak by prišlo nešťastné rozhodnutie alebo len nešťastné vyjadrenie, situácia v obchodoch by bola dramatická.

Kto vás informuje o opatreniach, ktoré sa týkajú obchodu?

To je ďalší kameň úrazu, že premiér svojským spôsobom informuje o rozhodnutiach krízového štábu. V sobotu vyhlási niečo, čo má platiť od pondelkového rána. Lenže čo premiér vyhlási, upravuje sa ešte následne v opatrení úradu verejného zdravotníctva. Až v opatrení úvz sa presne dozvieme, čo máme robiť. V sobotu na obed 28. Marca premiér povedal, že obchody budú v nedeľu zatvorené. V nedeľu podvečer vydal hlavný hygienik opatrenie, v ktorom sme sa dočítali, aké podmienky musia obchody spĺňať v pondelok o šiestej ráno. Že musia zabezpečiť jednorazové rukavice a dezinfekciu pri vstupe do predajne. Bezdotykovú dezinfekciu malo v tom momente len asi tisíc zo 40-tisíc miest, kde sa predávajú potraviny. Jednorazové rukavice sme museli presunúť z oddelení chlieb a pečivo k vstupom do predajní. S opatrením súhlasím, ale ako zabezpečíte z nedele na pondelok dostatok rukavíc? Je to aj otázka ceny, 400-kusové balenie stálo štyri eurá, dnes stojí 15. Ale zvládli sme to.

Lenže ľudia teraz nakupujú v rukaviciach a neuvedomujú si, že pri pečive by si mali dať znovu čisté rukavice. Bežne vídam, ako siahnu s použitými rukavicami priamo do pečiva.

Áno, rukavicami, ktorými chytajú aj iné položky v obchode, idú do rožkov. To akoby si ich brali holými rukami. Lenže inak sa to nedá. Rukavice boli určené na nebalené pečivo a chlieb, dnes to platí na všetko. Nedokážeme skrátka ustrážiť, aby si ľudia pri pečive vymieňali rukavice. A je pravda, že niekde ani nie sú, pretože sme ich museli presunúť dopredu k vchodu.

Majú už pracovníci obchodov dosť ochranných pracovných pomôcok?

Spočiatku podstupovali veľké riziko. Nemali rúška, rukavice, ani zákazníci nemali ešte vo februári žiadne základné ochranné pomôcky, v obchodoch sa kašlalo, kýchalo. Dnes je to iné, zákazník – až na malé výnimky – je disciplinovaný a predavači sú vybavení ochrannými pomôckami. Žiadali sme o to ešte bývalého premiéra Petra Pellegriniho. Je to veľmi dôležité, pretože predavači sú v prvej línii, denne sú v kontakte s desiatkami ľudí. Premiér Pellegrini po stretnutí s riaditeľom Zornice, ktorá začala vyrábať rúška, vyhlásil, že pomôcky pôjdu zdravotníckym pracovníkom aj zamestnancom obchodov. Potom to už išlo rýchlo, v súčasnosti máme pomôcok dostatok.

Autor: Henrieta Halasová Bakošová foto: shutterstock, dreamstime, archív

Foto: DEZINFEKCIA RÚK ALEBO JEDNORAZOVÉ RUKAVICE SÚ DNES V OBCHODOCH POVINNÉ.

KEBY BOLO OSTALO V PLATNOSTI MERANIE TEPLOTY ZÁKAZNÍKOM, TO BY BOL KONIEC POKOJA V OBCHODE.

NIKDE NEVYPUKLA PANIKA PRETO, ŽE BY CHÝBALI POTRAVINY. AK PÁR HODÍN CHÝBALI CESTOVINY ALEBO MÚKA, TAK PRETO, LEBO ZÁKAZNÍCI VYKÚPILI CELOTÝŽDENNÚ KVÓTU PREDAJA.

Zdroj: [24.04.2020; Obchod; korona kríza; s. 6,7,8,9; Henrieta Halasová Bakošová]