Poľnohospodári, potravinári, spracovatelia, producenti, obchodníci, všetci chcú na trhu kvalitné, bezpečné a výživné potraviny.

Aké opatrenia pomôžu, aby bol na slovenskom trhu dostatok kvalitných slovenských produktov dostupných pre všetkých? Ako posilniť obchod na vidieku a zabrániť rozširovaniu tzv. potravinových púští? Dôležitá je zmysluplná odborná diskusia a koncepčné riešenie. Miera potravinovej sebestačnosti Slovenska sa dlhodobo pohybuje na hranici 40%. Intenzívnejšia komunikácia zo strany vládnych inštitúcií a v rámci v celej agropotravinárskej vertikály, hľadanie koncepčných a systémových riešení je cesta, ktorá musí priniesť pozitívny výsledok. Aby vývoj potravinovej sebestačnosti Slovenska nabral správny smer, dôležitý je aktívny prístup a návrh komplexnej koncepcie rozvoja slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva a obchodu na báze spoločnej odbornej diskusie všetkých zainteresovaných. Izolované aktivity neprinášajú želaný efekt. „Vláda by mala koncepčne pre odvetvie poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu zabezpečiť každoročne v rozpočte dostatočné finančné zdroje za účelom adresnej podpory tomuto odvetviu, zabezpečujúcemu výživu obyvateľstva ako nevyhnutný doplnok k dotáciám z EÚ,“ zdôrazňuje Filip Kasana, viceprezident Zväzu obchodu SR.

Adresná podporA zo strAny štátu Aj eÚ

Význam slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, kam by mali smerovať vyššie finančné zdroje a podpora, je zrejmý. „Politické a sociálne dianie vo svete, globálne klimatické zmeny a potravinové krízy si z hľadiska potravinovej bezpečnosti štátu jednoznačne vyžadujú náležitú pozornosť kompetentných s akcentom na efektívnu a systematickú koncepciu, ktorá by sa realizovala dlhodobo nad rámec funkčného obdobia vládnej exekutívy. Slovensko má všetky predpoklady, aby malo rozvinuté poľnohospodárstvo a potravinársku výrobu na oveľa vyššej úrovni, je však potrebná dôsledná realizácia príslušných politík, aby sa postupne odstránil stav spôsobený rokmi zanedbávania,“ apeluje F. Kasana. Dôležité z tohto pohľadu je, aby sa pravidlá poskytovania dotácií v EÚ opäť vrátili k princípu založenom na cielenej podpore. Cielená podpora len na produkciu suroviny (tonu mäsa, mliečnych výrobkov, obilnín, olejnín, strukovín, zeleniny, ovocia, krmovín atď.), nie na obhospodarovanú plochu a cielená podpora na produkciu tony vyrobených potravín (mäsových, mliečnych, pekárskych, tukových, zeleninových, ovocných a ďalších) určených na predaj - konečnú spotrebu. „Výška dotácií z EÚ by bola opätovne stanovená jednotne pre celú EÚ s možnosťou zohľadnenia diferencovaného regionálneho príplatku danej krajiny podľa pôdno-klimatických podmienok a preferencií jednotlivých krajín či potrieb EÚ. Ďalšou formou poskytovania dotácií by mohli byť investičné dotácie zamerané na modernizáciu výroby, stanovené prísne na vybrané technológie, modernizáciu a automatizáciu výroby s určením podielu vlastných zdrojov príjemcu a jednotne stanoveného podielu na objem investícií v rámci EÚ,“ vysvetľuje ďalej F. Kasana.

Zníženie administratívnej náročnosti

Administratívna náročnosť býva častou jednou z prekážok, ktoré komplikujú proces vypracovania a podávania žiadostí o dotácie. Vláda by sa mala zamerať práve na zníženie administratívnej náročnosti a zbytočnej byrokracie vo vzťahu k podnikateľom. „Dôležitou prioritou vlády by malo byť vytváranie priaznivých podmienok pre podnikateľské prostredie, ktoré prináša hodnoty pre národné hospodárstvo a zabezpečuje ľudom prácu. Dôsledne racionalizovať a sprehľadňovať legislatívu, znižovať objem prijímaných zákonov, rušiť zákony a normy, ktoré nesplnili účel, resp. v praxi pôsobili ako zbytočná legislatívna a administratívna záťaž. Čo je mimoriadne dôležité, v oblasti potravinárstva a obchodu nezavádzať žiadnu cenovú reguláciu a naopak znížiť úroveň regulácie obchodných vzťahov, ktorá je aktuálne stanovená ďaleko nad európsky štandard. Ako príklad uvediem Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami,“ konkretizuje F. Kasana.

