Na vine je obchod. Obchod nepredáva dosť slovenských výrobkov. Obchod parazituje na dodávateľoch a likviduje domácich výrobcov. Obchod uprednostňuje lacné nekvalitné dovozové tovary. Pozor - to je iba časť pravdy. Alebo nepravdy, tvrdí prezident Zväzu obchodu Martin Katriak.

Okrém malých obchodníkov z tých veľkých na Slovensku pôsobí Zväz obchodu a Slovenská aliancia moderného obchodu. SAMO, ako Samova ríša. Teda priestor, v ktorom operuje franský kupec. V súčasnosti má Zväz obchodu 77 členov, a to nielen z oblasti obchodu a služieb, ale jeho členská základňa sa rozširuje aj o členov z oblasti výroby, akademickej obce a školstva. Úzko kooperuje s ostatnými zamestnávateľskými zväzmi, profesijnými a branžovými združeniami podnikateľských subjektov, predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva s cieľom zvýšenia podielu odbytu domácich poľnohospodárskych a potravinárskych komodít v ponuke na vnútornom trhu SR. Medzi nich sa radí napríklad COOP Jednota, Novofruct, Labaš alebo Sintra. Slovenská aliancia moderného obchodu je nezávislé, dobrovoľné združenie právnických subjektov z oblasti maloobchodu a veľkoobchodu. Vzniklo z iniciatívy veľkých zástupcov v odbore na Slovensku, a to napríklad spoločnosti Billa, Kaufland, Lidl či Tesco.

Národní a nadnárodní

Nie je to celkom presné, ale kým o prvých sa dá povedať, že sú to naši národní slovenskí obchodníci, tí druhí sú nadnárodní, s prevádzkovými matkami v zahraničí. Jedni aj druhí sú pre slovenský trh s potravinami pre spotrebiteľov nesmierne dôležití. Každý z nich však má iný vzťah k dodávateľom potravín, vyprodukovaných na Slovensku. Iný neznamená horší alebo lepší, je jednoducho ekonomicky iný. Dokonca aj metodika vykazovania podpory slovenských produktov na ich pultoch je u oboch iná. Zväz vykazuje podiel slovenských predaných produktov, aliancia zas vykazuje množstvo vystavených slovenských produktov na pultoch predajní. To však potom môže skresľovať pohľady laikov. Niekedy dokonca aj renomovaných prieskumných agentúr, ako sa už ukázalo.

Agro bolo na skusoch

A nie hocijakých. Za čitateľov, ale aktuálne aj našich hydinárov sa pýtalo prezidenta Zväzu obchodu, Martina Katriaka. Spotrebiteľskú verejnosť totiž zaskočila informácia o blížiacom sa konci predaja lacnejších vajec z klietkových chovov a ich urýchlenej náhrade za vajcia z modernejších podstielkových chovov. Hydinárov takmer existenčne vydesila. „Obchodné reťazce združené v aliancii moderného obchodu dlhodobo podporujú slovenských producentov, malých aj veľkých. Potenciálnym dodávateľom ponúkajú zaujímavé obchodné príležitosti a možnosť s nimi rásť. Tí dodávatelia, ktorí už s reťazcami aktívne spolupracujú, spĺňajú základné požiadavky obchodníkov, ako sú bezpečnosť produktov, stabilná kvalita, požadovaný objem ä dodávky načas, ako aj konkurencieschopnú cenu. Obchodníci sa snažia vychádzať v ústrety požiadavkám zákazníkov a iniciatívne vyvíjajú vlastné programy tak, aby im ponúkli na svojich pultoch čo najširší sortiment kvalitných a čerstvých potravín pochádzajúcich zo Slovenska," tvrdí Katarína Fašiangová, predsedníčka aliancie. Dodávatelia slovenských vajec to však vo svetle najnovších udalostí vidia inak. Prezident Zväzu obchodu Katriak však rezolútne potvrdzuje, že zväz bude naďalej vajcia z našich domácich klietkových chovov vykupovať a predávať.

