Problémy s pôvodom tovaru sa podľa veterinárov dejú na dennej báze. Kontrolóri však nestíhajú kontrolovať všetok tovar.

Bratislava – Štatistiky ťažko oklameme. Od začiatku tohto roka bolo 12 prípadov salmonelózy v kuracích výrobkoch, ktoré boli určené nášmu trhu. Ukazuje to Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá, do ktorého štáty EÚ posielajú upozornenia ohľadne nebezpečných potravín. Jedenásť vzoriek pochádzalo zo zahraničia, presnejšie z Poľska. Jedna bola tuzemského pôvodu. Preto niet divu, že sa spotrebiteľ bojí a uprednostňuje slovenské produkty. Existuje však jedno veľké „ale“. Prebaľovanie. Prednedávnom HN napríklad odhalili škandál so 120 tonami kuracieho mäsa, ktoré sa v reťazci Lidl falošne predávalo ako tunajšie, no zrejme nebolo. A podľa Únie hydinárov Slovenska je podobných situácií oveľa viac.

Fígle nepoctivcov

Pri kurčatách v tomto roku išlo podľa únie už o druhý veľký medializovaný prípad. No organizácia získala od členov ďalšie znepokojivé informácie ohľadne praktík niektorých nepoctivých distribútorov. Tí kupujú síce istý objem tuzemského tovaru, ale iba naoko, aby nalákali klientov – obchody. Zvyšok, čo sa teda následne predáva zákazníkom so slovenským štítkom, pochádza zo zahraničia. „Máme informácie, že vo veľa prípadoch sa dodáva len niekoľko desiatok kilogramov tunajšieho mäsa,“ tvrdí Daniel Molnár, riaditeľ únie. Podľa Jána Kubusa, majiteľa spracovateľskej spoločnosti Kubus, je najväčším problémom a zároveň motiváciou pre prebaľovačov nízka konkurencieschopnosť našich farmárov. „Nebol by žiaden problém, keby sa dotovalo tak ako všade. Takto by sme boli konkurencieschopní, vedeli by sme konkurovať dovozu,“ hodnotí Kubus s tým, že je síce dôležité, aby bol dobre viditeľný pôvod, no produkt musí z tej krajiny aj naozaj pochádzať. Podľa neho by sa nemalo stať, aby sa sto ton kuraciny importovalo zo zahraničia a vydávalo za slovenské. „Takéto prípady by mali zachytiť kontrolóri,“ tvrdí poľnohospodár. Zintenzívniť dohľad vyžadujú aj ostatní hydinári. Avšak podľa Bíreša je problém to, ako ľahko sa dá tovar prezentovať ako tuzemský. „Keď si niekto zoženie dokument, že to mäso je z tej a tej prevádzky na Slovensku, tak my to len môžeme spätne overiť,“ konštatuje Bíreš. V prevádzkach, ktoré prebaľujú alebo rozrábajú, kontrolóri nepôsobia každý deň. Iné to je v prípade bitúnkov, kde prebieha trvalý dozor. V prípade previnenia sa každá prevádzka dostane do hľadáčika veterinárov. Tí ju označia ako rizikovú.

Časté pokusy

Bíreš navyše poznamenáva, že tieto podvodnícke pokusy sa dejú na dennej báze. Jeho úrad však bojuje s istou poddimenzovanosťou. Úlohy im stále narastajú a počet zamestnancov, naopak, klesá. „Bolo by optimálne, keby sme mali dostatok pracovníkov. Pretože v niektorých prevádzkach musíme byť doslova 24 hodín,“ upozorňuje. Na porovnanie, bitúnkov na hydinu, ktoré majú trvalý dozor, sú štyri, zatiaľ čo prebaľovacích pobočiek je až 47. Kontrolóri pritom neustále predkladajú agrorezortu požiadavky k navýšeniu kapacít. Únia hydinárov čaká iniciatívu aj od reťazcov. Tie by podľa nich mali trvať na tom, aby im dodávateľ vedel preukázať pôvod mäsa. Iba takýto prístup by mohol zabrániť podvodu, ktorý sa udial v Lidli. Kontrola totiž prebehla až spätne a na odobratie tovaru z pultov už bolo neskoro.

Existuje riešenie?

Zväz obchodu Slovenska oponuje, že už dnes robia reťazce maximum, aby zákazník vedel, čo kupuje. „Čo je na etikete, musí platiť,“ upozorňuje Nadežda Machútová, prezidentka zväzu. Predajcovia nemajú ako overiť, či bola hydina prebalená. To dokážu zistiť len veterinári. Nelegálna zmena označenia pôvodu je podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu podvod a porušenie zmluvy medzi distribútorom a obchodníkom. Podľa Martina Krajčoviča, riaditeľa aliancie, by mohlo pomôcť zriadenie výrobno-odbytových družstiev. „Chovatelia a producenti by sa združovali a vedeli by poskytnúť spolu dostatočnú ponuku pre obchodníka za konkurencieschopnú cenu,“ tvrdí.

Zdroj: [19.07.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 10; Rastislav Tinák]