podporA celej agropotravinárskej vertikály

Vláda by sa mala ďalej zamerať na analýzu príčin zvýšenia cien produkovaných surovín a potravinárskych výrobkov. Ako uvádza viceprezident ZO SR, Filip Kasana, táto téma sa značne v predvolebnom období politicky zneužívala, no v podnikateľskej sfére je všeobecne známe, že vysoká inflácia prejavujúca sa aj v cenách potravín bola spôsobená externými faktormi a primárne obrovskými výkyvmi na trhu s energiami a palivami. „Vláda SR by sa preto svojimi opatreniami okrem adresnej podpory nízkopríjmových skupín obyvateľstva mala zamerať na podporné mechanizmy smerované na zníženie nákladov v celej agropotravinárskej vertikále, čo sa v konečnom dôsledku pozitívne prejaví aj v znížení pultových spotrebiteľských cien,“ dodáva F. Kasana. Na rokovaní v rámci okrúhleho stola na pôde Ministerstva pôdohospodárstva a RV SR sa zástupcovia zúčastnených relevantných inštitúcií (NBS, Protimonopolný úrad SR, IFP, MF SR, SPPK, PKS, Agrárna komora, ZOSR a SAMO) pri posudzovaní situácie na trhu s potravinami jednomyseľne zhodli, že cenová regulácia by bola škodlivým zásahom do fungovania vertikály, v konečnom dôsledku s negatívnym dopadom na spotrebiteľa. Napokon, Ministerstvo financií SR na základe prijatej novely Zákona o cenách vypracovalo Analýzu cenového vývoja základných druhov potravín, ktorá uvedené závery potvrdzuje.

Férová hospodárska súťaž bez regulácií

Trh vytvára dostatočné a silné konkurenčné prostredie, je potrebné len dôsledne monitorovať a chrániť férovosť hospodárskej súťaže a nezavádzať zbytočné legislatívne obmedzenia. Regulácie nie sú formou efektívneho a zmysluplného riešenia. „Práve naopak. Obchodu by mohlo významne pomôcť zavedenie investičných stimulov s cieľom modernizácie, automatizácie či energetickej úspornosti obchodných prevádzok. Obchod je dlhodobo vylúčený z možnosti dostávať akékoľvek dotácie na svoj rozvoj. Domáce obchodné siete združené vo Zväze obchodu SR, vo významnej miere realizujú predaj potravín aj na vidieku a majú reálny problém udržať rentabilitu týchto prevádzok. Postupne sa preto na Slovensku rozširujú tzv. potravinové púšte a tento veľmi vážny problém sa zatiaľ vôbec nerieši,“ uvádza F. Kasana.

riešenie potravinových púští

Limitovaný prístup k potravinám najmä v menších obciach do 500 obyvateľov vníma Zväz obchodu SR ako veľmi vážny a neustále narastajúci problém. Na slovenskom vidieku pôsobia výlučne domáce obchodné siete a bez finančnej podpory štátu nie je možné udržať tieto predajne prevádzkyschopné. „Ide primárne o zachovanie základnej občianskej vybavenosti, ktorú si ľudia žijúci na vidieku zaslúžia mať zo strany štátu zabezpečenú. Z hľadiska riešení sa postačí inšpirovať v okolitých krajinách, napr. v Poľsku a Českej republike, kde je problém tzv. potravinových púští efektívne riešený cez systém finančných dotácií na úrovni štátu v spolupráci so samosprávami a obchodníkmi. V ČR konkrétne funguje od roku 2021 program Obchůdek 2021+. Pojazdné predajne nie sú systémovým riešením problému, pričom ambulantné formy predaja so sebou nesú aj zdravotné riziká pri manipulácii s potravinami. Od nového vládneho kabinetu preto očakávame, že riešenie tohto problému bude zaradené nielen medzi priority Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale nájde svoju oporu aj v programovom vyhlásení Vlády SR, keďže dostupnosť potravín je zásadným prvkom kvality života obyvateľstva,“ zdôrazňuje F. Kasana.

doplnkové služby i predaj liekov

Funkčná predajňa potravín dokáže na vidieku poskytovať aj ďalšie služby, napr. platenie šekov, výber hotovosti, poštové doručovanie a pod., čo je prínosné najmä pre seniorov. Špeciálnou oblasťou a určite zaujímavou službou zákazníkom by bolo umožnenie predaja tzv. voľnopredajných liekov v predajniach potravín. V SR však môžu lieky predávať iba lekárne, na základe povolenia od ŠUKL. „Obchodníci rešpektujú aktuálne platnú legislatívu v tejto oblasti, preto zákazník nájde v predajniach potravín len vitamíny. Režim voľného predaja liekov má však svoje výhody, napr. zvýšenie nákupného komfortu spotrebiteľov dostupnosťou vyhradených liekov, zníženie cien liekov v lekárňach vďaka konkurencii v maloobchode. Preto dlhodobo podporujeme zmenu legislatívy v tejto oblasti, radi by sme zákazníkom ponúkli možnosť zakúpiť si v predajniach potravín i voľnopredajné lieky ako je to v okolitých krajinách, čo by ocenili najmä seniori žijúci na vidieku bez prístupu k lekárňam,“ uvádza F. Kasana.

*****

Zdroj: [19.10.2023; Obchod; Zväz obchodu Slovenskej republiky; s. 18,19,20; redakcia]