Zdanie niekedy klame

Obchodníci si naozaj nezaslúžia, aby boli vždy tým povestným fackovacím panákom. Napríklad vlani - zrazu nebolo vajec. Bola kríza, ktorá vznikla vo Holandsku a v Nemecku a zrazu nebolo vajec v celej Európe. Problém však s odstupom času vidieť čoraz zreteľnejšie, „nebol ani na strane slovenských prvovýrobcov, ani na strane slovenských dodávateľov a už vôbec nie na strane slovenského obchodu", povedal Martin Katriak a pokračoval: „My si na celý rok vopred na Slovensku kontrahujeme dodávku vajec, o ktorej predpokladáme, že ju tu aj celú predáme. Zrazu však prišla zrada v podobe nákazy vajec a náš zákazník pocítil potrebu začať sa predzásobovať. Tak sa stalo, že bežný odhad predaja prestal platiť a museli sme reagovať na jeho násobky. To je však prirodzené správanie sa zákazníkov, nič výnimočné, je to bežný jav v podobných situáciách. Inak povedané - trhová panika. Pri dodatočných pokusoch o zvýšenie dodávok však naši obchodníci narazili na to, že produkcia je už vypredaná." Tým prezident Zväzu obchodu ilustroval anomáliu na trhu, ktorá viedla k vysokému skokovému nárastu cien vajec.

Kvalita je nad kvantitou

Pre členov Zväzu obchodu je kvalita ponúkaných produktov prvoradá. Preto aj v časoch zvýšených dopytov prísne strážia krajinu pôvodu, orientujú sa na spoľahlivé Česko či Maďarsko. Vyhýbajú sa krajinám, ktorým slovenskí spotrebitelia v otázke kvality nedôverujú. To je veľmi dobrá správa pre ich zákazníkov. A posolstvo, ktoré znie takmer ako výzva pre obchod všeobecne. Má to však priamy dosah aj na cenu. Tá je vo vypätých situáciách vždy vyššia ako bežná.

Mýtické marže

Bežne sa hovorí až o takmer stopercentných maržiach obchodníkov, dokonca nielen v radoch laickej verejnosti. „Ani zďaleka to nie sú overené informácie. Ak napríklad jedno vajíčko nakúpime za osem centov, potom naša marža na ňom je asi pol centa," tvrdí Martin Katriak. A je pripravený dokladovať záujemcom na príkladoch často spomínaných komodít ako maslo, mlieko, chlieb skutočné marže, nie tie, ktoré sa šíria ako verejné tajomstvo. Pripomína však, že hovorí iba za Zväz obchodu.

Zväz nezmení vaječnú stratégiu

Kým doteraz sa dal pomer predávaných vajec v členských organizáciách zväzu veľmi približne definovať ako 80 percent predávaných vajec z klietkových chovov ku dvadsiatim percentám vajec z podstielkových chovov, prezident zväzu nevidí ani predpoklad, ale ani dôvod tieto pomery meniť ani v budúcnosti. Minimálne dovtedy, kým Únia nezasiahne nejakými nariadeniami, a to by nemalo nastať skôr ako v roku 2025. „My nerobíme kvalitatívny rozdiel medzi podstielkovým a klietkovým chovom. Pretože tie vajcia zložením vykazujú úplne totožnú kvalitu. Kvalitu vajec je možné ovplyvniť iba zmenou kŕmenia. Nie spôsobom chovu. Kým nejde o nejaké hygienické alebo nákazové riziká pre spotrebiteľa, nerobíme nijaký rozdiel medzi vajcami z klietkového a podstielkového chovu v našej predajnej politike." Tak ubezpečuje chovateľov, ale aj spotrebiteľa prezident Zväzu obchodu Martin Katriak.

Aký je tradičný zákazník?

„V drvivej väčšine vôbec nerozdeľuje vajíčka podľa spôsobu chovu, orientuje sa cenou. Ich kvalitu garantujeme ako obchod my, ale dokladujú nám ju naši dodávatelia. Je tu jeden problém, ale skôr už iba ako varovanie. V minulosti veterinárni inšpektori objavili, že na slovenský trh sa dostali aj dovozové vajíčka, ale boli prepečiatkované, akoby pochádzali z našich domácich chovov. Teraz si na to dávame skutočne veľký pozor a predpokladáme, že ak by sa takýto pokus opakoval, dodávku zachytíme skôr, ako by sa dostala na pulty našich predajní." Tak ubezpečuje prezident Zväzu obchodu. Ubezpečuje, že jeho členovia nijako netlačia na svojich dodávateľov, ani nebudú, aby dodávali odvtedy a odvtedy výlučne iba vajcia z takých či onakých chovov. Inak povedané, slovenskí obchodníci nebudú meniť pravidlá spolupráce so slovenskými dodávateľmi. Nikto z nich nebude vyvíjať tlak na to, aby dodávali výlučne vajcia z podstielkových chovov, lebo vedia, že kvalitu vajec to neovplyvňuje.

Nevierohodné štatistiky

Stalo sa zvykom porovnávať vlastenectvo predajcov podľa toho, aké percento potravín z domácej produkcie zákazníkom ponúkajú. Zdá sa, že to spôsobuje príliš veľa mylných záverov. Logika však nepustí. Nadnárodné reťazce majú ekonomické matky v zahraničí. Tým sa naozaj a bez pochybností oplatí nakupovať tovar pre zásobovanie siete vo veľkých objemoch práve za objemové zľavy v zahraničí s tým, že výsledná cena na pultoch ich predajní na Slovensku je pre zákazníka celkom priaznivá. To je v podstate normálna pomerne politika. Potom sa nečudujme ani dovozom z Brazílie, napríklad: „Ja nepripúšťam, že by sme mali zo zahraničia jediné vajíčko na pultoch našich predajní. Členovia zväzu nakupujú mliečne výrobky pre svojich zákazníkov na Slovensku. Pekárenské tiež. Niekedy môže zmýliť, že výrobca je z pohľadu vlastníka nemecko-rakúsky, ale vyrába na Slovensku, dáva ľuďom prácu na Slovensku a vyrába zo slovenských surovín", pripomína Martin Katriak. A garantuje, že zväz na tejto stratégii nebude nič meniť.

Ponuka nerovná sa predaj

Ak obchod vykazuje, že na pultoch ponúka toľko a toľko percent slovenských výrobkov z celkovej ponuky, nie je k verejnosti úplne úprimný. Ak však vykazuje, koľko percent slovenskej produkcie z celkovej ponuky aj predá, ide o verifikovaný údaj. Zákazník sa totiž orientuje podľa ceny, potom podľa krajiny pôvodu a až nakoniec podľa kvality. Ak nájde vhodný prienik týchto atribútov, rozhodne sa pre kúpu. Aj keby si vybral slovenský a kvalitný výrobok z regálovej ponuky, ale jeho cena by bola privysoká, nekúpi ho. Napriek tomu - je v štatistike ponuky.

Dopyt po domácej produkcii rastie

Potešiteľná informácia od prezidenta Zväzu obchodu znie, že Slováci čoraz viac siahajú po slovenských potravinách. Príčinu vidí v ich nespochybniteľnej kvalite, ale aj v prísnej domácej kontrole kvality. Zákazníci veria našim potravinám, lebo „ich stráži Bíreš", povedal s úsmevom Martin Katriak a chcel tým naznačiť, že kontroly zo strany našich veterinárnych a potravinových inšpektorov sú striktné, tvrdé a nekompromisné. Čo je vlastne pre nás všetkých tá najlepšia správa.

Ján Zlatoš

—-

Martin Katriak

V obchode pracuje od roku 1972, najprv v bývalom štátnom obchode Domáce potreby, PR Bratislava, od roku 1975 v COOP Jednote Slovensko, a to na rôznych pozíciách, od roku 1990 ako podpredseda predstavenstva. Prakticky počas celej svojej odbornej kariéry sa zaoberá problematikou ochrany práv a záujmov obchodníkov, v tomto smere je partnerom pre poslancov NR SR, ministerstvá a iné orgány štátnej a verejnej správy i Kanceláriu prezidenta republiky. V roku 2017 sa stal prezidentom Zväzu obchodu SR.

Zdroj: [24.07.2018; Hospodárske noviny; analýza; s. 12,13,14; Ján Zlatoš]